Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Marty Polyakovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. č. XXXX/XX, A., o zaplatenie sumy 979,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 14C/593/2015-54 zo dňa 13.06.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 39 , § 52 ods. 1, 2, § 53 , § 54, § 524 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.1 ,2 písm. a)a b) , §3 ods.1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch . Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške 979,59 eura spolu s úrokom z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Všeobecná úverová bank, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 17.05.2012 zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty s úverovým rámcom 450 eur, s dohodnutými splátkami po 15 eur mesačne, s ročnou úrokovou sadzbou 22,80%. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil a pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 14.08.2015 výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.07.2015 , obsahujúci súhr debetných položiek ( istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandartného úroku) s konečným zostatkom na úhradu 979,59 eura, ktoré si žalobca uplatnil podanou žalobou aj s úrokmi z omeškania podľa § 517 Obč. zákonníka a to vo výške 8,05% od 16.08.2015 do zaplatenia. K žalobe doložil žiadosť/ zmluvu o aktiváciu platobnej karty č. zmluvy 41803053 zo dňa 17.05.2012 a výpis z kreditnej karty žalovaného. 1.2 Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvoril dňa 17.5.2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 2.400 euro ( nie 450- € ako je v žalobe) , ktorý mal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 80,- €( nie 15 eur ako je v žalobe) . Úroková sadzba bola ustálená vo výške 22,80 % p.m. Písomným podaním zo dňa 21.5.2015 právny predchodca žalobcu prostredníctvom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. oznámil žalovanému, že na základe schválenia jeho žiadosti bola medzi nimi uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej mu bol poskytnutý úverový rámce vo výške 450,- €, ktorý mal byť splácaný štandardnou mesačnou splátkou vo výške 15,- € s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22,80 % a splatnosťou splátok k 15. dňu v mesiaci.

1.3 Súd zistil, zo žalovaným predložených výpisov z bankomatky Quatro za obdobie mesiacov máj až august 2012, že v mesiaci máj 2012 čerpal z úverového limitu sumu 202,94 €, v mesiaci jún 2012 sumu 150,- €, žalovaný titulom poskytnutého úveru čerpal celkove sumu 352,94. Celkove ku dňu 14.8.2015 právny predchodca žalobcu (banka) vyčíslil dlžnú sumu vo výške 979,59 €. 1.4 V priebehu konania zmluvou zo dňa 1.10.2015 postúpila Všeobecná úverová banka a.s na žalobcu ( EOS KSI Slovensko a.s.) pohľadávku voči žalovanému, ktorá podľa prílohy k zmluve bola vo výške o postúpení bola vo výške 1016,92 eura. 1.5 Ako vyplynulo z dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní, túto zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému dňa 17.12.2012. K uzavretiu dohody ale nedošlo lebo žalovaný uvedenú dohodu nepodpísal. Žalovaný v priebehu konania uznal, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty. Na základe tejto zmluvy mu bol poskytnutý úver v podobe úverového rámca do výšky 450,- €. Z tohto úverového rámca čerpal celkovo sumu vo výške 350,- €. Titulom poskytnutého úveru veriteľovi nič neuhradil. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mu právny predchodca žalobcu ( VUB) poslal listinu, ktorou by s ním predčasne ukončil zmluvný vzťah .Bola mu doručená len dohoda o uznaní dlhu, túto však nepodpísal. 1.6 S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že VUB a.s. mohla postúpiť pohľadávku na žalobcu len v prípade dodržania postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle citovaného ustanovenia je predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní nepretržite viac ako 90 dní napriek tomu, že ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Žalobca nepreukázal, že banka písomne vyzvala žalovaného na splnenie dlhu a že žalovaný bol v omeškaní s plnením nepretržite viac ako 90 dní. Z dôvodu, že v čase postúpenia neboli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky, pokladal súd postúpenie pohľadávky za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo skutočnosti, že postúpenie pohľadávky je neplatné, uviedol, že žalobca sa nemôže domáhať svojich nárokov voči žalovanému, pretože nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, t.j. nemá také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu, v tomto prípade žalobcovi, právo si uplatňovať hmotnoprávny nárok. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a musia byť splnené v čase jej postúpenia. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobe žalobcu nevyhovel a zamietol ju . O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech a právo na náhradu trov konania mu ich nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Tvrdil, že v konaní predložil prtedčasné zosplatnenie a zároveň výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 03.10.2012, ktorá bola mžalovanému doručená 09.10.2012. žalovaný napriek tomu nič neuhradil a preto je zrejmé, že ku dňu postúpenia pohľadávky bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní a preto bol postupca oprávnený pohľadávku postúpiť na žalobcu. Tým boli splnené podmienky stanovené zákonom o bankách. Žalobca ďalej zastal názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo zákona o bankách nevyplýva, že by podmienky uvedené v ust. § 92 ods. 8 podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky a zároveň poukázal na to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahuje výnimku v prípade, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splenením čo i len časti tohotistého peňažného záväzku voči banke presiahne 1 rok, V takom prípade môže banka postúpiť takúto pohľadávku inej banke aj bez súhlasu klienta. Mal za to, že zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že jeho účelom je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Podmienky uvedené v predmetnom ustanovení nepodmieňujú platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti obsiahnutej v uvedenom ustanovení nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky (žalovaným), ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách, teda doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Tvrdil, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať. Na základe toho je daná aj jeho aktívna legitimácia. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o aplikácii ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani s výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca na podporu svojich argumentov v odvolaní poukázal na úryvky niektorých rozhodnutí súdov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vec prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 , a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 , dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je na podklade záverov z vykonaných dôkazov vecne správne a odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 19.05.2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.03.2017 domáhal zaplatenia 979,59 eura s príslušenstvom. K svojej žalobe pripojil zmluvu o vydaní a používaní kreditenej karty V. zo dňa 17.05.2012 a výpis u kreditnej karty za obdobie od 29.05.2012 do 31.07.2015, v priebehu konania predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015 medzi postupcom Všeobecnou úverovou bankou a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, s prílohou č.1 zmluvy. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

11. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

12. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 . Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 . Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny vzťah správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, a zároveň postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinností, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o absencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď síce žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015, ale nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi.

14. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. V predmetnom prípade banka túto možnosť nesplnila a žalobcovi postúpila predmetnú pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, resp. odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý dlh (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku , vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Z toho jednoznačne vyplýva, že Zmluva o postúpení pohľadávok z 01.10.2015 je pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. K námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva, že úpravou § 92 ods. 8 (pôvodne odsek 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Je potrebné zásadne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90

dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Pokiaľ tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 15. Žalobca v konaní nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku ( čo žalobca v žalobe ani netvrdil) a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Odvolací súd vzhľadom k už konštatovanému ako aj k zistenému skutkovému stavu zastal názor, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej bank, a.s., voči žalovanému postúpená naňho, boli tieto podmienky postúpenia splnené. 16. Odvolací súd k námietke žalobcu, že je možné postúpiť pohľadávku z banky na nebankový subjekt práve v súlade s ust. § 92 Zákona o bankách ďalej konštatuje, že s touto námietkou sa nestotožňuje, nakoľko predmetné ustanovenie rieši predovšetkým otázku odhalenia bankového tajomstva. Z citovaného zákonného znenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách sú zrejmé presne stanovené podmienky, za ktorých môže banka pohľadávku postúpiť. To znamená, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť, ale banka musí splniť výslovne stanovené podmienky, ktoré banka nedodržala. Preto ani nemôžu byť zhojené podmienky postúpenia pohľadávky tým, že výzvu pošle iný subjekt ako banka, teda že iný subjekt ako banka zospoplatní celú bankovú pohľadávku. Banka teda musí vždy pred samotným postúpením zaslalť spotrebiteľovi výzvu na zaplatenia a dodržať aj ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka t.j. upozorní spotrebiteľa, že po 15 dňoch si uplatní právo na zosplatnenie celého dlhu ( ak ešte nenastala konečná splatnosť dlhu) v súlade s dohodou zmluvných strán a v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka. Až potom môže celú pohľadávku postúp Odvolací súd záverom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, ktorý v obdobnej veci prijal záver podľa ktorého : "Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)". Pretože žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách správne súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby, dôsledkom čoho bolo zamietnutie žalobného návrhu. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími dôvodmi a argumentmi žalobu uvedenými v podanom odvolaní. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu podľa § 255 a § 262 ods. 1 patrila náhrada trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 rozhodol, že sa nárok na ich náhradu žalovanému nepriznáva. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .