Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/105/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: UNIMED, spol. s r.o., so sídlom Oriešková 11, Bratislava, IČO: 17 312 752, zastúpený: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovaným: v 1. rade LEKÁREŇ ŽITAVA, s.r.o. - v likvidácii, so sídlom Hlavná 1, Dvory nad Žitavou, IČO: 34 136 347, v 2. rade Avena Pharm s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, IČO: 31 610 099, v 3. rade InPharmService s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 54, Bratislava, IČO: 31 383 335, všetci zastúpení: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 782 809, o zaplatenie 14.359,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/1/2017-129 zo dňa 13.júna 2017 v časti výroku I., ktorým bola žaloba voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietnutá a v časti výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/1/2017 - 129 zo dňa 13. júna 2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky výrokom I. rozsudku č. k. 14Cb/1/2017 - 129 zo dňa 13.06.2017 zamietol žalobu proti žalovaným v 2. a 3. rade, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade spoločného a nerozdielneho zaplatenia 14.359,46 eura s príslušenstvom. Výrokom II. tohto rozsudku súd žalovaným v 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania v pomere 100 % a výrokom III. súd žalobu proti žalovanému 1. vylúčil na samostatné konanie.

2. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol na základe skutkových zistení, podľa ktorých dňa 28.01.2015 uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovanými v 1., 2. a 3. rade označenými ako kupujúci rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru. Podľa jej znenia (bod 1.) bola jej predmetom úprava obchodných vzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim vznikajúcich pri dodávkach liečiv za podmienok uvedených v tejto zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach predávajúceho. Vzájomne sa dohodli (bod 2.) na splatnosti kúpnej ceny, výške dohodnutého finančného kreditu, minimálnom odbere tovaru v rámci jedného kalendárneho mesiaca, na podmienkach pre tovar s regulovanou cenou, na podmienkach pre tovar s neregulovanou cenou (na zľave), výpočte zľavy a jej úhrade, účinnosti zmluvy (od 01.11.2014 do 31.12.2015), o akceptácii VOP, riešení sporov a platnosti zmluvy dňom jej podpisu.

Žalobca faktúrami č. 1151-8469, 8598, 8706, 8909, 9077, 9327, 9813, 1152-0029, 0039, 0296, 0402, 0419, 0517, 0602, 0678, 0840, 0968, 1079, 1166, 1262, 1423, 1560, 1675, 1791, 1493, 2051, 2205,

2320, 2427, 2536, 2621 vystavenými v čase od 13.07.2015 do 31.08.2015, splatnými v čase od 11.10.2015 do 29.11.2015 vyfakturoval žalovanému v 1. rade kúpnu cenu dodaného tovaru spolu vo výške 14.405,95 eura. Prevzatie tovaru potvrdil žalovaný v 1. rade na dodacích listoch, ktorých čísla sa zhodovali s číslom faktúry vystavenej na kúpnu cenu dodaného tovaru a deň vystavenia dodacieho listu sa zhodoval s dňom vystavenia tej-ktorej faktúry. Žalobca úhradu kúpnej ceny tovaru zo strany žalovaného v 1. rade neevidoval a započítaním považoval za uhradenú časť kúpnej ceny podľa Fa č. 11518469 v časti 47,49 eura. Žalobca kúpnu cenu považoval za nezaplatenú vo výške žalovanej sumy, t. j. 14.359,46 eura.

3. Právne závery odôvodnenia svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol citáciou v ustanovení § 489 a § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v § 409 ods. 1, § 293 a § 294 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prejednávanom spore sa žalobca domáhal voči žalovaným v 2. a 3. rade zaplatenia kúpnej ceny tovaru, ktorý od žalobcu prevzal žalovaný v 1. rade a kúpnu cenu ktorého tovaru žalobca vyššie uvedenými faktúrami v žalovanej výške vyfakturoval žalovanému v 1. rade. Urobil tak na základe tvrdenia, že žalovaní v 2. a 3. rade nesú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za zaplatenia tejto kúpnej ceny spolu so žalovaným v 1. rade, a teda, že on má právo domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny od ktoréhokoľvek z týchto žalovaných. Všeobecnú úpravu spoločných záväzkov a spoločných práv obsahuje Občiansky zákonník (§ 511 a nasl.). (§ 293 a nasl.) nadväzuje na túto všeobecnú úpravu a prispôsobuje ju obchodným vzťahom. Súd v prejednávanom spore nezistil žiadnu právne relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by boli žalovaní v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zodpovední za zaplatenie kúpnej ceny v žalovanej výške. Súd považoval za preukázané, že tak žalovaný v 1. rade ako aj žalovaní v 2. a 3. rade spoločne ako kupujúci uzavreli so žalobcom ako predávajúcim spoločnú rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru. Súd však v prejednávanom spore nezistil, že by z takto uzavretej zmluvy vznikli zmluvným stranám nejaké konkrétne záväzky a už vôbec nie záväzok dodať tovar žalobcovi ako predávajúcemu v určitom množstve, druhu a za určitú cenu a žalovaným, resp. niektorému z nich záväzok zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru, za ktorý záväzok by zodpovedali všetci traja žalovaní spoločne a nerozdielne. Z rámcovej zmluvy nevznikajú bez ďalšieho (t. j. v nej osobitne dojednaného) zmluvným stranám konkrétne záväzky. V prípade žalobcu a žalovaných uzavretie kúpnych zmlúv podľa § 409 a nasl. Obch. zák., na ktoré sa mala vzťahovať RZ č. 20/15/TN/DK, predpokladalo osobitné objednávky tovaru zo strany žalovaných ako kupujúcich. Ustanovenie § 511 ods. 1 Obč. zák. rovnako ako ustanovenie § 293 Obch. zák. predpokladajú pre spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť viacerých dlžníkov tomu istému veriteľovi spoločný záväzok na to isté plnenie. Súd v prejednávanom spore nezistil žiaden spoločný záväzok pre všetkých troch žalovaných, keďže ako je už uvedené z tejto RZ ani žiaden záväzok nevznikol. Súd v prejednávanom spore nezistil, že by sa zmluvné strany dohodli na tom, že z kúpnej zmluvy následne uzavretej medzi žalobcom a niektorým zo žalovaných, budú zaviazaní všetci traja žalovaní spoločne a nerozdielne. V prípade, ak by táto skutočnosť mala byť hlavným zmyslom RZ, ako to tvrdil žalobca, muselo by to byť jednoznačne v tejto zmluve uvedené, a to či už výslovne dohodnuté alebo dohodnuté iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom. V danom prípade súd nemohol dospieť k záveru, že vznikol spoločný záväzok žalovaných v 1., 2. a 3. rade, teda nemohol dospieť k spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za zaplatenie kúpnej ceny tovaru prevzatého žalovaným v 1. rade, ani na základe skutočnosti, že v prípade všetkých troch žalovaných je rovnaká osoba spoločníka a konateľa. Ide o tri samostatné právnické osoby konajúce vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť. Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaných v 2. a 3. rade v spore. Tvrdenia žalobcu v konaní nemali žiaden skutkový základ ani oporu v zákonných ustanoveniach. Súd preto žalobu proti žalovanému v 2. a 3. rade ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

4. S poukazom na § 166 ods. 2 CSP, vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade majúce za následok prerušenie konania proti tomuto žalovanému (§ 47 zákona č. 7/2005 Z. z.), súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné vylúčiť žalobu proti tomuto žalovanému na samostatné konanie, a preto tak výrokom III. svojho rozsudku aj urobil.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 tak, že plne úspešným žalovaným v 2. a 3. rade ho priznal v plnom rozsahu. O výške náhrady trov bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v časti výroku I., ktorým bola žaloba voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietnutá a v časti výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania.

7. Argumentoval tým, že na spoločné záväzky vzniknuté v obchodných vzťahoch sa vzťahuje úprava obsiahnutá v § 511-515 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na špeciálnu a prednostnú právnu úpravu obsiahnutú v § 294-296 Obchodného zákonníka. Z § 511 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spoločné záväzky môžu vzniknúť na základe právneho predpisu, rozhodnutia súdu, dohody účastníkov alebo môžu vyplynúť z povahy plnenia. Z uvedeného ustanovenia ďalej vyplýva, že na to, aby v občianskych vzťahoch mohol vzniknúť solidárny záväzok, je potrebné, aby to z uvedených právnych skutočností priamo a jednoznačne vyplývalo, čo znamená, že v dohode účastníkov musí byť výslovne uvedené, že ide o spoločný a nerozdielny záväzok. Z § 294 Obchodného zákonníka naopak vyplýva, že v obchodných vzťahoch musí z vyššie uvedených právnych skutočností vyplývať, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne. Rozdiel v obidvoch právnych úpravách je nepochybne markantný. V zmysle § 293 Obchodného zákonníka ďalej vyplýva, že aj samotný zákonodarca počíta s možnosťou, že v obchodných vzťahoch môžu nastať isté pochybnosti ohľadom vzniku spoločného záväzku, kedy sa však predpokladá, že osoby sú zaviazané spoločne a nerozdielne.

8. Z predloženej rámcovej zmluvy vzhľadom na označenie zmluvných strán (v ktorej je žalobca označený ako predávajúci a všetci žalovaní ako kupujúci) podľa žalobcu vyplýva, že kupujúci vystupujú ako spoloční kupujúci bez toho, aby boli takto výslovne v zmluve označení. V zmysle právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku nemusí byť existencia spoločných záväzkov v zmluve výslovne uvedená, pričom podľa § 293 Obchodného zákonníka sa v pochybnostiach predpokladá, že osoby uvedené na zmluve sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak teda zmluva výslovne solidaritu nevylúči (čo v tomto prípade splnené nie je), nastupuje zákonná prezumpcia solidarity dlžníkov s tým, že ak títo solidárnymi dlžníkmi byť nemajú, musí to byť v zmluve výslovne uvedené. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko sám priznal pochybnosti pri solidarite, avšak neaplikoval ustanovenie § 293 Obchodného zákonníka.

9. Žalobca súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluch svedka - obchodného zástupcu žalobcu, ktorý zmluvu so žalovaným dojednával. Týmto výsluchom chcel žalobca preukázať účel a dôvod uzavretia zmluvy so všetkými troma kupujúcimi, v rámci čoho by svedok súdu ozrejmil aj spôsob obchodovania žalobcu. Odmietnutím tohto dôkazu súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou, keď znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva a dôkaz nevykonal napriek tomu, že išlo o dôkaz, ktorým sa mala preukázať rozhodujúca skutočnosť.

10. Z týchto dôvodov sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalovaní v 2. a 3. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili vo svojej replike prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

12. Žalovaní v 2. a 3. rade majú za to, že nie je daný žiaden z odvolacích dôvodov, o ktoré žalobca opiera svoje odvolanie. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, vykonal riadne, zákonné a dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie vo veci a konanie pred súdom prvej inštancie bolo vykonané v súlade so zákonom.

13. Žalovaní v 2. a 3. rade majú za to, že vznik spoločného záväzku, a teda spoločné plnenie viacerých dlžníkov tomu istému veriteľovi je možné a nevyhnutné posudzovať podľa ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Až následne, ak vznikne podľa ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka spoločný záväzok viacerých dlžníkov tomu istému veriteľovi v obchodnoprávnych vzťahoch, pričom sa nedá dostatočne identifikovať, či ide o solidárny alebo deliteľný záväzok, platí podľa ust. § 293 Obch. zákonníka vyvrátiteľná domnienka, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

14. Podľa žalovaných v 2. a 3. rade neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že z titulu rámcovej kúpnej zmluvy nevznikla na strane žalovaných v 1., 2. a 3. rade ako kupujúcich pasívna solidarita a z tohto dôvodu považujú žalovaní v 2. a 3. rade predmetnú žalobu ako aj odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Nové Zámky za absolútne nedôvodnú a šikanóznu.

15. Súd prvej inštancie absolútne správne postupoval keď nepristúpil k výsluchu svedka, obchodného zástupcu žalobcu, keďže tento nebol priamym účastníkom rámcovej kúpnej zmluvy, túto nevypracoval a nepodpisoval. Navyše, účel zmluvy, ktorý sa mal jeho výpoveďou ozrejmiť, vyplýva priamo z jej obsahu. Žalobcom navrhnutým dôkazom - výsluchom bližšie neurčeného svedka, by sa za žiadnych okolností nepreukázala rozhodujúca skutočnosť, keďže táto vyplýva z predloženej rámcovej kúpnej zmluvy, na ktorú poukazuje aj sám žalobca v jeho odvolaní.

Zároveň návrh žalobcu na výsluch svedka bol podaný v rozpore s ust. § 153 ods. 1 CSP, keďže nebol podaný včas (bol podaný až na pojednávaní dňa 13.06.2017), navyše bez uvedenia osobných údajov navrhovaného svedka, pričom žalobcovi nič nebránilo v tom, aby výsluch svedka navrhol skôr, resp. aby zabezpečil jeho účasť na pojednávaní. Predmetné konanie je vedené od januára 2017, pričom obe strany sa na základe výziev súdu vyjadrovali k argumentácii protistrany a boli vyzvané, aby uviedli k veci všetko a označili (ďalšie) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať.

Preto z dôvodu nevykonania dôkazu výsluchom bližšie neurčeného svedka súd prvej inštancie v žiadnom prípade neodňal žalobcovi jeho procesné práva.

Súd prvej inštancie poučil strany o uplatnení zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. § 153 ods. 1 CSP. Strany boli poučené tak vo výzve súdu zo dňa 25.01.2017, ako aj vo výzve zo dňa 18.04.2017. Preto argument žalobcu o tom, že nebol žalobca poučený o tejto právnej skutočnosti je nepravdivý. Navyše žalobca bol od začiatku sporu zastúpený právnym zástupcom, preto z tohto dôvodu nemal súd prvej inštancie osobitnú poučovaciu povinnosť voči žalobcovi; napriek tomu si súd túto riadne splnil a strany boli súdom riadne poučené o všetkých procesných právach a povinnostiach.

16. Z uvedených dôvodov žalovaní v 2. a 3. rade žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných vyjadril vo svojej duplikuje prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 17.05.2018 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len . Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vo výroku vecne správny.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v rozhodujúcom rozsahu správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

20. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta druhá musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Odvolací súd už iba zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa už v napadnutom rozsudku vysporiadal adekvátnym spôsobom s argumentáciu žalobcu uvádzanou v odvolaní, ktorá je pre právne posúdenie predmetnej veci podstatná. Odvolací súd sa s každým zo záverov prvoinštančného súdu plne stotožňuje. Za dôležité považuje už iba zdôrazniť, že tvrdenie žalobcu o existencii spoločného záväzku žalovaných v 1. až 3. rade vo vzťahu k žalobou uplatnenej pohľadávke je popreté dôkazmi, ktoré sám prezentoval. Z Rámcovej zmluvy o dodávkach tovaru č. 20/15/TN/DK zo dňa 28.01.2015, ktorú je možné vnímať iba ako tzv. iné obchodné podmienky v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ani v náznaku nevyplýva, že v dôsledku následných objednávok tovaru realizovaných na základe tejto rámcovej zmluvy niektorým z kupujúcich by vznikal spoločný záväzok aj ostatných v zmluve uvedených kupujúcich v súvislosti s konkrétnou kúpnou zmluvou. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že jeho úmyslom bolo dosiahnuť vznik spoločných záväzkov všetkých žalovaných pri každej z kúpnych zmlúv týkajúcich sa na základe rámcovej zmluvy objednávaného tovaru, mal na to pamätať pri kreovaní textu predmetnej rámcovej zmluvy, inak sa sám vystavil dôsledku, že tento ním želaný dôsledok z hľadiska platného práva nenastal.

Zo žiadneho zo žalobcom produkovaných dôkazov vôbec nevyplýva, že by žalovaní v 1. až 3. rade výlučne žalovanému v 1. rade dodaný tovar objednávali spoločne ako spoločne zaviazaní kupujúci.

21. Argumentácia odvolateľa ustanovením § 293 Obchodného zákonníka je zjavne nesprávna. Podľa prvej vety tohto ustanovenia ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. V citovanom ustanovení zakotvená prezumpcia solidarity nastáva iba v prípade, že na strane dlžníka je pluralita subjektov, avšak z ustanovení zmluvy nie je jednoznačné, či ide o pasívnu solidaritu, alebo o delený záväzok. Posúdenie charakteru spoločného záväzku viacerých osôb podľa tohto ustanovenia prezumujúceho existenciu spoločného a nerozdielneho záväzku (pasívnu solidaritu) prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak na strane dlžníka skutočne ide o pluralitu, ktorá však môže vzniknúť iba v prípade, ak z právneho predpisu alebo dohody účastníkov vyplýva, že v konkrétnom prípade vzniká spoločný záväzok viacerých dlžníkov. V danom prípade by prichádzala do úvahy iba adekvátna dohoda zmluvných strán, pričom z jednoznačného písomného textu obchodných podmienok dojednaných v rámcovej zmluve takýto následok ani podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva. Z uvedených dôvodov sa rovnako aj odvolaciemu súdu návrh na vykonanie dôkazu výsluchom obchodného zástupcu žalobcu javí ako nadbytočný, a takýto dôkaz by nemal potenciál zmeniť právne posúdenie veci vzhľadom na rôznosť výkladu nepripúšťajúci jednoznačný spôsob formulovania obchodných podmienok dojednaných v rámcovej zmluve.

22. V ostatnom už odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

23. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným v 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.