Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/88/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, K., o zaplatenie 4.576,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8. decembra 2016, č.k. 22C/9/2016-49, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.522,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.522,84 eur od 5.3.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 130 eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,82% z trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497, § 499 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 9 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 1 ods.2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keď vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.9.2012 Úverovú zmluvu č. 6246, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len ako „VOP“) Prima banka Slovensko a.s. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 4.600 eur, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe do splatnosti 15,90%, s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 18,19% a priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu zmluvy vo výške 19,59%. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť bola 9.498 eur. Zároveň sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 77,16 eur, splatných vždy v 17. deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 17.10.2012 a celý úver bol splatný dňa 19.9.2022. V bode 4.1. Úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. V bode 4.2.1. Úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak klient poruší alebo neplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania, vrátane omeškania v

zmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a VOP. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný čerpal úver v sume 4.600 eur, uhradil len jednu splátku dňa 17.10.2012 v sume 77,16 eur. Pretože žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca ho najskôr upomienkou zo dňa 27.12.2012 vyzval na zaplatenie omeškanej splátky úveru s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru. Pretože žalovaný dlžné splátky úveru v stanovenej lehote neuhradil, žalobca Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 19.2.2013 rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a celý dlh žiadal zaplatiť najneskôr do 4.3.2013. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Sporové strany uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 4.600 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom v dohodnutých splátkach. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza len výška splátky 77,16 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru však nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu zákonom vyžadovanej náležitosti zmluvy. V danom prípade žalobca, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal, že Úverová zmluva č. 6246 zo dňa 25.9.2012 obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v tomto členení. Na písomnú výzvu súdu zo dňa 23.3.2016 žalobca predložil tabuľku - splátkový kalendár, obsahujúci termíny splatnosti jednotlivých splátok a členenie jednotlivých splátok na istinu a úroky, avšak nepreukázal, že by predložený splátkový kalendár bol súčasťou samotnej úverovej zmluvy, predložený splátkový kalendár nebol žalovaným podpísaný, žalobca nepreukázal, že by s týmto splátkovým kalendárom bol žalovaný oboznámený a bol mu odovzdaný pri podpise zmluvy. Samotná úverová zmluva neobsahuje žiadny odkaz na splátkový kalendár, nie je v nej žiadne ustanovenie, ktorým by robila svojou súčasťou splátkový kalendár. Súd má za to, že predložený splátkový kalendár, ktorý bol predložený súdu spolu s podaním zo dňa 30.6.2016, bol žalobcom vytvorený dodatočne, na požiadanie súdu. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie riadneho splátkového kalendára, ktorý by tvoril súčasť zmluvy, je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má nárok iba na vrátenie nezaplatenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov a nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov. Pretože žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 4.600 eur zaplatil sumu iba 77,16 eur, žalobca má nárok na zaplatenie zvyšnej sumy 4.522,84 eur (4.600 eur - 77,16 eur). Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu na zaplatenie požadovanej istiny a úrokov zamietol. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, má žalobca nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vzhľadom na spotrebiteľský charakter úveru, v zmysle predpisov občianskeho práva. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa

dostal do omeškania dňa 5.3.2013, t. j. uplynutím lehoty stanovenej vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 19.2.2013, kde bola stanovená lehota na uhradenie celého dlhu do 4.3.2013. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k uvedenému dňu bola 0,75 %, preto by mal žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy do zaplatenia. Žalobca sa však domáhal zaplatenia úrokov z omeškania len vo výške 8% ročne, preto mu súd priznal úroky z omeškania v takto uplatnenej výške. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, a to aj pokiaľ ide o úroky z omeškania uplatňované z jednotlivých splátok úveru splatných do predčasného zosplatnenia úveru, s ktorými bol žalovaný v omeškaní, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti nároku žalobcu v tejto časti, nakoľko vzhľadom na to, že nie je zrejmé, aká časť z jednotlivých splátok mala predstavovať istinu pohľadávky (bez úrokov a poplatkov, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov), nie je možné určiť ani úroky z omeškania z jednotlivých splátok do zosplatnenia úveru. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak považoval súd žalobu dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 4.522,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.522,84 eur od 5.3.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. V súlade s ust. § 217 ods. 2 súd žalovanému povolil zaplatiť peňažné plnenie v splátkach po 130 eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celé plnenie. Výška splátok bola stanovená tak, aby pohľadávka žalobcu bola zaplatená najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozsudku. V danom prípade splátky odôvodňovala ťažká sociálna situácia žalovaného. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 4.522,84 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.868,12 (istina 4.567,54 eur + úrok 300,58 eur) s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 92,91% (4.522,84 eur : 4.868,12 eur x 100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 7,09% (100% - 92,91%) a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 85,82% (92,91% - 7,09%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu, a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle bodu I.1. zmluvy banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v zmluve a vo VOP Prima banka Slovensko, a. s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy v bode 1.2. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké, a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosti ich úhrady zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, tým aj súčasťou zmluvy. Uviedol, že v prospech jeho argumentácie svedčí aj fakt, že návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 navrhoval znenie § 9 ods. 2 písm. l) doplniť nasledovne: v § 9 ods. 2 písm. l) sa na konci pripájajú tieto slová: „z prehľadu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov musí byť zrejmý termín splatnosti jednotlivých splátok s presným rozpisom toho, aký podiel jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov a zároveň musí byť z tohto prehľadu zrejmý zostatok istiny po uhradení jednotlivých splátok“. Ďalej navrhol doplniť znenie § 9 o nový ods. 3 v znení: „náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v ods. 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie v jej prílohách a ani vo všeobecných obchodných podmienkach“. Z pripravovanej novely teda vyplýva, že za právneho stavu ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy. V tejto súvislosti poukázal aj na návrh generálnej advokátky Eleanor Sharoston prednesený dňa 9.6.2016 vo veci C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda vo

veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová, zverejnený na stránke Súdneho dvora, podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere, pričom amortizačná tabuľka poskytnutá pri uzavretí zmluvy o úvere je v podstate len vyhlásením o zámere, ktorý sa týka budúcnosti a nepomôže spotrebiteľovi zistiť, ako sa mu darí splácať úver a na tento účel si musí vyžiadať aktualizovanú tabuľku.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22C/9/2016 bolo zaplatenie sumy 4.576,54 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.522,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.522,84 eur od 5.3.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 130 eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,82% z trov konania.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti trov konania.

7. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

8. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré spočívali v tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver, čím tvrdenie súdu nie je pravdivým je potrebné uviesť nasledovné:

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

11. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch stanovuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.

Žalobca v odvolaní pripúšťa, že niektoré náležitosti sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP. Odvolací súd nespochybňuje fakt, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj VOP, ako ani to, že nie všetky náležitosti musia byť v samotnej zmluve. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradenie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola zrozumiteľná a prehľadná pre spotrebiteľa. Žalobca tiež uviedol, že splátka zostáva rovnaká počas celej doby, avšak plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Ak žalobca vie predložiť spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložil tabuľku, ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca, resp. má splácať.

12. Je pravdou, tak ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

13. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

14. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

16. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Keďže žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .