Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/113/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J. XX/XXX, zast. JUDr. Michalom Slameňom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Martine, Šoltésovej 11, proti žalovanému Job 24.eu, s.r.o. Lučenec, Rúbanisko III/32, IČO: 44 970 889, zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Lučenci, so sídlom T.G.Masaryka 14/1, o zaplatenie 4.444,- Eur a iné s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/423/2015-68 zo dňa 25.10.2016, v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/423/2015-96 zo dňa 14.03.2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktoré mu j e p o v i n n ý zaplatiť žalobca v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (prvý výrok) a žalovanému priznal od žalobcu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok). Súd prvej inštancie, opierajúc sa o ustanovenia §48 ods.1,2, §588 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) a §18 ods.4, 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj „z.č. 250/2007 Z.z.“) vychádzal zo skutkového stavu, že dňa 08.07.2014 na základe dodacieho listu žalovaný ako predajca klavírov - pianín žalobcovi ako odberateľovi dodal hudobný nástroj, nový klavír - piano zn. KAWAI, v.č. F093568, model K200 PE zo zárukou na 60 mesiacov, v cene 4.444,- Eur; dodací list bol podpísaný dodávateľom aj odberateľom. K dodaciemu listu bola dňa 08.07.2014 vystavená faktúra č. 64 s dátumom splatnosti 08.07.2014, s dátumom dodania 08.07.2014, znejúca na sumu 4.444,- Eur na meno žalobcu, aj záručný list rovnakého datovania, podpísaný predávajúcim a kupujúcim, kde okrem iných skutočností je uvedené, že záruka sa nevzťahuje na ladenie nástroja a bežnú údržbu. Dňa 09.06.2015 žalobca e-mailom u žalovaného klavír reklamoval v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že klavír od kúpy nedrží ladenie napriek tomu, že je umiestnený v optimálnych podmienkach po predchádzajúcich konzultáciách s predajcom a ladičom klavíra, po kúpe musel byť v priebehu niekoľkých mesiacov po aklimatizácii viackrát ladený. Túto skutočnosť nevedel zdokladovať, pretože mu doklady neboli vydané, keďže reklamáciu v priebehu posledných mesiacov riešil telefonicky a e-mailovou komunikáciou, ako aj s poľskou centrálou, na ktorú bol odkázaný. Preto navrhoval vrátenie tovaru predávajúcemu a zároveň vrátenie plnej kúpnej ceny; klavír je aktuálne v 100% stave bez akýchkoľvek poškodení. Listom zo dňa 17.06.2015, doručovanom doporučene na adresu žalovaného a vráteného ako nedoručeného dňa 07.07.2015 s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, si žalobca uplatnil reklamáciu totožnú s e-mailovou reklamáciou.

Dňa 16.10.2015 žalovaný e-mailom oznámil žalobcovi, že jeho reklamácia je neopodstatnená, pretože predmetné piano nemá výrobné chyby, parametre, schopnosti akustickej a mechanickej sústavy zodpovedajú značke a modelu pianína; stabilita ladenia nevykazuje deformácie; na presnosť ladenia sa nikde vo svete záruka nevzťahuje. Ako svedok v spore vypočutý ladič Peter Kizák uviedol, že žalobca kúpil piano, ktorého mechanické vlastnosti, schopnosti aj akustické vlastnosti zodpovedajú kritériám alebo všeobecným kritériám daného modelu; tento nástroj bol u neho ladiť trikrát, nenašiel žiadne konštrukčné alebo výrobné chyby, ktoré by obmedzovali funkčné, mechanické alebo akustické funkčnosti tohto nástroja. Aj u tých najlepších výrobcov klavírov na svete žiaden z nich nedáva záruku na ladenie; dáva záruku len na stabilitu ladenia; stabilita ladenia je daná kvalitou použitých materiálov, konštrukčnými a výrobnými kvalitami. U žalobcu na piane všetko bolo dodržané. Pohyby vo frekvencii ladenia, odsunky od presnosti ladenia sú pravidelne spôsobené aj drobnými klimatickými zmenami. Neexistuje žiadny akustický nástroj, ktorý by nebol ovplyvnený akoukoľvek zmenou klímy, vlhkosti. Preto napr. filharmónie si najímajú zmluvného ladiča, ktorý ladí pred každou skúškou, pred generálkou, pred koncertom, často počas dlhých recitálov aj v prestávke sa robí údržba ladenia a kontrola ladenia. U žalobcu bola vykonaná aj primárna údržba nového nástroja po transporte, boli zistené opodstatnené drobné chyby vo funkčnosti mechaniky, ktoré boli odstránené. Listom zo dňa 16.10.2015 mal žalobca odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu opakovanej reklamácie (e- mailom zo dňa 09.06.2015, listom zo dňa 17.06.2015) bez odstránenia vád tovaru, dôvodiac, že žalovaný nereagoval na reklamáciu, čím porušil §18 ods. 4, 6 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom odstúpením kúpna zmluva od počiatku zanikla a strany sú si povinné vrátiť vzájomné plnenie. Okresný súd zamietol žalobu, pretože žalobca nepreukázal, že odstúpenie od kúpnej zmluvy sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, keď súdu nepredložil poštový doklad - podací lístok o odoslaní zásielky na adresu žalovaného, a že žalovaný si predmetnú zásielku neprevzal v odbernej lehote, ako to dokladoval súdu pri zasielaní reklamácie zo dňa 17.06.2015. To, že zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote z adresy konateľa spoločnosti žalovaného dňa 22.10.2015 a z adresy spoločnosti žalovaného dňa 11.11.2015 len konštatoval v žalobe, ale nepreukázal žiadnymi dokladmi. Preto súd nemohol prihliadnuť na jeho obranu, že nie je vždy nevyhnutné, aby sa druhý účastník naozaj oboznámil s obsahom prejavu vôle, ale rozhodujúce je, aby mal možnosť spoznať obsah písomnosti. Týmito okolnosťami by sa súd zaoberal až pri predložení nedoručenej zásielky, pretože aj podľa názoru súdu, ak by bolo odstúpenie od zmluvy doporučene doručované žalobcovi a ten by o uloženej zásielke bol vyrozumený a bol by mal možnosť si ju vyzdvihnúť, to, že prečo tak neurobil, súd by nepovažoval za rozhodujúce vo veci. Žalobca predmetný dôkaz - vrátenie nedoručenej zásielky ohľadom odstúpenia od kúpnej zmluvy - súdu nepredložil. Neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že právne účinky tvrdeného prejavu vôle žalobcu (odstúpenie od zmluvy) nastali a došlo ku zrušeniu kúpnej zmluvy. Súd preto nepovažoval za potrebné bližšie sa venovať otázke reklamácie uplatnenej žalobcom, teda či žalovaný reklamáciu vybavil, keďže opäť zásielku neprevzal, a či bola reklamácia opodstatnená, keďže podľa záručného listu sa záruka na ladenie nástroja nevzťahuje. Podľa §255 ods. 1 a §262 ods.1, 2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania úspešnému žalovanému od žalobcu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.444 Eur oproti vráteniu klavíra a priznať mu aj nárok na plnú náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil citovaním §365 písm. d/,e/,f/,h/ C.s.p.. Okresný súd pochybil v tom, že žalobca vo svojej žalobe aj na pojednávaní ako dôkaz navrhol list zo dňa 16.10.2015 - odstúpenie od zmluvy; navrhované dôkazy na pojednávaní vykonal, ako vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania tým, že predložil súdu k nahliadnutiu obálky s odstúpením od zmluvy, ktoré sa mu ako neprevzaté vrátili dňa 22.10.2015 a 11.11.2015, aj tým, že súdu predložil kópie odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré boli vo vrátených obálkach. Ako zo zvukového záznamu z pojednávania vyplýva, právny zástupca žalobcu na pojednávaní nedoručené obálky s odstúpením od kúpnej zmluvy priamo otvoril. Žalobca vo svojej žalobe, ako aj počas celého konania ako prostriedok procesného útoku tvrdil a preukazoval, že žalovaný porušil ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, najmä §18 ods. 4. Žalovaný však počas celého konania na okresnom súde výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o porušení §18 ods. 4 citovaného zákona, preto v zmysle §151 ods.1 C.s.p. žalobca má za to, že tieto sú nesporné. Okrem toho, tento spor je podľa §290 C.s.p.

sporom spotrebiteľským medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak teda podľa okresného súdu žalobca v žalobe ako aj na pojednávaní tvrdil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy došlo do dispozičnej sféry žalovaného, ak tento dôkaz nenavrhol a nepredložil, pričom tento dôkaz je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, mohol súd tento dôkaz vykonať podľa §295 C.s.p.. Okresný súd pochybil, keď v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že kúpna zmluva je platná a nepovažoval za potrebné sa bližšie venovať otázke reklamácie, uplatnenej zo strany žalobcu, teda či žalovaný reklamáciu vybavil, keďže zásielku neprevzal, a či bola reklamácia opodstatnená, pretože podľa záručného listu sa záruka na ladenie nástroja nevzťahuje. Žalobca si vrátenie kúpnej ceny uplatnil titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy pre porušenie povinností, vyplývajúcich pre žalovaného z §18 ods. 4 z.č. 250/2007 Z.z.. V tomto konkrétnom spore je irelevantné, či reklamácia žalobcu bola opodstatnená, pretože žalovaný porušil svoje povinnosti, dané mu v §18 ods. 4 z.č. 250/2007 Z.z. a z tohto dôvodu žalobca využil svoje zákonné právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením okresného súdu, že žalovaný ani konateľ spoločnosti žalovaného si zásielku o odstúpení od zmluvy neprevzali v odbernej lehote, a tak sa nedostala do dispozičnej sféry žalovaného. Predmetné zásielky boli uložené na pošte po dobu 18 dní bez toho, aby si predmetnú zásielku spoločnosť žalovaného ako aj jej konateľ prevzali v odbernej lehote. V zmysle ustálenej judikatúry písomný prejav vôle (písomnosť) je doručený druhému účastníkovi, len čo sa ocitne vo sfére dispozície druhého účastníka tým, že získa možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Nie je pritom vždy nevyhnutné, aby sa druhý účastník naozaj oboznámil s obsahom prejavu vôle, rozhodujúce je, aby mal

- objektívne vzaté - možnosť spoznať obsah písomnosti (Rc 65/2006).

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy relevantnými dôkazmi, preukazujúcimi, že písomné odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené do jeho dispozičnej sféry. Takýmto dôkazom by bol poštový doklad - podací lístok, že zásielka bola odoslaná na adresu žalovaného, tento si ju neprevzal v odbernej lehote. Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd mal k dispozícii obálku od odstúpenia od zmluvy, ktorá sa vrátila, z toho ešte nevyplýva, že táto obálka bola v dispozičnej sfére žalovaného, keďže nebol doložený podací lístok o odoslaní uvedenej zásielky o odstúpení od zmluvy. Súd nemohol takýto dôkaz vykonať sám ani podľa §295 C.s.p., pretože jedine žalobca mohol disponovať s týmto dôkazom a súdu ho predložiť.

4. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa v replike.

5. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti. Podľa §470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

9. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca u žalovaného zakúpil tovar, ktorý opakovane reklamoval; následne mienil odstúpiť od zmluvy a zároveň vyzvať žalovaného na vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu tovaru; písomné odstúpenie od zmluvy s výzvou na vrátenie kúpnej ceny

oproti vydania tovaru tvrdil, že doručoval poštou žalovanému na poslednú známu adresu sídla obchodnej spoločnosti aj na adresu konateľa. Tvrdené skutočnosti však zo spisu (ani elektronického súdneho spisu) nevyplývajú.

10. Okresný súd správne vo veci rozhodol; odvolanie nie je dôvodné. Odstúpenie od zmluvy je adresovaným jednostranným právnym úkonom, ku ktorého účinnosti je potrebné, aby došiel druhému účastníkovi zmluvy; skutočnosť, že druhý účastník mohol z okolností vyvodiť, že bola prejavená vôľa od zmluvy odstúpiť, nemá účinky dôjdenia prejavu vôle (Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. 22Cdo 1374/1998). Odstúpením od zmluvy sa ruší zmluvný záväzkový vzťah; uvedený právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Odstúpiť možno iba od platnej zmluvy. Odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté (§48 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon upravuje právo odstúpiť od zmluvy jednak pre prípad uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§49 Občianskeho zákonníka) a ďalej predovšetkým ako sankciu za omeškanie dlžníka (§517 ods. 1 , či za iné porušenie zmluvných povinností (napr. §597, §623, §679 . Okrem prípadov stanovených zákonom je možné od zmluvy odstúpiť aj vtedy, ak to bolo jej subjektmi dohodnuté, či už pri uzavretí zmluvy alebo dodatočne (porovnaj §48 ods. 2, §497 OZ; Cpj 29/1997, Najvyšší súd Slovenskej republiky R 42/1997); odstúpenie od zmluvy umožňuje aj ustanovenie §18 ods.4 z.č. 250/2007 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Využitie práva odstúpiť od zmluvy zmluvnou stranou je právny dôvod zániku záväzku respektíve zmluvy a jeho účinky spôsobujú legálny spôsob narušenia stability trhových vzťahov medzi zmluvnými stranami. Využitie tohto práva je jednou z viacerých výnimiek zásady pacta sunt servanda, ktorá vedie účastníkov súkromnoprávnych vzťahov k dodržiavaniu uzavretých zmlúv a zároveň predznačuje, že v prípade, keď účastník zmluvného vzťahu zmluvu nedodrží, t.j. poruší právnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, postihnú ho nepriaznivé zodpovednostné následky (sankcia). Ak zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné. Pri doručovaní písomných prejavov vôle má veľký význam doručovanie listov Slovenskou poštou, a.s. (ďalej v texte aj „pošta“). Z dôvodu, že odosielateľ nesie dôkazné bremeno o tom, že adresátovi prejav vôle došiel, je potrebné, aby zvolil taký prostriedok prenosu prejavu vôle, ktorým bude môcť v prípade súdneho sporu o účinkoch dôjdenia tieto účinky dokázať. V prípade, že je pre odosielateľa dôležité, aby mal k dispozícii dôkaz o tom, kedy doporučený list bol doručený do poštovej schránky, resp. kedy ho adresát v skutočnosti prevzal, má možnosť využiť poštovú službu „doručenka“; danou službou pošta zabezpečí potvrdenie o prevzatí listu adresátom alebo oprávneným prijímateľom na doručenke. Ani táto služba však nezabezpečí existenciu dôkazu o dôjdení prejavu vôle; do obálky má totiž odosielateľ možnosť vložiť inú listinu, ako tú, o ktorej tvrdí, že zasielal. Slovenská pošta a.s. má relatívne detailnú úpravu dodávania zásielok adresátom a oprávneným prijímateľom. Poštové podmienky rozlišujú medzi adresátmi, ktorí sú fyzické osoby a právnické osoby (organizácie). Platí, že pošta dodá zásielky adresované fyzickej osobe adresátovi uvedenému na zásielke. Ak to nie je možné, dodá ju oprávnenému prijímateľovi.

11. Súdna prax je pomerne ustálená v tom, že písomnosť sa ocitne vo sfére dispozície druhého účastníka tým, že získa možnosť zoznámiť sa s jej obsahom. Písomný prejav vôle je doručený druhému účastníkovi v okamihu, kedy sa ocitne vo sfére jeho dispozície, ibaže zákon stanoví určitý spôsob doručovania; nie je pritom nevyhnutné, aby sa druhý účastník skutočne s obsahom prejavu vôle zoznámil; rozhodujúce je, aby mal objektívnu možnosť obsah písomnosti poznať (NS SR sp.zn. 4MCdo 14/2011 zo dňa 28.05.2012 alebo sp.zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.01.2011). Ústavný súd konštatoval (IV. ÚS 403/2010 zo dňa 03.03.2011), že „prejav vôle dôjde adresátovi vtedy, keď sa ocitne vo sfére jeho dispozície. Vo všeobecnosti sa akceptuje taký výklad, že prejav vôle dôjde adresátovi (neprítomnej osobe) vtedy, keď sa ocitne vo sfére jeho dispozície. Pre odstúpenie od zmluvy zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú formu; ak však bola zmluva uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné (§40 ods. 2 . Odstúpenie od zmluvy sa ako jednostranný právny úkon stáva perfektný už tým, že dôjde do dispozície adresáta. To znamená, že adresát má konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu (napr. poštová zásielka obsahujúca prejav vôle bola doručená do jeho bytu, na adresu, ktorá je v uvedenom prípade miestom výkonu jeho podnikateľskej činnosti). Pri hodnotení jeho „dispozičnej sféry“ nie je rozhodujúce, že zásielku prevzala manželka adresáta, a nie je právne významné, či sa adresát s dôjdeným prejavom vôle aj skutočne oboznámil.“

12. Krajský súd prejednal vecne odvolanie a konštatuje, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalobca ako hudobník s 20-ročnou praxou, súc zastúpený advokátom, po zakúpení hudobného nástroja, mieniac odstúpiť od kúpnej zmluvy, na pojednávaní pred okresným súdom síce predkladal obálku, ktorou mienil preukazovať úmysel odstúpiť od kúpnej zmluvy, ale bez bližšej konkretizácie, preto nie je zistiteľné, aká to bola obálka a čo malo byť jej obsahom. V spise založená nie je, v prílohovej obálke je len originál odstúpenia od zmluvy. Zo zápisnice z pojednávania (na strane 39 spisu) ani v jej elektronickej podobe, resp. zo zvukovej nahrávky (na ktorú poukazoval odvolateľ a krajský súd sa oboznámil s jej obsahom) nie je zistiteľné tvrdenie žalobcu, že obsahom obálky, predkladanej súdu prvej inštancie, bolo odstúpenie od zmluvy; takéto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu preukázané nebolo, a preto ho aj krajský súd považoval za účelové. Nepochybne žalobca právo na odstúpenie od zmluvy mal, ale preukázateľne ho nevyužil (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 129/2010 z 28.01.2011). Nič na posúdení veci súdom nemení ani skutočnosť, žeby žalobca mal byť považovaný za spotrebiteľa, t.j., a malo s ním byť zaobchádzané ako so slabšou stranou sporu.

13. Okresný súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol; vykonal vo veci potrebné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i súhrnne a dospel ku správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa s jeho odôvodnením v podstate stotožňuje a naň poukazuje. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil (§387 ods. 1, 2 C.s.p.), a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale preskúmavaným ako výroku súvisiaceho.

14. V dôsledku úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle §255 ods. 1, §262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §396 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 C.s.p.).

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).