Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobkyne: B. H., nar. X.X.XXXX, bytom sídl. X. XXXX/XX, M., zastúpená JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, Nám. sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S., zastúpený advokátom: JUDr. Dušanom Mikulášom, Nejedlého 12, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 18. apríla 2012, č. k. 9C/56/2011-273, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 12C/188/2007-53 zo dňa 9.4.2008, t. j. dňom 30.4.2008, sa vysporiadava nasledovne: Do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazujú hnuteľné veci: 1. komoda zn. Multiplo v hodnote 40 eur, 2. rýchlovarná kanvica v hodnote 0 eur 3. hodiny v hodnote 0 eur v celkovej hodnote 40 eur.

Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazujú hnuteľné veci : 1. osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra - B - Caravan v hodnote 2.000 eur 2. priamočiara píla v hodnote 0 eur 3. kotúčová píla zn. BLACK & DECKER v hodnote 20 eur 4. doska k PC zn. MSI v hodnote 200 eur 5. modem v hodnote 0 eur 6. webkamera zn. MSI v hodnote 0 eur 7. pevná linka v hodnote 0 eur 8. hotovosť vo výške 114,32 eur v celkovej hodnote 2.334,32 eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania sumu 1.885,22 eur do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 618,44 eur Okresnému súdu Senica do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 12C/188/2007-53 zo dňa 9.4.2008, t.j. dňom 30.4.2008, tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazujú hnuteľné veci v celkovej hodnote 40 eur, žalovanému hnuteľné veci v celkovej hodnote 2.334,32 eur a žalovaný je povinný titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni sumu 6.864,30 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 27.4.2011 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). Žalovaný sa k návrhu vyjadril tak, že podľa jeho názoru k vyporiadaniu BSM došlo dohodou tak, že žalobkyni vyplatil sumu 150 tis. Sk, ktoré prijala. Účastníci konania sa v priebehu konania postupne zhodli na väčšine skutočností týkajúcich sa BSM, zhodli sa na tom, ktoré hnuteľné veci do BSM patria aj na hodnote veci ku dňu zániku manželstva. Súd mal ďalej preukázané, že účastníci dňa 14.9.2004, teda pred uzavretím manželstva uzavreli ako dlžníci s F., a.s., zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere, z ktorej im mala byť vyplatená suma 200 tis. Sk, 100 tis. Sk boli prostriedky, ktoré mal na účte v F., a.s., nasporené žalovaný a ďalších 100 tis. Sk predstavoval úver. Výpismi z účtu bolo preukázané, že účastníkom bol poskytnutý stavebný úver vo výške 197.500,- Sk, ktorý účastníci splácali počas trvania manželstva a aj po jeho rozvode. Ku dňu rozhodnutia súdu vo veci vyporiadania BSM je úver splatený. Ďalej bolo preukázané, že počas manželstva bol účastníkom poskytnutý tiež úver z C., a.s., ktorý si zobrali v r. 2006 vo výške 800 tis. Sk. Celkovo im bola vyplatená suma 498.748,50 Sk, ku dňu rozhodnutia súdu vo veci vyporiadania BSM aj tento úver je splatený. V priebehu splácania úveru z F., a.s., a úveru od C., a.s., časť peňazí vo výške 20 tis. Sk požičal na splátky účastníkom brat žalobkyne, ktorému žalovaný požičané peniaze vrátil po rozvode manželstva a po predaji domu. Časť peňazí na splátky vo výške 4 tis. Sk si žalobkyňa požičala od kamaráta, takisto po predaji domu žalovaný žalobkyni tieto peniaze vrátil a táto ich dala kamarátovi. Zhodnými výpoveďami účastníkov má súd preukázané, že časť peňazí na kúpu rodinného domu si žalovaný pred uzavretím manželstva požičal od svojho strýka a to 300 tis. Sk s dohodnutým 10 % úrokom, teda vrátiť mal 330 tis. Sk. Účastníci začali strýkovi pôžičku splácať v decembri 2003, teda pred uzavretím manželstva, so splácaním pokračovali aj po uzavretí manželstva. Pôžička podľa žalobkyne bola splatená pred získaním úveru z C., a.s.. Počas manželstva sa rekonštruoval dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Rozsudkom o rozvode manželstva mal súd preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Senica, č. k. 12C/188/2007-53 zo dňa 9.4.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2008, bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl vo vzájomnom citovom odcudzení manželov a následnej nevere zo strany žalovaného. Znaleckým posudkom Ing. Pavla Patinku zo dňa 13.10.2003 mal súd preukázané, že rodinný dom spolu s pozemkami mal ku dňu 10.10.2003 hodnotu 435.880,- Sk. Znaleckým posudkom Ing. Jozefa Vlčeja zo dňa 1.10.2006, ktorý bol vypracovaný ako podklad pre zriadenie záložného práva v súvislosti s poskytnutím úveru, mal súd preukázané, že všeobecná cena rodinného domu spolu s pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalovaného bola 1.400 000,- Sk. Z toho rodinný dom bol ocenený na sumu 845.865,04 Sk, jeden pozemok na 243.854,- Sk a ďalší pozemok na 135.810,- Sk a ďalej tam boli ešte ohodnotené studňa - domáca vodáreň, prípojka vody a vodomerná šachta. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 až. 5, § 150 O.z.. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh na vyporiadanie BSM bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov uzavreté dňa 25.9.2004 bolo právoplatne ku dňu 30.8.2008 rozvedené, ktorým dňom zaniklo i BSM účastníkov. Keďže neprišlo k vyporiadaniu BSM dohodou, podala žalobkyňa v zákonnej trojročnej lehote návrh na súd. Žalovaný mal síce za to, že k vyporiadaniu BSM došlo vyplatením sumy 150 tis. Sk žalobkyni krátko po zániku manželstva, avšak žalobkyňa uzavretie dohody o vyporiadaní BSM poprela. Žalovaný uzavretie mimosúdnej dohody nepreukázal, dohodu vyvodil výlučne z toho, že žalobkyni zaplatil 150 tis. Sk (4.979,09 eur), ktorú sumu prijala. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Bolo preukázané, že do BSM patria hnuteľné veci a to osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra - B Caravan v hodnote 2.000 eur, plynový sporák s elektrickou rúrou zn. Morava v hodnote 220 eur, komoda zn. Multiplo v hodnote 40 eur, rýchlovarná kanvica v hodote 0 eur, hodinky, priamočiara píla obec v hodnote 0 eur, kotúčová píla zn. Black Decker v hodnote 20 eur, doska k PC zn. MSI v hodnote 200 eur, modem, webkamera zn. MSI, pevná linka všetko v hodnote 0 eur, hotovosť vo výške 3.443,90 Sk (114,32 eur). Na mase i hodnote veci sa účastníci zhodli. Žalovaný v konaní zdôrazňoval, že súd by mal prihliadať k tomu, kto z účastníkov sa akou mierou zaslúžil o nadobudnutie majetkových hodnôt peňažných prostriedkov, ktoré boli príjmom do domácnosti účastníkov, keď počas celého obdobia splácania úveru bola žalobkyňa na materskej dovolenke s príjmom 165,97 eur mesačne a on riadne bol zamestnaný s príjmom 829,85 eur mesačne. Pokiaľ sa týka pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké, kde mal za preukázané, že dôvod nižších príjmov žalobkyne spočíval v skutočnosti, že

žalobkyni sa narodilo v marci 2006 dieťa, s ktorým bola na materskej a následne na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho nemala reálnu možnosť zadovážiť si vyššie príjmy. Starostlivosť o dieťa vykonávala riadne, čo nenamietal ani žalovaný. Súd v rámci vyporiadania okrem majetku vyporiadal aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva. Pri vyporiadaní postupoval tak, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, tieto prikázal do vlastníctva účastníkov v súlade s hľadiskom účelného využitia týchto vecí tak, ako účastníci veci z BSM po zániku manželstva užívali a doposiaľ užívajú a aj v súlade s návrhom samotných účastníkov. Tak žalobkyni boli prikázané veci v celkovej hodnote 40 eur a žalovanému veci v celkovej hodnote 2.334,32 eur. Pri vyporiadaní spoločných úverov existujúcich ku dňu zániku manželstva, keďže oba úvery boli ku dňu vyporiadania splatené tieto neprikazoval do vlastníctva účastníkov ale na ne prihliadal pri určení sumy finančného vyrovnania. Pokiaľ sa týka úveru od F., a.s., vo výške 3.319,39 eur, táto bola použitá na výlučný majetok žalovaného, preto žalovaný má povinnosť nahradiť túto sumu do spoločného majetku. Keďže počas trvania manželstva bola zo spoločných prostriedkov účastníkov zaplatená len časť úveru vo výške 1.863,10 eur, je žalovaný povinný nahradiť do spoločného majetku len túto sumu 1.863,10 eur, z ktorej žalobkyni patrí suma 931,55 eur. Zvyšná časť úveru vo výške 2.044,74 eur bola splatená žalovaným po rozvode manželstva z výlučných prostriedkov žalovaného. Z úveru C. v celkovej výške 498.748,50 Sk t.j. 16.555,42 eur bola časť v sume 400.949,- Sk použitá na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného (splatenie pôžičky od starých rodičov a kúpa okien), zvyšná časť vo výške 97.799,50 Sk bola použitá na kúpu osobného motorového vozidla a z úveru bola počas manželstva splatená časť 51.484,41 Sk. Po rozvode manželstva bola z výlučných prostriedkov zaplatená suma 514.878,45 Sk, celkovo 566.362,86 Sk. Na majetok žalovaného bola z úveru vynaložená časť zodpovedajúca 80,39 %, žalovaný z celkovej sumy splátok uhradil časť zodpovedajúcu 90,91 %. Žalovaný má teda právo na vyrovnania z časti splátok, ktoré boli vynaložené z jeho výlučného majetku na splatenie zodpovedajúcej časti spoločného záväzku. Žalobkyňa je povinná nahradiť do spoločného majetku sumu 1.977,73 eur t.j. 10,52% zo splatenej sumy, pričom žalovanému patrí polovica z tejto sumy 988,86 eur. Okrem peňažných prostriedkov z poskytnutých úverov boli na výlučný majetok žalovaného vynaložené aj ďalšie spoločné prostriedky účastníkov, jedná sa o náklady na materiál použitý pri rekonštrukcii rodinného domu žalovaného vo výške 3.449,61 eur. Z tejto sumy má žalobkyňa v rámci vyrovnania nárok na polovicu t.j. na sumu 1.724,80 eur. Do tejto sumy neboli zarátané ani náklady vynaložené zo spoločných prostriedkov na prietokový ohrievač a komín, ktoré sú súčasťou rodinného domu v celkovej sume 464,71 eur, z ktorej žalobkyni v rámci vyporiadania patrí polovica 232,35 eur. Zo spoločných prostriedkov oboch účastníkov bola časť vynaložená tiež na splátky pôžičky poskytnutej žalovanému na kúpu rodinného domu, pričom súd ustálil výšku takto vynaložených prostriedkov na sumu 230 tis. Sk t.j. 7.634,60 eur, z ktorej žalobkyni patrí v rámci vyporiadania polovica 3.817,60 eur. Žalobkyni boli z BSM prikázané veci v hodnote 40 eur a žalovanému veci v hodnote 2.334,32 eur. Aby boli podiely oboch účastníkov rovnaké, je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni sumu 1.147,16 eur. Zo spoločných prostriedkov vynaložených na majetok žalovaného patrí žalobkyni suma 6.706 eur (931,55 + 1724,80 + 232,35 + 3817,30 eur), ktorú je žalobkyni povinný nahradiť žalovaný. Z výlučných prostriedkov žalovaného vynaložených na spoločný majetok účastníkov patrí žalovanému suma 988,86 eur, ktorú žalovanému je povinná nahradiť žalobkyňa. Po zrátaní uvedených súm je zrejmé, že v konečnom dôsledku je žalovaný povinný na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni sumu 6.864,30 eur. Pokiaľ ide o návrh žalovaného, aby suma 150 tis. Sk vyplatená po rozvode žalobkyni, bola započítaná pri vyporiadaní BSM v prospech žalovaného, uvedené nie je možné, nakoľko by k vyporiadaniu BSM došlo až rozhodnutím súdu a preto plnenie vo výške 150 tis. Sk nemohlo byť plnením na účely vyporiadania BSM. V súlade s § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/92 Zb. súd oboch účastníkov zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadenie BSM z každého vo výške 309,22 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalovaný pred začatím konania o vyporadanie BSM vychádzal z toho, že vzájomné vzťahy účastníkov boli vyporiadané na základe výplaty finančnej čiastky vo výške 150 tis. Sk žalobkyni po rozvode manželstva. Túto čiastku poňala aj právna zástupkyňa pri jej predsúdnych výzvach, ako čiastku akceptovanú, ako čiastočné plnenie titulom vyporiadania BSM. Úver účastníkov z F. X. a.s. vo výške 99.999,- Sk bol žalovanému pripísaný na účet po uzavretí manželstva ale záväzok z úveru vznikol ešte pred uzavretím manželstva. Má za to, že pri tomto úvere sa jedná o záväzok, ktorý nevznikol počas manželstva a teda nemal byť poňatí do vyporiadania BSM. Pri úvere účastníkov z C. značná časť úveru bola splatená žalovaným po právoplatnosti rozvodu z jeho vlastných prostriedkov. Predmetný úver bol poskytnutý v čase, keď bola žalobkyňa na materskej dovolenke. Úver ako aj financovanie rôznych prerábok na dome žalovaného boli za účelom užívania predmetného domu oboma účastníkmi konania

a ich maloletého syna. Všetci traja dom obývali, počas tohto času bol príjem žalobkyne približne 5 tis. Sk a príjem žalovaného 25 tis. Sk. Nepopiera, ani nijakým spôsobom nenaráža na skutočnosť nízkeho príjmu žalobkyne a na jej úlohu ako matky, ale počas konania poukázal na to, že zabezpečoval z väčšej časti príjem v domácnosti. Príjem oboch účastníkov bol síce príjmom patriacim do BSM ale je názoru, že analogicky je možné aj tu prihliadnuť na to, ktorý z účastníkov sa akou mierou zapríčinil o tento príjem patriaci do BSM. Nepopiera úlohu matky a jej obmedzenia vyplývajúce z výchovy dieťaťa, ale poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nezaslúžila o rekonštrukciu domu a o akékoľvek aktívne zhodnocovanie majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalovaného. Súd sa zaoberal aj pôžičkou, ktorá bola poskytnutá žalovanému jeho strýkom F. Q.. Túto splácal už koncom r. 2003, teda pred uzatvorením manželstva, k celkovému splateniu malo dôjsť v máji 2005. Výšku jednotlivých splátok a ich počet nemohol súd jednoznačne zistiť. Predmetná pôžička bola splácaná žalovaným v hotovosti, občas prispela aj matka alebo stará matka. Žalovaný navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný, rovnako ako ona, mal záujem, aby mali spoločné dieťa a aby sa počas materskej dovolenky oňho starala. Obdobie materskej dovolenky a starostlivosti o dieťa ako dôvod stanovenia iného podielu prerozdelenia majetku nadobudnutého počas manželstva v prospech žalovaného považuje za irelevantný a nevhodný, rovnako ako aj tvrdenie žalovaného, že suma 150 tis. Sk, ktorá jej bola vyplatená z dôvodu zabezpečenia ubytovania pre syna a pre ňu, nakoľko vinou žalovaného zostali bez strechy nad hlavou, sa započítava do vyporiadania majetku. Po dobu troch rokov od rozvodu manželstva nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o vyporiadaní BSM a zo strany žalovaného nikdy nevznikol podnet k tomu, aby nejakú dohodu uzatvorili. Pôžičku, ktorú žalovaný nadobudol pred manželstvom, spoločne splácali počas manželstva zo spoločných prostriedkov strýkovi Q.. Zo svedeckých výpovedí matky žalovaného a účastníkov vyplynulo, že žalovaný začal splácať pôžičku koncom r. 2003 a k celkovému splateniu došlo v máji 2005. Takže pôžička bola splatená aj zo spoločných finančných prostriedkov účastníkov a preto je uvedená suma započítaná do vyporiadania majetku BSM. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave vec prejednal a rozhodol rozsudkom z 15. januára 2014, č.k. 11Co/204/2012-321 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a BSM vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci v celkovej hodnote 40 eur a žalovaného v celkovej hodnote 2.334,32 eur a žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania sumu 1.885,22 eur. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so sumou 150.000 Sk, ktorú žalovaný vyplatil žalobkyni po rozvode manželstva z vlastných finančných prostriedkov po predaji svojho rodinného domu. Žalobkyňa tvrdila, že uvedená suma, ktorú prijala, nebola v rámci vyporiadania BSM, ale bola jej poskytnutá za účelom zabezpečenia bývania pre ňu a pre maloletého syna. Odvolací súd túto sumu zarátal do vyporiadania BSM, keď mal za to, že účel, za akým bola vyplatená, nebráni jej započítaniu v rámci vyporiadania BSM.

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, namietala, že žiadna dohoda o vyporiadaní BSM medzi ňou a žalovaným nikdy uzatvorená nebola, nie je dôvod, aby sa každá platba po zániku BSM považovala za časť neskoršieho vyporiadania alebo sa do vyporiadania zarátavala. Suma 150.000 Sk, ktorú jej žalovaný vyplatil, nebola pohľadávkou. Súd mal dohodu pre jej rozpor s dobrými mravmi odmietnuť. Zákonná úprava neumožňuje súdu rozhodnúť o doplatení vyporiadania vzťahujúceho sa na jednu vec. Z právneho hľadiska ako aj vôle účastníkov, aj vyjadreného zámeru, išlo o dar, čo dokazuje aj jej návrh ako aj vyjadrenie žalovaného, ktorý prvý raz označil dar za sumu vyporiadania až po tom, ako ho k tomu nepriamo naviedol súd prvej inštancie pri jeho výpovedi.

6. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. októbra 2016, sp.zn. 2 Cdo 828/2015 rozhodol o dovolaní a zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15.1.2014, sp.zn. 11Co/204/2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že v odvolacom konaní došlo k procesným vadám, keď odvolací súd v zmysle ust. § 213 ods.2 O.s.p. nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení iného právneho predpisu, podľa ktorých mienil danú vec posúdiť a založil svoje rozhodnutie nečakane a nepredvídateľne na iných (nových) dôvodoch, než súd prvej inštancie. Účastníkom konania tak odňal možnosť namietať správnosť nového právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní.

