Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-165-2015.pdf
PDF · 142.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/165/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobkyne: E. V., C.. R., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. Č.. XXX/X, L., zastúpenej: JUDr. Ivana Semanová, advokátka so sídlom Masarykova 21, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP-2015/036359 zo dňa 05.10.2015, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14. 12. 2015 doručenou do podateľne Krajského súdu v Košiciach sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, č. OU-KE- OVBP-2015/036359 zo dňa 5.10.2015, ktorým žalovaný správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu /Mesta L./ č.1587/088/2015 zo dňa 16.07.2015.
2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 1587/088/2015 zo dňa 16.07.2015 zamietol návrh žalobkyne na povolenie obnovy konania, v ktorom ako správny orgán rozhodol o dodatočnom povolení stavby svojim právoplatným rozhodnutím č. j. 3972/230/2014 zo dňa 17.09.2014.
3. Rozhodol o žiadosti žalobkyne, ktorá žiadala o povolenie obnovy konania a namietala, že na Okresnom súde v M. prebieha konanie o dodatočné prejednanie dedičstva po jej poručiteľoch Y. R. a E. R. pod sp.zn. 1D/2016/2014 a sp.zn. 1D/2017/2014, na jej návrh zo 17.3.2014. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení stručne konštatoval, že stavebnému úradu neboli známe skutočnosti, ktoré sú podľa žalobkyne dôvodom na obnovu konania a ktoré by ho viedli v čase jeho rozhodovania k záveru o tom, že má byť účastníčku konania o dodatočné povolenie stavby.
4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OVBP-2015/036359 zo dňa 05.10.2015, podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Mesta L. č.1587/088/2015 zo dňa 16.07.2015 a zamietol odvolanie navrhovateľky, ktoré podala proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorým nepovolil obnovu konania, ako je to v bode 2 tohto odôvodnenia.
5. Žalovaný uviedol v odôvodnení, že právoplatné rozhodnutie sa na návrh účastníka konania obnoví len za splnenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ zák. č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní /správneho poriadku/.
6. Žalovaný v odvolacom rozhodnutí posúdil žalobkyňou v odvolaní uvedené o porušení jej základného práva a slobody zaručené článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods.2 a čl. 127 ods. 4 Ústavy. Žalobkyňa s poukazom na ust. § 62 ods. 1 písm. a) a e/ zákona o správnom konaní tvrdila, že Y. R. nebol vecne legitimovaný na konanie o dodatočnom povolení stavby, lebo nemá vlastnícke právo k objektu, preto neobstoja pôvodné argumenty, pre ktoré bola stavba dodatočne povolená a správny orgán má povinnosť nariadiť obnovu konania. Y. R., na žiadosť ktorého došlo k vydaniu rozhodnutia, uvedením nepravdivých skutočností uviedol správny orgán do omylu tým, že neuviedol aj žalobkyňu ako vlastníčku stavieb na parcele č. XXXX v k. ú. L. zapísanej na LV XXXX. Konštatovala, že W. H. E. J. boli vybudované právnymi predchodcami Y. R. a žalobkyne pred rokom 1924 a Y. R. nikdy nebol ich stavebníkom.
7. Žalovaný konštatoval, že na Okresnom súde v M. prebieha konanie o dedičstve v konaní vedenom po poručiteľovi, otcovi žalobkyne pod sp. zn. 1D/2016/2014 a po matke -poručiteľke pod sp. zn. 1D/2017/2014, ktoré žalobkyňa iniciovala 17.3.2014 návrhom na prejednanie novoobjaveného majetku po svojich rodičoch, Y. R. a E. R..
8. Žalovaný zhodne ako správny orgán prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol, že k dodatočnému povoleniu stavby došlo za preukázania vlastníckych vzťahov k dotknutej nehnuteľnosti a správny orgán prvého stupňa vychádzal zo žiadateľom o dodatočné povolenie stavby predloženého Listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom neboli uvedené obmedzenie ani informácia ako to v návrhu na obnovu konania a odvolaní uviedla žalobkyňa. Z listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra M. v administratívnom konaní vyplynulo, že vlastnícke právo k parc. č. XXXX, na ktorej bola stavba dodatočne povolená, svedčila žiadateľovi o vydanie dodatočného stavebného povolenia Y. R., F., I. XX/ XX, L.. Zároveň uviedol, že správnemu orgánu prvého stupňa ako stavebnému úradu neboli v čase rozhodovania o dodatočnom povolení stavby známe skutočnosti, ktoré sú podľa žalobkyne dôvodom na obnovu konania a ktoré by mali viesť v čase jeho rozhodovania k záveru o tom, že žalobkyňa má byť účastníčkou konania o dodatočné povolenie stavby, ako to naznačila žalobkyňa v návrhu na povolenie obnovy konania, poukazujúc na § 62 ods.1 písm. a/ a e/ Správneho poriadku.
9. K podaniu žalobkyne, ktoré bolo žalovanému doručené 16.09.2015 pod označením „Podnet odvolateľky“ na vykonanie opatrení odvolacieho orgánu proti nečinnosti stavebného úradu v L.“, z ktorého by podľa odvolateľky si žalovaný mal atrahovať kompetencie stavebného úradu v L. na seba a rozhodnúť v zmysle zákona a nariadiť obnovu konania v danej veci, žalovaný, poukazujúc na ust. § 62 ods. 1,2,3 správneho poriadku opakovane uviedol, že v posudzovanom prípade dôvody na obnovu odvolateľka (navrhovateľka) subsumovala pod ust. § 62 ods. 1 písm. a) a e/ zákona o správnom konaní ale súčasne konštatoval, že podmienka podľa ust. § 62 ods. 1 správneho poriadku nie je splnená, pretože návrh na obnovu konania podala žalobkyňa, ktorá na podanie takéhoto návrhu nie je oprávnená, pretože nebola účastníčkou pôvodného správneho konania. Žalovaný uzavrel, že podľa predloženého výpisu listu vlastníctva č. XXXX navrhovateľka nebola v čase začatia konania a rozhodovania o dodatočnom povolení stavby zapísaná v evidencii nehnuteľností ako vlastníčka nehnuteľnosti a konštatoval, že ani prvostupňovému správnemu orgánu neboli známe skutočnosti, ktoré by ho viedli k záveru, že navrhovateľka má byť účastníčkou konania o dodatočné povolenie stavby.
10. K povinnosti správneho orgánu atrahovať si v zmysle ust. § 50 správneho poriadku právo v prípade nečinnosti správneho orgánu konať a napraviť protiprávny stav uviedol žalovaný, že takéto oprávnenie má len v prípade, ak správny orgán vecne a miestne príslušný vo veci konať a rozhodnúť buď nezačal konanie vôbec, alebo nerozhodol v zákonnej lehote. Tzv. atrahovanie právomoci aplikuje odvolací orgán v prípade splnenia troch podmienok: a) správny orgán vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci nezačal konanie, hoci je na to zo zákona povinný, b) nápravu nemožno dosiahnuť inak, c) atrakciu dovoľuje povaha veci. Oprávnenie rozhodnúť namiesto prvostupňového orgánu musí na seba zobrať odvolací orgán, ak uzavrie, že je oprávnený vo veci rozhodnúť. Účastník správneho konania nemá právny nárok aby odvolací orgán na seba stiahol právomoc vo veci rozhodnúť. Rozhodnutie o nepovolení obnovy konania nie je nečinnosťou správneho orgánu.
11. Podanou správnou žalobou žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. 10. 2015, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že v rozhodnutím mesta L. č. 3972/230/2014 zo dňa 17.9.2014, mesto L. - stavebný úrad - vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby „W. F. E. J.“ stavebníka Y. R., bytom G.. T. Č.. XXX/X, XXX XX L. - brata žalobkyne, na základe jeho žiadosti zo dňa 3.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2014. Žalobné dôvody navrhovateľky sú zhodné s odvolacími dôvodmi.
12. Žalobkyňa tvrdila, že mala byť účastníčkou konania, v ktorom sa rozhodlo o dodatočnom povolení stavby pre Y. R., keďže sa vec dotýka jej vlastníckych práv alebo iných práv k pozemku, ktorý je dotknutý rozhodnutím s poukazom na ust. § 14 Správneho poriadku v spojení s § 97 ods.1 Stavebného zákona a článku 152 Ústavy SR. Jej hmotnoprávna legitimácia je daná „lex specialis“ podľa ust. § 97 ods.1 Zákona č. 50/1976 Zb., keďže ide o dodatočné povolenie stavby v zmysle ust. § 88a stavebného zákona. Dotknuté ustanovenie správny orgán pri posudzovaní návrhu žalobkyne na obnovu konania neaplikoval, v rozpore s čl.2 ods.2 Ústavy SR. Účastníkmi konania podľa § 86 až 96 zákona č. 50/1976 Zb., stavebného zákona sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
13. Žalobkyňa uviedla, že podala 17. marca 2014 na Okresnom súde v M. návrh na znovu prejednanie dedičstva po svojich rodičoch po poručiteľovi Y. R. a R. R. s tvrdením, že majetok poručiteľov nebol v dedičskom konaní prejednaný. Na Okresnom súde v M. sa vedie konanie o prejednanie novoobjaveného majetku po otcovi - poručiteľovi Y. R., zomrelom dňa XX.X.XXXX - sp.zn. XD/XXX/XXXX a matke - poručiteľke E. R. rod. L., zomrelej dňa XX.X.XXXX - sp.zn. XD/XXX/XXXX. Zákonným sudcom v oboch konaniach je R.. T..
14. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa tvrdila, že v zmysle v správnej žalobe citovaných nálezov Ústavného súdu SR a ostatných v žalobe uvedených zákonných ustanovení mala byť účastníčkou konania v jej hmotnoprávnej rovine, preto je spôsobilým subjektom pre podanie návrhu na obnovu konania voči rozhodnutiu č.3972/230/2014 zo dňa 17.9.2014, ktoré vydalo mesto L. - stavebný úrad - o dodatočnom povolení stavby „W. F. E. J.“ pre stavebníka Y. R., F. G.. T. Č..XXX/X, XXX XX L..
15. Podľa žalobkyne sa na parcele č. XXXX v k. ú. L. zapísanej na LV XXXX nikde nikým fakticky nerealizovala výstavba, lebo uvedené 3 stavby existovali už v čase smrti právneho predchodcu žalobkyne. Stavba rodinného domu bola postavená v roku 1924 a Y. R., nar. XX.XX.XXXX, nebol stavebníkom a nemá vlastnícke právo ani k objektu J. ani W. F., pretože sú predmetom dedičských konaní.
16. Z vyjadrenia žalovaného z 27. 4. 2016 vyplýva, že pokladal správnu žalobu žalobkyne za nedôvodnú, Žalobkyňa dôvodila, že napadnutým rozhodnutím sú dotknuté jej základné práva a slobody v zmysle čl. 20 Ústavy SR a to právo na vlastníctvo a dedičstvo a mala za to, že ochrana základných práv a slobôd každého je vo všeobecnom záujme, čím je naplnené i ust. § 62 zákona o správnom konaní s poukazom na to, že podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) zákona v danom návrhu prezentuje správnemu orgánu nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez jej zavinenia s uvedením ust. § 62 ods. 1 písm. e) zák. č. 71/1967 Zb, o správnom konaní,. Žalovaný zopakoval argumenty ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a podrobne rozobral zákonné dôvody obnovy konania - podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku s odôvodnením, že prevzal argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že: „návrh na povolenie obnovy konania možno uplatniť ak: a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania i keď existovali v dobe predchádzajúceho správneho konania, v čase správneho konania vôbec nepoznal, nemal o nich vedomosť a nemohol ich uplatniť bez svojho zavinenia, mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, inak by v konaní bez nich, b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol, c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, pri uplatnení tohto dôvodu obnovy konania účastníkom konania musí dôjsť k pochybeniu správneho orgánu. Uviedol, že nesprávnym postupom správneho orgánu je postup v rozpore s právnymi normami, ktorým sa odňala možnosť účastníkovi konania uplatňovať si v konaní všetky svoje
práva. Zároveň predmetné mohlo mať vplyv na výsledné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nebolo možné napadnúť opravným prostriedkom v odvolacom konaní, d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní - dôvodom uplatnenia obnovy konania a rozhodoval vylúčený zamestnanec správneho orgánu, e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Napokon uviedol, že návrh na obnovu konania možno podať v prípade, ak sa účastník konania dodatočne, po ukončení konania a po právoplatne vydanom rozhodnutí dozvedel o tom, že dôkazy zároveň mali podstatný vplyv na rozhodovanie správneho orgánu a na jeho rozhodnutie. Uviedol, že zákon upravuje, že podnet na začatie obnovy konania môže podať len účastník konania. V návrhu na obnovu konania musí účastník uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Pri uvádzaní dôvodov obnovy konania je dôležité a potrebné, aby sa nielen uviedlo podľa akého ustanovenia § 62 ods. 1 správneho poriadku účastník navrhuje povoliť obnovu konania, ale aby i popísal všetky skutočnosti a fakty, ktoré oprávňujú použitie tohto ustanovenia na obnovu konania, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel a prečo ich neuplatnil v priebehu pôvodného konania, prečo mali tieto skutočnosti a fakty podstatný vplyv na priebeh konania a na výsledné rozhodnutie správneho orgánu, preukazujúce a svedčiace o dodržaní subjektívnej lehoty a uvedenie objektívnej lehoty, aby mohol správny orgán posúdiť, či bol návrh podaný včas a či neuplynuli lehoty na jeho podanie.„
17. Žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila k doručenému vyjadreniu žalovaného k žalobe a zopakovala argumentáciu o aktívnej hmotnoprávnej legitimácii byť účastníčkou správneho konania, od ktorej odvodzuje i právo podať návrh na obnovu konania s odkazom na zákonné ustanovenia článku 46 ods.1 a 4 Ústavy, § 62 ods.1 Správneho poriadku. Poukázala na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 359/2010 z 5.10.2011, podľa ktorého opomenutý účastník konania má možnosť využiť právne prostriedky na ochranu svojich práv, napríklad podať návrh na obnovu konania podľa § 62 ods.1 Správneho poriadku. Argumentovala, že má hmotnoprávny vzťah k veci, t.j. k pôvodnému rozhodnutiu Mesta L. o dodatočnom povolení stavby pre Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. Zotrvala na tvrdení, že v konaní o dodatočnom povolení stavby je nezákonný výklad definície pojmu účastník konania v správnom konaní.
