Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/142/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu SIBERIA s.r.o., IČO: 36 479 802 so sídlom Prešov, Tkáčska 6507/2, zastúpená JUDr. Ladislavom Jančim, advokátom, Dončova 1451/21, Ružomberok, proti žalovanej Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, Bratislava 212, o určenie povinnosti nahradiť škodu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/196/2008-433 zo dňa 06.02.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške nároku rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol.

2. Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd článkom 36 ods.3 Listiny základných práva slobôd - Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., č.l, 46 ods. 3, 4 Ústavy SR, §§ 3,5,6,9 ods. 1,2, § 15 ods. 1,2, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., § 3 ods. 1,2,4, § 49 ods. 1,2, § 59 ods. 3 zák.č . 71/1967 Zb., § 11 ods. 1,2, § 18 ods. 2 písm. a/, § 22 ods. 4, § 28 ods. 1,3, § 29, § 32 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb. (), § 517 ods. 1,2 OZ, § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.).

4. Konštatoval, že rozsudkom zo dňa 31.01.2012 žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, pretože medzi protiprávnym konaním - nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v rámci ktorých jeden jav príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Ak by Správa katastra Prešov postupovala v súlade so zákonom, kupujúci by nadobudol svoj majetok v hodnote ním zaplatenej kúpnej ceny. Keďže právny poriadok SR podmieňuje prevod nehnuteľnosti povolením vkladu na príslušnom orgáne správy katastra a nepostačuje len podpis kúpnej zmluvy, nebolo možné pre platnosť takéhoto právneho úkonu zvoliť inú alternatívu.

5. Ďalej súd konštatoval, že z jeho pohľadu ak by chod veci po podaní návrhu bol zákonný, k vkladu by došlo pred vyhlásením konkurzu na majetok predávajúceho, v dôsledku čoho by sa kupujúci stal vlastníkom týchto nehnuteľností. Kúpna cena zaplatená právnym predchodcom žalobcu sa však nevrátila a aj predmetné nehnuteľnosti boli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu - predávajúceho.

Kupujúci plnil kúpnu cenu v súlade so zmluvnou dohodou, zákon nevymedzuje čas zaplatenia kúpnej ceny pri prevode nehnuteľnosti, táto otázka je ponechaná na vôli zmluvných strán. Postup zaplatenia kúpnej ceny pred povolením vkladu nie je možné vnímať ako pochybenie žalobcu.

6. Ani s argumentáciou o zdôvodnení príčiny vzniku škody žalovanou, ktoré z jej pohľadu bolo zapríčinené vyhlásením konkurzu na majetok predávajúceho pre nesplnenie si povinnosti voči veriteľom sa súd nestotožnil a považoval ju za irelevantnú. Vyplýva to aj zo súdom popísaných časových súvislostí, keď k vyhláseniu konkurzu došlo až po realizovaní nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Bolo povinnosťou správy katastra povoliť vklad, ak nezistil žiadne chyby v návrhu na vklad a pokiaľ otázku existencie prekážok povolenia vkladu vyhodnotil nesprávne, nesie za to ex lege zodpovednosť vrátane zodpovednosti za škodu, ktorá má pôvod v takomto nesprávnom postupe.

7. Súd sa vyporiadaval s námietkami žalovanej a za neopodstatnenú považoval námietku týkajúcu sa neplatnosti kúpnej zmluvy predloženej k návrhu na vklad z dôvodu, že jej súčasťou nie je geometrický plán. K tomu je potrebné uviesť, že v čase vedenia predmetného katastrálneho konania mal byť geometrický plán len prílohou návrhu na vklad ( § 30 ods. 4 písm. d) Katastrálneho zákona platného k podaniu návrhu na vklad ). Kúpna zmluva obsahovala všetky obligatórne náležitosti ktoré vyžaduje ustanovenie § 588 a nasl. a je potrebné zdôrazniť, že na jej neplatnosť nebolo v predmetnom katastrálnom konaní poukazované ani správou katastra a ani katastrálnym úradom. Ďalej súd v tomto konaní nie je oprávnený hodnotiť postup Krajského súdu v Košiciach pri posudzovaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok OZKN a.s. podaný Devín bankou a.s. Súd v tomto konaní je povinný rešpektovať vydané rozhodnutie o vyhlásení konkurzu a nakoľko ide o rozhodnutie právoplatné vydané príslušným konkurzným súdom a nie je v právomoci tohto súdu ho preskúmavať.

8. Po odvolaní žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. 5Co/56/2012 zo dňa 20.06.2013 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovanej ako dôvodné. Odvolací súd vyslovil právny názor, že medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v rámci ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda príčina a následok. Aj keď právny predchodca žalobcu konkurz predávajúceho nezavinil a neporušil žiadnu svoju povinnosť a k vyhláseniu konkurzu došlo až po nesprávnom úradnom postupe žalovaného, toto bola tá ďalšia skutočnosť, ktorá sa pridružila, pričom nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny nebol ani len čiastočne uspokojený v konkurznom konaní voči predávajúcemu. Nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci nej predaná. Odvolací súd preto uložil súdu vec opätovne prejednať a zaoberať sa otázkou príčinnej súvislosti a zároveň sa vyporiadať so všetkými námietkami žalovaného, ktoré vyslovil v odvolaní.

9. Po vrátení veci podal žalobca MEBA Reality s.r.o. so sídlom Tkáčska 6507/2 Prešov návrh na zámenu účastníkov konania tak, aby na miesto obchodnej spoločnosti MEBA Reality s.r.o. vstúpil do konania pôvodný žalobca spoločnosť SIBERIA s.r.o. so sídlom tamtiež. Dôvodom procesného návrhu je dohoda o odstúpení od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.04.2009 medzi SIBERIA s.r.o. a MEBA Reality s.r.o. zo dňa 11.06.2014. Uznesením č.k. 15C/196/2008-420 zo dňa 24.06.2014 súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu MEBA Reality s.r.o. so sídlom Tkáčska 6507/2 Prešov vstúpil ako nový žalobca SIBERIA s.r.o. so sídlom tamtiež. Procesné rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 92 ods. 2,3 O.s.p.

10. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.06.2013 nenastala žiadna zmena skutkového stavu, ani dôkaznej situácie, preto súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho mal zistený súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Pokiaľ predpokladom uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom je 1. nesprávny úradný postup, alebo nezákonné rozhodnutie štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, tzv. kauzálny nexus, mal súd za preukázané, že v predmetnej právnej veci bol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy, teda Katastrálneho úradu a Správy Katastra Prešov v katastrálnom konaní č. V2902/2004, keď nepostupovali v súlade s ust. § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona v spojení s ust. § 27 ods. 2 Správneho poriadku a porušil hneď po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva 13.07.2004 zákonnú 30-dňovú lehotu a nepovolil vklad vlastníckeho práva, ale v posledný deň 13.08.2004 konanie prerušil. Aj následné kroky orgánu štátnej správy boli nezákonné, nerešpektujúce právny názor odvolacieho

orgánu a keďže pre takýto postup nebol daný dôvod, javí sa, že až svojvoľné. S právnym posúdením súdu sa stotožnil aj odvolací súd a dal za pravdu žalobcovi, že konanie orgánu štátnej správy je možné posúdiť ako nesprávny úradný postup v súlade s ust. § 9 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. Ďalej mal súd za preukázanú aj existenciu druhého predpokladu uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom a tým je vznik škody, ktorou je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V tomto prípade je škodou zmenšenie majetku poškodeného (žalobcu), ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti ktorou je, že nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva pre kupujúceho v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote (13.08.2004) a teda nedošlo ani k majetkovému prírastku na strane kupujúceho, ktorý v prípade štandardného zákonného postupu mal nadobudnúť nehnuteľnosť v hodnote pôvodne 39.750.000,- Sk v prípade povolenia vkladu. Naopak, z dôvodov prieťahov v konaní spôsobených Správou katastra Prešov došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok predávajúceho OZKN a.s. Prešov dňa 30.06.2005 a predávaná nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci podstaty predaná. K uspokojeniu pohľadávky nedošlo.

12. K tretiemu predpokladu vyvodenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom je potrebné preukázanie príčinnej súvislosti medzi v danom prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tzv. kauzálny nexus, kde nedošlo k zhode právneho názoru prvoinštančného a odvolacieho súdu. Kým súd prvej inštancie vyhodnotil zodpovednosť za vzniknutú škodu v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Správy katastra Prešov a Katastrálneho úradu Prešov, odvolací súd vyslovil odlišný právny názor. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa uvádza, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, pričom časová súvislosť iba napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Skutočne nesprávny úradný postup žalovaného bol významným článkom čo do príčiny a následku a ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, možno by sa majetok žalobcu nebol zmenšil. Zo sledu príčiny a následkov však vyplýva, že k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo priamo a nesprostredkovane nesprávnym úradným postupom žalovaného, ale pridružila sa ďalšia skutočnosť, ktorá má vplyv na nevyplatenie kúpnej ceny a to vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti OZKN a.s. uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2005 č.k. 6K 67/2003-102.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.§ 151 ods.3 O.s.p. s tým, že v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

14. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nespreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že spôsob, akým súd vyložil ustanovenia zákona o náhrade škody je neprimerane favorizujúci štát a ústavne nekonformný. Preto namietané súdne rozhodnutie trpí prvkom nepreskúmateľnosti a je mu vlastné popretie významu a obsahu rozhodnutí Ústavného súdu SR premietajúcich sa napríklad do jeho nálezu sp.zn. 1ÚS 114/08. Súd osobitne nevysvetlil ako je možné ako príčinu vzniku škody označiť začatie konkurzného konania, ktoré začalo po viac ako jednom roku od uplynutia zákonnej lehoty na rozhodnutie o vklade. V neposlednom rade aj prijal záver o tom, že príčinou škody je konkurzné konanie, potom sa nevyporiadal s priebehom konkurzu a osobitne nereagoval na tú časť argumentácie žalobcu prednesenej vo vyjadrení z 30.05.2012, v ktorej bolo preukázané, že ak sa na škode podieľa viac faktorov, treba posúdiť význam každého faktora zvlášť a v závislosti od toho a určenia miery účasti na zavinení, následku potom činiť menovateľov tohto stavu zodpovedných za následok aj z pohľadu náhrady škody. Na tieto otázky nebola daná odpoveď konajúceho súdu, čo oslabuje presvedčivostnú hodnotu ním vydaného rozhodnutia do tej miery, že je neakceptovania hodné. Súd jednoznačne vyložil, že pri rozhodnutí bol viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/56/2012 zo dňa 20.06.2013. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu však bolo vydané bez toho, aby pred jeho vydaním bolo vytýčené pojednávanie pred odvolacím súdom, čím boli upreté práva žalobcu. Aj v dôsledku toho došlo síce k vydaniu rozhodnutia odvolacieho súdu, ale aj za súčasného popretia princípov odvolacieho konania. Odvolací súd totiž vytkol len niektoré právne závery uvedené v rozsudku, pričom vyslovil svoje hodnotenie otázky príčinnej súvislosti, ale neurčil aké konkrétne dôkazy má vo veci vykonať okresný súd. Za daného stavu neboli naplnené podmienky na zrušenie rozhodnutia, ale pri akceptácií zásad spravodlivého procesu nanajvýš na zmenu rozhodnutia, ktorá by súčasne znamenala existenciu dovolacieho dôvodu proti takémuto rozhodnutiu. Pokiaľ odvolací súd poukázal na potrebu zaoberania sa otázkou príčinnej súvislosti, nevyslovil aké konkrétne dôkazy má súd vykonať, respektíve okresnému súdu nevytkol

nevykonanie konkrétneho určitého dôkazu. Základné princípy občianskeho súdneho konania tak boli postupom odvolacieho súdu popreté. Predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu popiera princíp dvojinštančnosti konania, princíp rýchlosti a hospodárnosti konania a to, že súčasná právna úprava odvolacieho konania odvolaciemu súdu priamo predpisuje vydať meritórne rozhodnutia v tých prípadoch, ak odvolací súd má len iný právny názor na zistený skutkový stav ako to bolo v danom prípade. Čo sa týka vecnej nesprávnosti rozhodnutia, úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je podrobnejšie upravená v zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004 a ktorým bol zrušený zákon č.58/1969 Zb. Vodítkom pre výklad tejto právnej normy môžu byť závery súdnej praxe, prezentovaná napríklad v Náleze Ústavného súdu ČR sp.zn. I. 1744/12 zo dňa 24.07.2014, podľa ktorého v oblasti regulácie následkov výkonu verejnej moci a delektuálnou zodpovednosťou štátu za spôsobenú škodu je treba hľadať omnoho väčšiu súvislosť s ústavným právom ako je tomu pri iných druhoch súkromnoprávnej regulácie. Táto oblasť právnej regulácie totiž rieši dôsledky vzťahu, v ktorom štát voči jednotlivcovi vystupoval v nerovnom, vrchostínskom postavení, v ktorom štát pochybil. Je namieste sa domnievať, že tieto princípy v danej veci neboli úplne rešpektované, pričom výklad dotknutých právnych noriem bol realizovaný spôsobom nekriticky favorizujúcim štát spôsobom ktorý dovoľuje za každých okolnosti svojvoľne a nepreskúmateľne zbaviť štát objektívnej zodpovednosti za konanie jeho orgánov, čo je neprípustné. Uvedený výklad sa doslova do očí bijúcim spôsobom prejavil aj v otázke interpretácie pojmu príčinná súvislosť, ktorý bol vykladaný spôsobom popierajúcim princípy logiky a najmä časovú následnosť jednotlivých skutkových okolností majúci vplyv na vznik škody. Je úplným paradoxom právneho poriadku Slovenskej republiky, že otázka príčinnej súvislosti so vzťahu inštitútu škody je vykladá v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. inak ako je to v trestnom konaní alebo v obchodnom, či občianskoprávnom spore. Pojem škoda je pritom definovaný v jedinom právnom predpise a tým je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v ustanovení § 420 a nasledujúcich. Preto by mali byť uplatňované rovnaké princípy jeho aplikácie na akejkoľvek škodové udalosti bez ohľadu na to, či zodpovednostným subjektom je štát, právnická, či fyzická osoba. Záver o neexistencií príčinnej súvislosti prijatý v danej veci je tak vadný a nekonkrétny, respektíve tvrdenie, že tým, že katastrálny úrad nepovolil vklad, hoci tak mal spraviť v určenej lehote a nedošlo by k majetkovému úbytku na strane predchodcu žalobcu, vyznieva doslovne neuveriteľne a uvedený záver opomína najmä to, že jedine katastrálny úrad bol orgán štátu rozhodujúci o vklade, ktorý znamená prechod vlastníctva na kupujúceho. Žalobca je presvedčený, že v danej veci boli naplnené všetky podmienky pre priznanie jeho nároku na náhradu škody voči Slovenskej republike a to aj z nasledujúcich dôvodov. Je úplne nesporné a opakovane konštatované aj v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu, že dva z troch predpokladov priznania nároku na náhradu škody na strane žalobcu sú naplnené a to vznik škody a protiprávny stav spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe. Prejavom nesprávneho úradného postupu je totiž aj vydanie nesprávneho rozhodnutia, ktoré nenadobudlo právoplatnosť. V danej veci možno za takéto rozhodnutia označiť hneď tri rozhodnutia, rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 13.08.2004, rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 06.10.2004 a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad zo dňa 02.05.2005. Rozhodnutie o prerušení konania je nezákonné, pričom jeho nezákonnosť jednoznačne vyplýva z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove sp.zn. Vo 13/2004 zo dňa 21.01.2005 z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že neexistovala prekážka možnosti povoliť vklad kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2002 do katastra nehnuteľnosti. Toto správne rozhodnutie je nutné rešpektovať aj v danom súdnom konaní a jeho závery nie je možné meniť. V tomto smere poukazuje žalobca na princíp právnej istoty ako integrálnu súčasť práva na spravodlivé súdne konanie, z ktorého je zrejmé, že súdy sú povinné rešpektovať skôr vyslovený právny názor na danú právnu otázku. Otázka nesprávnosti postupu Správy katastra Prešov bola teda prejudiciálne vyriešená (realizovaného pred vyhlásením konkurzu na predávajúceho). Žalobca má za to, že zrušenie rozhodnutia o zastavení konania, ktoré bolo vydané pretože neboli odstránené údajné prekážky zapríčiňujúce prerušenie konania má rovnaký význam ako zrušenie rozhodnutia o prerušení katastrálneho konania. Takýmto spôsobom je nutné nahliadať na dané rozhodnutie, ak by nebolo vydané, škoda by nebola vznikla, pretože by bol povolený vklad predloženej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti. K povoleniu vkladu totiž nič v čase vydania rozhodnutia o prerušení konania nebránilo. Ak následne už dňa 21.01.2005 bolo odvolacím orgánom konštatované, že v danom prípade právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené a dôvod, pre ktorý Správa katastra Prešov dňa 06.10.2004 zastavila a predtým dňa 13.08.2004 prerušila dané katastrálne konanie je prekážkou povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti, bolo zákonnou povinnosťou podriadeného katastrálneho úradu tento právny názor rešpektovať a vklad obratom povoliť. Poznámka na LV č. 50 mala totiž informatívny charakter a nijak neobmedzovala nikoho v nakladaní s danou nehnuteľnosťou a navyše exekučné konanie vedené JUDr. G.. L. vo vzťahu k daným nehnuteľnostiam bolo iným súdom označené za neprípustné. V tejto súvislosti je nutné na margo postupu Správy katastra Prešov

konštatovať, že tento správny orgán bol povinný Rozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov sp.zn. Vo 13/2004 zo dňa 21.01.2005 rešpektovať, nakoľko podľa § 59 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní aj v čase tohto konania platilo, že správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Ak by Správa katastra Prešov bezprostredne po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu rešpektovala právny názor odvolacieho orgánu, mohol byť vklad bezproblémovo povolený, nakoľko na majetok predávajúceho OZKN a.s. Prešov bol vyhlásený konkurz až uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6K 67/03 zo dňa 30.06.2005, teda po uplynutí ďalších 5 mesiacov. V danom prípade nebolo návrhu na vklad v uvedenej zákonnej lehote rozhodnuté. Nedodržanie uvedenej lehoty na rozhodnutie je jednoznačne samé o sebe nesprávnym úradným postupom, pričom je viac než zrejmé a vyplýva to už z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 21.01.2005, že ku dňa 13.08.2004 neexistovala prekážka povolenia vkladu vlastníckeho práva z označenej kúpnej zmluvy v prospech kupujúceho. Za to, že sa tak nestalo nesie zodpovednosť konajúci správny orgán a príčinou nevkladovania kúpnej zmluvy je jedine jeho nečinnosť trvajúca dlhšiu dobu. Ten nielenže nerešpektoval zákonom predpísanú lehotu na rozhodnutie podľa § 32 ods.1 zákona č. 162/1992 Z.z., ale navyše si doslova vymyslel existenciu prekážky konania a konanie nezákonne prerušil a potom nezákonne zastavil, ale navyše následne úplne nepochopiteľne nerešpektoval jednoznačne vyslovený právny názor odvolacieho orgánu - Katastrálneho úradu v Prešove vyslovený v jeho rozhodnutí sp.zn. Vo 13/2004 zo dňa 21.01.2005, hoci tak bol podľa zákona povinný urobiť. Aj následne vydané rozhodnutie o zamietnutí vkladu z 02.05.2005 bolo zrušené Krajským súdom v Prešove. Dôvody jeho vydania boli úplne zmätočné a ide len o prejav úradníckej neochoty rešpektovať názor odvolacieho orgánu. Tu je nutné poukázať na to, že správa katastra dňa 02.05.2005 zamietla návrh na vklad z dôvodu, ktorý predtým nebol ani v rozhodnutí o prerušení konania, ani z 13.08.2004, ani v rozhodnutí o zastavení konania z 06.10.2004 poukázaný. Navyše požadovaný súhlas FNM SR na uvedený prevod nebol v danom prípade potrebný. Je nutné poukázať na to, že prevádzané nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie, neboli predmetom zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1261/1996 zo dňa 18.01.1996 uzavretej medzi FNM SR a spoločnosťou Ross Prešov, s.r.o., pričom tieto nehnuteľnosti nikdy neboli predmetom záložného práva zabezpečujúceho nároky FNM SR z danej zmluvy. Akékoľvek úvahy o potrebe vyžiadania predchádzajúceho súhlasu FNM SR na uzavretie vkladovanej kúpnej zmluvy ktorej účastníkmi bolo OZKN a.s. a právny predchodca žalobcu sú úplne zcestné a nenáležité. Aj vydanie uvedeného rozhodnutia o zamietnutí vkladu zo dňa 02.05.2005 vyznieva ako prejav nesprávneho úradného postupu charakterizovaný vydaním, aj keď neprávoplatného, ale rozhodne svojvoľného a zákon ignorujúceho rozhodnutia. Následne vydané rozhodnutie Krajského súdu v Prešove posudzujúceho nezákonnosť tohto správneho aktu to v plnej miere potvrdilo. Dané súdne rozhodnutie vydané v rámci správneho súdnictva má povahu právoplatného rozhodnutia, ktorého závery sú imperatívom, od ktorého sa nie je možné ani v tomto konaní odkloniť. Dôsledkom uvedeného je, že namiesto toho, aby správa katastra vydala správne a zákonom zodpovedajúce rozhodnutie v zákonom predpísanej lehote, teda rozhodnutie o vklade na základe ktorého by prešlo vlastníctvo na kupujúceho, k vydaniu takéhoto rozhodnutia, ktoré predchodca žalobcu legitímne očakával nedošlo. Celé katastrálne konanie sa neprimerane predĺžilo spôsobom, ktorý poprel povinnosť rozhodnúť o vklade do 30 dní. Správa katastra teda nerozhodla o vklade, ale vydávala nezákonné rozhodnutia, ktoré boli zrušené už nadriadenými orgánmi a ktoré ak by neboli vydané, bol by povolený vklad a vlastnícke právo by prešlo na predchodcu žalobcu, pričom by na jeho strane nenastal žiadny majetkový úbytok - iba vtedy by nevznikla škoda. Žalobca má za to, že jedinou príčinou vzniku stavu, keď oproti zaplatenej kúpnej cene 1.319.458,28 Eur predchodca žalobcu nenadobudol nehnuteľnosť, za ktorú takto zaplatil kúpnu cenu, je práve nečinnosť katastrálneho úradu, ten totiž od podania návrhu na vklad dňa 13.07.2004 o návrhu o vklade nerozhodol, až do momentu vyhlásenia konkurzu na predávajúceho dňa 30.06.2005, v dôsledku čoho nenastal očakávaný prírastok majetkových hodnôt na strane kupujúceho v podobe prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tejto hodnote. Jedinou osobou zodpovednou za nepovolenie vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti bol Katastrálny úrad, ktorý jediný mal originálnu, zo zákona danú kompetenciu rozhodovať o vklade. Až povolením vkladu sa totiž završuje proces prevodu nehnuteľnosti, pričom nezákonný postup katastra zapríčinil, že k prevodu nedošlo ani v zákonom určenej lehote, ani neskôr. Ak by ale Katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad v zákonom určenej lehote, teda do 13.08.2004, kupujúci by sa stal vlastníkom kupovaných nehnuteľnosti a následne vedené konkurzné konanie by do uvedeného prevodu nijako nemohlo zasiahnuť. To, že po neodvkladovaní kúpnej zmluvy a vyhlásení konkurzu následne kupujúci mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu vrátenia kúpnej ceny je iný právny nárok, ktorý ale nebol ani len sčasti uspokojený. Jeho pohľadávka z tohto titulu a nie z titulu náhrady škody uplatňovanej v tomto konaní bola riadne prihlásená do konkurzného konania, ale nebola uspokojená. Vo vzťahu k námietke absencie príčinnej súvislosti medzi tvrdením porušeným zákona a

vzniku škody v danej veci poukázal žalobca na závery súdnej praxe, ktoré kategóriu príčinnej súvislosti vnímajú a definujú v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 175/1974 zo dňa 2811.1974 R 37/75, z ktorého vyplýva, že príčinná súvislosti medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchania pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť by sa prerušila len vtedy, keby nová okolnosť spôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila následok bez ohľadu na konanie páchateľa a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 187/2001 zo dňa 24.04.2003, z ktorého vyplýva, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnej pomere príčiny a následku a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Následne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 11/2010 zo dňa 31.01.2012, z ktorého vyplýva, že ak určitá skutočnosť viedlo neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať zreteľ). 15. Na otázku, či by k vzniku škodlivého následku v danej veci došlo bez konania žalovaného ako škodcu je treba uviesť, že ak by žalovaný konal v zmysle zákona, bolo by na predchodcu žalobcu prešlo vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam v hodnote 1.319.458,28 Eur a to už dňa 12.08.2004. Príčinou zmenšenia majetku predchodcu žalobcu o sumu 1.319.458,28 Eur nemohla byť okolnosť, ktorá sa stala viac ako rok po podaní návrhu na vklad, ak dovtedy konajúce štátnej orgány konali ako keby ani zákony neplatili, akokeby nemali lehoty na rozhodnutie, akoby nebolo ich povinnosťou rešpektovať názor odvolacieho orgánu, akokeby si neuvedomovali závislosť a významu rozhodnutia o vklade. Vyhlásením konkurzu samým o sebe nevznikla na majetku predchodcu žiadna škoda, pretože tá vznikla už predtým. Vyhlásením konkurzu len vznikla prekážka pokračovania v katastrálnom konaní, ktoré ale malo byť už predtým ukončené, ak by konalo podľa zákona a v zmysle správneho úradného postupu. Vyhlásením konkurzu totiž nedošlo k prevodu majetku na inú osobu. Majetok tvoriaci predmet kúpnych zmlúv patril aj pred vyhlásením konkurzu predávajúcemu s tým jediným, kto mal právo túto okolnosť zmeniť, bola Správa katastra a to povolením vkladu, ktorý by znamenal prevod vlastníckeho práva na kupujúceho. Pokiaľ ide o právny názor osvojený si súdom, že nesprávny úradný postup katastrálneho úradu bol len jednou z príčin uvedeného následku, poukázal žalobca na nekomplexnosť úvah v tomto smere a ich nesúlad so závermi súdnej praxe. Ak si položí žalobca otázku, či bez nečinnosti katastrálneho úradu mohol vzniknúť vyššie uvedený následok, potom musí odpovedať, že nie a že ak by bol vklad povolený do 30 dní od podania návrhu, nič by sa nebolo stalo z pohľadu majetkovej sféry kupujúceho, ktorý by oproti kúpnej cene získal aj de iure nehnuteľnosti v hodnote kúpnej ceny. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno nepriznať nečinnosti katastrálneho úradu postavenie hlavnej príčiny uvedeného následku osobitne aj z pohľadu miery nerešpektovania zákona a dĺžky doby, pokiaľ tento stav do vyhlásenia konkurzu pretrvával. V tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 318/2005. Z týchto dôvodov sa javilo minimálne dôležité vypočuť v danej veci osobu, ktorá podávala v danej veci návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok predávajúceho. Podľa zistení žalobcu po doručení namietavého rozhodnutia JUDr. E. B., advokáta, sídlo AK Námestie Martina Benku 10, Bratislava, ktorý ako správca konkurznej podstaty úpadcu Devín banka, a.s. podával uvedený nárok, pričom po podaní návrhu podľa stručných informácií komunikoval aj s vyššie uvedeným katastrálnym úradom. Z týchto dodatočne zistených dôvodov preto žalobca navrhuje, aby menovaný bol k veci vypočutý ako svedok. Ak katastrálny úrad vedel o prebiehajúcom konkurznom konaní na predávajúceho a napriek tomu nekonal, mohol tým žalobcovi spôsobiť škodu úmyselne a preto tieto okolnosti treba preveriť výsluchom navrhovaného svedka. Aj z týchto dôvodov je potrebné rozhodnutie hodnotiť ako nesprávne a nenáležité. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný je toho názoru, že rozsudok súdu je vecne správny a že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť. V prvom rade žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008 sp. zn. II.ÚS/467/08, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie a zdôraznil, že podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR domáhať sa práv uvedených v čl. 46 Ústavy SR sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Žalovaný predložil viacero rozsudkov súdov Slovenskej republiky v právnych veciach, kde bol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátu, resp. orgánov verejnej moci, ako aj existencia škody a kde boli žaloby napriek tomu zamietnuté, pričom žalovaný nemá vedomosť o tom, že

by tieto rozsudky boli zrušené z dôvodu, že by nimi boli porušené ústavou garantované práva účastníka občianskeho súdneho konania. Z rozhodovacej praxe súdov SR vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody, nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezprostredný, konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I.ÚS/177/08. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/130/2010 zo dňa 28.10.2010. Z neho je ustálený výklad pojmu príčinná súvislosť v rozhodovacej praxi súdov. V právnej náuke sa uvádza, že to žalobca musí preukázať v konaní existenciu podmienok v zodpovednosti žalovaného za škodu a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. Otázka príčinných súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Pokiaľ ide o vzťah príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu a vznikom škody, žalovaný odporučil do pozornosti odvolacieho súdu aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 14.9.2010 sp. zn. II.ÚS361/2010. Týmto uznesením Ústavný súd SR odmietol sťažnosť určitej právnickej osoby proti rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, že niet dôvodov odkloniť sa od záverov, ktoré už boli judikované, že vzťah príčina a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený a zodpovednosť nie je možné robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, lebo zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu môže byť daná len vo vzťahu ku škode, ktorá bola spôsobená práve (iba) namietaným úradným postupom orgánu štátu. Podľa žalovaného nie je žiadny rozumný dôvod vykladať určitým spôsobom vo veci uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci alebo dokonca len v právnej veci žalobcu pojem príčinnej súvislosti a iným spôsobom vo všetkých ostatných prípadoch uplatňovania práva na náhradu škody, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený aj v prípadoch absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu, aby bola daná príčinná súvislosť medzi určitou právnou skutočnosťou a škodou zdôraznil aj Najvyšší súd SR už v niekoľkých rozhodnutiach, napr. 3Cdo 32/2007 a 1Cdo 129/2008. Štát nezodpovedá automaticky za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánov štátu, alebo po nesprávnom úradnom postupe. Krajský súd v Prešove vychádzal z poňatia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom štátu a vznikom škody tak, ako je to prezentované v rozhodovacej praxi súdov SR a to dokonca aj Ústavného súdu SR. Zároveň Krajský súd v Prešove vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je priama príčinná súvislosť. Taktiež záväzne konštatoval, že k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo priamo a nesprostredkovane nesprávnym úradným postupom žalovaného. Keďže v rámci opätovného konania nevyšli najavo žiadne nové skutkové okolnosti prejednávanej veci, je potrebné v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania aj v tomto odvolacom konaní rešpektovať už raz vyslovený záväzný právny názor odvolacieho súdu. Súd bol povinný právny názor odvolacieho súdu rešpektovať. Ak teda rozhodol v medziach právneho názoru odvolacieho súdu, pričom tento právny názor vychádza zo stanovísk prezentovaných v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalovaný preukázal, postupoval správne. Žalobca vo svojich vyjadreniach zdôraznil, že k vyhláseniu konkurzu na predávajúceho došlo až po namietanom pochybení správy katastra. Táto skutočnosť je však bez právneho významu. Na pojednávaní dňa 22.06.2010 poukázal žalovaný na právnu veci, v ktorej Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom zo dňa 29.03.2007 sp. zn. 3Cdo 32/2007 a dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad a škodou. Najvyšší súd SR považoval za rozhodné, že majetok subjektu, ktorý si uplatňoval právo na náhradu škody, by sa nezmenšil, ak by nedošlo k zmene zákonnej úpravy dane z nehnuteľnosti. Žalovaný zdôraznil, že k zmene zákonnej úpravy v uvedenej právnej veci došlo až po preukázanom nesprávnom postupe orgánu štátu. Správa katastra totiž mala o návrhu na vklad rozhodnúť do 20.01.2002 zák. č. 107/2002 Z.z., v ktorých sa zmenil príslušný daňový predpis, bol Národnou radou SR schválený až dňa 05.02.2002. Žalovaný zdôraznil, že v priebehu súdneho konania poukázal na viacero rozhodnutí, napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.11.2011 sp. zn. 14Co 277/2011. Zároveň poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.02.2010 sp. zn. 58C 100/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2010, z ktorého vyplýva, že predovšetkým samotný žalobca postupoval neopatrne tým, že kúpnu cenu uhradil predávajúcemu pred legalizáciou jeho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Aktuálna právna úprava ponúka niekoľko možností ako zákonným a bezpečným spôsobom zrealizovať uhradenie dohodnutej kúpnej ceny po splnení zákonnom stanovených podmienok, v tomto prípade prechodu

vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa názoru žalovaného je v danom prípade zohľadniť aj rozhodnutie konkurzného sudu, ktorý vydal nezákonné rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu. V samotnom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2005 sp. zn. 6K 67/03 sa výslovne uvádza, že Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29.07.2004 zrušil vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Košiciach. Parafrázujúc právny názor súdu vyslovený v jeho nezákonnom rozsudku zo dňa 06.07.2010 sp. zn. 15C 196/2008, ak by toto uznesenie nebolo nezákonné, nebol by ho Najvyšší súd SR zrušil. Je nespochybniteľným faktom, že Krajský súd v Košiciach nezákonne zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom toto nezákonné uznesenie bolo nahradené v konečnom dôsledku po vydaní ďalšieho nezákonného uznesenia po odmietnutí návrhu na vydanie konkurzu, ktorého nezákonnosť vyplýva zo skutočností, že aj toto uznesenie bolo Najvyšším súdom SR zrušené, uznesením o vyhlásení konkurzu. Žalovaný považuje za potrebné poznamenať, že v prípade povolenia vkladu by došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov spôsobenému nezákonným rozhodnutím príslušného konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu. K prvému nezákonnému zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu došlo už 28.04.2004, pričom predmetný návrh na vklad bol podaný až dňa 13.07.2004. Ak boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu už k 28.04.2004, ak mal konkurzný súd vyhlásiť konkurz na majetok prevodcu už 28.04.2004 a nie až 30.06.2005, ako sa stalo v dôsledku vydania nezákonných rozhodnutí zo strany konkurzného súdu, znamenalo by to, že návrhu na vklad sa nemalo vyhovieť. Žalovaný z opatrnosti vzniesol aj námietku, že vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci je uplatňovanie práva na náhradu škody výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.

17. Odvolací súd rozsudkom č.k. 5Co/132/2015-477 zo dňa 26.05.2016 rozsudok potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci bol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy ako prvý predpoklad pre uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom, konkrétne Katastrálneho úradu a Správy katastra Prešov v katastrálnom konaní v katastrálnom konaní č. V 2902/2004, ktorý nepostupoval v súlade s ust. § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona v spojení s § 27 ods. 2 Správneho poriadku a porušil hneď po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva dňa 13.07.2004 zákonnú 30- dňovú lehotu a nepovolil vklad vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalobkyne (t. j. Prešovskej univerzity v Prešove), ale v posledný deň uvedenej lehoty 13. augusta 2004 konanie prerušil. Aj následné kroky orgánu štátnej správy boli nezákonné, nerešpektujúce právny názor odvolacieho orgánu a keďže pre takýto postup nebol daný dôvod, javí sa až svojvoľný. Ďalej bola preukázaná aj existencia druhého predpokladu uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom a tým je vznik škody, ktorou je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V tomto prípade je škodou zmenšenie majetku poškodeného (právneho predchodcu žalobkyne), ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti, t. j. nepovolením vkladu vlastníckeho práva pre kupujúceho v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote (13. augusta 2004). Z uvedeného dôvodu nedošlo k majetkovému prírastku na strane kupujúceho, ktorý v prípade štandardného zákonného postupu (t. j. povolenia vkladu) mal nadobudnúť nehnuteľnosť v hodnote pôvodne 39.750.000,- Sk, k čomu ale z dôvodov prieťahov v konaní spôsobených Správou katastra Prešov nedošlo. Navyše po vyhlásení konkurzu na majetok predávajúceho OZKN. a. s. Prešov dňa 30. júna 2005 bola predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci podstaty predaná. K uspokojeniu pohľadávky kupujúceho však nedošlo. Pokiaľ sa týka tretieho predpokladu vyvodenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom, a síce príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, bolo síce preukázané, že skutočne nesprávny úradný postup žalovanej (viď vyššie) bol významným článkom čo do príčiny a následku a ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, možno by sa majetok právneho predchodcu žalobkyne nebol zmenšil, avšak zo sledu príčiny a následkov vyplýva, že k zmenšeniu majetku nedošlo priamo a nesprostredkovane nesprávnym úradným postupom žalovanej, ale pridružila sa ďalšia skutočnosť, ktorá mala vplyv na nevyplatenie kúpnej ceny. a to vyhlásenie konkurzu na majetok predávajúceho - spoločnosti OZKN, a. s. uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. júna 2005 č. k. 6 K 67/2003-102. Keďže pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody musia byť splnené všetky tri predpoklady, čo v danom prípade preukázané nebolo, správne súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol. V súvislosti s jej odvolacími námietkami (a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia), že súdy oboch inštancií sa odchýlili od ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 301/2009 zo dňa 27. októbra 2010. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 219/2007 zo dňa 30. júla 2008 a sp. zn. 3 Cdo 32/2007 zo dňa 29. marca 2007. z ktorých rozhodnutí vyplýva, že nedodržanie lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu

k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a iba týmto postupom. Aj keď nedodržanie lehoty určenej podľa ustanovenia § 32 ods. 1 katastrálneho zákona je procesný postup priečiaci sa zákonu, nemôže katastrálny úrad z dôvodu dopustenia sa tejto procesnej nesprávnosti zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade až do rozhodnutia o vklade a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania. Odvolací súd zotrval na svojom názore vyjadrenom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 5Co/56/2012 z 20. júna 2013, že v danom prípade medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda príčina a následok. Aj keď právny predchodca žalobkyne konkurz predávajúceho nezavinil a neporušil žiadnu svoju povinnosť, a k vyhláseniu konkurzu došlo až po nesprávnom úradnom postupe žalovaného, toto bola ďalšia skutočnosť, ktorá sa pridružila, pričom nárok na zaplatenie kúpnej ceny nebol ani len čiastočne uspokojený v konkurznom konaní voči predávajúcemu. Nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci nej predaná. Pohľadávka však nebola zabezpečená záložným právom a v rámci zaradenia nebola uspokojená ani čiastočne. Teda sled príčina a následok nebol priamy, bezprostredný a neprerušený. Bol iba sprostredkovaný. K zmenšeniu majetku právneho predchodcu žalobcu došlo preto podľa názoru odvolacieho súdu až. po tom, čo si uplatnil pohľadávku prvej triedy v konkurznom konaní na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cbi 128/2005 a nebol uspokojený ani čiastočne. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní navrhla vypočuť JUDr. E. B., advokáta so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Martina Benku 10, ktorý ako správca konkurznej podstaty úpadcu Devín Banka, a. s. podával návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok predávajúceho, odvolací súd na takýto návrh neprihliadol s odôvodnením, že žalobkyňa bola poučená podľa ustanovenia § 120 ods. 1, 4 O.s.p., že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Bola poučená aj o tom. že na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s tým. že o nich rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

18. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým. že a/ súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), b/ napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ .

19. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne a právne správne aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nie sú dané dôvody dovolania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie ako neprípustné odmietol alebo ako nedôvodné zamietol.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť.

21. Konštatoval, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom. že odvolací súd sa v odôvodnení vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobkyne, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v danom prípade došlo k vzniku škody nielen nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty pre povolenie vkladu, ale aj nezákonným postupom (rozhodnutiami) správneho orgánu nerešpektujúceho názory odvolacieho orgánu vyslovené v zrušujúcich rozhodnutiach. S touto argumentáciou sa odvolací súd nevysporiadal náležíte, aj keď sám konštatoval, že postup správneho orgánu (po uplynutí zákonom stanovenej lehoty pre povolenie vkladu) sa javí byť svojvoľný. Najvyšší súd už v rozsudku z 29. marca 2007 sp. zn. 3Cdo/32/2007 (jeho rozhodnutie bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 3/2008 pod č. 28) konštatoval, že nedodržanie lehoty určenej § 32 ods. 1 katastrálneho zákona je jednoznačne procesný postup priečiaci sa zákonu. Na druhej strane ale nemožno prehliadať, že tento postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. (v súčasnosti zákona č. 514/2003 Z. z.) len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo

priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Ak katastrálny úrad nerozhodne o návrhu na vklad v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti (bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade, do rozhodnutia o vklade, a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania. V prejednávanej veci však došlo nielen k uvedenej procesnej nesprávnosti svedčiacej záveru o nesprávnom úradnom postupe, ale aj k celému radu ďalších nesprávnych rozhodnutí, ktorých vplyv na následok, ktorý nastal, odvolací súd nevyhodnotil s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne. Tieto otázky boli pritom podľa názoru dovolacieho súdu s ohľadom na okolnosti daného prípadu pre posúdenie veci podstatné a pre nedostatok ich riešenia v rozhodnutí odvolacieho súdu ich nemohol posudzovať a prípadne riešiť dovolací súd.

22. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nerozlišoval podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia od nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, t. j. vzťah príčiny a následku. Dovolací súd zdôrazňuje, že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. V danom prípade ide o zodpovedanie otázky, či nesprávny úradný postup katastrálneho úradu a v nadväznosti naň vydané nezákonné rozhodnutia boli len jednými článkami reťazca príčin, avšak nie rozhodujúcimi, alebo tieto skutočnosti boli tými v reťazci príčin, ktoré viedli neodvratne k spôsobeniu škody (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 31. januára 2012). a preto následná skutočnosť (vyhlásenie konkurzu a speňaženie majetku úpadcu) nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať zreteľ). Dovolací súd preto konštatoval, že v konaní došlo k procesnej vady podľa § 420 písm. f/ CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. Zároveň dovolací súd konštatoval, že v novom rozhodnutí súd znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania, dovolacieho konania týkajúceho sa dovolania proti zrušenému rozsudku Krajského súdu v podľa ust. § 453 ods. 3 CSP.

23. V spise sa nachádza aj vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 14.08.2017 právnemu zástupcovi žalobcu odvolacím súdom dňa 20.04.2018 s možnosťou vyjadrenia v lehote 10 dní. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadril. Žalovaný v tomto vyjadrení konštatoval, že Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 07.06.2017 sp. zn. 6Cdo/200/2016 potvrdil správnosť námietok žalovaného, že nesprávny úradný postup musí byť hlavnou, priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody. Úvahy Krajského súdu v Prešove pri posúdení otázky príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody boli v súlade s právnym názorom prezentovaným v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, ako aj s právnym názorom prezentovaným v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.06.2017 sp. zn. 7Cdo 200/2016. Zároveň žalovaný uviedol, že odkaz Najvyššieho súdu SR na rozhodnutie zo dňa 31.01.2012 sp. zn. 6MCdo/11/2010 ho prekvapuje vzhľadom na to, že toto bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 12.02.2013 sp. zn. III.ÚS 307/2012. Žalobcom označené rozhodnutia orgánov štátu, ktorými mala byť spôsobená škoda, nenadobudli právoplatnosť. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody bolo teda potrebné v celom rozsahu posúdiť z hľadiska právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Žalovaný len z opatrnosti opakuje svoju argumentáciu ohľadne námietky, že uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánov štátu nie je možné vyhovieť. Podľa tejto argumentácie v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákona neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobná, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zároveň žalovaný citoval z dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z., presnejšie k jeho § 6. Zároveň žalovaný poukázal aj na námietku, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.11.2009 sp. zn. 144/2009, v ktorom sa uvádza, že prvé rozhodnutie daňového úradu bolo vydané do účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. a druhé rozhodnutie bolo vydané už za účinnosti citovaného zákona. Rozhodnutie daňového úradu vydané 21.04.2004 bolo v rámci odvolacieho konania zrušené odvolacím orgánom. Zrušené bolo neprávoplatné rozhodnutie v tomto prípade chýba základná podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím (ide o rozhodnutie inej veci - pozn. odvolacieho súdu). následne žalovaný poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov na Slovensku. Znova poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo 32/2007 zo dňa 29.03.2007 a právnu vetu z uvedeného rozhodnutia

a ďalej konštatoval, že aj v prejednávanej veci namietaným pochybením Správy katastra žalobcovi ešte žiadna škoda nevznikla. Je sporné, či podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu boli vôbec splnené. Ak by však aj podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu boli splnené, ako to tvrdil žalobca a súd, namietané pochybenia správy katastra by viedli len k tomu, že k povoleniu vkladu by došlo neskôr, ako tomu by malo byť pri riadnom chode veci, t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Až pridruženie ďalšej správou katastra nezapríčinenej skutočnosti, a to vyhlásenia konkurzu mohlo viesť v konečnom dôsledku k vzniku škody. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že na predávajúceho bol vyhlásený konkurz v dôsledku pochybenia správy katastra. Avšak ani samotným vyhlásením konkurzu ešte žalobcovi škoda nevznikla. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu bolo podľa v tom čase platnej právnej úpravy iba prerušenie konania o návrhu na vklad. Následne žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.11.2011 sp. zn. 14Co 277/2011, kde krajský sú veľmi dôsledne skúmal, či škoda bola spôsobená iba namietaným pochybením štátneho orgánu. Podľa žalovaného je bez právneho významu, či došlo k jednému pochybeniu orgánu štátu alebo k viacerým pochybeniam, pokiaľ tieto pochybenia neboli bezprostrednou príčinou vzniku škody. Aj keby sa otázka príčinnej súvislosti posudzovala medzi každým jedným namietaným nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a vznikom škody, bolo by potrebné konštatovať, že tieto jednotlivé pochybenia orgánu štátu neboli bezprostrednou príčinou škody a teda nie je daná príčinná súvislosť medzi jednotlivými namietanými pochybeniami orgánu štátu a vznikom škody. Žalovaný vo viacerých podaniach namietal z opatrnosti, že uplatnenie práva na náhradu škody zo strany žalobcu predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa naďalej pridržiaval tejto námietky a zdôraznil, že podľa právneho názoru Ústavného súdu SR spravodlivosť je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci, ktorej nebude možné vyhodnotiť ako extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. V podaní zo dňa 13.10.2009 žalovaný poukázal na konkrétne listy zo správy katastra č. V-2009/102/04, z ktorých vyplýva, že kúpna cena bola zaplatená z prostriedkov štátneho rozpočtu, resp. z účelových prostriedkov Ministerstva školstva SR, teda v konečnom dôsledku z prostriedkov žalovaného. Žalovanému nie je známy žiadny právny predpis, z ktorého by mu vyplynula povinnosť vyčleniť v rámci štátneho rozpočtu finančné prostriedky na zakúpenie ubytovne pre študentov určitej univerzity, v tomto prípade Prešovskej univerzity v Prešove, t.j. právneho predchodcu žalobcu. Naopak, nie je možné nepoukázať na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa rozhoduje o tom, či štát za nehnuteľnosť v hodnote približne 14.000.000,- Sk, resp. 464.714,864 Eur (cena podľa znalecké posudku) zaplatí v konečnom dôsledku viac ako 2.638.916,40 Eur, t.j. 1.319.458,20 Eur ako prostriedky poskytnuté Prešovskej univerzite v Prešove na zakúpenie ubytovne (žalovaný poukázal v priebehu konania pre Okresným súdom Prešov na vyjadrenia Prešovskej univerzity v Prešove, že kúpna cena bola zaplatená z účelových prostriedkov Ministerstva školstva SR a 1.319.458,20 Eur s prísl.) ako náhradu škody žalobcovi, t.j. právnemu nástupcovi Prešovskej univerzity v Prešove. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 22/01. Zároveň sa žalovaný vyjadril k aktívnej legitimácii žalobcu s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 07.06.2017 uviedol, že v prejednávanej veci došlo k celému radu nesprávnych rozhodnutí. Samotný žalobca namieta napr. aj nesprávny úradný postup spočívajúci v nedodržaní lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na kúpnu zmluvu uzatvorený medzi spoločnosťou SIBERIA, s.r.o. ako predávajúcou a Prešovskou univerzitou v Prešove ako kupujúcim, od ktorej žalobca odvodzuje svoje oprávnenie domáhať sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci proti žalovanému. Podľa žalovaného je otázne, či môže žalobca uplatniť právo na náhradu škody voči žalovanému z titulu iného nesprávneho úradného postupu ako nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. V predmetnej zmluve sa totiž uvádza, že preberajúca berie na vedomie, že v prípade, ak nebude uspokojená ako konkurzný veriteľ z predaja majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu OZKN, a.s. v konkurze vo výške 39.750.000,- Sk, môže si uplatniť tento nárok ako náhradu škody voči Správe katastra Prešov zo sídlom Prešov, Konštantínova 6 z titulu nezákonného rozhodnutia tohto štátneho orgánu. Obsah tejto zmluvy nasvedčuje tomu, že by malo ísť o nároky z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. V čl. IV. tejto kúpnej zmluvy sa výslovne uvádza rozhodnutie Správy katastra Prešov V-2902/2004-G zo dňa 02.05.2005. Dojednania obsiahnuté v čl. IV. a V. vyššie uvedenej kúpnej zmluvy sa javia byť dohodou, resp. zmluvou o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca nahrádzať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/9/2008 zo dňa 28.02.2008. Preto žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.

24.Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd po zrušení jeho rozsudku dovolacím súdom musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 .

25.Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p. a § 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.05.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

26.Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalobcu sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí reagoval. Naopak v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

27.Iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery zo žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku však jednoznačne vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné. Možno teda uzavrieť, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán na súdnu ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.

28.Tak ako odvolací súd konštatoval vyššie, dovolací súd v svojom rozhodnutí č. k. 7Cdo/208/2016 zo dňa 07.06.2017 vytýkal odvolaciemu súdu, že jeho konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok má spočívať v tom, že odvolací súd sa v odôvodnení vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobkyne, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v danom prípade došlo k vzniku škody nielen nesprávnym úradný postupom spočívajúcim v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty pre povolenie vkladu, ale aj nezákonným postupom (rozhodnutiami) správneho orgánu nerešpektujúceho názory odvolacieho orgánu vyslovené v zrušujúcich rozhodnutiach. S touto argumentáciou sa odvolací súd nemal náležite vysporiadať, aj keď sám konštatoval, že postup správneho orgánu sa javí byť svojvoľný. V tejto súvislosti poukázal dovolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03.2007, ktoré je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu Slovenskej republiky zošit 3/2008 pod č. 2008, kde súd konštatoval, že nedodržanie lehoty určenej v § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona, je jednoznačne procesný postup priečiaci sa zákonu. Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že tento postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. (v súčasnosti zákona 514/2003 Z. z.) len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a

nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. V prejednávanej veci teda malo dôjsť k uvedenej procesnej nesprávnosti svedčiacej záveru o nesprávnom úradnom postupe, ale aj k celému radu ďalších nesprávnych rozhodnutí, ktorých vplyv na následok, ktorý nastal odvolací súd nevyhodnotil s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne. Dovolací súd vyslovil právny názor, že tieto otázky boli s ohľadom na okolnosti daného prípadu pre posúdenie veci podstatné a pre nedostatok ich riešenia v rozhodnutí odvolacieho súdu ich nemohol posudzovať a prípadne riešiť dovolací súd.

29.Žalobca v odvolaní namietal, že prejavom nesprávneho úradného postupu je aj vydanie nesprávneho rozhodnutia, ktoré nenadobudlo právoplatnosť. V danej veci možno za takéto rozhodnutia označiť hneď tri rozhodnutia, rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 13.08.2004, rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 06.10.2004 a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad zo dňa 02.05.2005. Rozhodnutie o prerušení konania je nezákonné, pričom jeho nezákonnosť jednoznačne vyplýva z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove sp.zn. Vo 13/2004 zo dňa 21.01.2005 z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že neexistovala prekážka možnosti povoliť vklad kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2002 do katastra nehnuteľnosti. Ak následne už dňa 21.01.2005 bolo odvolacím orgánom konštatované, že v danom prípade právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené a dôvod, pre ktorý Správa katastra Prešov dňa 06.10.2004 zastavila a predtým dňa 13.08.2004 prerušila dané katastrálne konanie je prekážkou povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti, bolo zákonnou povinnosťou podriadeného katastrálneho úradu tento právny názor rešpektovať a vklad obratom povoliť. Poznámka na LV č. 50 mala totiž informatívny charakter a nijak neobmedzovala nikoho v nakladaní s danou nehnuteľnosťou a navyše exekučné konanie vedené JUDr. L. Jakubcom vo vzťahu k daným nehnuteľnostiam bolo iným súdom označené za neprípustné. V tejto súvislosti je nutné na margo postupu Správy katastra Prešov konštatovať, že tento správny orgán bol povinný Rozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov sp.zn. Vo 13/2004 zo dňa 21.01.2005 rešpektovať, nakoľko podľa § 59 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní aj v čase tohto konania platilo, že správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Ak by Správa katastra Prešov bezprostredne po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu rešpektovala právny názor odvolacieho orgánu, mohol byť vklad bezproblémovo povolený, nakoľko na majetok predávajúceho OZKN a.s. Prešov bol vyhlásený konkurz až uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6K 67/03 zo dňa 30.06.2005, teda po uplynutí ďalších 5 mesiacov.

30.Súd prvej inštancie vychádzajúc zo záväzného názoru odvolacieho súdu návrh posúdil ako nedôvodný pre nepreukázanie priameho bezprostredného a neprerušeného kauzálneho nexu medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a škodou vzniknutou žalobcovi. Aj keď žalobca namietal, že ide o otázku právnu a vo veci mohol rozhodnúť odvolací súd, v skutočnosti otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou je otázkou skutkovou. Odvolacia námietka žalobcu teda v tejto časti nie je dôvodná. Už v zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že rozsudok súdu vychádza z nesprávneho skutkového a právneho záveru. Teda nie len záveru právneho.

31.K odvolacej námietke žalobcu, že sa odvolací súd odchýlil od ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR odvolací súd znova poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 301/2009 zo dňa 27.10.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 219/2007 zo dňa 30.07.2008 a 3Cdo 32/2007 zo dňa 29.03.2007. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že nedodržanie lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a iba týmto postupom. Aj keď nedodržanie lehoty určenej podľa ust. § 32 ods. 1 katastrálneho zákona je procesný postup priečiaci sa zákonu nemôže katastrálny úrad z dôvodu dopustenia sa tejto procesnej nesprávnosti zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade do rozhodnutia o vklade a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania.

32.Odvolací súd znova (tak, ako v uznesení sp. zn. 5Co 56/2012) poukazuje na aktuálnu judikatúru, z ktorej vyplýva, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, pričom časová súvislosť iba napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Nesprávny úradný postup žalovaného tak, ako to zistil súd prvej inštancie bol významným článkom čo do príčiny a následku. Ak by nebolo došlo k nesprávnemu úradnému postupu, možno by sa majetok žalobcu nebol zmenšil. Zo sledu príčiny a následku však vyplýva, že k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo priamo a nie sprostredkovane nesprávnym úradným postupom žalovaného. To, že sa majetok žalobcu zmenšil, bolo následkom pridruženia sa ďalších skutočností, ktoré mali vplyv na nevyplatenie

kúpnej ceny a to na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti OZKN, a.s. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 06. 2005, sp. zn. 6K 67/2003-102.

33.Kupujúci z kúpnej zmluvy a právny predchodca žalobcu sa podaním zo dňa 31. 08. 2005 na Krajskom súde v Košiciach prihlásil ako veriteľ do konkurzného konania, pohľadávku v celkovej výške 40.000.000,- Sk ako pohľadávku prvej triedy s tým, že nežiadal nárok na oddelené uspokojenie. Na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04. 04. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 04. 2006 v znení opravného uznesenia zo dňa 02. 05. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2006 bol predaný majetok úpadcu ako celok za kúpnu cenu 10.000.000,- Sk. Výťažok z predaja majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu OZKN a. s. v konkurze mal slúžiť na úhradu časti pohľadávok oddelených veriteľov v predmetnom konkurze, resp. na úhradu pohľadávok proti podstate. Uvedené bolo zistené z výsluchu svedka JUDr. S. Feketeho, ktorý bol ustanovený za konkurzného správcu i z jeho písomného stanoviska. Správca konkurznej podstaty mal vedomosť o pohľadávke v sume 40.000.000,- Sk v starej mene, avšak nemal vedomosť o spore týkajúcom sa oprávnenosti pohľadávky. Nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci podstaty predaná. Zo spisu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cbi/128/2005 vyplýva, že súd určil, že pohľadávka veriteľa Siberia s. r. o., Prešov vo výške 39.750.000,- Sk uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6K 67/2003 na majetok úpadcu OZKN a. s. Prešov je oprávnená ako pohľadávka prvej triedy.

34.Odvolací súd trvá na svojom názore, že medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda príčina a následok. Aj keď právny predchodca žalobcu konkurz predávajúceho nezavinil a neporušil žiadnu svoju povinnosť, a k vyhláseniu konkurzu došlo až po nesprávnom úradnom postupe žalovaného, toto bola tá ďalšia skutočnosť, ktorá sa pridružila, pričom nárok na zaplatenie kúpnej ceny nebol ani len čiastočne uspokojený v konkurznom konaní voči predávajúcemu. Nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci nej predaná. Pohľadávka však nebola zabezpečená záložným právom a v rámci zaradenia nebola uspokojená a to ani čiastočne. Teda sled príčina a následok nebol priamy, bezprostredný a neprerušený. Bol iba sprostredkovaný. K zmenšeniu majetku právneho predchodcu žalobcu došlo podľa názoru odvolacieho súdu až po tom, čo si uplatnil pohľadávku prvej triedy v konkurznom konaní na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cbi/128/2005 a nebol uspokojený ani čiastočne. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou, že vo veci došlo nielen k procesnej nesprávnosti, a to k nedodržaniu lehoty určenej podľa § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona, ale aj k ďalším nesprávnym rozhodnutiam tak ako ich odvolací súd popísal vyššie, a tak ako to žalobca namietal v svojom odvolaní. Tak ako uviedol odvolací súd vyššie, k zmenšeniu majetku právneho predchodcu žalobcu došlo až potom, čo si uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní a nebol uspokojený ani čiastočne. Teda ani ostatné nesprávne rozhodnutia katastrálneho úradu neboli bezprostrednou príčinou vzniku škody. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, ktorý vyslovil vo svojom vyjadrení, že pri posudzovaní otázky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nezohráva nijakú úlohu počet pochybení orgánu verejnej moci. Ani predchádzajúce pochybenia, tak ako boli popísané v žalobe a v odvolaní, neboli bezprostrednou príčinou škody, a preto nie je daná príčinná súvislosť medzi jednotlivými pochybeniami a vznikom škody. Dovolací súd odkázal v dôvodoch svojho rozhodnutia (bod 27.) aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6MCdo/11/2010 z 31.01.2012. Uvedené rozhodnutie však bolo zrušené rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 307/2012 tak, ako to uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení. Preto na závery vyslovené v tomto rozhodnutí nemohol odvolací súd prihliadnuť.

35.V odvolaní žalobca navrhol vypočuť JUDr. Radoslava Hajdúcha, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava, ktorý ako správca konkurznej podstaty úpadcu Devín Banka, a.s. podával návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok predávajúceho, pričom po podaní návrhu podľa stručných informácií komunikoval aj s katastrálnym úradom. Uvedeného žiadal žalobca vypočuť ako svedka s tým, že ak katastrálny úrad vedel o prebiehajúcom konkurznom konaní na predávajúceho a napriek tomu nekonal, mohol tým žalobcovi spôsobiť škodu úmyselne a preto tieto okolnosti treba preveriť výsluchom navrhovaného svedka. K tomu odvolací súd uvádza, že na tento návrh žalobcu neprihliadol. Žalobca bol poučený podľa ust. § 120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Bol poučený aj o tom, že na dôkazy predložené a označené

neskôr súd neprihliada. Uznesenie č.k. 15C 196/2008-49 zo dňa 15.04.2009 bolo žalobcovi doručené dňa 17.04.2009. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že sa žalobca nezúčastnil pojednávania na súde dňa 15.01.2015 na ktoré bol riadne predvolaný, doručenie predvolania je vykázané dňa 27.10.2014 (č.l. 426 spisu) a na ktorom bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Zo spisu z úradného záznamu na č.l. 426 vyplýva, že sa dostavil JUDr. Jančík, ktorý predložil plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu a že v dôsledku administratívnej chyby advokátskej kancelárie bol do pracovného kalendára advokáta vyznačený termín začatia pojednávania o 13.00 hod. Pojednávanie zmeškal. Tým dodatočne žiadal o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní. Postupom súdu mu teda podľa názoru odvolacieho súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca mal od roku 2008 dosť času a priestoru na označenie daného dôkazu.

36. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

37.Súd prvej inštancie o trovách nerozhodoval, preto bude jeho úlohou o týchto trovách, vrátane trov dovolacieho konania týkajúceho sa dovolania proti zrušenému rozsudku Krajského súdu (§ 453 ods. 3 C.s.p.) tak, ako to uložil dovolací súd v bode 29 svojho rozhodnutia rozhodnúť. Odvolací súd rozhodol iba o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 C.s.p.).

38. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 .Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

39.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.