Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-105-2017.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: UNIMED, spol. s r.o., so sídlom Oriešková 11, Bratislava, IČO: 17 312 752, zastúpený: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovaným: v 1. rade LEKÁREŇ ŽITAVA, s.r.o. - v likvidácii, so sídlom Hlavná 1, Dvory nad Žitavou, IČO: 34 136 347, v 2. rade Avena Pharm s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, IČO: 31 610 099, v 3. rade InPharmService s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 54, Bratislava, IČO: 31 383 335, všetci zastúpení: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 782 809, o zaplatenie 14.359,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/1/2017-129 zo dňa 13.júna 2017 v časti výroku I., ktorým bola žaloba voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietnutá a v časti výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/1/2017 - 129 zo dňa 13. júna 2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odvolací súd p r i z n á v a žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky výrokom I. rozsudku č. k. 14Cb/1/2017 - 129 zo dňa 13.06.2017 zamietol žalobu proti žalovaným v 2. a 3. rade, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade spoločného a nerozdielneho zaplatenia 14.359,46 eura s príslušenstvom. Výrokom II. tohto rozsudku súd žalovaným v 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania v pomere 100 % a výrokom III. súd žalobu proti žalovanému 1. vylúčil na samostatné konanie.
2. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol na základe skutkových zistení, podľa ktorých dňa 28.01.2015 uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovanými v 1., 2. a 3. rade označenými ako kupujúci rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru. Podľa jej znenia (bod 1.) bola jej predmetom úprava obchodných vzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim vznikajúcich pri dodávkach liečiv za podmienok uvedených v tejto zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach predávajúceho. Vzájomne sa dohodli (bod 2.) na splatnosti kúpnej ceny, výške dohodnutého finančného kreditu, minimálnom odbere tovaru v rámci jedného kalendárneho mesiaca, na podmienkach pre tovar s regulovanou cenou, na podmienkach pre tovar s neregulovanou cenou (na zľave), výpočte zľavy a jej úhrade, účinnosti zmluvy (od 01.11.2014 do 31.12.2015), o akceptácii VOP, riešení sporov a platnosti zmluvy dňom jej podpisu.
Žalobca faktúrami č. 1151-8469, 8598, 8706, 8909, 9077, 9327, 9813, 1152-0029, 0039, 0296, 0402, 0419, 0517, 0602, 0678, 0840, 0968, 1079, 1166, 1262, 1423, 1560, 1675, 1791, 1493, 2051, 2205,
2320, 2427, 2536, 2621 vystavenými v čase od 13.07.2015 do 31.08.2015, splatnými v čase od 11.10.2015 do 29.11.2015 vyfakturoval žalovanému v 1. rade kúpnu cenu dodaného tovaru spolu vo výške 14.405,95 eura. Prevzatie tovaru potvrdil žalovaný v 1. rade na dodacích listoch, ktorých čísla sa zhodovali s číslom faktúry vystavenej na kúpnu cenu dodaného tovaru a deň vystavenia dodacieho listu sa zhodoval s dňom vystavenia tej-ktorej faktúry. Žalobca úhradu kúpnej ceny tovaru zo strany žalovaného v 1. rade neevidoval a započítaním považoval za uhradenú časť kúpnej ceny podľa Fa č. 11518469 v časti 47,49 eura. Žalobca kúpnu cenu považoval za nezaplatenú vo výške žalovanej sumy, t. j. 14.359,46 eura.
3. Právne závery odôvodnenia svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol citáciou v ustanovení § 489 a § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v § 409 ods. 1, § 293 a § 294 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prejednávanom spore sa žalobca domáhal voči žalovaným v 2. a 3. rade zaplatenia kúpnej ceny tovaru, ktorý od žalobcu prevzal žalovaný v 1. rade a kúpnu cenu ktorého tovaru žalobca vyššie uvedenými faktúrami v žalovanej výške vyfakturoval žalovanému v 1. rade. Urobil tak na základe tvrdenia, že žalovaní v 2. a 3. rade nesú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za zaplatenia tejto kúpnej ceny spolu so žalovaným v 1. rade, a teda, že on má právo domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny od ktoréhokoľvek z týchto žalovaných. Všeobecnú úpravu spoločných záväzkov a spoločných práv obsahuje Občiansky zákonník (§ 511 a nasl.). Obchodný zákonník (§ 293 a nasl.) nadväzuje na túto všeobecnú úpravu a prispôsobuje ju obchodným vzťahom. Súd v prejednávanom spore nezistil žiadnu právne relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by boli žalovaní v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zodpovední za zaplatenie kúpnej ceny v žalovanej výške. Súd považoval za preukázané, že tak žalovaný v 1. rade ako aj žalovaní v 2. a 3. rade spoločne ako kupujúci uzavreli so žalobcom ako predávajúcim spoločnú rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru. Súd však v prejednávanom spore nezistil, že by z takto uzavretej zmluvy vznikli zmluvným stranám nejaké konkrétne záväzky a už vôbec nie záväzok dodať tovar žalobcovi ako predávajúcemu v určitom množstve, druhu a za určitú cenu a žalovaným, resp. niektorému z nich záväzok zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru, za ktorý záväzok by zodpovedali všetci traja žalovaní spoločne a nerozdielne. Z rámcovej zmluvy nevznikajú bez ďalšieho (t. j. v nej osobitne dojednaného) zmluvným stranám konkrétne záväzky. V prípade žalobcu a žalovaných uzavretie kúpnych zmlúv podľa § 409 a nasl. Obch. zák., na ktoré sa mala vzťahovať RZ č. 20/15/TN/DK, predpokladalo osobitné objednávky tovaru zo strany žalovaných ako kupujúcich. Ustanovenie § 511 ods. 1 Obč. zák. rovnako ako ustanovenie § 293 Obch. zák. predpokladajú pre spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť viacerých dlžníkov tomu istému veriteľovi spoločný záväzok na to isté plnenie. Súd v prejednávanom spore nezistil žiaden spoločný záväzok pre všetkých troch žalovaných, keďže ako je už uvedené z tejto RZ ani žiaden záväzok nevznikol. Súd v prejednávanom spore nezistil, že by sa zmluvné strany dohodli na tom, že z kúpnej zmluvy následne uzavretej medzi žalobcom a niektorým zo žalovaných, budú zaviazaní všetci traja žalovaní spoločne a nerozdielne. V prípade, ak by táto skutočnosť mala byť hlavným zmyslom RZ, ako to tvrdil žalobca, muselo by to byť jednoznačne v tejto zmluve uvedené, a to či už výslovne dohodnuté alebo dohodnuté iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom. V danom prípade súd nemohol dospieť k záveru, že vznikol spoločný záväzok žalovaných v 1., 2. a 3. rade, teda nemohol dospieť k spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za zaplatenie kúpnej ceny tovaru prevzatého žalovaným v 1. rade, ani na základe skutočnosti, že v prípade všetkých troch žalovaných je rovnaká osoba spoločníka a konateľa. Ide o tri samostatné právnické osoby konajúce vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť. Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaných v 2. a 3. rade v spore. Tvrdenia žalobcu v konaní nemali žiaden skutkový základ ani oporu v zákonných ustanoveniach. Súd preto žalobu proti žalovanému v 2. a 3. rade ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
4. S poukazom na § 166 ods. 2 CSP, vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade majúce za následok prerušenie konania proti tomuto žalovanému (§ 47 zákona č. 7/2005 Z. z.), súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné vylúčiť žalobu proti tomuto žalovanému na samostatné konanie, a preto tak výrokom III. svojho rozsudku aj urobil.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešným žalovaným v 2. a 3. rade ho priznal v plnom rozsahu. O výške náhrady trov bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v časti výroku I., ktorým bola žaloba voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietnutá a v časti výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania.
7. Argumentoval tým, že na spoločné záväzky vzniknuté v obchodných vzťahoch sa vzťahuje úprava obsiahnutá v § 511-515 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na špeciálnu a prednostnú právnu úpravu obsiahnutú v § 294-296 Obchodného zákonníka. Z § 511 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spoločné záväzky môžu vzniknúť na základe právneho predpisu, rozhodnutia súdu, dohody účastníkov alebo môžu vyplynúť z povahy plnenia. Z uvedeného ustanovenia ďalej vyplýva, že na to, aby v občianskych vzťahoch mohol vzniknúť solidárny záväzok, je potrebné, aby to z uvedených právnych skutočností priamo a jednoznačne vyplývalo, čo znamená, že v dohode účastníkov musí byť výslovne uvedené, že ide o spoločný a nerozdielny záväzok. Z § 294 Obchodného zákonníka naopak vyplýva, že v obchodných vzťahoch musí z vyššie uvedených právnych skutočností vyplývať, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne. Rozdiel v obidvoch právnych úpravách je nepochybne markantný. V zmysle § 293 Obchodného zákonníka ďalej vyplýva, že aj samotný zákonodarca počíta s možnosťou, že v obchodných vzťahoch môžu nastať isté pochybnosti ohľadom vzniku spoločného záväzku, kedy sa však predpokladá, že osoby sú zaviazané spoločne a nerozdielne.
8. Z predloženej rámcovej zmluvy vzhľadom na označenie zmluvných strán (v ktorej je žalobca označený ako predávajúci a všetci žalovaní ako kupujúci) podľa žalobcu vyplýva, že kupujúci vystupujú ako spoloční kupujúci bez toho, aby boli takto výslovne v zmluve označení. V zmysle právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku nemusí byť existencia spoločných záväzkov v zmluve výslovne uvedená, pričom podľa § 293 Obchodného zákonníka sa v pochybnostiach predpokladá, že osoby uvedené na zmluve sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak teda zmluva výslovne solidaritu nevylúči (čo v tomto prípade splnené nie je), nastupuje zákonná prezumpcia solidarity dlžníkov s tým, že ak títo solidárnymi dlžníkmi byť nemajú, musí to byť v zmluve výslovne uvedené. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko sám priznal pochybnosti pri solidarite, avšak neaplikoval ustanovenie § 293 Obchodného zákonníka.
9. Žalobca súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluch svedka - obchodného zástupcu žalobcu, ktorý zmluvu so žalovaným dojednával. Týmto výsluchom chcel žalobca preukázať účel a dôvod uzavretia zmluvy so všetkými troma kupujúcimi, v rámci čoho by svedok súdu ozrejmil aj spôsob obchodovania žalobcu. Odmietnutím tohto dôkazu súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou, keď znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva a dôkaz nevykonal napriek tomu, že išlo o dôkaz, ktorým sa mala preukázať rozhodujúca skutočnosť.
10. Z týchto dôvodov sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Žalovaní v 2. a 3. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili vo svojej replike prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
12. Žalovaní v 2. a 3. rade majú za to, že nie je daný žiaden z odvolacích dôvodov, o ktoré žalobca opiera svoje odvolanie. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, vykonal riadne, zákonné a dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie vo veci a konanie pred súdom prvej inštancie bolo vykonané v súlade so zákonom.
13. Žalovaní v 2. a 3. rade majú za to, že vznik spoločného záväzku, a teda spoločné plnenie viacerých dlžníkov tomu istému veriteľovi je možné a nevyhnutné posudzovať podľa ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Až následne, ak vznikne podľa ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka spoločný záväzok viacerých dlžníkov tomu istému veriteľovi v obchodnoprávnych vzťahoch, pričom sa nedá dostatočne identifikovať, či ide o solidárny alebo deliteľný záväzok, platí podľa ust. § 293 Obch. zákonníka vyvrátiteľná domnienka, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
14. Podľa žalovaných v 2. a 3. rade neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že z titulu rámcovej kúpnej zmluvy nevznikla na strane žalovaných v 1., 2. a 3. rade ako kupujúcich pasívna solidarita a z tohto dôvodu považujú žalovaní v 2. a 3. rade predmetnú žalobu ako aj odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Nové Zámky za absolútne nedôvodnú a šikanóznu.
15. Súd prvej inštancie absolútne správne postupoval keď nepristúpil k výsluchu svedka, obchodného zástupcu žalobcu, keďže tento nebol priamym účastníkom rámcovej kúpnej zmluvy, túto nevypracoval a nepodpisoval. Navyše, účel zmluvy, ktorý sa mal jeho výpoveďou ozrejmiť, vyplýva priamo z jej obsahu. Žalobcom navrhnutým dôkazom - výsluchom bližšie neurčeného svedka, by sa za žiadnych okolností nepreukázala rozhodujúca skutočnosť, keďže táto vyplýva z predloženej rámcovej kúpnej zmluvy, na ktorú poukazuje aj sám žalobca v jeho odvolaní.
Zároveň návrh žalobcu na výsluch svedka bol podaný v rozpore s ust. § 153 ods. 1 CSP, keďže nebol podaný včas (bol podaný až na pojednávaní dňa 13.06.2017), navyše bez uvedenia osobných údajov navrhovaného svedka, pričom žalobcovi nič nebránilo v tom, aby výsluch svedka navrhol skôr, resp. aby zabezpečil jeho účasť na pojednávaní. Predmetné konanie je vedené od januára 2017, pričom obe strany sa na základe výziev súdu vyjadrovali k argumentácii protistrany a boli vyzvané, aby uviedli k veci všetko a označili (ďalšie) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať.
Preto z dôvodu nevykonania dôkazu výsluchom bližšie neurčeného svedka súd prvej inštancie v žiadnom prípade neodňal žalobcovi jeho procesné práva.
Súd prvej inštancie poučil strany o uplatnení zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. § 153 ods. 1 CSP. Strany boli poučené tak vo výzve súdu zo dňa 25.01.2017, ako aj vo výzve zo dňa 18.04.2017. Preto argument žalobcu o tom, že nebol žalobca poučený o tejto právnej skutočnosti je nepravdivý. Navyše žalobca bol od začiatku sporu zastúpený právnym zástupcom, preto z tohto dôvodu nemal súd prvej inštancie osobitnú poučovaciu povinnosť voči žalobcovi; napriek tomu si súd túto riadne splnil a strany boli súdom riadne poučené o všetkých procesných právach a povinnostiach.
16. Z uvedených dôvodov žalovaní v 2. a 3. rade žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných vyjadril vo svojej duplikuje prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 17.05.2018 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vo výroku vecne správny.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v rozhodujúcom rozsahu správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.
20. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta druhá CSP musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Odvolací súd už iba zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa už v napadnutom rozsudku vysporiadal adekvátnym spôsobom s argumentáciu žalobcu uvádzanou v odvolaní, ktorá je pre právne posúdenie predmetnej veci podstatná. Odvolací súd sa s každým zo záverov prvoinštančného súdu plne stotožňuje. Za dôležité považuje už iba zdôrazniť, že tvrdenie žalobcu o existencii spoločného záväzku žalovaných v 1. až 3. rade vo vzťahu k žalobou uplatnenej pohľadávke je popreté dôkazmi, ktoré sám prezentoval. Z Rámcovej zmluvy o dodávkach tovaru č. 20/15/TN/DK zo dňa 28.01.2015, ktorú je možné vnímať iba ako tzv. iné obchodné podmienky v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ani v náznaku nevyplýva, že v dôsledku následných objednávok tovaru realizovaných na základe tejto rámcovej zmluvy niektorým z kupujúcich by vznikal spoločný záväzok aj ostatných v zmluve uvedených kupujúcich v súvislosti s konkrétnou kúpnou zmluvou. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že jeho úmyslom bolo dosiahnuť vznik spoločných záväzkov všetkých žalovaných pri každej z kúpnych zmlúv týkajúcich sa na základe rámcovej zmluvy objednávaného tovaru, mal na to pamätať pri kreovaní textu predmetnej rámcovej zmluvy, inak sa sám vystavil dôsledku, že tento ním želaný dôsledok z hľadiska platného práva nenastal.
Zo žiadneho zo žalobcom produkovaných dôkazov vôbec nevyplýva, že by žalovaní v 1. až 3. rade výlučne žalovanému v 1. rade dodaný tovar objednávali spoločne ako spoločne zaviazaní kupujúci.
21. Argumentácia odvolateľa ustanovením § 293 Obchodného zákonníka je zjavne nesprávna. Podľa prvej vety tohto ustanovenia ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. V citovanom ustanovení zakotvená prezumpcia solidarity nastáva iba v prípade, že na strane dlžníka je pluralita subjektov, avšak z ustanovení zmluvy nie je jednoznačné, či ide o pasívnu solidaritu, alebo o delený záväzok. Posúdenie charakteru spoločného záväzku viacerých osôb podľa tohto ustanovenia prezumujúceho existenciu spoločného a nerozdielneho záväzku (pasívnu solidaritu) prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak na strane dlžníka skutočne ide o pluralitu, ktorá však môže vzniknúť iba v prípade, ak z právneho predpisu alebo dohody účastníkov vyplýva, že v konkrétnom prípade vzniká spoločný záväzok viacerých dlžníkov. V danom prípade by prichádzala do úvahy iba adekvátna dohoda zmluvných strán, pričom z jednoznačného písomného textu obchodných podmienok dojednaných v rámcovej zmluve takýto následok ani podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva. Z uvedených dôvodov sa rovnako aj odvolaciemu súdu návrh na vykonanie dôkazu výsluchom obchodného zástupcu žalobcu javí ako nadbytočný, a takýto dôkaz by nemal potenciál zmeniť právne posúdenie veci vzhľadom na rôznosť výkladu nepripúšťajúci jednoznačný spôsob formulovania obchodných podmienok dojednaných v rámcovej zmluve.
22. V ostatnom už odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
23. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v súvislosti s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným v 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.