Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-39-2017.pdf
PDF · 167.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD. v právnej veci žalobcu Fakultnej nemocnice z poliklinikou J.A. Reimana, so sídlom v Prešove, Hollého 14, 080 01 Prešov, zastúpeného riaditeľom nemocnice O.. F. T., O., O., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. júla 2017 Číslo konania: ZS XXX/XXXXX/ XXXX/R Číslo spisu: XXXXX/XXXX/XXXX/XXX na základe správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava, predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 19. júla 2017 č.k.: ZS XXX/XXXXX/ XXXX/R, Číslo spisu: XXXXX/XXXX/XXXX/XXX v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Prešov zo dňa 29. decembra 2016 č.k.: ZS XXX/XXXXX/ XXXX, Číslo spisu: XXXXX/XXXX/XXX, Číslo záznamu: XXXXXX/XXXX a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19. júla 2017 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o podanom rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Prešov zo dňa 29.12.2016 pod Číslo konania ZS XXX/XXXXX/XXXX Číslo spisu: XXXXX/XXXX/ XXXX/XXX Číslo záznamu: XXXXXX/XXXX, ktorým prvostupňový správny orgán uložil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti FNsP J.A. Reimana Prešov pokutu 550 Eur podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a) v spojení s § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. a § 47 Zákona o správnom konaní za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré porušenie bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke pani W.V. S., nar. XXXX, bytom T. X, A., poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v období od XX.XX.XXXX do 07.03.2016 na očnom oddelení. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že: 1. po operácii katarakty ľavého oka (17.09.2014) nebolo pacientke vykonané kontrolné ultrazvukové (USG) vyšetrenie oka. 2. Operačný výkon pre akútnu endolfalmitídu (vzniknutú komplikáciu po operácii katarakty) nebol realizovaný bezodkladne po prijatí pacientky dňa 22.09.2014.
2. Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil poukazom na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že dohľad bol vykonávaný podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z.z. a o vykonanom dohľade bol vyhotovený Protokol zo dňa 11.05.2016 č. XXX/XXXX, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu po prerokovaní námietok dohliadaného subjektu v protokole.
3. Predseda úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potom čo Rozkladová komisia ako poradný orgán predsedu úradu navrhla prvostupňové rozhodnutie potvrdiť a rozklad účastníka konania zamietnuť, preskúmal obsah prvostupňového rozhodnutia a rozhodol po oboznámení sa s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu tak, že rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. Žalovaný poukázal na obsah námietok v rozklade, pričom predseda úradu reagoval na tieto námietky v odôvodnení rozhodnutia podrobne. V závere rozhodnutia predseda úradu konštatoval, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a takto zistený bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci, ktoré skutočnosti boli obsiahnuté v Protokole zo dňa 11.05.2016 a dospel k záveru, že účastník konania t. j. Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.
5. Čo sa týka skutkového stavu predseda úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v bode I. poukázal na to, že pacientka mala v detstve zistenú adnátnu kataraktu vľavo, okuliare používala od 14 - tich rokov. Kontroly v ambulancii oftalmológa (Wesper, a.s.) sa týkali sledovania katarakty na ľavom oku, predpisu okuliarov a kontroly v súvislosti s pracovným zaradením pacientky. Dňa 18.03.2014 bola pri vyšetrení v ambulancii oftalmológa zistená úplne skalená šošovka vľavo. Pre nemožnosť skontrolovať vnútroočie bola pacientka odoslaná na konziliárne vyšetrenie a zváženie operácie katarakty na ľavom oku do oftalmologickej ambulancie účastníka konania. Pacientka absolvovala dňa 20.03.2014 konziliárne vyšetrenie v oftalmologickej ambulancii účastníka konania a bola objednaná na operáciu katarakty v celkovej anestézii. Bola poučená o vrodenej amblyopii, aj o možnosti len minimálneho alebo aj žiadneho zlepšenia zrakovej ostrosti po operačnom zákroku. Pred operáciou dňa 16.09.2014 mala pacientka aplikovaný do ľavého spojivkového vaku Uniflox. Operácia bola vykonaná 17.09.2014 v celkovej anestézii. Počas operačného výkonu bola vykonaná fakoemulzifikácia katarakty s implantáciou PC IOL + 23, Osf (zadnokomorovej vnútroočnej šošovky) na ľavom oku. Počas výkonu bol vykonaný aj výplach prednej komory a obsah bol odoslaný na kultiváciu. Celá rohovka bola edematózna, nepriehľadná, bola vykonaná abrázia, napriek tomu vizualizácia nebola zlepšená. Spoza vnútroočnej šošovky vychádzali belavohutné masy, ktoré boli odstránené vitrektomom. Pre zlú priehľadnosť rohovky štandardne pars plana vitrektómiu pod kontrolou zraku nebolo možné vykonať, len naslepo. Boli odstránené belavé masy spoza zrenice v maximálnom rozsahu. Perioperačne krvácanie z uhla, sutura rohovky, aplikovaný bol Vankomicín intravitreálne. Po výkone bol aplikovaný Uniflox do ľavého spojivkového vaku. Po operácii sa oko dalo hodnotiť len po vnútroočnú šošovku, očné pozadie pre zmeny rohovky nebolo viditeľné. Pacientka bola prepustená dňa 18.09.2014 do ambulantnej starostlivosti. Výter na kultiváciu zo spojovkového vaku bol odobratý pred operáciou, pôdy ostali sterilné. Dňa 19.09.2014 bola pacientka na kontrole u ambulantného oftalmológa (Wesper, a.s.). Pri kontrole sa pacientka subjektívne cítila lepšie. Objektívne - vízus: PO: 6/6s-2,5, ľavé oko: počíta prsty na pol metra, bulbus pomerne kľudný, na rohovke výrazná striata, do vnútroočia nebolo vidieť. Pacientka mala ordinovaný Tobradex, Brimonal, Trusopt. Dňa 22.09.2014 pacientka prišla na vyšetrenie k ambulantnému oftalmológovi pre bolesti (začali od 20.09.2014), začervenanie a neskôr zhoršenie videnia ľavého oka. Objektívne - ľavé oko: rohovka matná, na periférii belavá, v centre bez epitelu, predná komora plytká, hypopyon na 4 mm, zrenica úzka, v zrenici belavé hmoty, dúhovku nebolo možné hodnotiť. Po vyšetrení bola pacientka odoslaná na hospitalizáciu k účastníkovi konania s diagnózou endoftalmítídy vľavo. Po prijatí na očnom oddelení bola pacientke podaná infúzia s antibiotikami (Abricef a Gentamicín) a bol podaný intravenózne Hydrocortison. Operačný výkon bol realizovaný dňa 24.09.2014. Rohovka bola nepriehľadná, počas operačného výkonu bola vykonaná laváž prednej komory, abrázia epitelu rohovky, explantácia umelej šošovky a šošovkových púzdier, pars plana vitrektómia hutných belavých más a aplikácia antibiotík intravitreálne. Počas operačného výkonu bol odobratý materiál na kultiváciu, dodatočne prišiel výsledok s pozitívnym nálezom Pseudomonas aeruginosa. Pri prepustení dňa 02.10.2014 bolo ľavé oko s nálezom - rohovka matná, na periférii belavá, v centre bez epitelu, predná komora plytká, hypopyon na 4 mm, zrenica úzka, prítomné belavé hmoty. Dňa
04.10.2014 prišla pacientka na kontrolu do oftalmologickej ambulancie účastníka konania pre rezanie v ľavom hornom kútiku. Objektívne bol prítomný na ťavom oku periokulárny hematóm v rezorbcii, bulbus silne iritovaný, po verzii bez CT, prítomné stehy, pod spojovkou lyzované koagulá, rohovka zašedlá s defektom epitelu v centre, znížená transparencia, predná komora netrasparentná, vyplnená žltohnedým obsahom. Ordinovaná bola lokálna liečba (Oftaquix gtt., Efflumidex gtt., Corneregel gel, Medociprin tbl., Prednison, Ranital). Následná kontrola dňa 10.10.2014 konštatovala, že pacientka je bez subjektívnych ťažkostí. Objektívny nález - ľavý bulbus sa ukľudňuje, stehy držia, v centre erózia, rohovka v celom rozsahu matná, pre nález na rohovke ostatné nemožno diferencovať. Ďalšie kontroly boli realizované v dňoch 16.10.2014, 18.10.2014, 20.10.2014, 31.10.2014. Dňa 03.03.2016 bola pacientka pre subjektívny a kozmetický dyskomfort (fízu ľavého bulbu), prijatá na očné oddelenie účastníka konania za účelom eviscerácie ľavého oka. Dňa 07.03.2016 bola pacientka po eviscerácii, ktorá sa zhojila bez komplikácii, prepustená do ambulantnej starostlivosti.
