Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcu: T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXXX C., U., v konaní zastúpený: JUDr. Tamás Puskás, advokát, KESZEGH & PUSKÁS advokátska kancelária, so sídlom Alžbetínske námestie 1023, Dunajská Streda, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o žalobe pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 08.04.2016, žiadal žalobca súd o zaviazanie žalovaného povinnosťou písomne sa ospravedlniť žalobcovi za diskrimináciu žalobcu z dôvodu príslušnosti žalobcu k národnosti a etnickej skupine; zaplatiť titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 30.000,- Eur a nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je síce občanom Švajčiarska, pochádza však z Iránu a patrí preto k tejto etnickej a národnostnej skupine, čo vyplýva nielen z mena a priezviska žalobcu, ale aj z farby jeho pleti. Na území Slovenskej republiky podnikal od roku 2005 ako spoločník a konateľ viacerých obchodných spoločností, a preto potreboval ako podnikateľ aj ako súkromná osoba bankové účty, ktoré mal do roku 2014 vedené u žalovaného. Dňa 24.10.2014 vypovedal žalovaný žalobcovi zmluvu o vedení bankového účtu číslo XXXXXXXXXX a rovnako bankový účet číslo XXXXXXXXXX. Žalovaný svoje rozhodnutie ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom žiadnym spôsobom neodôvodnil, poukazoval len na svoje právo vyplývajúce zo všeobecných obchodných podmienok ukončiť akýkoľvek zmluvný vzťah bez udania dôvodu. Žalobca sa obrátil na žalovaného listom, ktorým namietal jeho postup, žalovaný mu však listom zo dňa 08.09.2015 odpovedal, že žalobca nemá nárok na poskytnutie bankového produktu a že žalovaný bol oprávnený obe zmluvy vypovedať. Rovnako uviedol, že prijal obchodné rozhodnutie, podľa ktorého neposkytne žalobcovi nový bankový produkt ani službu, čo žiadnym spôsobom neodôvodnil. Týmto svojím konaním spôsobil žalobcovi ako podnikateľovi, aj ako súkromnej osobe problémy, bola značným spôsobom znížená jeho dôstojnosť, spoločenská vážnosť a spoločenské uplatnenie žalobcu. Žalobca je presvedčený, že fyzickým osobám so slovenským menom a priezviskom alebo bielou farbou pleti tieto bankové služby a produkty odmietnuté neboli. Svoj nárok právne odvodzuje od porušenia ustanovení § 2 ods.1; § 2a ods. 2; § 2a ods. 3; § 5 ods, 1, 2 písm. d) zákona číslo 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „antidiskriminačný zákon“, žalovaným.

2. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: vyjadrenia strán sporu, listy žalobcu banke, vysvetlenie banky, výpoveď žalobcu, svedecká výpoveď p. Z. X. Q., čestné prehlásenia

predložené žalobcom preukazujúce podobnú skúsenosť s uzatváraním účtu; zamietol ako dôkaz návrh žalobcu na prehranie videa z telefónu podľa neho preukazujúceho, že žalovaný pri pokuse uzavrieť účet výslovne uviedol, že pokynom zhora nie je možné uzavrieť účet s iránskym občanom, a to z dôvodu námietok žalovaného, ktoré vyhodnotil ako dôvodné, že dôkaz bol získaný bez súhlasu pracovníkov banky a jeho prehraním by došlo k zverejneniu ich osobných údajov, ich podobizne bez ich súhlasu (§ 220 ods. 2 . Vykonaním dokazovania dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci:

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 05.10.2016 uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď je síce pravdou, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 07.04.2013 Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej zriadil pre žalobcu bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX a dňa 07.04.2013 Zmluvu o osobnom účte Exclusive, na základe ktorej žalovaný zriadil pre žalobcu bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, oba tieto účty viedol do 24.10.2014, ale z ustanovenia § 33 ods. 3 Zákona o platobných službách má ako poskytovateľ platobných služieb, ktorým je banka žalovaného, možnosť vypovedať rámcovú zmluvu. Banka ako poskytovateľ platobných služieb má právo vypovedať rámcovú zmluvu uzatvorenú s používateľom platobných služieb na dobu neurčitú, ak si to s klientom v rámcovej zmluve dohodla s dvojmesačnou výpovednou lehotou alebo s okamžitou platnosťou v prípade, ak používateľ platobných služieb preukázateľne konal podvodným spôsobom. Výpovede zmlúv o bežnom účte boli doručené žalobcovi, v tejto výpovedi bol žalobca informovaný, v zmysle akého ustanovenia zmluvných podmienok mu žalovaný zmluvné vzťahy vypovedáva a kedy výpoveď nadobúda účinnosť. Argumenty žalobcu, že tak žalovaný urobil na základe jeho mena a priezviska alebo na základe farby pleti, keď podľa neho je možné odvodiť, že pochádza z Iránu, patrí k tejto etnickej a národnostnej skupine a dá sa jednoznačne zistiť, že nie zo Slovenskej republiky, nie sú podľa žalovaného vôbec dôvodné. Žalovaný zdôraznil, že ako banka nikdy nezisťuje od svojich klientov, akej sú národnosti a k akej národnostnej a etickej skupine patria alebo sa hlásia. Banka zisťuje a získava od svojich klientov iba tie identifikačné údaje, ktoré sú vymedzené v zmysle ustanovenia § 93a Zákona o bankách a tieto je banka oprávnená vo svojich informačných systémoch spracuvávať aj bez výslovného súhlasu klienta. Žalovaný tvrdí, že ani na základe farby pleti, mena a priezviska žalobcu, nie je možné jednoznačne zistiť, že žalovaný nie je zo Slovenskej republiky alebo že pochádza z Iránu tak, ako to tvrdí žalobca, pretože na Slovensku žije v súčasnosti už veľa slovenských občanov so zahraničným pôvodom. Pri uzatvorení zmluvy o bežnom účte žalovaný od žalobcu ako od každého iného klienta požadoval uvedenie nasledovných údajov: meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a číslo dokladu totožnosti, pričom žalobca svoju totožnosť preukázal dokladom totožnosti - švajčiarskym cestovným pasom s číslom Q0236421, z ktorého vyplýva, že v čase uzatvorenia zmlúv bol žalovaný štátnym občanom Švajčiarska, tieto údaje boli aj následne zaznamenané v bankovom informačnom systéme ako je zmluva o bežnom účte. Informácie o národnosti žalobcu sa banka dozvedela až po ukončení zmluvných vzťahov so žalobcom, z listu právneho zástupcu žalobcu, ktorým žalobca vyjadril svoj nesúhlas s postupom žalovaného pri ukončení zmluvných vzťahov so žalobcom. Z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva, že táto informácia o žalobcovi nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť rozhodnutie žalovaného ukončiť so žalovaným zmluvný vzťah. Banka žalovaného má v súčasnosti asi 2 200 000 klientov, fyzických osôb, z toho je asi 14 000 klientov cudzincov. V roku 2014, kedy bol ukončený zmluvný vzťah so žalobcom, ukončila písomnou výpoveďou zmluvné vzťahy s asi 20 000 klientmi, z toho 89 zmluvných vzťahov bolo ukončených z rovnakého dôvodu ako bol dôvod ukončenia zmluvných vzťahov so žalobcom, a to z dôvodu plnenia zákonnej povinnosti žalovaného ukončiť zmluvný vzťah s klientom, ktoré žalovanému ukladá Zákon číslo 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene doplnení niektorých zákonov. Žalovaný teda nezaobchádzal so žalobcom pri ukončení zmluvného vzťahu alebo pri neposkytnutí bankového produktu alebo služby menej priaznivo, ako zaobchádzal s ostatnými klientmi, s ktorými rovnako z toho istého dôvodu ukončil zmluvné vzťahy a následne sa rozhodol ďalej im neposkytovať žiadny bankový produkt alebo bankovú službu. Konanie žalovaného teda nevykazuje žiadne znaky priamej diskriminácie podľa ustanovenia § 2 a ods. 2 antidiskriminačného zákona tak, ako to tvrdí žalobca, keďže žalovaný neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, nebola žiadnym spôsobom znížená jeho dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie žalobcu, oprávňujúceho domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

4. Žalobca reagoval na repliku žalovaného svojím písomným vyjadrením (duplikou) doručeným súdu 21.11.2016, keď uviedol, že predmetom jeho žaloby nie je neplatnosť výpovede ako takej, nespochybňuje, že žalovaný mal na to zákonné právo, ale namieta diskriminačné konanie žalovaného.

