Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-423-2017.pdf
PDF · 82.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/423/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom C. XX, XXX XX H. H., proti žalovanej W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom N. X, XXX XX H., zastúpenej JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom Budovateľská 2, 821 08 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/87/2016-62 zo dňa 22.08.2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 22.08.2017 zamietol žalobu (prvý výrok) o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu jej podania po uplynutí hmotnoprávnej trojročnej lehoty od zániku manželstva určenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z dôvodov rozsudku vyplynulo, že žaloba bola doručená okresnému súdu 12.04.2016, rozsudok o rozvode manželstva strán sporu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/2/2013-49 zo dňa 12.03.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2013. Žalovanej okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (druhý výrok) vychádzajúc z ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a úspechu žalovanej v konaní. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie vytýkajúc, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1, písm. b/, f/, h/ C. s. p.).
2.1. Odvolateľ nespochybnil, že rozsudok o rozvode manželstva strán sporu nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2013. Poukázal na to, že žalobu podal na poštovú prepravu vo štvrtok 07.04.2016. Podľa jeho názoru je použiteľné rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/31/2014, podľa ktorého je 2-mesačná lehota v zmysle § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku procesnou a je zachovaná v prípade odovzdania žaloby na pošte najneskôr v jej posledný deň. Odvolateľ tiež tvrdil, že o procesnom charaktere uvedenej lehoty svedčí nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 63/03 z 03.07.2003. Súdu prvej inštancie vytkol, že neaplikoval právnu normu v rovnakých podmienkach, rovnakým spôsobom a rozhodnutie riadne nezdôvodnil, čím porušil právo odvolateľa na spravodlivý súdny proces aj jeho základné právo na súdnu ochranu vo vzťahu
k právu vlastniť majetok, ktorým sú akcie spoločnosti žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na rozdiel medzi plynutím hmotnoprávnej lehoty a procesnoprávnej lehoty. Ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravuje lehotu hmotnoprávnu. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/31/2014, na ktoré poukázal odvolateľ, sa zaoberá procesnoprávnou lehotou upravenou v Občianskom súdnom poriadku. Zdôraznila rozdiel v počítaní lehôt v zmysle § 122 Občianskeho zákonníka a procesných lehôt podľa § 55 až § 58 Občianskeho súdneho poriadku. Zákonná 3-ročná lehota na podanie žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplynula 11.04.2016. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Odvolateľ na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu nereagoval (§ 374 ods. 1 C. s. p.).
5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.04.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Podľa pripojenej obálky bola podaná na poštovú prepravu na pošte v Bratislave dňa 07.04.2016. Nesporné bolo, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/2/2013-49 o rozvode manželstva strán sporu zo dňa 12.03.2013 nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť v rovnaký deň, a to 11.04.2013, o čom svedčí doložka právoplatnosti.
6.1. Jednou z možností vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predpokladanou v § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka je, že sa niektorý z manželov so žalobou obráti na súd. Jeho povinnosťou je urobiť tak najneskôr v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva (teda v lehote 3 rokov od zániku manželstva v zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nebolo sporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zo závažných dôvodov zrušené za trvania manželstva). Ide o hmotnoprávnu lehotu prekluzívneho charakteru, čo znamená, že žaloba už musí byť v tejto lehote podaná na súde. V prejednávanom spore je irelevantné, že žalobca podal žalobu na poštovú prepravu 07.04.2016, pretože súdu prvej inštancie bola doručená 12.04.2016, teda jeden deň po uplynutí 3-ročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie žalobu správne zamietol.
6.2. Obrana žalobcu ako odvolateľa spočívajúca v tvrdení o potrebe analogickej aplikácie rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf/31/2014 nemôže obstáť. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že predmetom uvedeného konania bolo posudzovanie včasnosti podania žaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu, ktorá musela byť podľa § 250b ods. Občianskeho súdneho poriadku podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Najvyšší súd dospel k záveru o procesnom charaktere uvedenej lehoty vychádzajúc nielen z toho, že je upravená v procesnom predpise, ale aj z toho, že je určená na urobenie procesného úkonu. O hmotnoprávnom charaktere lehoty určenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nasvedčuje nielen jej zakotvenie v hmotnoprávnom predpise, ale aj dôsledok jej márneho uplynutia v podobe právnej domnienky vyporiadania majetkových pomerov bývalých manželov vo vzťahu k ich bezpodielovému spoluvlastníctvu podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex lege platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Táto zákonná fikcia dňa 12.04.2016 už platila, preto súd prvej inštancie bezpodielové spoluvlastníctvo manželov na základe žaloby doručenej v tento deň už vyporiadať nemohol. Tento záver vyplýva aj z pravidiel počítania času, upravených v § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
7. Odvolateľ podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, výrok o trovách konania ale nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj odvolaním nedotknutý výrok o trovách konania (§ 379 písm. a) C. s. p.), preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej správnosti potvrdil.
8. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p.. V spore bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý jej odvolací súd priznal.
9. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).