6. K obsahu rozkladu účastníka konania zo dňa 16.01.2017, na ktoré námietky reagoval predseda úradu, ako už súd vyššie konštatoval, pričom hlavnými námietkami účastníka konania v rozklade boli, že pri absencii zápalových prejavov na prednom segmente oka a subjektívnych ťažkostiach pacienta je takmer vylúčená možnosť USG detekovateľného nálezu sklovci, nakoľko aj ten najvyspelejší USG prístroj nie je schopný zaregistrovať patológiu mikroskopického charakteru, len masívnejšie prejavy zápalu v kavite sklovca, ktoré by však boli súčasne badateľné aj na prednom segmente oka, čo v danom prípade nebolo. Ďalšia námietka účastníka konania v rozklade bola, že na indikáciu charakteru následnej zdravotnej starostlivosti v zmysle medikamentóznej, či chirurgickej liečby v svetovej literatúre panujú rozdielne názory, predovšetkým v závislosti od objektívneho nálezu pri vyšetrení u pacientky. U pacientky bol zvolený na úvod intenzívny, medikamentózny postup, bola nasadená maximálna celková intravenózna a lokálna terapia aj s cieľom zlepšiť vizualizáciu rohovky pre potrebu prípadnej chirurgickej liečby. Keďže niektoré zápalové aj difúzne procesy je možné medikamentóznou liečbou zvládnuť a nie je potrebné oko tangované zápalovým procesom opätovne vystavovať ďalšiemu operačnému riziku. Z dôvodu nelepšiaceho sa objektívneho nálezu u pacientky, ktorý závisel aj od typu virulencie, bol účastník konania nútený pristúpiť k chirurgickej liečbe. Z dôvodu potreby zabezpečenia darcovskej rohovky z tkanivovej banky, ktorou sa dočasná keratoprotéza následne nahrádza pri PPV, účastník konania absolútne vylučuje z časového hľadiska management pacienta do dvoch - troch hodín tak, ako to uvádza prvostupňový správny orgán.
7. Na záver účastník konania v rozklade uviedol, že je nepochybné, že proti sebe stoja dva odborné názory, t. j. názory prezentované osobami poverenými výkonom dohľadu a zdravotníckymi pracovníkmi pôsobiacimi v praxi s príslušnou odbornosťou - špecializáciou v odbore oftalmológia, preto navrhol vykonať znalecké dokazovanie, pričom uviedol, že uvedené navrhoval už v rámci vyjadrenia k upovedomeniu o začatí správneho konania.
8. Predseda úradu sa s tvrdeniami účastníka konania uvedenými v rozklade nestotožnil, pričom v odôvodnení rozhodnutia žalovaného v bode III. uviedol svoju argumentáciu. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri hodnotení správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti výlučne z údajov, ktoré mal účastník konania k dispozícii v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke. Nedostatky, ktoré boli konštatované na základe vykonaného dohľadu a za ktoré je v tomto konaní uložená pokuta, spočívajú v nevykonaní všetkých potrebných zdravotných výkonov na správne určenie choroby, vzhľadom na aktuálny klinický stav pacientky v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na aktuálny klinický stav pacientky - akútnu endoftalmitídu, ako vzniknutú komplikáciu po operácii katarakty, bolo potrebné v súlade s najnovšími poznatkami súčasnej vedy bezodkladne pristúpiť k jej chirurgickému riešeniu. Taktiež pri konštatovaní pochybenia - nevykonanie USG vyšetrenia po operácii katarakty ľavého oka, prvostupňový správny orgán vychádzal a opieral sa o aktuálny zdravotný stav pacientky, predovšetkým o skutočnosť, že u pacientky pre zmenu prehľadnosti rohovky nebolo vidieť na očné pozadie, preto bolo potrebné vnútroočný priestor vyšetriť ultrazvukom. Predmetom výkonu dohľadu bolo výlučne to, či boli zo strany účastníka konania vykonané všetky potrebné zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, pri zohľadnení aktuálneho stavu pacientky v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom prvostupňový správny orgán má za preukázané, že absentujúce výkony boli u pacientky indikované, bolo ich možné aj reálne vykonať a neboli pre pacientku viac rizikové.
9. V zdravotnej dokumentácii pacientky pri prijatí pred operačným zákrokom dňa 16.9.2014 je uvedené, cit: „Na očnom pozadí - nie je možné diferencovať presvitajúce cievy, USG z 20.3.2014 - sietnica leží.“ Pri prepustení pacientky po operácii katarakty, bolo možné oko hodnotiť len po vnútroočnú šošovku, pre zmeny rohovky nebolo vidieť na očné pozadie, o čom svedčí záznam v prepúšťacej správe dňa 18.9.2014, cit: „Na očnom pozadí hmlisto pre nález na prednom segmente, USG z 20.3.2014 - sietnica leží.“ V prijímacej aj v prepúšťacej správe je opakovane popísaný USG záznam z marca 2014. Predseda úradu má za to, že ak po operácii katarakty nebolo vidieť očné pozadie z akýchkoľvek dôvodov (skalenie rohovky, zakrvácanie do prednej komory alebo do dutiny sklovca), bolo indikované USG vyšetrenie. U pacientky nebola žiadna kontraindikácia na realizáciu tohto vyšetrenia pred prepustením z ústavnej starostlivosti, pretože diagnostický ultrazvuk nepoškodí obaly oka a vnútroočné štruktúry. Predseda úradu zotrváva na názore, že oko malo byť na druhý deň po operácii komplexne vyšetrené, vrátane USG vyšetrenia vnútroočného priestoru. Je toho názoru, že aj negatívny výsledok, resp. nález má diagnostickú hodnotu a USG je indikované vždy, ak nie je možné vyšetriť vnútroočný priestor okom lekára. Preto nie je možné akceptovať spochybňovanie prínosu USG vyšetrenia pre pacientku zo strany účastníka konania a zároveň neobstojí zdôvodnenie nevykonania USG vyšetrenia absenciou zápalových prejavov na prednom segmente oka.
10. Predseda úradu konštatoval, že operačný výkon pre akútnu endoftalmitídu, ako vzniknutú komplikáciu po operácii katarakty, mal byť realizovaný bezodkladne po prijatí pacientky dňa 22.09.2014. K operácii bolo potrebné pristúpiť po nevyhnutnej príprave pacientky na celkovú anestéziu, v čase, keď bola rohovka aspoň čiastočne priehľadná. Dňa 24.09.2014, kedy bola operácia vykonaná, bola už rohovka nepriehľadná, čo limitovalo samotný operačný výkon. Pre zlý stav rohovky už nebolo možné vykonať štandardnú pars plana vitrektómiu. Za posledných 10 rokov sa v Európe zmenil prístup k liečbe pooperačných endoftalmitíd, a to v zmysle promptného a agresívnejšieho operačného prístupu. Predseda úradu sa stotožňuje s konštatovaním, že pochybenie spočívalo v oneskorení chirurgického riešenia endoftalmitídy, ktorá bola komplikáciou po predchádzajúcej vnútroočnej operácii. K vyjadreniu účastníka konania o dočasnej keratoprotéze a k zabezpečeniu darcovskej rohovky, predseda úradu uviedol, že prvostupňový správny orgán nikdy netvrdil, že účastník konania mal realizovať operačný výkon so zabezpečením darcovskej rohovky v časovom intervale 2-3 hodín. Toto tvrdenie účastníka konania je irelevantné vo vzťahu k nedostatku, za ktorý bola v konaní uložená pokuta a ktorý sa týka len časového intervalu realizácie samotného operačného výkonu.
11. Predseda úradu dôvodil tým, že procesný postup pri výkone dohľadu je upravený v § 43 až 49 zákona č. 581/2004 Z. z., účastník konania nesprávne uviedol v rozklade § 43 správneho poriadku. Podľa § 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z.z. sa na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V procesnej úprave výkonu dohľadu nie je zakotvené právo dohliadaného subjektu klásť otázky prizvaným osobám do výkonu dohľadu. Dohliadaný subjekt má právo k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade podať písomné námietky, čo aj účastník konania uplatnil. Námietky boli odborne vyhodnotené aj v spolupráci s odborným konzultantom a následne prerokované za účasti splnomocneného zástupcu účastníka konania. Zároveň je potrebné uviesť, že jediným relevantným výsledkom dohľadu je protokol o vykonanom dohľade. Odborné stanovisko konzultanta je len jedným z podkladov pre vypracovanie protokolu o vykonanom dohľade.
12. Predseda úradu zdôraznil, že účastník konania sa k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 08.12.2016 vôbec nevyjadril a ani nevyužil ďalšie práva, o ktorých bol v upovedomení o začatí správneho konania upovedomený. Z tohto dôvodu sa vyjadrenie účastníka konania, že v rámci vyjadrenia k upovedomeniu o začatí správneho konania navrhoval doplniť dokazovanie o znalecký posudok, nezakladá na pravde. Predseda úradu poukázal na skutočnosť, že účastník konania v rozklade neuviedol také námietky odborného charakteru, pre ktoré by bolo potrebné ustanoviť znalca. Poukazovanie na ust. § 36 správneho poriadku (ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca) nemá opodstatnenie.
13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 29.12.2016 a žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
14. V žalobe žalobca argumentoval poukazom na rozhodnutia správnych orgánov, v prvom rade na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorého podkladom bol Protokol o vykonanom dohľade pod č. XXX/XXXX. zo dňa 11.05.2016. Žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal riadne s jeho námietkami voči záverom Protokolu, pričom v žalobe opätovne poukazuje na dôvodu podanej žaloby ku kladeným pochybeniam pod bodom 1 a 2 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Zároveň dôvodil tým, že ani žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa nevysporiadal s námietkami uvedenými žalobcom v rozklade a uložil žalobcovi pokutu vo výške 550 Eur v súlade so závermi prvostupňového správneho orgánu, pričom sa stotožnil s jeho závermi.
15. Zdôraznil, že podľa jeho názoru bolo potrebné podrobnejšie skúmať a zisťovať skutkový stav a zaoberať sa aj inými dôkazmi a vziať do úvahy aj osobitosti daného rpípadu. Už v rozklade žalobca poukázal na to, že názor odborného konzultanta je iba jeho odborný názor, ktorý nebol podložený všeobecne uznaným postupom. Žalobca argumentoval tým, že práve správnou žalobou reagoval na tvrdenia žalovaného , že vo svojom rozklade neuviedol žalobca žiaden nové skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.
16. Zároveň sa vyjadril žalobca k pochybeniam v bodoch 1 a 2 a uviedol konkrétne dôvody: ad pochybenie 1 - nevykonanie kontrolného USG vyšetrenia:
- kedy a za akých okolností sa má po operácii katarakty vykonať kontrolné USG vyšetrenie nie je stanovené v žiadnych všeobecne záväzných quidelinoch.
- v prípade pokročilých katarákt (ako bola aj u pacientky) je prítomnosť pooperačnej keratopatie štandardným pooperačným nálezom. Každý skúsený mikrochirurg disponuje schopnosťou rozoznať „štandardné" skalenie rohovky na podklade pooperačnej keratopatie a tiež prejavy uveálnej (zápalovej) reakcie. Keďže pacientka mala v 1. pooperačný deň absolútne primeraný objektívny nález na prednom segmente oka (primeraný pokročilosti a tvrdosti sivého zákalu), bez akýchkoľvek zápalových prejavov na prednom segmente oka a subjektívnych ťažkostí, je takmer vylúčená možnosť USG detekovateľného nálezu v sklovci. nakoľko i ten najvyspelejší USG prístroj nie je schopný rozoznať patológiu mikroskopického charakteru. Práve z uvedených dôvodov bol vylúčený prínos USG vyšetrenia a aj z tohto dôvodu ho lekár žalobcu ani neindikoval.
- podľa záverov prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu „u pacientky nebola žiadna kontraindikácia na realizáciu USG vyšetrenia, pretože diagnostický USG nepoškodí obaly oka a vnútroočné štruktúry." Žalobca v tejto súvislosti práve naopak dôvodí tým, že práve uskutočňovanie USG vyšetrenia na oku čerstvo po operácii katarakty vystaví pacienta hrozby endoftalmitídy, keďže pri USG vyšetrení dochádza ku tlaku USG sondy na bulbus, čím môže dôjsť k narušeniu tesnosti operačnej rany pri použitej bezstehovej techniky operácie katarakty a tým vniknutiu infekcie.
- pacientka bola o rizikách pooperačnej zápalovej reakcie po mikrochirurgickom výkone poučená a zároveň jej boli z tohto dôvodu doporučené aj kontroly u spádového oftalmológa. Práve z uvedeného dôvodu pacientka druhý pooperačný deň absolvovala návštevu u svojho spádového oftalmológa, ktorý vo svojej správe taktiež konštatoval, že pooperačný nález je primeraný, čím zároveň potvrdil správnosť postupu žalobcu a rovnako nemal za potrebu indikovať USG vyšetrenie,
- každý pacient žalobcu je informovaný o možnosti konzultácie a vyšetrenia formou 24 hodinovej ústavnej pohotovostnej služby v prípade vzniku obtiaží mimo štandardnej pracovnej doby, ktoré dotknutá pacientka nijako nevyužila. Práve naopak hoci pacientka už dňa 20.09.2014 (sobota) pociťovala subjektívne ťažkostí, vyhľadala spádového oftalmológa až dňa 22.09.2014, ktorý jej ešte v tento deň doporučil hospitalizáciu. V tejto súvislosti žalobca dodal, že ak by pacientka sama aktívne navštívila ústavnú pohotovostnú službu u žalobcu, čo neurobila, radovo by sa zvýšila pravdepodobnosť úspechu následnej protizápalovej liečby, nakoľko by bolo možné zachytiť proces už v jeho zárodku, nie až v štádiu jeho generalizácie.
17. ad pochybenie 2 - operačný výkon pre akútnu endoftalmitídu mal byť zrealizovaný bezodkladne po prijatí pacientky dňa 22.09.2014:
- žalobca v súvislosti s poukázaním odborného konzultanta na skutočnosť, že FNsP Prešov mala pri okamžitej operácii implantovať pacientke keratoprotézu (umelú rohovku) poukázal aj realitu finančných možností štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to že žalobca ako aj iní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti obdobného typu bežne nedisponujú vo svojich skladových
zásobách keratorpotézou, ktorú reálne by mohli v prípade potreby implantovať, keďže nákladovosť na jej zaobstaranie je veľmi vysoká, doba trvanlivosti na sklade zase veľmi krátka a nutnosť využitia keratoprotézy v nemocniciach typu ako je žalobca je asi raz za 10 rokov.
- žalobca k svojim argumentom dodal, že práve nedisponovanie dočasnou keratoprotézou mu technicky bránilo, aby žalobca menovanú pacientku zoperoval už v deň jeho prijatia. Keďže žalobca nedisponoval keratoprotézou, musel pacientku najprv medikamentózne liečiť, aby sa stav na jej rohovke zlepšil natoľko, aby bolo možné u pacientky vykonať pars piana vitrektómiu aj bez dočasnej keratoprotézy.
- žalobca sa domnieval, že na indikáciu medikamentóznej alebo chirurgickej liečby po predchádzajúcej vnútroočnej operácii panujú vo svetovej literatúre rôzne názory, a to predovšetkým v závislosti od objektívneho nálezu pri vyšetrení. U menovej pacientky bol na začiatku zvolený práve medikamentózny prístup s cieľom zlepšiť vizualizáciu rohovky. Žalobca navyše pri výbere tohto postupu vychádzal aj z predpokladu, že určité percento zápalových ako aj difúznych procesov je možné zvládnuť medikamentóznou liečbou a nie je pritom nutné oko, tangované zápalovým procesom opätovne vystavovať operačnému zákroku.
- žalobca namietal tvrdenie žalovaného o možnosti chirurgického riešenia menovanej pacientky do 2-3 hodín od jej prijatia na hospitalizáciu dňa 22.09.2014, a to aj v prípade dispozície žalobcu dočasnou keratoprotézou. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že dočasná keratoprotéza sa nahrádza transplantáciou rohovky od darcu z tkanivovej banky, čo je absolútne nemožné zrealizovať do 2-3 hodín od prijatia takéhoto pacienta na hospitalizáciu. Rovnako by podľa žalobcu nebolo možné zvládnuť časové parametre pri následnej operácii uvádzané žalovaným ani pri odoslaní takéto pacienta na hospitalizáciu na vyššie pracovisko do Bratislavy.
- žalobca poukázal na to, že aj sám odborný konzultant si musel byť vedomý virulentnosti kmeňa Pseudomonas aeruginosa, resp. zrakovej ostrosti oka napadnutého týmto bakteriálnym kmeňom, keďže sám vo svojom závere konštatoval, že aj keby pars plana vitrektomia bola vykonaná včas, pacientka by pravdepodobne aj tak prišla o zrak.
18. S poukazom na rozhodnutia žalobca dôvodil tým, že správne orgány sa nevysporiadali s jeho námietkami riadne a v plnom rozsahu, pričom zdôraznili ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a v tej súvislosti mali správne orgány vykonať znalecké dokazovanie pre správne posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti (poukaz na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave 1S/285/2013 z 18.09.2014).
19. Na základe týchto skutočností žalobca tvrdí, že vydaním rozhodnutí správneho orgánu došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcu. V závere žaloby žalobca konštatoval, že správne orgány mali vydať rozhodnutia v súlade s ustanovením § 46 a 47 Správneho poriadku a preto má za to, že rozhodnutia boli vydané na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu veci, pričom správne orgány si osvojili nesprávne závery stanoviska odborného konzultanta A.. O.. A. Z., pričom bolo potrebné doplniť dokazovanie zabezpečením znaleckého posudku. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a z istený skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný ako odvolací orgán mal vykonať nové dôkazy v záujme správneho zistenia skutkového stavu veci.
20. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 04.12.2017 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na dôvodoch uvádzaných v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
21. Predmetom preskúmania v tomto konaní pred súdom sú rozhodnutia správnych orgánov, ktorými bola uložená žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokuta vo výške 550 Eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo zistené pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke pani W. tým, že: 1/ po operácii katarty ľavého oka 17.09.2014 nebolo pacientke vykonané kontrolné ultrazvukové vyšetrenie oka a 2/ operačný výkon pre akútnu endoftalmitídu (vzniknutú komplikáciu po operácii katarakty) nebol realizovaný bezodkladne po prijatí pacientky dňa 22.09.2014.
22. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal účastník konania dňa 16.01.2017 rozklad proti rozhodnutiu zo dňa 29.12.2016 pod č. ZS:XXX/XXXXX/XXXX, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.07.2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.12.2016 úradom pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou vydané Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov potvrdil.
23. Správny súd mal za preukázané, čo vyplýva z administratívneho spisu, že na základe rozkladu žalobcu žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol, ako už súd uviedol vyššie, pričom z obsahu podanej žaloby doručenej Krajskému súdu v Prešove dňa 04.10.2017 vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného podľa príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016. S poukazom na vyššie citované správny súd preto v predmetnom konaní pod sp. zn. 2S/39/2017 postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 a rozhodol vo veci samej v senáte.
24. Podľa § 1 Zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z.z., tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.
25. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotní pracovníci vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenie kvality jej života a zdravého vývoja budúcej generácie; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
26. Podľa § 2 ods. 9 citovaného zákona je diagnostika zisťovania a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenia závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby.
27. Podľa § 2 ods. 10 citovaného zákona, liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.
28. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
29. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6).
30. Podľa § 3 ods. Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
31. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
32. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
33. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
34. Z ustanovenia § 18 zákona č. 581/2004 Z.z. vyplýva, že úrad je oprávnený vykonávať dohľad nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou tým, že kontroluje správnosť je poskytnutia a ak zistí pochybenie môže pristúpiť k uloženiu sankcie.
35. Z ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. vyplýva, že ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v zmysle § 64 ods. 2 písm. b) citovaného zákona pokutu.
36. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení bezpochyby vyplýva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, v opačnom prípade môže uložiť úrad poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov pokutu až do výšky 9 985 Eur, nakoľko ide o právnickú osobu.
37. V danom prípade bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť jednu zo základných otázok a to posúdenie toho, či žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej starostlivosti, ktoré mu je kladené za vinu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke pani W.
38. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správny orgán ako príslušný orgán v oblasti dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zistil, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti t. j. žalobca nesprávne poskytol zdravotnú starostlivosť pacientke pani W. S. v období od 17.09.2014 do 07.03.2016 na očnom oddelení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil uvedené ustanovenie § 4 ods. 3 tým, že 1/ po operácii katarty ľavého oka 17.09.2014 nebolo pacientke vykonané kontrolné ultrazvukové vyšetrenie oka a 2/ operačný výkon pre akútnu endoftalmitídu (vzniknutú komplikáciu po operácii katarakty) nebol realizovaný bezodkladne po prijatí pacientky dňa 22.09.2014. Uvedené skutočnosti sa kladú za vinu žalobcovi, avšak podľa názoru správneho súdu uvedené pochybenia neboli bezpochyby preukázané, čo má súd potvrdené aj obsahom administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný súdu.
39. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, správny súd sa s jeho tvrdením stotožnil a to z dôvodu, že pre posúdenie objasnenia, či žalobca riadne a včas poskytol pacientke pani W.. adekvátne zdravotnú starostlivosť počas dní tak hospitalizácie na oddelení oftalmológie od 17.09.2014, ako aj následne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bolo prvoradou úlohou súdu posúdiť otázku, či prvostupňový správny orgán postupoval pri vyhodnotení uvedeného porušenia zdravotnej starostlivosti žalobcom správne a v rozsahu, v akom bol zistený skutkový stav v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu. V procese dokazovania bolo v prvom rade potrebné zistiť všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.
40. Stav veci aj podľa názoru správneho súdu musí byť zistený súčasne, presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu, pričom dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia musia byť takého charakteru, aby nebolo možné ani v najmenšom pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazy, ktoré boli podkladom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých uložil žalobcovi správny orgán pokutu, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktoré je v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím podľa názoru správneho súdu uvedený charakter postrádajú a neboli ani postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej v čase vydania citovaných rozhodnutí.
41. Správny súd v predmetnom konaní konštatoval, že medzi účastníkmi konania v čase vydania správnych rozhodnutí bola sporná tá skutočnosť, či žalobca v danom prípade vykonal alebo nevykonal všetky zdravotné výkony pre správny postup pri ošetrení pacientky pani W. S. bezprostredne pri výkone operácie a to 17.09.2014, ako aj následne pri jej ošetrení po výkone uvedenej operácie, ktorý postup mal za následok porušenie konkrétneho ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona.
42. Prvostupňový správny orgán mal pred vydaním svojho rozhodnutia k dispozícii odborné stanovisko A.. O.. A. Z. Y.. zo dňa 26.04.2016 doplnené 09.06.2016. Uvedené stanovisko obsahovalo pripomienky k poskytnutej zdravotnej starostlivosti obsiahnuté v bodoch 1 až 5. V uvedených pripomienkach poskytnutej zdravotnej starostlivosti konzultant A.. Z. uvádza v bode: 1/ priebeh operácie je popísaný ako bezproblémový. Druhý deň po operácii bola pacientka prepustená do ambulantnej starostlivosti a pre zmeny v priehľadnosti rohovky nebolo vidieť na očné pozadie. Nevykonalo sa ultrazvukové vyšetrenie, ale do prepúšťacej správy sa uviedol nález z ultrazvukového vyšetrenia z marca 2014. 2/ V prepúšťacej správe je uvedené: poučená. Ak by bola pacientka správne poučená, tak by sa mala okamžite po objavení subjektívnych príznakov (začervenanie a bolesť oka) dostaviť na kontrolné vyšetrenie na Očné oddelenie v A. a nie až v pondelok k očnej lekárke v A.F., časti Z. 3/ Pacientka bola prijatá s akútnou endoftalmitídou v pondelok 22.9.2014 okolo obeda. Operácia sa vykonala až o dva dni ( cca o 46 hodín), keď už bola rohovka úplne nepriehľadná. Operácia pri endoftalmitíde, ktoráje komplikáciou po predchádzajúcej vnútroočnej operácii sa má vykonať hneď ako bude pacientka pripravená do celkovej anestézie. To znamená do 2-3 hodín po prijatí. Ak je rohovka nepriehľadná, tak sa má operácia vykonať s dočasnou keratoprotézou. Ak oddelenie kde sa operácia katarakty vykonala, nie je schopné za takýchto podmienok zachraňujúcu operáciu vykonať, tak má pacienta okamžite transportovať na oddelenie kde sú na to pripravení. Ak by bola u pacientky vykonaná pars piana vitrektómiu v sobotu večer, alebo v nedelu, možno by prišla taktiež o zrak, ale postup by bol správny. 4/ Kvalita práce sa nehodnotí len podľa toho koľko operácií bolo vykonaných kvalitne, ale aj podľa toho, ako sa zvládnu prípadné komplikácie (to len na doplnok k stanovisku primára Dr. V.). 5/ V dodanej dokumentácii mi chýbajú údaje o sterilizácii inštrumentov použitých pri operácii. K možnostiam zdroja infekcie sa jemu nepatrí vyjadrovať. Záver stanoviska A.. O.. A. Z. Y.. znel: Z vyššie uvedených pripomienok vyplýva, že pani S. nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť štandardne a správne.
43. V doplnení stanoviska konzultanta vzhľadom na námietky k zisteniam v Protokole č. XXX/XXXX zo strany žalobcu písomne reagoval A.. O.. Z. Y.. dňa 09.06.2016, ktoré stanovisko obsahuje:
- v bode 1/ záver: že ultrazvukové vyšetrenie zadného segmentu oka je jedno zo základných pomocných vyšetrení v oftalmológii. Je neinvazívne vyšetrenie, trvá krátku dobu a odhalí aj prípadne možné krvácanie, alebo zbytky šošovkových hmôt v dutine sklovca. Konzultant uviedol, že trvá na tom, že sa malo vykonať a nemalo sa do prepúšťacej správy napísať výsledok z vyšetrenia z pred pol roka.
- V bode 2/ konzultant uviedol, že v deväťdesiatich rokoch Americká oftalmologická spoločnosť uverejnila výsledky svojej štúdie o pooperačných endoftalmitídach. Výsledky tejto štúdie sa v Európe stretli s absolútnym nesúhlasom, nakoľko v Európe sa už v tých časoch presadzoval názor, že u pooperačných endoftalmitíd sa má pars plana vitrektómia uskutočniť čo najskôr, nie až keď zraková ostrosť poklesne na úroveň svetlocitu. Pri príznakoch endoftalmoitídy nestačí zobrať na mikrobiologické vyšetrenie ster zo spojovkového vaku, ale má sa urobiť aj odber aktívnou aspiráciou z prednej očnej komory a z dutiny sklovca. Antibiotiká v patričných dávkach sa podávajú aj intravitreálne. V retrospektívnej štúdii (uverejnenenej v r. 1998 o pooperačných endoftalmitídach z rokov 1993-1995) sme ešte pars plana vitrektómiu pri endoftalmotídach nerobili. Odvtedy však uplynulo už cca 20 rokov a minimálne posledných 10 rokov pristupujeme k riešeniu pooperačných endoftalmitíd veľmi agresívne. O našich postupoch opakovane referovala na podujatiach Slovenskej oftalmologickej spoločnosti primárka O. C., Y.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že trvá na svojom pôvodnom stanovisku.
44. Obsahom mailovej komunikácie medzi konzultantom A.. O.. Z. Y.. a O.. C. osobou vykonávajúcou dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odo dňa 30 júna - 08. júla 2016 vyplýva, že O.. C. disponovala nálezom USG z 22.09.2014, ktorý urobil prijímací lekár očného oddelenia, ktorý však nie je ani v jednom rozhodnutí spomenutý.
45. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v správnom konaní o uložení pokuty bol Protokol č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade zo dňa 11.05.2016, vrátane písomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z 29.05.2016, zápisnice č. XXX/XXXX o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 14.07.2016, ako aj stanovisko konzultanta úradu v špecializovanom odbore oftalmológia A.. O.. A. Z. Y.. zo dňa 26.04.2016 a doplnenia odborného stanoviska zo dňa 09.06.2016.
46. Pokiaľ prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí poukazuje na súlad s judikatúrou Najvyššieho súdu SR pri posúdení skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne patrí do správnej úvahy správneho orgánu a ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov. Poukazuje pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Szd/2009. Pokiaľ by sa prvostupňový správny orgán riadil uvedenou judikatúrou NS SR, v prvom rade správny súd argumentuje tým, že svoje rozhodnutie mal odôvodniť na základe dostatočných podkladov a dôkazov, ktoré mal k dispozícii a ktoré bezpochyby porušenie žalobcu preukázali.
47. Prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty pri určovaní jej výšky prihliadal na závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich následkov na zdravie pacientky a uložil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu pri dolnej hranici zákonného rozmedzia pre ukladanie pokút pre právnické osoby. Pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že pacientke nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne.
48. V uvedenom prípade závažnosť zistených nedostatkov spočívala predovšetkým v oneskorení chirurgického riešenia endoftalmitídy, ktorá bola komplikáciou po predchádzajúcej vnútroočnej operácii. Operácia bola vykonaná v čase, keď už bola rohovka nepriehľadná, čo limitovalo peračný výkon, v dôsledku čoho nebolo možné realizovať štandardnú pars plana vitrektómiu. Menej závažným nedostatkom sa javí nevykonanie kontrolného ultrasonografického vyšetrenia dňa 17.09.2014 pred prepustením pacientky z ústavnej starostlivosti po operácii katarakty ľavého oka. Konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti považuje prvostupňový správny orgán za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, avšak priamy následok na zdraví pacientky v súvislosti so zistenými nedostatkami nie je možné jednoznačne preukázať z obsahu podkladov pre správne konanie vo veci uloženia pokuty a stavom veci, ktorým bol prvostupňovým správnym orgánom zistený. Prvostupňový správny orgán v tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie konzultanta úradu v špecializačnom odbore oftalmológia, podľa ktorého nie je vylúčené, že aj pri včasnom operačnom zásahu by pacientka prišla o zrak. Táto skutočnosť ovplyvnila podľa správneho orgánu výšku pokuty, avšak nezbavuje poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Správny súd k tomuto záveru, zdôraznil, že uvedené konštatovanie ovplyvnilo nielen výšku pokuty, ale aj výrok správneho orgánu ohľadom zavinenia žalobcu.
49. V danom prípade je dôležité pripomenúť, že pre riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj okolnosti súvisiace po právnej stránke, pričom správny orgán v tejto súvislosti poukazuje na zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej v slovenskej právnej úprave nemá charakter táto zásada absolútny, ale správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetkú a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť tak spoľahlivo, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. V tejto súvislosti správny súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý citoval vyššie a to konkrétne str. 7 rozhodnutia, kde zohľadnil pri určovaní výšky pokuty to, že priamy následok na zdraví pacientky v súvislosti so zistenými nedostatkami nebolo jednoznačne možné preukázať z obsahu podkladov pre správnej konanie vo veci uloženia pokuty a stavom veci, ktorým bol prvostupňovým správnym orgánom zistený. Z uvedeného vyplýva, že sám prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na to, že zistený skutkový stav nebol dostatočný na to, aby bezpochyby mohol správny orgán dospieť k záveru, že k porušeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke pani W. S. došlo a že zdravotná starostlivosť bola poskytovaná v rozpore so zákonom.
50. Dôležité bolo aj to, že jediný konzultant v súvislosti s menovanou pacientkou konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola zo strany žalobcu poskytovaná správne, pričom uviedol, že pacientka po vyšetrení v spádovej oftalmologickej ambulancii dňa 18.03.2014 bola odoslaná na konziliálne vyšetrenie za účelom operácie katarakty ľavého oka pre zistené totálne skalenie ľavej šošovky. Operačný zákrok bol vykonaný v celkovej anestézii a po prepustení bola rohovka operovaného oka v takom stave, že nebolo vidieť na očné pozadie. Podľa konzultanta malo byť v takomto prípade vykonané kontrolné ultrazvukové vyšetrenie. Ak následne bola pacientka prepustená do ambulantnej starostlivosti dňa 18.09.2014, pričom bola ešte v ten istý deň na vyšetrenie u oftalmológa O.. G. a táto konštatovala dňa 19.09.2014, že pacientka sa cíti subjektívne lepšie, objektívne vízus PO: 6/6s-2,5 ľavé oko, počíta prsty pol metra, bulbus pomerne kľudný, na rohovke výrazná striata, do vnútroočia nebolo vidieť. Žiadne komplikácie lekárka nepopísala. Pacientka mala ordinovaný Tobradex, Brimonal, Trusopt.
Dňa 22.09.2014 pacientka prišla na vyšetrenie k ambulantnému oftalmológovi pre bolesti, ktoré sa podľa pacientky začali 20.09.2014. Oftalmologička konštatovala začervenanie a neskôr zhoršenie videnia ľavého oka. Objektívne - ľavé oko: rohovka matná, na periférii belavá, v centre bez epitelu, predná komora plytká, hypopyon na 4 mm, zrenica úzka, v zrenici belavé hmoty, dúhovku nebolo možné hodnotiť. Po vyšetrení bola pacientka odoslaná na hospitalizáciu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti s diagnózou endoftalmitída vľavo. Už táto skutočnosť nasvedčovala aj podľa záverov prvostupňového správneho orgánu, že pacientka sa dostavila dňa 19.09.2014 ku spádovému oftalmológovi a následne dňa 22.09.2014 opätovne pre bolesti, ktoré už pacientka pociťovala dňa 20.09.2014 sa dostavila k tomuto oftalmolóvi opätovne.
51. Aj správny súd je toho názoru čo napokon nevyvrátil túto skutočnosť ani konzultant, ani prvostupňový správny orgán, že pokiaľ pacientka by bola navštívila pohotovostnú službu a riešila uvedený stav už pri počiatočných bolestiach oka dňa 20.09.2014, tento kritický stav by bol riešený pohotovostným lekárom už dňa 20.09.2014. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil hlavne tú skutočnosť, že uvedený stav už dňa 22.09.2014 nebolo možné zvrátiť do stavu, ktorý u pacientky pretrvával pri jej prepustení zo zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti t. j. žalobcu dňa 18.09.2014. Uvedené skutočnosti potvrdil aj prvostupňový správny orgán pri odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 7 ako vyššie citoval správny orgán konštatovaním, že konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti považuje správny súd za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, avšak priamy následok na zdraví pacientky v súvislosti so zistenými nedostatkami nie je možné jednoznačne preukázať z obsahu podkladov pre správne konanie vo veci uloženia pokuty a stavom veci, ktorým bol prvostupňovým správnym orgánom zistený. Do tohto konštatovania správny súd bezpochyby ráta aj samotné závery, ktoré vyslovil správny orgán po predložení samotného stanoviska konzultanta z 26.04.2016, ako aj jeho doplnenia zo dňa 09.06.2016, ktoré podľa názoru správneho súdu nepostačovali na to, aby správny orgán bez akýchkoľvek pochybností mohol vysloviť záver, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, teda žalobca v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientky W. S. pochybil a porušil tak ustanovenie § 4 ods. 3 zákona, ako je mu to kladené za vinu v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu.
52. Pokiaľ disponoval správny orgán iba jediným stanoviskom, čo aj žalobca v konečnom dôsledku namietal tak v pripomienkach k protokolu, ako aj rozporoval v rozklade, mal správny orgán v predmetnom konaní zabezpečiť, či už kontrolné stanovisko konzultanta ústavu, resp. vo veci nariadiť znalecké dokazovanie a tým jednoznačne posúdiť otázku toho, či konaním žalobca v dňoch 17.09.2014 až 07.03.2016 porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona.
53. Aj samotná dĺžka inkriminovaného obdobia podľa názoru správneho súdu je neobjektívna na posúdenie zodpovednosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pre konštatovanie, že počas celého obdobia došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti pacientke W. S. Následne na základe kontrolného stanoviska konzultanta, resp. znaleckého posudku by mohol v rozhodnutí správny orgán dospieť k záveru, či bezpochyby došlo a v akej miere došlo k porušeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke pani W. S., v tom ktorom konkrétnom čase v tomto období.
54. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že žalovaný ako odvolací orgán sa pri rozhodovaní odvolania obmedzil iba na konštatáciu, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil všetky dôkazy správne, pričom zistil skutkový stav správne a odvolací správny orgán bol povinný aj napriek týmto skutočnostiam, ktoré konštatoval v rozhodnutí preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu práve s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 S.s.p., pričom bol povinný zistiť skutočný stav veci a nemal sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, ktoré boli realizované v prvostupňovom konaní.
55. Pri preskúmavaní rozhodnutia bol žalovaný ako odvolací orgán povinný postupovať nezávisle s konaním prvostupňového správneho orgánu posúdiť vec samostatne z hľadiska tak skutkového, ako aj právneho vyhodnotenia veci, z čoho by vyplývalo, že mal aj z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy v záujme dostatočného zistenia skutkového stavu. Správny súd poukázal na to, že správne konanie tvorí jeden celok a preto s dôrazom na ustanovenie § 46 zákona o Správnom konaní žalovaný ako odvolací orgán zodpovedal za to, že rozhodnutie o odvolaní, teda o rozklade je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Pokiaľ vykonané dôkazy neboli postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých žalovaný ako odvolací orgán vychádzal vo svojom rozhodnutí, mal preto pristúpiť ako už súd konštatoval buď ku kontrolnému
stanovisku konzultanta, resp. ku znaleckému dokazovaniu, ktoré by bolo bezpochyby preukázalo, či v predmetnej veci došlo k pochybeniu ohľadom poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu v prípade pacientky W. S.. Naviac správny súd argumentoval ustanovením § 32 ods. 1 s poukazom na § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ktorý v žalobe namietal aj žalobca, v zmysle ktorého správny orgán môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci a ktoré si v súlade s právnymi predpismi môže zabezpečiť. Ide o výsluch svedkov, listinné dôkazy, prehlásenia, vyjadrenia atď.
56. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že z doteraz vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne určiť, že žalobca porušil povinnosť uloženú citovanými zákonnými ustanoveniami a to pacientke poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal z nasledovných podkladov: protokol, zápisnica, odborné stanovisko A. O.. A. Z. ako odborníka v odbore oftamológia, zdravotná dokumentácia pacienta z dohliadaného obdobia a vyjadrenie účastníka konania zo dňa 29.05.2016. Súd poukázal na odborné stanovisko vypracované A. O.. A. Z. ako konzultantom, lekárom z odboru oftalmológia, pričom žalovaný a prvostupňový orgán svoje rozhodnutie z hľadiska odborného zhodnotenia konania žalobcu opreli v podstate len o tento dôkaz. V konaní je nesporné, že odvolací orgán sa pri rozhodovaní o odvolaní obmedzil iba na hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal správny orgán rozhodujúci v prvom stupni. Pritom odvolací správny orgán je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku). Je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, ktoré boli zrealizované v prvostupňovom konaní. Pri preskúmavaní rozhodnutia postupuje odvolací orgán nezávisle na konaní prvostupňového orgánu. Posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového ako aj právneho hodnotenia veci. To znamená, že z vlastného podnetu vykonáva nové dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci. Správne konanie tvorí jeden celok. Preto aj odvolací orgán podľa § 46 zákona o správnom konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade o zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
57. Podľa názoru správneho súdu v predmetnom konaní v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu a vzhľadom na námietky žalobcu, medzi ktoré bezpochyby patrila aj námietka existencie jediného stanoviska konzultanta nebolo vykonané dokazovanie správne a úplne správnymi orgánmi. Na posúdenie toho, aby správny orgán dospel k záveru, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke vykonal, resp. nevykonal všetky zdravotné postupy pre správne zabezpečenie tejto zdravotnej starostlivosti neboli dostatočné dôkazy, ktorými správny orgán disponoval (jedine stanovisko konzultanta). Vo veci mal vykonať rozšírenie dokazovania a to buď ako už súd uviedol vykonaním kontrolného stanoviska ďalšieho konzultanta, resp. vykonaním znaleckého dokazovania, pretože len na základe znaleckého posudku možno zabezpečiť konanie a zistiť objektívne odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej s ohľadom na všetky okolnosti predmetného prípadu.
58. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na rozsiahlu judikatúru NS SR v obdobných veciach (napr. v konaní sp. zn. 10Sžso/84/2014, 6Szšo/8/2012, 1Szd/2/2013), aj na obsah administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj zdravotná dokumentácia pacientky, ktorú viedla O. G. ako spádový oftalmológ v zdravotnom stredisku Wesper a.s. G. v A.. V zdravotnom zázname zo dňa 18.03.2014 je uvedené O.. R. G., že v jej očnej ambulancii je pacientka S. W. kontrolovaná od roku 2001. Od detstva nevidí na ľavé oko, pri prvej kontrole bolo na ľavom oku vidieť skalenú šošovku s perzistujúcou a hyaloib perifériu bolo vidieť veľké cievy. Pacientka doporučené USG, nebola na vyšetrení, ako záver je uvedená katarakta sonilis, kortikonu cl. incit p DX. ad nata o sin. niopia levis ou. V uvedenom závere zo zdravotného záznamu prosí spádová lekárka o konzultáciu vyšetrenia ohľadom nálezu na ľavom oku. Uvedený záznam je súčasťou zdravotnej dokumentácie predloženej spádovým oftalmológom. Podľa názoru správneho súdu už uvedená konštatácia, že pacientka W. S. je pacientkou od roku 2001 u spádovej oftalmologičky O.. R. G. naznačuje tú skutočnosť, že pacientka bola dostatočne znalá a poučená, že v prípade komplikácií existuje pohotovostná služba, kde môže v prípade nejakých komplikácii túto navštíviť. Potom ako navštívila spádovú oftalmologičku dňa 19.09.2014 u nej pretrvávali bolesti bolo z jej strany bezpochyby povinnosťou, aby tento svoj zdravotný stav zabezpečila návštevou u príslušného spádového oftalmológa, ale aj návštevou pohotovostnej služby. Vyjadrenie konzultanta v tomto prípade, že nebola dostatočne poučená poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa správnemu súdu javí ako účelové a nedostatočné v prípade uvedenej pacientky, ktorá
je dlhodobo v ošetrení príslušného spádového oftalmológa a problémy, čo sa týka jej zdravotného stavu nie sú krátkodobé, ale už dlhodobé. Z uvedeného dôvodu preto aj táto konštatácia konzultanta sa javí súdu ako nedostatočná aj čo sa týka poskytovania osvety a podmienok realizácie prípadnej návštevy pohotovostnej služby pacientky, ktorá v prvom rade mala mať záujem o svoj zdravotný stav.
59. Správny súd neakceptoval preto tvrdenia žalovaného ako odvolacieho orgánu, že nedostatočne zistený skutkový stav, resp. nesprávne závery prvostupňového správneho orgánu namietal žalobca až v žalobe, pretože týmito skutočnosťami žalobca oponoval už v rozklade, ako aj v námietkach voči protokolu, ktoré podal písomne.
60. Preto vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatoval, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne orgány bolo nedostačujúce na posúdenie veci a preto s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
61. V ďalšom konaní je povinný žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, pričom správny orgán musí vykonať v rámci svojich kompetencií doplnenie dokazovania v naznačenom smere a s poukazom na právny názor správneho súdu zabezpečiť také dôkazy, ktoré by bezpochyby preukázali, že k pochybeniu tak, ako bolo deklarované toto v rozhodnutiach správnych orgánov žalobcom došlo a žalobca sa porušenia v takom rozsahu v akom mu bolo kladené za vinu dopustil. Uvedené závery však správny orgán musí zabezpečiť takými dôkaznými prostriedkami, ktoré by bezpochyby preukazovali, že v k samotnému porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke W. S. došlo a že bezpochyby bolo preukázané, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobca pochybil.
62. Je preto potrebné zo strany správnych orgánov skutkové okolnosti opätovne posúdiť, či už formou znaleckého dokazovania, alebo zabezpečením stanoviska ďalšieho konzultanta, ktorý bude pribratý podľa názoru súdu najlepšie vo forme ústavu, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, či žalobca správne postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti k pacientke v čase od 17.09.2014 do 07.03.2016.
63. Správny súd s dôrazom na skutkový stav, ako aj na dôvody uvádzané v žalobe dospel bezpochyby k záveru, že žaloba je dôvodná a preto s poukazom na zistené skutkové zistenia, ktoré už vyššie citoval, žalobe vyhovel a rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému, nakoľko tento orgán ako odvolací je povinný vo veci vykonať príslušné postupy v zmysle zákona.
64. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 167 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspešnosť žalobcu rozhodol tak, že náhradu trov konania žalobcovi priznal. O výške trov konania bude rozhodnutí samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.
65. Správny súd vo veci rozhodol v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.