7. Krajský súd ako súd odvolací, tak opakovane rozhodoval po zrušení veci dovolacím súdom, keď rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ust. § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom podľa ust. § 385 ods. 1 preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 CSP, postupom podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné, pretože rozsudok nie je vecne správny.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 9C/56/2011 je návrh žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadané.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie určil majetok patriaci do BSM. Obe strany sporu s týmto majetkom súhlasili a takisto súhlasili aj s jeho vyporiadaním, keď do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané hnuteľné veci: komoda zn. Multiplo, rýchlovarná kanvica, hodiny spolu v hodnote 40 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra - B - Caravan, priamočiara píla, kotúčová píla zn. Black & Decker, doska k PC zn. MSI, modem, webkamera zn. MSI, pevná linka, hotovosť vo výške 114,32 eur, všetko v celkovej hodnote 2.334,32 eur. Sporná medzi účastníkmi zostala suma, ktorú súd určil ako povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania, keď žalovaný v odvolaní namietal pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva, finančnú hotovosť 150.000,-Sk, ktorú po rozvode manželstva vyplatil z vlastných finančných prostriedkov žalobkyni a výšku podielov oboch účastníkov, keď žiadal sebe priznať väčší podiel ako žalobkyni z dôvodu, že výška jeho príjmu bola počas trvania BSM vyššia a väčšou mierou sa zaslúžil o nadobudnutie spoločného majetku.

11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 143, § 148 ods. 1, podľa § 149 ods. 1 až 5 O.z. a takisto pri vyporiadaní BSM správne aplikoval ust. § 150 O.z., v zmysle ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov postaral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti, na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne určil podiel oboch manželov na spoločnom majetku rovným dielom. Skutočnosti uvádzané žalovaným v žiadnom prípade nemôžu mať za vznik pri vyporiadavaní BSM určenie vyššieho podielu u žalovaného. Žalobkyňa počas trvania BSM, aj počas manželstva, sa riadne starala o maloleté dieťa, v dôsledku čoho bola s dieťaťom na materskej dovolenke a tiež mala nižší príjem. Avšak starostlivosť o dieťa nemôže privodiť vyšší podiel na majetku manželovi, ktorý dosahoval vyšší príjem. Navyše žalobkyňa bola starostlivá, riadne sa starala o spoločnú domácnosť. Tvrdenie, že sa žiadnym spôsobom nepodieľala na rekonštrukcii rodinného domu, takisto nie je dôvodom na zmenu výšky jej podielu na spoločnom majetku. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto odvolací súd považoval za správne určenie podielu oboch manželov v rovnakej výške.

13. Pokiaľ sa týka namietaných úverov, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom preukázal výšku poskytnutého úveru, dátum poskytnutého úveru, spôsob splácania, dobu, výšku nesplatenej časti ku dňu zániku BSM a správne aj jednotlivé úvery vysporiadal. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ohľadne pôžičiek známe, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v tejto časti. Odvolací súd preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vyporiadania úverov od F. a.s. a C., a.s., ako aj finančné prostriedky, ktoré mal žalovaný požičané od svojho strýka a boli mu splácané aj počas trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov za správne.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so sumou 150.000,- Sk, ktorú žalovaný vyplatil žalobkyni po rozvode manželstva z vlastných finančných prostriedkov, po predaji svojho rodinného domu. Žalobkyňa prijatie tejto čiastky, aj pôvod finančných prostriedkov potvrdila. Uviedla však, že uvedená suma nebola v rámci vyporiadania BSM, ale bola jej poskytnutá za účelom zabezpečenia bývania pre ňu a pre maloletého syna, keďže žalovaný rodinný dom mu vlastnícky patriaci, v ktorom rodina bývala, predal. Odvolací súd však sa tu nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie a uvedenú sumu považoval za sumu, ktorú je potrebnú zarátať v rámci vyporiadania BSM v prospech žalovaného, keďže jednoznačne po zániku BSM, teda po rozvode manželstva, z vlastných finančných prostriedkov zaplatil žalobkyni sumu 150.000,-Sk. Účel, za akým táto suma bola zaplatená a to zabezpečenie bývania vôbec nebráni zarátaniu uvedenej sumy do BSM. Žalobkyňa v dovolaní tvrdila, že sa jednalo o dar, čo vyplýva aj z výpovede žalovaného. Tento na pojednávaní dňa 2.11.2011 uviedol, že dal žalobkyni sumu 150.000,- Sk. Slovo dal však neznamená daroval. Darovacia zmluva v zmysle ust. § 628 vzniká spravidla reálne, prejavom vôle oboch účastníkov spojeným s faktickým odovzdaním a prevzatím daru. V danom prípade však z vykonaného dokazovania nevyplýva, že v čase poskytnutia financií, teda v čase uzavretia darovacej zmluvy, došlo ku konsenzu zmluvných strán, že poskytnuté plnenie bude bezodplatným. Zo správania žalovaného ani z jeho vyjadrení nevyplýva, že mal v úmysle finančné prostriedky darovať. Naopak, žalovaná tieto finančné prostriedky takisto nepovažovala za podarované, nakoľko vo výzve na mimosúdne vyporiadanie BSM zo dňa 18.2.2011 adresovanej žalovanému, sama uviedla, že žalovaný by jej mal zaplatiť sumu 350.000,- Sk(11.617,87 eur). Doteraz jej uhradil len sumu vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 eur) a preto je potrebné jej vyplatiť ešte sumu 6.638,78 eur, takže aj ona uvedenú sumu započítala na vzájomné vyporiadanie BSM.

15. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné uvedenú sumu 150.000,- Sk vyplatenú žalovaným žalobkyni zarátať v rámci vyporiadania BSM v prospech žalovaného, odvolací súd preto zo sumy, ktorú určil súd prvej inštancie žalovanému ako povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania, odrátal sumu 150.000,- Sk, t.j. 4.979,08 eur, v dôsledku čoho tak vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania sumu 1.885,22 eur.

16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že zmenil aj výrok ohľadne zaplatenia súdneho poplatku, kde zo zákona je povinnosť zaplatiť súdny poplatok solidárna u oboch účastníkov a preto rozhodol, že žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 618,44 eur (§2 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.).

17. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá na ich náhradu nárok.

18. Vychádzajúc z obsahu spisu bol odvolací súd názoru, že v danom prípade je zrejmé, že ani jedna zo strán nemala v konaní plný úspech, i keď vzhľadom na petit žaloby žalobkyne a konečné rozhodnutie súdu možno považovať žalovaného za úspešnejšieho v konaní. Odvolací súd však bol ďalej toho názoru, že v preskúmavanej veci je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Vzal pritom do úvahy predovšetkým osobitný charakter sporu, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného, čo sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené rovnaké právo žalovaného a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Súd v konaní skúma, aký spôsob vyporiadania je s ohľadom na konkrétne okolnosti najvhodnejší, pričom spôsob vyporiadania je teda na rozhodnutí súdu, ktorý postupuje podľa zásad zakotvených v § 150 O.z.. Keďže ide o spoločný majetok, nie je spravodlivé a logické, aby len preto, že jeden z nich podal žalobu, druhý musel platiť trovy konania, pretože konanie sa týka ich spoločných vecí a rozhodnutie je rovnako zásadné pre obe strany. V súdenom prípade nemožno ani jednoznačne ustáliť kto zavinil tento spor a tiež nie je možné vyvodiť ani záver, že by žalovaný robil v konaní obštrukcie brániace rozhodnutiu súdu. Pokiaľ žalovaný v konaní s návrhom žalobkyne nesúhlasil a prezentoval svoj odlišný názor na obsah masy BSM a jej hodnotu navrhoval dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a podobne, žalovaný tým iba využíval procesné nástroje priznané mu zákonom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd je názoru, že samotný charakter sporu v spojení s okolnosťami konkrétneho prípadu robí z preskúmavanej veci výnimočný prípad pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, preto v spojení s § 262 a § 396 ods. 2 odvolací súd v konaní úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

19. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .