Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej súkromnoprávnom spotrebiteľskom spore žalobkyne: E. S., F.. X.XX.XXXX, Q. T. XXX XX D. XXX, zastúpená JUDr. Šafranko Igor, advokát, Advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.O.BOX 41, IČO: 47 233 516, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., IV. a V.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 10. 2013 v čl. 8 bode 8.1 a 8.4 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou výrokmi II. a III. Vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 897,89 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 04. 04. 2017 do zaplatenia a výrokom IV. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrokom V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 53,87 Eur.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu patrili údaje o adrese predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c)), o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)), ako aj údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k). Z obsahu zmluvy nevyplýva adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú identifikovať žalobcu nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanej. Z ust.§ 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť mala byť totožná so sídlom tohto subjektu.

3. Ďalej v zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, a to údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedený počet splátok, avšak z takéhoto znenia nevyplýva doba trvania zmluvy, ani termín konečnej splatnosti úveru. Rovnako v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, čo bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne určené koľko predstavuje splátka istiny, úrokov, ako aj poplatkov

vrátane termínu ich splatnosti. Na podporu svojej právnej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove.

4. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, túto vyhodnotil súd prvej inštancie za bezdôvodnú, keďže žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 20. 12. 2016. Z predloženej odpovedi na žiadosť, ktorú vystavil sám žalovaný dňa 03. 08. 2016 vyplýva, že tento sa začal na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať až zaplatením splátky dňa 02. 03. 2015. Ak tento deň zoberieme ako začiatok plynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty, keďže žaloba ako bolo uvedené vyššie bola podaná dňa 20. 12. 2016, bola podaná v rámci plynutia oboch premlčacích lehôt.

5. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1 284,25 Eur, pričom od nej prijal plnenie v celkovej sume 2 182,14 Eur, plnenie nad sumu 1 284,25 Eur tak predstavuje v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný vydať. Z uvedeného dôvodu vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 897,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od druhého dňa po doručení žaloby.

6. Obsahom ďalšieho odôvodnenia rozsudku je právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru v čl. 8 bode 8.1 a 8.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. S poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku a súd jej žalobe v časti vydania bezdôvodného obohatenia vyhovel, zaviazal neúspešného žalovaného na úhradu súdneho poplatku podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 53,87 Eur.

7. Proti uvedenému rozsudku vo výrokoch I., IV. a V. podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. V dôvodoch odvolania poukázal na nesprávne právne posúdenie zmluvných dojednaní preskúmavanej zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle čl. 7 zmluvných dojednaní oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán, toto oznámenie tvorí súčasť zmluvy medzi jej účastníkmi. V súvislosti s údajom o adrese, na ktorej je možné uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, žalovaný tvrdí, že v čl. 12 ods. 12.1 zmluvných dojednaní sa uvádza, že akúkoľvek reklamáciu, sťažnosť alebo oznámenie môže dlžník uskutočniť na adrese veriteľa.

9. V súvislosti s údajom o konečnej splatnosti poukazuje na ustanovenie čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojedaní, z ktorého vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Určenie konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené dvomi spôsobmi, a to určením podľa splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní. Podporne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v ktorom sa uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Závery označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z. z. schválená Národnou radou SR dňa 12. 10. 2017, v zmysle ktorej sa v § 9 ods. 2 písm. d) vypúšťajú slová „o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

10. Súd prvej inštancie súčasne dospel k nesprávnemu záveru náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., čo nesporne vyplýva aj zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s uvedením, že aj keby úver nebol bezúročný a bez poplatkov, z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie, tak v zmluve o úvere je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 70,01 %. V tejto súvislosti poukázala na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roku do 5rokov v októbri roku 2013 vo výške 12,96 %.

Keďže úrok stanovený veriteľom je takmer 6-násobne vyšší, ide o zmluvné dojednanie odporujúce dobrým mravom, a preto je v uvedenej časti právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

12. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

13. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

14. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

15. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ako aj dôvodnosť aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z.. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom a rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. videl v absencii náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, nakoľko sa jedná o predpoklady použité na výpočet RPMN. K údaju o RPMN odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a je teda najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, a teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne určil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj predpoklady použité pre jej výpočet. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, a preto je potrebné aj z uvedeného dôvodu považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s čl. 3 písm. m/ tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej

Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. Žalovaný tvrdí, že niektoré náležitosti nie sú uvedené v zmluve, ale vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odkazujú na ďalší dokument, a to Sadzobník poplatkov, a tieto je nebanková spoločnosť, ako je uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach oprávnená zmeniť z dôvodov tam uvedených. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu ČR vo veci pod sp. zn. I. ÚS 3512/11, z ktorých vyplýva, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým tomu, aby sa do každej zmluvy neprepisovali dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemajú však slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých sa predpokladá, že najskôr uniknú pozornosti spotrebiteľa. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

22. Explicitne presné ustanovenie, akým je § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k/ § 9 ods. 2 citovaného zákona a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný.

23. Odvolateľ poukazuje na závery Súdneho dvora, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

24. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie Smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo Smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie Smernice.

25. V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z..

26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o revolvingovom úvere chýba údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. je tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený a nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú súčasne nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, a preto pri písmene f/ citovaného zákona iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo neprichádza do úvahy. Keďže zmluva o predmetnom spotrebiteľskom úvere túto náležitosť neobsahuje, poskytnutý úver sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že dňa 31. 10. 2013 mala byť medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 500 Eur. Čl. 5 zmluvy podpísaný žalobkyňou dňa 30. 10. 2013 uvádza RPMN 70,01 %. Čl. 6 zmluvy podpísaný

žalovaným dňa 31. 10. 2013 uvádza RPMN 69,72 %. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni zmluvu uzavrieť. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzatvoreniu zmluvy, musí byť adresovaný a určitý.

28. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.

29. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť.

30. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje na ust. § 43, § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka a konštatuje, že žalobkyni bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru, a to bez toho, aby z jej strany došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutí revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len tzv. predpokladaná RPMN. Na základe uvedeného by preto súd prvej inštancie aj v prípade nezistenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru musel dospieť k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere nevznikla platne, a preto žalovaný mal iba nárok na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov.

32. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že úroková sadzba v predmetnej zmluve bola dohodnutá vo výške 70,01% ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska v rozhodnom období boli priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch 12,96%. Úroková sadzba predmetného úveru je takmer 6- násobkom priemernej úrokovej sadzby úverov poskytovaných bankami v rovnakom období. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1MCdo/1/2009 ,podľa ktorého hoci maximálna výška úrokoch pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a teda, nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis neobmedzuje súdy aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 70,01% je úplne neprimeraná a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, a preto jej výška je neprijateľná a odporujúca dobrým mravom, a teda ide o neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v prípade posúdenia platnosti predmetnej úverovej zmluvy by žalovanému vznikol iba nárok na vrátenie reálne poskytnutých úverových prostriedkov žalobkyni.

33. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v jeho napadnutej časti postupom podľa § 387 potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O ich výške postupom podľa § 262 rozhodne súd prvej inštancie.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .