Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/167/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 24785199, právne zastúpený: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA, advokátní kancelář, s.r.o., Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. G. XXX/XX, XXX XX S. A., v konaní o zaplatenie sumy XXX,XX Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške XX,- Eur splatných do 25. dňa kalendárneho mesiaca tak, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia žalovanej sumy, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu vo výške XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalovanému pôžičku vo výške XXXX Eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v týždenných splátkach po dobu XX splátok s tým, že posledná predpísaná splátka bola splatná dňa X.X.XXXX. Súčasne so zmluvou žalovaný uzavrel zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť - Provident Financial,s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku 1.1 uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške XXX,- Eur. Túto sa zaviazal žalovaný uhradiť v týždenných splátkach po dobu XX týždňov v sume X,XX Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu dvoch zmlúv predstavovala sumu XX,X Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa XX.X.XXXX spolu s prílohami a všeobecným poučením pre spotrebiteľa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa X.XX.XXXX a uviedol, že môže svoj dlh splácať po XX,- Eur mesačne.

3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že minimálna mesačná splátka môže byť vo výške XX,- Eur.

4. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávania. Pojednávanie (v spotrebiteľských sporoch) nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. V predmetnom konaní bolo predmetom konania zaplatenie sumy XXX,XX Eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, rozhodol súd spor podľa § 297 písm. b) bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od XX.X.XXXX.

7. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

8. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť Provident poskytla žalovanému spotrebiteľský úver v sume XXXX,- Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške XX,XX %, RPMN vo výške XX,XX %, priemerná RPMN vo výške XX,XX %. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť predstavovala sumu XXXX,- Eur. Žalovaný podľa zmluvy bol povinný spotrebiteľský úver splácať v XX týždenných splátkach s výškou splátky XX,XX Eura. V ten istý deň t. j. XX.X.XXXX uzatvoril pôvodný žalobca so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanému za odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX. Prevzatie peňažnej hotovosti podľa tejto zmluvy sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške XXX,- Eur a to v XX týždenných pravidelných splátkach po X,XX Eura a poslednú splátku splatiť vo výške X,XX Eur. Odmena bola dohodnutá tak, že je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky. Žalovaný celkovo uhradil XXXX,XX Eura.

10. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosť Provident Financial s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Listom zo dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného k úhrade vyčísleného dlhu vo výške XXX,XX Eur a to najneskôr do XX.XX.XXXX.

11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

17. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške XXXX,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v XX týždenných splátkach po XX,XX Eur. Celkom mal takto uhradiť XXXX,- Eur. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere v ten istý deň žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby právnym predchodcom žalobcu, ktorá spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť celkovú odmenu XXX,- Eur.

19. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu obsahuje všetky všeobecné aj osobitné náležitosti ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v času jej uzavretia. Pokiaľ ide o sumu vo výške XXX,- Eur predstavujúcu odmenu za poskytnutie služby podľa ods. 1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd túto porovnal s odplatou požadovanou v obdobných prípadoch u bankových subjektov a zistil, že odplata v prípade žalobcu je síce vyššia, avšak k uvedenému súd považuje za potrebné poznamenať, že žalobca je nebankovou spoločnosťou, pričom z úradnej činnosti je známe, že nebankové spoločnosti sa stávajú zmluvnými partnermi osôb, ktoré nie sú úspešní so žiadosťou o úver v bankách. Vstupné parametre bonity sú tu pre žiadateľov o úver oveľa miernejšie ako u bánk, čím sa však pre veriteľa zvyšuje riziko návratnosti poskytnutých prostriedkov. Za toto riziko sa naopak dlžník musí podriadiť vyššiemu spoplatneniu daných služieb a to aj napriek tomu, že cena nimi poskytovaných plnení a služieb je vyššia ako u bánk. Práve preto nie je možné uvažovať v tom zmysle, že odmena, ktorú si stanovil žalobca ako jednu zložku odplaty za poskytnutie úveru, mala byť v porovnaní s poplatkom resp. poplatkami bánk, v neprijateľnej výške.

20. Uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok úveru podľa čl. I., ods. 1.1 sa žalobca zaviazal žalovanému, teda zákazníkovi za odmenu pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Súd je toho názoru,

že odmena dohoda určená dohodu strán je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. V plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že okrem iného obchodný zástupca sa spravidla 60-krát musí dostaviť do miesta určeného žalovaným za účelom plnenia zmluvy o zabezpečení splátok úvere, z čoho prirodzene vznikajú žalobcovi aj značné náklady spočívajúce predovšetkým v cestovných nákladoch a amortizácií, rovnako tak aj náklady súvisiace so stratou času a zabezpečovaním úhrad osobám, ktoré tieto činnosti v mene žalobcu vykonávajú. Žalobca tak žalovanému poskytoval reálne a ekonomicky náročné protiplnenie, ktoré ale žalobca dokázal racionalizovať na pre spotrebiteľov primeranú výšku.

21. Žalovaný doposiaľ uhradil len časť svojho záväzku a to v sume XXXX,XX Eur. Táto čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu a následne na náklady spojené s úverom. Žalovaný súčasnému veriteľovi neuhradil na danú pohľadávku žiadnu sumu. Žalobca tak uplatňuje istinu X,XX Eur (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom vo výške XXX,XX Eur a úrok z omeškania od XX.XX.XXXX.

22. Keďže žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, splnil si tak dôkaznú povinnosť uloženú v ust. § 154 CSP, preto súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súčasťou žalobného návrhu neboli také nároky, ktoré by súd, vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nemohol priznať. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur. V konaní zostal žalovaný nečinný, k žalobe ani k listinným dôkazom predloženým žalobcom sa nevyjadril, preto základom pre rozhodnutie súdu bol žalobcom tvrdený skutkový stav.

23. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanej) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Ustanovenie umožňuje súdu určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na prípadne neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz.

25. Pri úvahe súdu o povolení splátok na splnenie rozsudkom uloženej povinnosti je potrebné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, z povahy prejednávanej veci a priznaného nároku, z osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale zároveň aj zo zásady úmernosti určených splátok k výške priznanej pohľadávky. Je potrebné zohľadniť nielen dopad na situáciu dlžníka, ale aj veriteľa v tom zmysle, či určením splátok nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Súd je povinný stanoviť podmienky splátok a ich zročnosti tak, aby došlo k postupnému splácaniu priznaného plnenia v reálnom čase.

26. Súd povolil žalovanému splácať dlh až do vyrovnania v mesačných splátkach po XX,- € pod hrozbou straty výhody splátok, ktorých výšku súd považoval za primeranú s prihliadnutím na majetkové a sociálne pomery žalovaného a skutočnosť, aby bola zabezpečená rovnováha medzi sociálnou situáciou žalovaného na jednej strane a zabezpečenie práva poskytnúť súdnu ochranu žalobcovi na strane druhej tým, aby bola priznaná pohľadávka zaplatená žalobcovi v primeranej dobe. Žalobca sám navrhol výšku mesačných splátok.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 .

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.