18. Žalobkyňa uviedla, že podľa nej účastníkom konania je ten kto má hmotnoprávny status k veci, bez ohľadu na to, či bol procesne zúčastnený v pôvodnom konaní alebo nie, lebo jeho postavenie účastníka konania plynie priamo zo zákona. Ak z podania žalovaného zo dňa 27.4.2016 plynie, že v čase konania o dodatočnom povolení stavby nebola žalobkyňa v postavení účastníka konania a prvostupňovému úradu neboli známe skutočnosti, ktoré by viedli príslušný stavebný úrad zobrať za účastníka konania navrhovateľku, dala žalobkyňa konajúcemu súdu do pozornosti, že podľa z. č. 50/1976 Zb. sú účastníkmi konania podľa § 86 až 96 právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Hmotnoprávna legitimácia žalobkyne je teda daná v zmysle ust. § 97 ods.1 z. č. 50/1976 Zb., nakoľko sa v správnom konaní koná o dodatočnom povolení stavby v zmysle ust. § 88a stavebného zákona. Z uvedenej zákonnej definície pojmu „účastník stavebného konania“ plynie jednoznačne jeho hmotnoprávny status bez ohľadu na procesnú zúčastnenosť, či nezúčastnenosť osoby v prvostupňovom konaní správneho orgánu. Citovala že: „Základnou podmienkou pre to, aby bola fyzická osoba považovaná za účastníka konania, je hmotnoprávny vzťah tejto osoby k veci, ktorá je predmetom správneho konania. (I.ÚS 547/02 z 10. novembra 2004, Ústavy súd ČR ). Tiež uviedla, že Prof. JUDr. Soňa Košičiarová, PhD vo svojej monografii „Správny poriadok“ (Vydavateľstvo Heuréka, Šamorín, 2013) na str. 63 výslovne uvádza: „Ak sa v správnom konaní nekonalo s osobou, ktorá je účastníčkou konania v zmysle zákona, ide o nezákonnosť, ktorá má ústavnoprávny rozmer, nakoľko sa tým porušilo základné právo osoby na spravodlivý proces v rámci výkonu verejnej správy (podľa čl. 36 ods.1 a 4 listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods.1 a 4 Ústavy SR. V prípade právoplatného rozhodnutia je takáto nezákonnosť podľa správneho poriadku dôvodom na obnovu konania podľa ust. § 62 ods.1. správneho poriadku. Ústavný súd SR o tom uzavrel, že: Opomenutý účastník konania má možnosť využiť právne prostriedky na ochranu svojich práv, napr. podať návrh na obnovu konania podľa ust. § 62 ods.1 Správneho poriadku. (Nález ÚS SR sp.zn.I.ÚS 359/2010 z 5. októbra 2011) „obnovu konania možno povoliť aj keď stavebný úrad postupoval nesprávne a v dôsledku toho sa riadny účastník konania nezúčastnil územného alebo stavebného konania (lebo o ňom nevedel) a ani nemohol uviesť nejaké závažné skutočnosti (napr. ak vzťah k stavebnému pozemku je predmetom súdneho konania, ale stavebný úrad o tom nevedel) (www. viaiuris. sk.) Napokon žalobkyňa v podaní zo dňa 27.4.2016 tvrdila,
že žalovaný sa nevysporiadal z vyššie uvedenými výkladmi Ústavného súdu ČR, Ústavného súdu SR a ustáleného právneho názoru vedeckej obce, ktorá jednoznačne definuje pojem „účastníka konania“.
19. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. Konštatuje, že odvolacie dôvody a žalobné dôvody uvádzané žalobkyňou sú totožné.
20. Právna úprava
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967Zb. z. zákona o správnom konaní /správneho poriadku/ (1) konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. (2) Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. (3) Obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávny úkon alebo pracovnoprávny úkon, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne. Podľa § 14 zákona č. 71/1967Zb. z. zákona o správnom konaní /správny poriadok/ (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 59 zákona č. 50/1976 Zb. z o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)ods. (1) Účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. (2) Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 88a ods. 3, 4, 5, 7 stavebného zákona (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
21. Z príloh správnej žaloby a z administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím Mesta L. o dodatočnom povolení stavby zo dňa 17.9.2014, stavebný úrad na základe návrhu Y. R., T. X, L., rozhodol o vydaní dodatočného povolenia stavby - W. F. E. J., postavená na parcele č. XXXX, zapísanej na LV XXXX Z.“ v katastrálnom území L., podľa § 117 Stavebného zákona a konštatoval, že dodatočné povolenie nahrádza územné rozhodnutie podľa § 40 a 66 a 82 zákona č. 50/1976 v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2014.
22. Z listu vlastníctva vlastníctva Č.. XXXX z 25.8.2014 vyplýva vlastníctvo Y. R., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, L., k parcele č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie, a to na základe darovacej zmluvy, ktorá je uvedená pod V XXXXX-XXXXX, druhom pozemku je zastavaná plocha a nádvorie. Titul nadobudnutia vlastníctva zapísaného vlastníka Y. R. je darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V 447/08-141/08.
23. V administratívnom spise je založená kópia darovacej zmluvy uzavretej medzi Y. R., nar. X.X.XXXX a Y. R., nar. X.XX.XXXX, predávajúci bytom T. XXX/X, L. a kupujúci I. XX, L.. Predmetom je prevod vlastníckeho práva k parcele XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria XXX m2, napísaný na LV č.XXXX ako predmet v článku 3 je definované, že ide o dar, ktorý darca od obdarovaného s vďakou prijíma. Zmluva bola podpísaná 24.2.2008, podpisy sú overené. Správa katastra prijala vklad 17.3.2008 pod č. V XXX/XXXX, ktorý povolila JUDr. Ľ. U. a právne účinky vkladu nastali 17.3.2008.
24. Z uznesenia založeného v spise XD/XXX/XXXX vyplýva, že dedičské konanie po Y. R. vedené pod č. XD/XXX/XXXX, H. XXX/XXXX zo dňa 30.12.2011 nadobudlo právoplatnosť 13.1.2012. Vo výrokovej časti bolo vydané dedičstvo nepatrnej hodnoty Y. R., nar. XX.XX.XXXX. Súd konanie zastavil a v odôvodnení uviedol, že dedič Y. R. do dedičstva nahlásil majetok nepatrnej hodnoty.
25. Mesto L. rozhodnutím zo dňa 16.7.2015 podľa § 63 ods.1 zákona o správnom konaní zamietlo návrh žalobkyne na obnovu konania, ktorý podala žalobkyňa 2.4.2015 podľa § 62 ods.1 Správneho poriadku.
26. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OVBP-2015/036359 zo dňa 05.10.2015, podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), potvrdil rozhodnutie Mesta L. č.1587/088/2015 zo dňa 16.07.2015, ktorým tento rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľky na povolenia obnovy konania proti jeho právoplatnému rozhodnutiu /mesta L./ č. 3972/230/2014 zo dňa 17.09.2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2015.
27. Žalobkyňa podaním zo dňa 17. marca 2014 iniciovala na Okresnom súde v M. konanie o prejednanie novoobjaveného majetku po svojom otcovi - poručiteľovi Y. R., zomrelom dňa XX.X.XXXX - sp.zn. XD/ XXX/XXXX a svojej matke - poručiteľke E. R. rod. L., zomrelej dňa XX.X.XXXX - sp.zn. XD/XXX/XXXX. Zákonným sudcom v oboch konaniach je R.. T.. Žalobkyňa tvrdí, že zapísaný Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XX, je do listu vlastníctva uvedený nezákonným postupom.
28. Okresný súd M. uznesením XD XXX/XXXX dňa 25.3.2015 v dedičskej veci po poručiteľovi Y. R. W.. X.X.XXXX zomr. XX.X.XXXX, vydal predbežné opatrenie na zákaz disponovania s nehnuteľnosťou na LV č. XXXX, parcela XXXX, dedičovi Y. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je povinný zdržať sa akéhokoľvek právneho konania, týkajúceho sa dotknutých nehnuteľností do právoplatného skončenia dedičského konania.
29. Okresný súd v M. tiež v konaní XD XXX/XXXX zo dňa 31.3.2015 v dedičskej veci po poručiteľke E. R., zomrelej XX.X.XXXX vydal predbežné opatrenie na zákaz pre dediča Y. R., nar. XX.XX.XXXX na disponovanie s nehnuteľnosťou, zapísanou na LV XXXX, parcela XXXX, vo výmere XXX m2.
30. Predmetom posudzovania správnym súdom bola otázka legitimácie žalobkyne na podanie návrhu na obnovu takého konania, ktorého v pôvodnom administratívnom konaní nebola účastníčkou. Uvedená otázka sa posudzuje v administratívnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. / správneho poriadku/ a tiež podľa zákona č. 50/1976 Zb..
Podľa § 14 ods. 1,2 zákona správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak a ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 59 ods.1 písm. a/,b/ stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú stavebník a osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,
Podľa § 88a ods. 4,6,7, stavebného zákona (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
31. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že vec sa dotýka jej vlastníckych práv alebo iných práv k pozemku, s poukazom na ust. § 14 Správneho poriadku v spojení s § 97 ods.1 Stavebného zákona a článku 152 Ústavy SR, lebo jej hmotnoprávna legitimácia je „lex specialis“ daná podľa stavebného zákona a aj v otázkach ak ide o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a stavebného zákona má mať žalobkyňa postavenie účastníčky administratívneho konania, lebo je účastníčkou dedičského konania v súčasnosti a správny orgán pri posudzovaní návrhu žalobkyne na obnovu konania mal povinnosť aplikovať zákon č. 50/1976 Zb., stavebného zákona.
32. Správny súd konštatuje, že v súčasnosti sa na Okresnom súde v M. vedie konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva po rodičoch žalobkyne, po poručiteľovi Y. R. a R. R.. V tomto konaní sa bude riešiť predbežná otázka k základnej otázke, ktorou je vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktoré týmto môže žalobkyňa nadobudnúť v prípade jeho prejednania v jej prospech, čo je predpokladom jej hmotnoprávnej legitimácie byť účastníčkou administratívneho konania o dodatočnom povolení stavby.
33. Na Okresnom súde v M. sa vedie konanie o prejednanie novoobjaveného majetku po otcovi - poručiteľovi Y. R., zomrelom dňa XX.X.XXXX - sp.zn. XD/XXX/XXXX a matke - poručiteľke E. R. rod. L., zomrelej dňa XX.X.XXXX - sp.zn. XD/XXX/XXXX, ktoré otázku jej vlastníctva doposiaľ neuzavrelo. Napokon táto otázka bola v čase začatia i rozhodovania v konaní pred správnymi orgánmi vyriešená podľa vtedy existujúceho listu vlastníctva, ako je to uvedené v bode 22 tohto odôvodnenia.
34. Žalobkyňou tvrdené, že ten kto má hmotnoprávny status k veci, bez ohľadu na to, či bol procesne zúčastnený v pôvodnom konaní alebo nie, je účastníkom konania, priamo zo zákona správny súd dodáva, že toto bude naplnené po právoplatnom skončení dedičského konania, v prípade výsledku, priaznivom pre žalobkyňu. Inak konštatuje, že ako prvostupňový správny orgán, tak žalovaný, nepochybili pri rozhodovaní, lebo im neboli známe skutočnosti, ktoré by viedli podľa zákona o správnom konaní alebo podľa stavebného zákona k záveru, že za súčasnej situácie nie je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti , má právo, aby boli jej práva a oprávnené záujmy chránené ako účastníčky konania, vrátane práv vyplývajúcich z tohto postavenia.
35. V zmysle v správnej žalobe citovaných nálezov Ústavného súdu SR a ostatných v žalobe uvedených zákonných ustanovení bude mať žalobkyňa postavenie účastníčky konania v jej hmotnoprávnej rovine potom, čo jej bude priznané jej postavenie vlastníčky ako dedičky v spomínanom konaní. Napokon v bodoch 27 a 28 tohto odôvodnenia správny súd berie do úvahy i ochranu poskytnutú súdmi v inom konaní na Okresnom súde v M.. Okresný súd M. uznesením XD XXX/XXXX dňa 25.3.2015, kde súd vydal predbežné opatrenie na zákaz disponovania s nehnuteľnosťou na LV č. XXXX, parcela XXXX, dedičovi Y. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je povinný zdržať sa akéhokoľvek právneho konania, týkajúceho sa dotknutých nehnuteľností do právoplatného skončenia dedičského konania a rovnako tak v konaní XD XXX/XXXX zo dňa 31.3.2015 v dedičskej veci po poručiteľke E. R., zomrelej XX.X.XXXX, vydal predbežné opatrenie na zákaz pre dediča Y. R., nar. XX.XX.XXXX na disponovanie s nehnuteľnosťou, zapísanou na LV XXXX, parcela XXXX, vo výmere XXX m2.
36. Na otázku, či bola žalobkyňa spôsobilým subjektom pre podanie návrhu na obnovu konania voči rozhodnutiu č.3972/230/2014 zo dňa 17.9.2014, ktoré vydalo mesto L. - stavebný úrad - o dodatočnom povolení stavby „W. F. E. J.“ pre stavebníka Y. R., F. G.. T. Č..XXX/X, XXX XX L., nie je možné odpovedať kladne len po podaní návrhov na prejednanie dedičstva a to do ich právoplatného ukončenia.
37. Možno súhlasiť s tým, že základnou podmienkou pre to, aby bola fyzická osoba považovaná za účastníka konania, je hmotnoprávny vzťah tejto osoby k veci, ktorá je predmetom správneho konania, na ktorý sa odvoláva i rozhodnutie I.ÚS 547/02 z 10. novembra 2004, Ústavného súdu ČR.
38. Žalobkyňa sa odvoláva na závery právnej vedy o otázkach účastníctva v konaní a uvádza, že Prof. JUDr. Soňa Košičiarová, PhD. vo svojej monografii „Správny poriadok“ (Vydavateľstvo Heuréka, Šamorín, 2013) na str. 63, podľa ktorého, ak sa v správnom konaní nekonalo s osobou, ktorá je účastníčkou konania v zmysle zákona, ide o nezákonnosť, ktorá má ústavnoprávny rozmer a porušenie základného práva na spravodlivý proces v rámci výkonu verejnej správy, podľa čl. 36 ods.1 a 4 listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods.1 a 4 Ústavy SR. V prípade právoplatného rozhodnutia je takáto nezákonnosť podľa správneho poriadku dôvodom na obnovu konania podľa ust. § 62 ods.1. správneho poriadku. S týmto možno súhlasiť taktiež, ak záver o návrhu na prejednanie dedičstva, ktorý žalobkyňa podala, bude úspešný.
39. Správny súd dodáva, že sa plne stotožňuje s tým čo konštatoval Ústavný súd SR, že opomenutý účastník konania má možnosť využiť právne prostriedky na ochranu svojich práv, napr. podať návrh na obnovu konania podľa ust. § 62 ods.1 Správneho poriadku (Nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 359/2010 z 5. októbra 2011) a že „obnovu konania možno povoliť aj keď stavebný úrad postupoval nesprávne a v dôsledku toho sa riadny účastník konania nezúčastnil územného alebo stavebného konania, lebo o ňom nevedel a ani nemohol uviesť nejaké závažné skutočnosti (napr. ak vzťah k stavebnému pozemku je predmetom súdneho konania), ale stavebný úrad o tom nevedel. V posudzovanej veci však žalobkyňa nemá zatiaľ postavenie opomenutého účastníka konania, pretože takéto konanie neiniciovala v pôvodnom konaní o dodatočnom povolení stavby, čo súd zmieni v nasledujúcej časti odôvodnenia. V takomto konaní, by bol správny súd povinný otázku opomenutého účastníka konania skúmať a uložiť žalovanému, resp. správnemu orgánu prvého stupňa preskúmavané rozhodnutie opomenutej účastníčke konania doručiť a umožniť jej plné využitie je práv zaručených v administratívnom konaní, vrátane práva na odvolanie. Právoplatné rozhodnutie správnych orgánov je spôsobilým predmetom preskúmania správnym súdom. V konaní o povolení obnovy konania, ktoré žalobkyňa iniciovala, ide o nové konanie, v ktorom žalobkyňa žiadala obnoviť právoplatne skončené administratívne konanie a tento spôsob ochrany jej práv v právoplatne skončenej veci, ako je zhora uvedené, predpokladá aj formálne splnenie kritérií preukázania vlastníctva žalobkyne, alebo hrozby porušenia jej oprávnených práv a záujmov, ako kritérií pre postavenie účastníka konania podľa správneho poriadku i stavebného zákona.
