Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-199-2014.pdf
PDF · 138.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/199/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: WERCOM GROUP, s.r.o., so sídlom Vlkanovská cesta 2, Vlkanová, IČO: 36 629 065, zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Úrad geodézie kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou 02.12.20142 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2 117,52 € spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 117,52 € odo dňa 08.10.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.
2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný je v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra. Žalovaný je orgán konajúci v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto orgánu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Orgánom verejnej moci, ktorého postupom vznikla navrhovateľovi škoda je bývalá Správa katastra Banská Štiavnica, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica (ďalej len „správa katastra“), ktorá vykonala chybný zápis, resp. zápis duplicitného vlastníctva ohľadne parcely W. Č.. XXX na liste vlastníctva XXX. Postupom podľa § základe § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca nebol odškodnený. Žalobca svoje vlastnícke právo k vtedajšiemu pozemku evidovanému ako M.-N. pare. č. XXXX o výmere 387m2 záhrady, nadobudol v súlade s právnymi predpismi, a to kúpnou zmluvou od predchádzajúceho vlastníka (C. V. a C. R.), pričom predchádzajúci vlastník vlastníctvo nadobudol v dôsledku dedičského rozhodnutia notárskeho úradu JUDr. Jany Nirházovej, Skuteckého 30, 974 01, a to Osvedčenia o dedičstve č.k. 24D/476/2010 zo dňa 12.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Rovnako tak sa Žalobca vopred oboznámil okrem tohto dokumentu aj s výpisom LV č. XXX, k.ú V. Š.Z.. Využil teda všetky dostupné údaje katastra, vrátane katastrálnej mapy a tohto vlastného zisťovania. Žalobca bol po celý čas dobromyseľný riadny držiteľ, vedomý si svojho vlastníctva riadne zapísaného na liste vlastníctva, postupoval nielen s bežnou obozretnosťou kupujúceho pri nadobúdaní svojho vlastníckeho práva, ale dokonca s nadštandardnou, pretože mal k dispozícii vedomosti aj o predchádzajúcich vlastníkoch, úradných rozhodnutiach (dedičské konanie), výpisy listov vlastníctva, z ktorých nijakým spôsobom nevyplývala žiadna pochybnosť o existencii a
oprávnenosti svojho vlastníckeho práva alebo predchádzajúcich vlastníkov. Žalobca za prevod riadne zaplatil kúpnu cenu, a preto ho prekvapilo, keď napriek vyššie uvedeným skutočnostiam začalo súdne konanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom, kde jeho vlastnícke právo spochybňovali tretie osoby. Žalobca v zmysle formálnej publicity údajov katastra nehnuteľností zistil, že predmetná parcela je zapísaná v registri M.-N., z čoho v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona vyplynulo, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Žalobca vzhľadom k tvrdenej situácii žalobcami v súdnom konaní 6C/151/2011 požiadal o stanovisko Správu katastra Banská Štiavnica, ktorá uviedla, že sa jedná o duplicitné vlastníctvo a že jediným možným riešením je súdne rozhodnutie. So zreteľom na tieto skutočnosti žalobca vo svojej réžii vykonal ďalšie zisťovanie prostredníctvom archívnych dokumentov a informácií od pôvodných vlastníkov, nakoľko je zrejmé, že sa jedná o závažný zásah do najvyššieho majetkového práva, ktorým je vlastnícke právo. V prejednávanej veci rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom tak, že určil vlastnícke právo v prospech žalobcov, čím došlo k strate nadobudnutého vlastníckeho práva žalobcu v tomto konaní. Ten sa voči rozsudku odvolal, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok prvého stupňa potvrdil, nakoľko mal za to, že pochybil orgán štátnej správy. Je teda zrejmé, že žalobca, ktorý nijako nepochybil, postupoval v súlade so zákonom a dôvody uvádzané odporcom v jeho vyjadrení z 24.09.2014 sú účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu. Žalovaný nielenže nárok ani čiastočne neuspokojil, jeho konštrukcie zakladajú absolútnu nevymožiteľnosť práva pre poškodeného a absentujú od princípu právnej istoty. Vyššie uvedené jednoznačne potvrdilo pochybenie Správy katastra pri evidencii nehnuteľností, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi ujma v majetkovej sfére. Celková výška škody činí 2 117,52 € ( 31.08.2010 - 6,50 € koly; 31.10.2010 - 94,61 € notár; 30.11.2010 - 52,50 € kolky; 05.04.2011 - 72,50 € výpis z OR, návrh na vklad; 15.10.2012- 99,50 € súdny poplatok; 885,84 € - vlastné trovy konania; 148,72 € - náhrada trov rozsudok KS BB, 757,35 - náhrada trov rozsudok OS ZH), ktorú žalobca vynaložil v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva a vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti parcely M.-N. č. XXXX záhrada o výmere 387 m2, v k.ú. V. Š.. Nebyť nesprávneho úradného postupu, tak by nevynaložil ani jedno euro z vyššie uvedeného, nakoľko v konečnom dôsledku celá záležitosť pre neho znamenala len stratu času, ujmu v majetkovej sfére a tiež nevyčíslenú ujmu na ušlom zisku, kedy sa vedenie spoločnosti muselo zaoberať touto záležitosťou namiesto obchodných aktivít a ďalšieho rozvoja firmy. Taktiež sa žalobca musí domáhať vrátenia kúpnej ceny, ktorú zaplatil predávajúcemu ako vtedy evidovanému predošlému vlastníkovi, čo je predmetom samostatného konania voči predávajúcemu, pričom sa tak opätovne jedná o zbytočné súdne konanie. Keďže k nesprávnemu úradnému postupu objektívne došlo, tento stav nebol odstránený ďalšou činnosťou orgánu, treba mať na zreteli, že nezákonný stav trval až do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/406/2012-99. Potom plynutie premlčacej lehoty jednoznačne nemôže začať skôr, ako od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože až tento bol spôsobilý zmeniť údaje zapísané v katastri nehnuteľností. O škode sa teda navrhovateľ dozvedel až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, preto podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok nemôže byť ani premlčaný. Správa katastra Banská Štiavnica zapisujúca vlastnícke právo právneho predchodcu navrhovateľa v roku 2010 v dôsledku dedičského konania mala na duplicitu prísť z úradnej moci a mala odmietnuť vykonať záznam a postupovať s ohľadom na § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z..
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.02.2015 uviedol, že je toho názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Z listín vzťahujúcich sa k žalobe vyplýva, že k nesprávnemu úradnému postupu orgánu štátu malo dôjsť pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. a teda uplatňovaný nárok je potrebné posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb. K nesprávnemu úradnému postupu došlo v roku 1987. Ak k pochybeniu orgánu verejnej moci došlo v roku 1987, je zjavné, že právo na náhradu škody spôsobenej namietaným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci je premlčané. Vzhľadom k tejto skutočnosti vzniesol námietku premlčania. Žalovaný zároveň považoval za potrebné poznamenať, že námietku premlčania vznáša len z opatrnosti, pretože podľa neho nie sú splnené podmienky pre vznik práva na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že len rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/406/2012 bol spôsobilý zmeniť údaje zapísané v katastri. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že evidenciu duplicity vlastníctva v katastri nehnuteľností je možné odstrániť aj dohodou o urovnaní. V prípade uzatvorenia dohody o urovnaní by navrhovateľovi nevznikla škoda v podobe trov konania, či už vlastných alebo nahradených trov konania úspešných navrhovateľov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov ani dobrá viera osoby, v prospech ktorej bol vykonaný zápis práva do katastra, nemôže konvalidovať absenciu vlastníckeho práva osoby, ktorá nehnuteľnosť „prevádzala“ a teda vykonanie zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
takomto prípade nemá konštitutívne následky. Pokiaľ ide o uplatňovanie práva na náhradu škody, ktorú majú predstavovať suma zaplateného správneho poplatku a suma zaplateného súdneho poplatku, je potrebné zdôrazniť, že splnenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu z oblasti verejného práva nie je škodou výmysle zákona č. 58/1969 Zb. - k takémuto záveru dospel Najvyšší súdu Slovenskej republiky napríklad v rozsudku zo dňa 29.03.2007, sp. zn. 3Cdo 32/2007, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. 28/2008. Keďže platenie správnych poplatkov a platenie súdnych poplatkov upravujú predpisy verejného práva, suma zaplateného správneho poplatku ani suma zaplateného súdneho poplatku nie je škodou podľa zákona č. 58/1969 Zb. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, žalovaný poznamenal, že v prípade uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej orgánom štátu pri výkone verejnej moci sa výška úrokov z omeškania určuje podľa Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
4. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.02.2017 uviedol, že ak by aj pripustili že protiprávny stav nastal v roku 1987, tento stav trval až do právoplatného skončenia konania sp. zn. 6C/151/2011. Teda je zrejmé, že protiprávny stav bol trvajúci, nedošlo k jeho náprave, ale bolo potrebné zhodnutie súdu. Dodal, že nesprávny úradný postup, hoci jeho počiatky môžu siahať do roku 1987, pretrval a bol „potvrdený“ aj ďalšími úkonmi Správy katastra Banská Štiavnica, nakoľko tak, ako bolo uvedené v žalobe, došlo k zapísaniu Osvedčenia o dedičstve 24D/476/2010 z 12.10.2010, ktoré uvedený stav údajov katastra potvrdilo. Preto u žalobcu nemožno vôbec argumentovať, že vznesená námietka premlčania je nedôvodná. Žalobca nebol účastníkom iného katastrálneho konania, než konania o povolení vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech. Potom nesprávny úradný postup možno vidieť len vtedy, keď mu bolo doručené právoplatného rozhodnutie civilného súdu v konaní o určení vlastníckeho práva - teda v uvedenom konaní 6C tunajšieho súdu v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Nárok na náhradu škody sa nemôže premlčať pred samotným vznikom škody.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.03.2017 naďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že len rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/406/2012 bol spôsobilý zmeniť údaje zapísané v katastri. V tomto smere odporca poukazuje na skutočnosť, že evidenciu duplicity vlastníctva v katastri nehnuteľností je možné odstrániť aj dohodou o urovnaní. Možnosť uzatvorenia dohody za účelom odstránenia spornosti vlastníctva nehnuteľnosti (t. j. dohody o urovnaní) vyplýva napríklad aj z § 36a katastrálneho zákona. V prípade uzatvorenia dohody o urovnaní by navrhovateľovi nevznikla škoda v podobe trov konania, či už vlastných alebo nahradených trov konania úspešných navrhovateľov. Neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne právne následky a to ani v prípade, že na jeho základe bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 96/95). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky výslovne konštatoval, že „na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010-11). Žalobcovi teda muselo byť s prihliadnutím na vyššie uvedenú súdnu prax zrejmé, že v spore o určenie vlastníckeho práva, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/151/2011, nemôže byť úspešný. Ak napriek tejto skutočnosti navrhovateľ neuznal vlastnícke právo skutočných vlastníkov, ale pokračoval v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom a podal aj odvolanie, musí znášať následky s tým spojené a to vrátane povinnosti znášať trovy konania (či už vlastné alebo trovy konania iného účastníka súdneho konania), pretože bolo zjavné, že v konaní bude neúspešný. K takémuto záveru je potrebné dospieť aj vo vzťahu k zaplatenému súdnemu poplatku za odvolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom, keďže odvolanie zjavne nemohlo byť v predmetnej právnej veci úspešné.
7. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 17.05.2018 sporové strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom na údaje v katastri nehnuteľností žalobca pristúpil k uzavretiu kúpnych zmlúv a vynaložil náklady, ktoré považuje za škodu. Za škodu ich považuje
z toho dôvodu, že nebyť nesprávneho úradného postupu, v dôsledku ktorého dochádzalo k evidencii predmetnej nehnuteľnosti, či už na poručiteľa alebo jeho dedičov resp. aj na neho samotného, nebol by mu vznikol žiadny z výdavkov v celkovej súhrnnej sume 2 117,52 €. Bol toho názoru, že pri sume 2 117,52 € existuje jednoznačná bezprostredná príčinná súvislosť medzi vznikom týchto nákladov a nesprávnou evidenciou vlastníckeho práva bývalou Správou katastra v k.ú. V. Š., kedy bolo zapísané vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu v r. 2010, ako výsledok nesprávneho úradného postupu. Žalobca vylúčil akýkoľvek svoj iný postup a ani opätovne by nepostupoval inak Ak by bola na LV poznámka o duplicite postupoval by pri kúpe inak. Žalovaný naďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu a mal za to, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju v plnom rozsahu zamietnuť. Rozsudok o určení práva k nehnuteľnosti nebol práve tou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala vznik škody, pretože duplicitné vlastníctvo je možné riešiť aj dohodou a nielen rozsudkom súdu, t.z. k súdnemu konaniu vôbec nemuselo dôjsť. Naďalej zotrvávala na názore, že tu neexistuje priama bezprostredná a príčinná súvislosť, ktorá by odôvodňovala uplatnený nárok na náhradu škody.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 02.12.2014, výpisom žalobcu z Obchodného registra, Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 10.04.2014, vyjadrením k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.09.2014, faktúrou č. 1010190, dokladmi o zaplatení poplatkov, faktúrou č. 1010236, príjmový doklad o zaplatení sumy 94,55 €, faktúrou č. 1010245, dokladmi o zaplatení kolkových známok, faktúrou č. 1011064, dokladom o zaplatení kolkových známok, potvrdením o platení, Uznesením tunajšieho súdu 6C/151/2011-91 faktúrou č. 1012280, Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/406/2012-99, kópiou rukou písaného textu, Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom 6C/151/2011-70, výpisom z LV č. XXX k.ú. V. Š., čiastočným výpisom z LV č. XXX k.ú. V. Š., výpisom z LV č. XXX k.ú. V. Š., rozhodnutím Správy katastra Banská Štiavnica z 10.03.2011, plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.04.2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 02.02.2015, vyjadrením žalobcu k podaniu žalovaného zo dňa 20.02.2017, vyjadrením žalovaného zo dňa 06.03.2017, pripojeným súdnym spisom 6C/151/2011 tunajšieho súdu, poverením zo dňa 09.05.2018, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z odpovede Správy katastra Banská Štiavnica č. RSK/00276/2011-000804 zo dňa 17.05.2011 (č.1.25 spis tunajšieho súdu 6C/151/2011) súd zistil, že v roku 1986 vlastník L. F. kúpnou zmluvou, registrovanou bývalým štátnym notárstvom pod č. E. X.XX/XX, odpredal rodinný dom s priľahlými pozemkami, okrem iného i parc. W. č. XXX, záhrada o výmere 981 m2 v celosti, k.ú. V. Š.. Zápis bol vykonaný pol. VZ XX/XX na LV č. XXXX s chybou - parcela W. č. XXX zostala evidovaná na pôvodnom LV č. XXX, napriek tomu, že mala byť zapísaná na nových vlastníkov na LV č. XXXX. Po ZMVM v r. 1988 bola časť pôvodnej W. parcely č. XXX prevzatá pol. VZ XXX/XX ako identická parcela č. XXXX - záhrada o výmere 387 m2 na LV č. XXX a zostatok výmery ostal neidentický. Neidentický zostatok pôvodnej W. parc. č. 301 bol prevzatý pri vyhotovovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v r. 2003 pod pol. VZ XXXX/ XX na LV č. XXXX v prospech vlastníkov v zmysle zmluvy R I. 56/86 ako E-KN parc. č. XXX/X záhrada o výmere 605 m2 a W.-M. parc. č. 301/2 - záhrada o výmere 19 m2. Tento zápis bol ešte dotknutý pol VZ XXX/XXXX, kde išlo len o zápis geometrického plánu v prospech evidovaných vlastníkov. N.- M. parc. č. XXXX, zapísanú na LV č. XXX v dedičskom konaní nadobudla C. V., čo bolo pol. VZ XXXX/XXXX vyznačené na LV a následne túto parcelu predala WERCOM GROUP s.r.o. a pol. VZ XXX/XXXX bola zapísaná na ich LV č. XXXX. Evidentne došlo k duplicite vlastníctva. W. parc. č. XXX zostala zapísaná na LV č. XXX, hoci v skutočnosti bola predmetom prevodu a zmluva bola riadne registrovaná bývalým štátnym notárstvom v roku 1986. Parcela napriek tomu zostala zapísaná na pôvodného vlastníka, tento ju však v čase svojej smrti nevlastnil, teda nemala byť následne predmetom dedenia a ďalšieho predaja. Duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jej časti je nesporne takou skutočnosťou, ktorá bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou. Keďže Správa katastra Banská Štiavnica nie je kompetentná riešiť tento stav, odporúčame Vám uzavretie dohody alebo podanie návrhu na určenie práva k nehnuteľnosti na súd. 8. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 6C/151/2011-70 zo dňa 26.06.2012 určil, že N. parcela č. XXXX záhrada o výmere 387 m2 vedená na LV č. XXXX pre k. ú. V. Š. patrí v podiele 1/2 do vlastníctva navrhovateľa v 2. rade W. C., O.. XX.X.XXXX, bytom V. Š., M. XXX/X a v podiele 1/4 do dedičského konania po neb. L. C., O.. XX.X.XXXX a zomretom dňa X.X.XXXX, po ktorom bolo vykonané dedičské konanie pod sp. zn. 10D/597/2005 a v podiele 1/4 do dedičstva po neb. X. C., rod. K., nar. XX.X.XXXX a zomretej XX.X.XXXX, po ktorej prebieha dedičské konanie pod sp. zn. 12D/279/2011. Odporcovi bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 757,35 €. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
navrhovateľ v 2. rade a jeho právni predchodcovia neb. L. C. a neb. X. C., rod. K. nadobudli sporné nehnuteľnosti v roku 1985 od vlastníka L. F. na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalým štátnym notárstvom pod číslom R C. XX/XX. Rovnako je nesporné, že zápis bol vykonaný pol. VZ XX/XX na LV č. XXXX s chybou a parcela W. č. XXX zostala evidovaná na pôvodnom LV č. XXX, napriek tomu, že mala byť zapísaná na nových vlastníkov na LV č. XXXX. Evidentne došlo k duplicite vlastníctva W. P.. č. XXX, ktorá zostala zapísaná na LV č. XXX, hoci v skutočnosti bola predmetom prevodu a zmluva bola riadne registrovaná bývalým štátnym notárstvom v roku 1986. Parcela napriek tomu zostala zapísaná na pôvodného vlastníka, tento ju však v čase svojej smrti nevlastnil, teda nemala byť následne predmetom dedenia a ďalšieho predaja.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 14Co/406/2012-99 zo dňa 11.12.2012 právoplatným dňa 17.12.2012 a vykonateľným dňa 21.12.2012 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 6C/151/2011-70 zo dňa 26.06.2012 potvrdil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom trovy konania vo výške 148,72 €. Zhodne so súdom prvého stupňa mal aj krajský súd za preukázané, že návrh navrhovateľov je v celom rozsahu dôvodný. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že navrhovateľ v 2/ rade a právni predchodcovia nebohý L. C. a nebohá X. C. rod. K. nadobudli sporné nehnuteľnosti v roku 1985 od vlastníka L. F. na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalým štátnym notárstvom pod č. RI XX/XX. Zápis bol vykonaný pod položkou VZ XX/XX na LV XXXX s chybou a parcela č. XXX zostala evidovaná na pôvodnom liste vlastníctva č. XXX napriek tomu, že mala byť zapísaná na nových vlastníkov na LV č. XXXX. Došlo tým k duplicite vlastníctva W. parc. č. XXX, ktorá zostala zapísaná na LV č. XXX, hoci v skutočnosti bola predmetom prevodu a zmluva bola riadnym spôsobom aj registrovaná. Pokiaľ potom predmetnú parcelu získali právni nástupcovia po L. F. tak treba poukázať na to, že získali niečo, čo ich právni predchodca v čase svojej smrti už nevlastnil, čím následne predmetná nehnuteľnosť nemala byť predmetom dedenia a ďalšieho predaja. Ak právny nástupca po L. F. k predmetnej parcele neplatne nadobudol vlastnícke právo nemohol ho ďalej platne prevádzať. Takýto právny úkon treba považovať za absolútne neplatný
10. Žiadosťou zo dňa 10.04.2014 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom. Žalovaný vo vyjadrení k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.09.2014 žalobcovi oznámil, že jeho žiadosti o náhradu škody nevyhovuje.
11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 22 ods. zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
12. Súd v prvom rade skúmal základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými sú: a) alebo
nesprávny úradný postup orgánu štátu, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
13. Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody je uplatnený pre nesprávny úradný postup Správy katastra Banská Štiavnica - duplicitnú evidenciu vlastníctva k parcele W.- M. Č.. XXX zapísanej na LV č. XXX v k.ú V. Š.. Pri nesprávnom úradnom postupe môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Je nesporné, že prvotnou príčinou duplicitnej evidencie vlastníctva bolo nesprávne úradné rozhodnutie z roku 1987 - chybný zápis vykonaný pod pol. VZ XX/XX na LV č. XXXX, v dôsledku ktorého parcela EN č. XXX zostala evidovaná na pôvodnom LV č. XXX, napriek tomu, že mala byť zapísaná na nových vlastníkov na LV č. XXXX. Správa katastra Banská Štiavnica zapisujúca vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu v roku 2010 v dôsledku dedičského konania (dedičského rozhodnutie notárskeho úradu JUDr. Jany Nirházovej, Skuteckého 30, 974 01, a to Osvedčenia o dedičstve č.k. 24D/476/2010 zo dňa 12.10.2010) na duplicitu vlastníckeho práva neprišla, vykonať záznam jeho vlastníckeho práva neodmietla a chybu v katastrálnom operáte postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z.. neodstránila. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Na to, aby kataster nehnuteľností slúžil jeho základnému účelu, s dôrazom na posilňovanie materiálnej publicity katastra, musia byť skutočnosti o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, iných evidovaných osobách a právach k nehnuteľnostiam zodpovedne a pravdivo v katastri zaznamenané a zistené chyby spoľahlivo v súlade so zákonom odstránené. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, pričom opak sa môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti. Správa katastra Banská Štiavnica na existenciu duplicity vlastníckeho práva neprišla ani pri povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcu k pozemku N.-M. parc. č. XXXX k.ú. V. Š.. Duplicitu evidencie vlastníckeho práva Správy katastra Banská Štiavnica potvrdila až v odpovedi č. RSK/00276/2011-000804 zo dňa 17.05.2011. Vzhľadom k tomu, že k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v duplicitnej evidencii nehnuteľností v katastri nehnuteľností trvajúcej od roku 1987 do roku 2012 objektívne došlo, tento stav nebol odstránený ďalšou činnosťou Správy katastra Banská Štiavnica a nezákonný stav trval až do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/406/2012-99, súd mal za to, že v konaní bola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu Správy katastra Banská Štiavnica.
14. Ako druhou otázkou sa súd zaoberal otázkou vzniku škody na strane žalobcu. Škodou podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a ušlý zisk. Pri definícii pojmu škody je potrebné na daný prípad aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného žalobcu, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne, sa zisťuje príčinná súvislosť. V dôsledku pochybenia Správy katastra Banská Štiavnica spočívajúce v duplicitnej evidencii nehnuteľností mala žalobcovi vzniknúť ujma v majetkovej sfére - škoda vo výške 2 117,52 €, ktorú tvoria náklady (31.08.2010 - 6,50 € koly; 31.10.2010 - 94,61 € notár; 30.11.2010 - 52,50 € kolky; 05.04.2011 - 72,50 € výpis z OR, návrh na vklad; 15.10.2012- 99,50 € súdny poplatok; 885,84 € - vlastné trovy konania; 148,72 € - náhrada trov rozsudok KS BB, 757,35 - náhrada trov rozsudok OS ZH), ktoré mal žalobca vynaložiť v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva a vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti parcely M.-N. č. XXXX záhrada o výmere 387 m2, v k.ú. V. Š.. Žalobca tvrdil, že nebyť nesprávneho úradného postupu Správy katastra Banská Štiavnica, tak by žalobca vyššie uvedené náklady nevynaložil. Nakoľko v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 32/2007 plnenie povinností, ktoré vyplýva z predpisu spadajúceho do oblasti verejného (daňového) práva, nemôže byť škodou v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., nemôže byť škodou ani pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom posudzovanej v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že súdne a správne poplatky zaplatené žalobcom v celkovej výške 321,00 € (31.08.2010 - 6,50 € koly; 30.11.2010 - 52,50 € kolky; 05.04.2011 - 72,50 € výpis z OR, návrh na vklad; 15.10.2012- 99,50 €
súdny poplatok), ktorých úhradou došlo k splnenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov verejného práva, nemožno považovať za škodu spôsobenú vyššie konštatovaným neprávnym úradným postupom Správy katastra Banská Štiavnica.
15. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009). Žalobca svoje vlastnícke právo k vtedajšiemu pozemku evidovanému ako N.-M. parc. č. XXXX o výmere 387 m2 záhrady, nadobudol v súlade s právnymi predpismi, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 07.02.2011 od predchádzajúceho vlastníka (C. V.) zapísaného na LV č. XXX, k.ú V. Š.. Žalobca sa pre uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy oboznámil s výpisom z LV č. XXX, k.ú V. Š. na ktorom zápis vlastníckeho práva svedčal predávajúcim a využil všetky dostupné údaje katastra, vrátane katastrálnej mapy a keďže v zmysle formálnej publicity údajov katastra nehnuteľností, sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, pristúpil k uzatvorenie kúpnej zmluvy. Napriek tomu bolo v súdnom konaní, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 6C/151/2011-70 zo dňa 26.06.2012 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/406/2012-99 zo dňa 11.12.2012 právoplatným dňa 17.12.2012 a vykonateľným dňa 21.12.2012 určené, že pozemok N.-M. parcela č. XXXX záhrada o výmere 387 m2 vedená na LV č. XXXX pre k.ú. V. Š. patrí do vlastníctva iných osôb. V zmysle tvrdení žalobcu, tento vzhľadom na údaje v katastri nehnuteľností pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy a vynaložil náklady, ktoré považuje za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 130/2010). Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009). Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup Správy katastra Banská Štiavnica spočívajúci v duplicitnej evidencii nehnuteľností, ktorá mala za následok, že osoba, od ktorej žalobca predmetný pozemok kupoval, bola v katastri nehnuteľností neprávne vedená ako jeho vlastník, bol významným článkom reťazca príčin a následkov, napriek tomu však zmenšenie majetku žalobcu nebolo spôsobené priamo týmto neprávnym úradným postupom. Rozhodujúcou okolnosťou, ktorá mala za následok zmenšenie majetku žalobcu bola skutočnosť, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť nenadobudol od vlastníka, ale ju nadobudol na základe absolútne neplatného právneho úkonu od osoby, ktorá na neho previedla práva, ktoré sama nemala. Táto skutočnosť mala za následok, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, prehral súdny spor týkajúci sa určenia vlastníckeho práva k nej, pričom pôsobila bez ohľadu na duplicitný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na toto nie priame ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu dospel súd k záveru, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi neprávnym úradným postupom a žalobcom deklarovanou škodou. Navyše podstatnú časť žalobcom uplatňovanej škody tvoria trovy súdneho konania, v ktorom žalobca pokračoval aj potom, ako mu bolo Správou katastra Banská Štiavnica oznámené, že ide duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a predmetná parcela zostala zapísaná na pôvodného vlastníka, tento ju však v čase svojej smrti nevlastnil, teda nemala byť následne predmetom dedenia a ďalšieho predaja
16. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko k súčasnému splneniu všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v
predmetnej veci nedošlo. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, súd žalobu zamietol.
17. Na záver súd poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku žalovaným dôvodne vznesenej námietky premlčania žalobou uplatneného nároku na náhradu škody považoval nárok na zaplatenie škody vo výške 226,11 € (31.08.2010 - 6,50 € koly; 31.10.2010 - 94,61 € notár; 30.11.2010 - 52,50 € kolky; 05.04.2011 - 72,50 € výpis z OR, návrh na vklad) za premlčaný. Žalovaný sa o škode spočívajúcej v týchto vynaložených nákladoch dozvedel z odpovede Správy katastra Banská Štiavnica č. RSK/00276/2011-000804 zo dňa 17.05.2011, z ktorej vyplýva, že evidentne došlo k duplicite vlastníctva a duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jej časti je nesporne takou skutočnosťou, ktorá bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, nárok na ich náhradu si v konaní neuplatňoval, a preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.