Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/270/2014

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobkyne: G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom V. cesta XXXXX/ XXB, L. - K., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Menich, advokát, R. Viesta 75, Martin, IČO: 37407040, proti žalovanému: Stavebné a opravárenské družstvo DRUDOP, so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 00 168 017, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 47 254 203, o návrhu žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 15.12.2014 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou vyplatiť jej vyrovnávací podiel z titulu zániku členstva poručiteľky v družstve žalovaného p. H. A., rod. B., v prospech žalobkyne ako zákonnej dedičky, v sume 44.665,77 Eur spolu s úrokom z omeškania, počítaným od 1. mesiaca od schválenia účtovnej závierky žalovaného za rok 2013 a nahradiť jej trovy konania. 2. Dňa 24.04. 2018 bol súdu doručený návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ustanovenia § 343 a nasl. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, ktorým žalobkyňa navrhla, aby súd zriadil na všetky nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX - stavby a na Liste vlastníctva číslo XXX - parcely registra „C“, vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, obec Ružinov, m. č. Ružinov, katastrálne územie Nivy, záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu nároku žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu. 3. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že sa v konaní vo veci samej obrátila na súd so žalobou o vyporiadanie vyrovnávacieho podielu po márnych snahách o dosiahnutie dohody, ktorú žalovaný pod rôznymi zámienkami predtým odmietol vykonať. Súd dal na návrh žalobkyne vypracovať odborný znalecký posudok, ktorý jej nárok potvrdil, napriek tomu podľa žalobkyne žalovaný robí účelovo rôzne obštrukcie v konaní - podáva nedôvodné námietky, rozporuje preukázané skutočnosti a naposledy dňa 18.04.2018 požiadal z dôvodu PN o odročenie pojednávania vo veci. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je žalobkyňa presvedčená, že žalovaný svojím doterajším konaním robí cielene všetky kroky vedúce k tomu, aby sa vyhol vyhláseniu rozsudku vo veci, zaplateniu oprávneného nároku žalobcovi, a tým aj exekučnému titulu na zaplatenie vyrovnávajúceho podielu. Podľa účtovných závierok družstva žalovaný za rozhodujúce obdobie, t. j. od roku 2012/2013, systematicky znižuje hodnotu svojho majetku, napríklad realizoval účtovnú operáciu s odrátaním majetkových podielov z transformácie družstva vo výške 456.980,- Eur. Podľa žalobkyne je z týchto skutočností zrejmé, že žalovaný chce získať dostatočný čas na to, aby mohol medzitým svoj majetok scudziť, zaťažiť alebo inak odstrániť a tým zmariť výkon rozhodnutia pre svoju nemajetnosť a vážne ohroziť výkon exekúcie. Žalobkyňa je presvedčená, že jej obava je dôvodná a opodstatnená a neúčasťou žalovaného na pojednávaní dňa 18.04.2018 sa podľa nej tieto obavy potvrdili. Svoj návrh právne odôvodnil ustanovením § 343 ods. 1 týkajúcim sa zriadenia zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobkyňa má dôvodnú obavu z toho, že nebude mať možnosť svoju právoplatnú pohľadávku voči žalobcovi uspokojiť ani v exekučnom konaní.

4. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3). 5. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p. (Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 8. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 9. Zabezpečovacie opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov strán sporu. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 10. Základným predpokladom úspešnosti zriadenia zabezpečovacie opatrenia je osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má týmto poskytnúť predbežná ochrana. V danom štádiu konania, keď zatiaľ nebolo rozhodnuté ani pred súdom prvej inštancie, súd tvrdenie žalobkyne o opodstatnenosti jej nároku je iba subjektívnym tvrdením strany sporu bez zodpovedajúcej skutkovej a právnej relevancie. 11. Hlavným dôvodom, pre ktorý súd zamietol návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, je však skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila obavu vyplývajúcu z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nepredložila súdu jediný dôkaz osvedčujúci jej tvrdenie, že by žalovaný realizoval alebo v súčasnosti realizuje akékoľvek kroky vedúce k zmenšeniu jeho majetku, smerujúce k ohrozeniu prípadného výkonu rozhodnutia. Podľa vyjadrenia žalovaného, ktorý pri náhodnej lustrácii listov vlastníctva zistil, že v katastri nehnuteľností sú na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXXX vyznačené plomby pod č. Z - XXXX/XXXX, na základe návrhu žalobkyne na zápis poznámky k týmto listom vlastníctva odvolávajúci sa na návrh na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zabezpečovacím opatrením podaným v tomto konaní. Po tomto zistení zaslal súdu vyjadrenie k návrhu žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom dôrazne poprel vykonávanie akýchkoľvek úkonov vedúcich k zmenšeniu svojho majetku. Žalovaný od 15.12.2014, kedy bola žaloba podaná na súd, ani predtým, nevykonával žiadne úkony v smerujúce k speňažovaniu, zníženiu alebo zbaveniu sa svojho majetku. Táto skutočnosť priamo vyplýva z listov vlastníctva, kde nie je vedené žiadne vkladové konanie, neexistuje žiadna inzercia alebo iná verejná informácia o zámere nehnuteľnosti speňažovať. Preto tvrdenie žalobkyne, že existuje obava z ohrozenia jej budúcej exekúcie voči žalovanému, súd vyhodnocuje iba v rovine subjektívnych pocitov žalobkyne, tento záver nie je reálny a objektívny, ako to predpokladá zákon v prípade úspechu návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. 12. Okrem iného návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a hodnota požiadavky žalobkyne uplatňovanej v tomto konaní nespĺňa kritérium primeranosti zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobkyňou uplatňovaná suma 44.665,77 Eur absolútne nezodpovedá hodnote nehnuteľného majetku žalovaného predstavujúceho niekoľko miliónov eur, keď ide o pozemky a stavby znalecky ocenené na sumu vyššiu ako 8.000.000,- Eur. Hodnota požiadavky žalobkyne je preto absolútne neprimeraná hodnote nehnuteľného majetku, ktorú týmto zabezpečovacím opatrením chce zabezpečiť. V súdnej praxi existuje ustálený názor, že neodkladné či zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť na taký majetok povinného, respektíve na majetok v takom rozsahu, ktorý je v zjavnom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke. V danej veci je v percentuálnom vyjadrení hodnota žalobkyňou deklarovanej pohľadávky vo výške 0,5 % k hodnote nehnuteľnosti žalovaného, ku ktorému navrhuje zriadiť záložné právo, teda

jej pohľadávka nedosahuje hodnotu ani 1%, v prípade úspechu návrhu, zabezpečovaného majetku žalovaného. 13. V prípade, že by bola žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná, nehnuteľný majetok žalovaného nie je jeho jediným postihnuteľným majetkom, z ktorého by mohla byť uspokojená, keď žalovaný je riadne fungujúcim subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť, poberá príjem od svojich odberateľov, zamestnáva svojich zamestnancov, preto aj z tohto z hľadiska neexistuje dôvod majetok žalovaného akokoľvek postihovať. 14. Z dôvodov uvedených v odsekoch 11 až 13 z odôvodnenia tohto uznesenia súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 15. O trovách konania spojených s návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môžu účastníci konania podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d), § 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Odvolacie dôvody možno meniť a doplňať až do rozhodnutia o odvolaní (ust. § 62 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.