40. Záver v konaní o prejednaní dedičstva je teda kľúčovým momentom pre podmienky povolenia obnovy konania. Do jeho ukončenia platí uvedené v LV Č.. XXXX z 25.8.2014, že vlastníctvo patrí Y. R., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, L.I., titulom nadobudnutia vlastníctva zapísaného vlastníkovi titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 447/08-141/08, ktorú uzavreli 24.2.2008 Y. R., nar. X.X.XXXX a Y. R., nar. X.XX.XXXX, s obmedzeniami na základe Okresným súdom v M.Š. nariadených neodkladných opatrení, ako to uvádza bod 27 a28 tohto odôvodnenia. Nie je podľa správneho súdu možné tzv. „anulovať právoplatné rozhodnutia správnych orgánov“ bez splnenia zákonných predpokladov, ako je uvedené v bode 39 tohto odôvodnenia. Možno ich v súdnom konaní preskumávať na základe podmienok uvedených v správnom súdnom poriadku, čo treba pokladať za v súlade s ústavným princípom právnej istoty.
41. Článok 46 ods.1 a 4 Ústavy a nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 359/2010 z 5.10.2011, sú vymedzením práv žalobkyne, lebo podľa nich má opomenutý účastník konania možnosť využiť právne prostriedky na ochranu svojich práv, napríklad podať návrh na obnovu konania podľa § 62 ods.1 Správneho poriadku, na ktorý poukázala žalobkyňa. Podľa správneho súdu však platí, čo žalobkyňa sama konštatovala, t.j. existencia hmotnoprávneho vzťahu k veci, t.j. k vlastníctvu, ktoré je pôvodom uplatnenia práv všetkých žiadateľov o vydanie správneho rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
42. K otázke povinnosti správneho orgánu atrahovať podľa § 50 správneho poriadku právo v prípade nečinnosti správneho orgánu konať a napraviť protiprávny stav, správny súd dodáva, že možno súhlasiť so žalovaným, že takéto oprávnenie má len v prípade, ak správny orgán vecne a miestne príslušný vo veci konať a rozhodnúť buď nezačal konanie vôbec, alebo nerozhodol v zákonnej lehote. Oprávnenie rozhodnúť namiesto prvostupňového orgánu musí na seba zobrať odvolací orgán, ak sám iniciuje obnovu konania alebo na návrh a uzavrie, že je oprávnený vo veci rozhodnúť, pre zistenú nezákonnosť. Účastník správneho konania nemá právny nárok, aby odvolací orgán na seba stiahol /prevzal, atrahoval/ právomoc vo veci rozhodnúť. Rozhodnutie o nepovolení obnovy konania nie je nečinnosťou správneho orgánu.
43. Správny súd, pokiaľ ide o správnosť argumentácie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by menili právny pohľad na procesno-právne otázky, ktoré súviseli s uplatnenými žalobnými námietkami.
44. Tunajší správny súd v konaní 6S/148/2015 na návrh žalobkyne posudzoval nečinnosť orgánov verejnej správy a uznesením zo dňa 12.5.2016 konštatoval, že v súvislosti s atrahovaním právomoci odvolacím správnym orgánom v posudzovanom konaní skúmal, či žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach a konštatoval, že žalobkyňa oprávnenie nevyužila, preto jej návrh podľa § 250t ods.1 O.s.p. označil za neprípustný.
45. K posudzovanému konaniu je potrebné konštatovať, že konanie o dodatočné povolenie stavby, bolo právoplatne skončené s pozitívnym záverom pre účastníka konania, ktorý bol jediným účastníkom konania ako žiadateľ o dodatočné povolenie stavby. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z jemu dostupných údajov, ktoré súviseli okrem iného aj z údajov na liste vlastníctva, ktorý sa vzťahuje na uvedené administratívne konanie. Obnova takéhoto právoplatne skončeného konania má svoje právne pravidlá dané správnym poriadkom, ako už bolo uvedené, a to tak, že tento upravuje subjekty, ktoré sa môžu domáhať obnovy administratívneho konania, ako aj dôvody možnej obnovy konania.
46. Správny súd by dospel k inému záveru, ak by zistil, že správny orgán bol nedôsledný pri zisťovaní okruhu účastníkov konania, resp. by nechal bez povšimnutia isté skutočnosti, ktoré by mu vyplývali zo zápisu na liste vlastníctva, alebo z iných listín, ktoré by boli relevantné pre toto konanie. Avšak takéto skutočnosti v administratívnom konaní o povolenie obnovy konania neboli zistené.
47. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedeného v tomto odôvodnení, v rámci preskúmavacieho konania zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania administratívneho rozhodnutia, aký je mimochodom aj teraz, podľa stavu na liste vlastníctva konštatuje, že na tomto je vedený ako vlastník - žiadateľ o dodatočné povolenie stavby, ale zároveň sú tam zapísané obmedzenia v podobe predbežného opatrenia vydaného v dedičských konaniach č.k.: XD XXX/XXXX a XD XXX/XXXX z 31.3. a 25.3.2015, ktoré sú vo vzťahu k vlastníkovi Y. R. legálnym obmedzením jeho vlastníckych práv, ktoré v zákonnom rámci možno spochybniť, až vyvrátiť.
48. Súd zdôrazňuje, že nie je možné vytknúť správnym orgánom nedôslednosť v tom smere, že mali v čase vydania prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia mať vedomosti o tom, že existuje ďalší účastník konania /žalobkyňa/, preto správny súd konštatuje, že nemali dôvod pochybovať o okruhu účastníkov konania.
49. Následne zistené skutočnosti, ktoré sú v danej situácii predmetom dedičského konania a konania pred všeobecným súdom, nemôžu mať dopad pre právoplatne skončené konanie, pretože platí prezumpcia zákonnosti a ústavnosti rozhodnutia a nové skutočnosti, ktoré vychádzajú najavo po právoplatnom skončení konania, môžu byť zohľadnené len v právnych režimoch konaní, ktoré sú upravené v rámci administratívneho práva, ako aj súdneho preskúmavacieho konania. Napokon správny súd zvýrazňuje, že vo sfére verejného práva majú svoj význam tak jednotlivé typy administratívnych konaní, ako aj typy preskúmavacích konaní v správnom súdnictve, ako už bolo vyššie zmienené. Ide tu o špecifické procesno-právne podmienky, ktorými sú dané medze určujúce okruh účastníkov konania.
50. Súd súhlasí a opakovane potvrdzuje, že pri vymedzení podmienok obnovy konania daných v § 62 správneho poriadku, ak by evidentne došlo k opomenutiu účastníka konania, ktorý mal byť správnemu orgánu známy, bol by dôvod povoliť aj obnovu konania za splnenia istých ďalších okolností. V tomto
smere súd reagujúc na judikatúru, ktorá sa objavila v správnej žalobe, uvádza, že v preskúmavanej právnej veci nešlo o žalobu opomenutého účastníka konania, na ktorú sa inak judikatúra vzťahuje, v ktorom by súd skúmal stav nastolený žalobkyňou, ak by sa domáhala doručenia rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, ktorého bola opomenutou účastníčkou. Žalobu tohto typu žalobkyňa na súd nepodala. Žalobu žalobkyne vo veci nečinnosti správnych orgánov v konaní vedenom na tunajšom súde správny súd zamietol a konštatoval, že nečinnosť správnych orgánov v konaní nezistil. Treba pripomenúť, že išlo o jeden z typov správneho preskúmavacieho konania upravených pred 1. 7. 2015 v O.s.p., v súčasnosti zákona č. 162/2015 Z.z. v správnom súdnom poriadku.
51. Pre tento prípad odlišný právny pohľad na práva a oprávnené záujmy žalobkyne vyplýva zároveň zo všetkého, čo sa v zázemí deje vo sfére verejného práva v preskúmavanej právnej veci, kde ide o spor o dedičstvo, resp. o sporné vzťahy v rámci dedičského konania, v ktorých sa primárne majú vyriešiť otázky, ktoré súvisia s vlastníctvom, ako hmotnoprávnym predpokladom procesného práva vlastníka, byť účastníkom administratívneho konania, ktoré sa dotýka jeho práv a oprávnených záujmov.
52. Teda, ak by došlo k určeniu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorým došlo k zápisu stavby na list vlastníctva, môže mať v konečnom dôsledku pre ňu pozitívny dopad. Tento zrejmý a prakticky zjednodušený pohľad dáva obraz na pohľad správneho súdu, pokiaľ ide o jej názor na ukrátenie žalobkyne na jej subjektívnych právach.
53. Na základe uvedeného sa správny súd stotožnil s právnymi argumentmi žalovaného, že žalobkyňa nielen v čase rozhodovania žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ale ani v súčasnosti, nie je vedená ako vlastníčka na LV príslušného Okresného úradu ako vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorej sa týka rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby stavebníka, ktorý v priebehu administratívneho konania, naopak vlastníctvo preukázal.
54. Samotné podanie návrhu na prejednanie novoobjaveného konania nepostačuje na preukázanie hmotnoprávneho dôvodu, ako to tvrdí žalobkyňa, na preukázanie vlastníctva, ktoré je spojené s otázkou legitimácie byť účastníkom správneho konania o dodatočnom povolení stavby. Správne orgány postupovali zákonne v zmysle správneho poriadku, podľa ktorých záverov právo na podanie návrhu na obnovu konania patrí účastníkovi konania. Žalobkyňa nebola účastníkom správneho konania aj vzhľadom na príslušné ustanovenia zák. č 50/1976 Zb. /stavebného zákona/.
55. Posudzovaná žaloba nie je nedôvodná, lebo správny súd nezistil dôvody pre zrušenie administratívnych rozhodnutí uplatňované v tomto konaní. Preto bol povinný žalobu zamietnuť z hore uvedených dôvodov, posúdiac túto za prísnej aplikácie § 62 Správneho poriadku a ďalších dotknutých právnych predpisov administratívneho práva.
56. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaný si trovy konania neuplatnil.
57. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (podľa § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.