Keď žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že nemal žiadne informácie o tom, k akej národnostnej alebo etnickej skupine patril žalobca, žalobca namieta, že z cestovného pasu žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa narodil v Teheráne, v hlavnom meste Iránu a cestovný pas tiež obsahoval fotografiu žalobcu. Preto je z jeho mena, priezviska, miesta jeho narodenia a fotografie úplne jasné a jednoznačné, k akej národnostnej a etnickej skupine patrí. Žalobca podnikal na území Slovenskej republike od roku 2005, potreboval okrem podnikateľských aj súkromné účty a bol presvedčený, že v najväčšej banke v Slovenskej republike s tým nebude mať problémy. Napriek tomu žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi bankové produkty a služby bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Pri výške požadovanej nemajetkovej ujmy poukazuje žalobca na to, že v roku 2015 mal žalovaný zisk vo výške 184.132.000,- Eur, čo je podľa žalobcu potrebné zohľadniť po porovnaní s výškou ním uplatňovanej nemajetkovej ujmy. Žalobca navrhol, aby žalovaný uviedol a špecifikoval konkrétne dôvody ukončenia zmlúv so žalobcom podľa zákona číslo 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a aby uviedol a konkretizoval, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona ukončil zmluvný vzťah so žalobcom, ako zistil informácie pre aplikáciu predmetného zákona a aby uviedol, príslušníkmi ktorého štátu boli osoby, s ktorými ukončil zmluvy podľa predmetného zákona, či medzi nimi boli napríklad aj občania Slovenskej republiky. Žalobca trval na tom, že odmietnutím poskytovania bankových produktov a služieb žalovaný spôsobil žalobcovi ničím neodôvodnenú nerovnosť v porovnaní s viac ako 2.200.000 klientov žalovaného, ktorí mali prístup k bankovým produktom a službám a žalobcom, ktorému bol tento prístup žalovaným odopretý.

5. V reakcii na toto vyjadrenie žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 05.01.2017 uviedol, že nie je oprávnený uviesť konkrétne dôvody ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom ani ďalšie skutočnosti, ktoré by objasnili dôvody ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom, pokiaľ žalovaný nebude po zbavení mlčanlivosti Finančnou spravodajskou jednotkou; odvolávajúc sa na ustanovenie § 18 ods. 6 b) zákona o ochrane pred legalizáciou a pred financovaním terorizmu, finančné spravodajská jednotka pozbaví povinnú osobu mlčanlivosti, ak ide o konanie pred súdmi. Žalovaný nerozumie súvislosti, ako mohlo mať zrušenie súkromných účtov vplyv na podnikateľské aktivity žalobcu, keďže príjmy z podnikateľskej činnosti musia byť preukázané a evidované výlučne na podnikateľskom účte. Žalobca je disponentom a spoludisponentom troch účtov právnických osôb a dvoch fyzických osôb, k jednému účtu má poskytnuté aj elektronické bankovníctvo, má vydaný bezpečnostný predmet, ktorým môže podpisovať transakcie. Ak by bolo pravdou jeho tvrdenie, že s ním žalovaný zrušil zmluvný vzťah k účtu kvôli jeho iránskym koreňom, potom nie je logické, že by nebolo zrušené aj jeho disponentské právo k iným účtom. Zdôraznil, že v roku 2014, kedy bol ukončený zmluvný vzťah so žalobcom, banka ukončila zmluvné vzťahy aj s ďalšími 89 klientmi, a z nich bolo iránskeho pôvodu len 10 (mali buď pobyt v Iráne alebo občianstvo), ku dňu 31.12.2014 mala banka 113 klientov - majiteľov účtov, ktorí mali buď štátne občianstvo iránske alebo trvalý pobyt v Iráne, ku dňu 24.01.2018 (deň pojednávania) má banka 166 klientov s trvalým pobytom alebo občianstvom v Iráne. Ak by bolo pravdou, čo tvrdí žalobca, že banka uplatňuje medzinárodné sankcie voči Iráncom, musela by ukončiť všetky tieto zmluvy.

6. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 24.01.2018 (č.l. 111) súd zistil, že pracuje a podniká v mnohých krajinách na celom svete, má asi 30 účtov v bankách, nikde sa mu však nestala situácia ako na Slovensku, banka sa zachovala veľmi arogantne a nekorektne, keď bez odôvodnenia zrušila jeho účet, bol vtedy v zahraničí a mal k dispozícii len kartu Slovenskej sporiteľne, chcel si vybrať peniaze, ale karta nefungovala, nemal inú možnosť ako požiadať priateľa, aby mu poslal peniaze cez Western Union. Po návrate na Slovensko zavolal do banky, nevedeli mu odpovedať, išiel na pobočku, znovu mu nebola poskytnutá žiadna odpoveď. Uviedol, že je švajčiarsky občan, ale má perzské korene z Iránu, dozvedel sa, že banka chce uzatvoriť všetky účty iránskym občanom a neotvárať im žiadne nové, čo považuje za nespravodlivé aj vzhľadom ku skutočnosti, že je súčasťou európskeho spoločenstva a má rovnaké právo ako jeho ostatní členovia. Je presvedčený, že s ním nemožno zaobchádzať inak, aj keď sa narodil v inej krajine. Podobné udalosti sa stali aj Anglicku, ale tam sa súd postavil proti diskriminácii a chránil práva osôb, preto je odhodlaný ísť s týmto prípadom až na európsky súd. Po návrate na Slovensko si musel zmeniť všetky platby na účtoch, vysvetľovať, že mu banka zavrela účet, ľudia sa samozrejme pýtali na dôvod, situáciu musel vysvetľovať rodine, priateľom, obchodným partnerom, čím utrpel škodu, postupom banky sa cíti byť poškodený. Banka bola arogantná, riadne mu neodpovedala a ani mu nedovolila otvoriť si nový účet. Uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný ako banka jednoducho neotvorí účet iránskym občanom, je to zaznamenané na zázname, ktorý chce zverejniť na internete, s odôvodnením inštrukcie z vedenia banky, že sa neotvárajú účty iránskym občanom. Od roku 2005 do roku 2014, kedy

mu banka zrušila účet, nemal žiadne problémy, udalosť ho zaskočila. Banka vopred nezisťovala žiadne informácie, neriešila žiadne transakcie na jeho účte ani nežiadala žiadne vysvetlenia.

7. Súd vypočul žalobcom navrhnutého svedka Z. X. Q., ktorý na pojednávaní dňa 04.04.2018 (č.l. 132) uviedol, že žalobca je jeho priateľom a stala sa mu podobná vec, preto chcel vo veci vypovedať. Asi pred štyrmi rokmi si otvoril účet u žalovaného, názov banky po slovensky nevedel zopakovať, bezdôvodne mu bol tento účet zavretý, typ účtu bol osobný, založený v pobočke banky Dunajská Streda. Oznámenie o zrušení účtu mu nebolo doručené, v Auparku v Bratislave, kde si chcel ísť na účet vložiť peniaze, mu bola zostávajúca suma asi 100,- Eur vrátená pracovníkom banky s tým, že jeho účet je zrušený. Svedok má osobné účty aj v iných bankách, napr. Tatra banke. V Dunajskej Strede sa neskôr znovu pokúsil otvoriť si účet aj s pomocou priateľa, ktorý vedel dobre po slovensky, ale tam im bolo povedané, že Iráncom neotváraj účty.

8. Žalovaný sa v svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 20.04.2018 vyjadril k zrušeniu účtu svedka Z. X. Q. a k jeho svedeckej výpovedi, ktorú považuje za účelovú a nepoužiteľnú, pretože ide o priateľa žalobcu a sám svedok nikdy oficiálne listom alebo iným podaním uskutočneným voči žalovanému nenamietal jednostranné ukončenie zmluvy o bežnom účte uskutočnené žalovaným, túto skutočnosť začal namietať až takmer po troch rokoch, odkedy sa o tejto skutočnosti dozvedel, a to veľmi účelovo počas svedeckej výpovede uskutočnenej v tomto konaní v prospech žalobcu. Žalovaný ukončil s týmto svedkom zmluvný vzťah dňa 21.10.2014 z rovnakých dôvodov, pre aké ukončil zmluvný vzťah so žalobcom a s ostatnými 87 klientmi v roku 2014, z ktorých bolo len 10 osôb s iránskym pôvodom.

9. Z prílohy č. 2 Potvrdenia žalovaného (č.l. 145) súd zistil, že v roku 2017 banka evidovala nárast klientov s iránskym štátnym občianstvom alebo trvalým pobytom v Iráne a bolo uzavretých 86 nových zmluvných vzťahov; napr. v porovnaní s klientmi z iných európskych krajín, Francúzska (30), Španielska (56) alebo Talianska (76), čo žalovaný preukázal predložením záznamov obsahujúceho počet nových klientov v členení podľa štátnej príslušnosti spolu s potvrdením kompetentného a zodpovedného organizačného útvaru žalovaného, prostredníctvom ktorého žalovaný tieto údaje autorizoval.

10. V konaní bol nesporné, že žalobcovi boli dňa 24.10.2014 žalovaným vypovedané zmluvy o vedení bankového účtu číslo XXXXXXXXXX a bankového účtu číslo XXXXXXXXXX. V obidvoch prípadoch žalobca nespochybňuje, že žalovaný mal tento postup zákonné právo, vyplývajúce mu zo všeobecných obchodných podmienok a z obsahu zmluvy. Dôvod, pre ktorý podal žalobu, a ktorý zostáva medzi stranami sporu sporným, je ten, že podľa žalobcu tak žalovaný urobil pre iránsku príslušnosť žalobcu. Táto skutočnosť, zakladajúca podľa žalobcu diskrimináciu, nebola v konaní žalobcom nijako preukázaná.

11. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 a ods. 2 antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Dodržiavanie tejto zásady priamo vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, z manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

12. V prípade žalobcu táto priama diskriminácia žiadnym spôsobom z postupu žalovaného nevyplýva. Žalovaný ako banka má právo uzavrieť zmluvný vzťah a rovnako ho aj ukončiť bez uvedenia dôvodu tak, ako ju na to oprávňujú príslušné ust. § 715 a nasl. Obchodného zákonníka o bežnom účte; ako aj ustanovenie bodu 4. 1. 20. Všeobecných obchodných podmienok platných a účinných v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu žalovaným, (ku dňu 24.10.2014), ktoré boli v zmysle záverečných ustanovení Zmluvy o bežnom účte súčasťou týchto zmlúv; v bode 3. 4. 3. a 3. 4. 8. Obchodných podmienok pre osobný účet a balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, ktoré boli v zmysle článku II. bod 1 Zmluvy o osobnom účte Exklusive súčasťou tejto zmluvy.

13. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti ustanovenie § 33 ods. 3 Zákona o platobných službách, podľa, ktorého je poskytovateľ platobných služieb oprávnený vypovedať zmluvu uzatvorenú na dobu

neurčitú a len vtedy, ak je to dohodnuté v rámcovej zmluve, s najmenej dvojmesačnou výpovednou lehotou spôsobom podľa ustanovenia § 38 ods. 2. Žalovaný riadne zmluvu vypovedal a doručoval ju na adresu podľa cestovného pasu vo Švajčiarsku, ako aj na adresu prechodného pobytu na Slovensku, obidve dňa 17.10.2014. 14. Súd preto nepovažoval za dôvodné pozbaviť v tomto konaní banku mlčanlivosti Finančnou spravodajskou jednotkou, keď na takéto konanie má banka zákonný aj zmluvný nárok a nemožno jej toto právo uprieť ani odvolaním sa na antidiskriminačný zákon. Záležitosti banky s ohľadom na voľnosť zmluvných vzťahov, možnosti ustanovené v Zmluve o bežnom účte tento uzavrieť aj vypovedať, patrí do výlučnej kompetencie banky v rámci jej obchodných a podnikateľských vzťahov s klientmi a je výlučne internou záležitosťou banky. Súd je presvedčený, že práve opačný postup by bol neoprávneným zásahom do zmluvnej voľnosti právnickej osoby - žalovaného. Zdôrazňuje, že rovnakú možnosť vypovedať zmluvu o bežnom účte mal v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach stanovenú aj žalovaný.

15. Napriek tomu žalovaný predložením štatistických údajov banky z roku 2014 osvedčil svoje tvrdenie, že len 10 zmlúv bolo v danom roku 2014 ukončených s klientmi Iránskeho pôvodu; písomnou výpoveďou boli ukončené zmluvné vzťahy s asi 20.000 klientmi banky, z toho 89 zmluvných vzťahov bolo ukončených z rovnakého dôvodu ako bol dôvod ukončenia zmluvných vzťahov so žalobcom - plnenie zákonnej povinnosti žalovaného ukončiť zmluvný vzťah s klientom, ktoré žalovanému ukladá Zákon číslo 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene doplnení niektorých zákonov. Žalovaný už týmto dôkazom preukázal, že nezaobchádzal so žalobcom pri ukončení zmluvného vzťahu alebo pri neposkytnutí bankového produktu alebo služby menej priaznivo, ako zaobchádzal s ostatnými klientmi, s ktorými rovnako z toho istého dôvodu ukončil zmluvné vzťahy a následne sa rozhodol ďalej im neposkytovať žiadny bankový produkt alebo bankovú službu.

16. Podľa súdu konanie žalovaného nevykazuje žiadne znaky priamej diskriminácie podľa ustanovenia § 2 a ods. 2 antidiskriminačného zákona tak, ako to tvrdí žalobca, žalovaný neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, nebola žiadnym spôsobom znížená jeho dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie žalobcu, oprávňujúceho domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Naopak, ďalším dôkazom, a to predložením správy banky, že v 2017 banka evidovala nárast klientov s iránskym štátnym občianstvom alebo trvalým pobytom v Iráne, kedy bolo uzavretých 86 nových zmluvných vzťahov; napr. v porovnaní s klientmi z iných európskych krajín, Francúzska (30), Španielska (56) alebo Talianska (76), vylučuje ďalšie tvrdenia žalobcu, že banka odmieta uzavrieť zmluvné vzťahy s klientmi iránskeho pôvodu alebo národnosti. Ku dňu 24.01.2018 (deň pojednávania) mala banka podľa jej potvrdenia 166 klientov s trvalým pobytom alebo občianstvom v Iráne.

17. Dôkazy predložené žalobcom, vyhlásenia 4 fyzických osôb na č. l. 125-128, že s nimi žalovaný ako banka odmietol uzavrieť zmluvu, nie je dostatočne relevantný, pretože súd nevie identifikovať, o aké osoby ide a nevie verifikovať pravdivosť ich tvrdení. Naopak, zo správy banky vyplýva opak, že v roku 2017 bolo uzavretých 86 nových zmlúv s klientmi iránskeho pôvodu. Svedecká výpoveď svedka Z. X. Q. bola rovnako bez právnej relevancie k predmetu sporu, keď so svedkom bol z rovnakého zmluvného dôvodu ako so žalobcom ukončený zmluvný vzťah v ten istý deň, t. j. 24.10.2014, s vysvetlením odkazuje súd na ust. čl 11 odôvodnenia tohto rozsudku.

18. Vyhodnotením všetkých skutkových a právnych záverov v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanému ako v spore úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.