Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-37-2017.pdf
PDF · 102.55 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: S. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, U. O., zastúpený: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 472 587 48, proti žalovanej: N. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. cesta XX, N. N., zastúpená: JUDr. Peter Múkera ml., advokát so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA 25, o zaplatenie 13.405 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05. 10. 2016 č. k.: 9C/374/2015-134, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd Žalobu zamietol s tým, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 13.405 EUR s príslušenstvom ako nedoplatku kúpnej ceny z titulu uzatvorenej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľných vecí zo dňa 31. decembra 2013. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť ako bezdôvodný. Žalobca tvrdil, že kúpnou zmluvou zo dňa 31. decembra 2013 previedol vlastnícke právo k hnuteľným veciam špecifikovaným v prílohe číslo 1 kúpnej zmluvy, ktorou bol inventúrny zoznam. Kúpna cena bola dojednaná v celkovej výške za všetky hnuteľné veci uvedené v tomto zozname vo výške 14 725 EUR. Žalovaná uhradila iba 1.320 EUR, preto žiadal žalobe vyhovieť. Žalovaná sa bránila, že uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol kompletný celý stánok, ktorý mala prevádzkovať a bola v domnienke, že predmetom prevodu bola aj chladiarenská vitrína, bez ktorej by sa nedal stánok prevádzkovať. Táto bola najdlhšia, pretože nová stojí 8.000 EUR. Z tohto dôvodu súhlasila aj s kúpnou cenou. Následne ju začali kontaktovať viaceré osoby, ktoré tvrdili, že niektoré z vecí, ktoré prevzala od žalobcu, sú ich vlastníctvom. Z tohto dôvodu zaslala žalobcovi 4. februára 2014 písomné odstúpenie od zmluvy. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ako aj k odstúpeniu žalovanou od tejto zmluvy. Kúpnu zmluvu ako aj inventúrny zoznam, ktorý bol jeho prílohou a ktorý špecifikoval predmet kúpnej zmluvy, spísal žalobca a podpísali ju obidvaja účastníci zmluvy. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebol dostatočne určitý predmet plnenia v časti "vitrína zostava“. Tento názov evokuje, že ide o viacero kusov zariadení, ktoré spolu predstavujú priestor na prezentáciu výrobkov, aj keď počet kusov bol označený 1. Nebolo zrejmé, či sa malo jednať len o jednu vitrínu alebo obe, prípadne o ktorú. Označenie vitríny bolo odlišné v preberacom protokole ako v inventúrnom zozname. Súd preto vyvodil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, čo je predmetom kúpy v časti vitrína, predmet nebol dostatočne určito definovaný, pričom súd poukázal aj na čl. IV kúpnej zmluvy, podľa ktorého žalovaná kupovala predmet zmluvy v stave, "v akom stojí a leží". Z
preberacieho protokolu vyplýva, že predmetom prevodu mala byť celá prevádzka. Aplikoval ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, pričom dospel k záveru, že kúpna zmluva nie je určitá a preto je neplatná ako celok aj s prihliadnutím na ustanovenie § 41 OZ. 3. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie v celom rozsahu. Ako odvolací dôvod poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 CSP písm. e), f), g) h). Podľa jeho názoru uniesol v celom rozsahu dôkazné bremeno. Poukázal na to, že spolu s kúpnou zmluvou boli vyhotovené preberací protokol s dátumom 31. 12. 2013, preberací protokol bez uvedenia dátumu a inventúrny zoznam s dátumom 31. 12. 2013, všetky tieto tri doklady boli podpísané žalobcom a žalovanou. Pri konštatovaní záveru súdu prvej inštancie dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že kúpna zmluva bola uzavretá podľa ustanovenia § 588 a nasledujúcich OZ za použitia ustanovenia § 501 OZ, v zmysle ktorého žalovaná kúpila predmet plnenia vyššie špecifikovaný v prílohe je podľa čl. 1 kúpnej zmluvy v stave, v akom sa nachádza, t. j. ako stojí a leží. V tomto prípade ide o scudzovaciu odplatnú zmluvu, ktorej predmetom sú veci určené úhrnkom, pričom tieto veci sa predávajú ako jeden nedielny celok. Z dôvodu právnej istoty si zmluvné strany vypracovali a navzájom podpísali preberací protokol s označením dátumu 31. 12. 2013 a podpismi žalobcu a žalovanej, ktoré neboli v konaní spochybnené, kde v časti názov je uvedené, že predmetom odovzdania a prevzatia je Chocco Latté prevádzka, komplet agenda, skladové hospodárstvo, manipulácia s tovarmi a odovzdanie zoznamu dodávateľov; preberací protokol medzi žalobcom a žalovanou bez uvedenia dátumu s podpismi žalobcu a žalovanej, kde žalovaná spochybnila svoj podpis a kde v názve predmetu plnenia sú špecifikované jednotlivé veci tvoriace prevádzku Chocco Latté, vrátane ich počtu kusov; inventúrny zoznam s dátumom 31. 12. 2013 s názvom Chocco Latté s "identifikáciou jednotlivých prevádzky", vrátane uvedenia ich počtu kusov, ktorý bol podpísaný žalobcom a žalovanou bez spochybnenia ich podpisov. 4. V súvislosti s týmito prílohami dal do pozornosti odvolaciemu súdu fakt, že žalovaná ku dňu ich podpisu niekoľko týždňov, resp. mesiacov bola zamestnaná u žalobcu a podrobne bola oboznámená so štruktúrou a vecami tvoriacimi prevádzku Chocco Latté, ktorá bola predmetom predaja. Predmetom prevodu bola len drevená vitrína, ktorú vyrobil pán X. Pri Predmetom prevodu nebola vitrína chladená od dodávateľa Praha Liber, ktorá bola vo faktickej výpožičke výrobcu praliniek; v zmysle vzájomných vzťahov medzi vlastníkom tejto chladiacej vitríny a žalobcom žalobca odoberal od výrobcu pralinky na predaj a tento mu za účelom ich uskladnenia a prezentácie poskytol uvedenú vitrínu, s čím bola žalovaná uzrozumená. 5. Pri použití zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má, je nesporné, že žalobca nemohol previesť vlastnícke právo k chladiacej vitríne od dodávateľa Praha Liber, ale túto len prenechal na ďalšie užívanie žalovanej v súvislosti s predajom praliniek. O tom nasvedčuje aj fakt, že v prípade protokolu 2 a inventúrneho zoznamu je pri vitríne uvedený počet 1 kus. Je toho názoru, a bolo to jasne preukázané, že zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne s určením predmetu kúpy a kúpnej ceny. Žalobca previedol na žalovanú podľa ustanovenie § 588 v spojení s ustanovením § 501 OZ predmet kúpy ako stojí a leží za dohodnutú kúpnu cenu s výnimkou chladiacej vitríny, ktorú na žalovanú previesť nemohol z dôvodu, že nebol jej vlastníkom. V tejto súvislosti taktiež uviedol, že požiadavka určitosti predmetu kúpnej ceny - predaja veci vcelku nemožno stotožňovať s konkretizáciou (individualizáciu) jednotlivých predávaných veci. 6. Pokiaľ žalovaná spochybnila podpis na preberacom protokole, trval v tejto súvislosti na grafologickom znaleckom posudku. Tiež uviedol, že nebolo sporné, že najvážnejšia vec nachádzajúca sa v prevádzke je chladiarenské vitrína. Poukázal na publikované komentáre aj judikatúru k ustanovenie paragrafu 501 OZ, keď ide o tzv. úhrnkovú kúpu, pri ktorej sa predmet kúpy prenecháva kupujúcemu za určitú paušálnu sumu. Záverom uviedol, že žalovaná žalobcu nevyzvala, aby si prevzal, respektíve vyzdvihol predmet kúpy. Doteraz sa tento nachádza u žalovanej. 7. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz vykonanie grafologické posudku na pravosť podpisu žalovanej na protokole 2, čím by sa odstránila pochybnosť jeho verifikácie zo strany žalovanej, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď podľa neho účastníkmi kúpnej zmluvy nebol dostatočne určený predmet plnenia v časti "vitrína zostava“ a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy s jej podstatnými náležitosťami a súd mal v merite veci skúmať okolnosti a platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovanej, na ktoré je nemala dôvod. 8. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne správny a žiadala ho potvrdiť. Poukázala najmä na skutočnosť, že v zmysle čl. 1 kúpnej zmluvy bol predmetom tejto zmluvy prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam bližšie špecifikovaným v prílohe číslo 1 tejto zmluvy. Predmetom kúpy teda mali byť všetky hnuteľné veci, ktoré boli bližšie špecifikované v tejto prílohe, t. j. v inventúrnom zozname, ktorý tvoril neoddeliteľnú časť kúpnej zmluvy. Na základe
tohto inventúrneho zoznamu spísaného žalobcom a podpísaného žalobcom aj žalovanou mala žalovaná v čase uzavretia zmluvy a prevzatia prevádzaných hnuteľných vecí za to, že predmetom kúpy pod názvom "vitrína zostava“ v tomto zozname je elektrická chladiaca vitrína. Túto skutočnosť usudzovala aj z preberacieho protokolu spísaného žalobcom a datovaného dňom 31. 12. 2013, v ktorom svojimi podpismi obe zmluvné strany potvrdili, že žalovaná prevzala tohto dňa od žalovaného "Chocco Latté prevádzku“, z čoho nepochybne vyplývalo, že predmetom kúpy mali byť všetky hnuteľné veci tvoriace v tom čase túto prevádzku vrátane elektrickej chladiacej vitríny. Táto vitrína tvorila nevyhnutné vybavenie potrebné k prevádzke takéhoto typu predajného stánku, pričom išlo o najdrahšiu hnuteľnú vec tvoriacu prevádzku tohto stánku. V tejto súvislosti poukázala na preberací protokol bez uvedenia dátumu predložený žalobcom, ktorý v tomto znení nepodpísala, preto ho považuje za nepravý, v ktorom nie je uvedený predmet prevzatia označený v inventúrnom zozname ako "vitrína zostava“, Namiesto neho je v 12. riadku tohto protokolu uvedený predmet prevzatia označený ako "vitrína dražé čokoláda“. Označenie vitríny v tomto protokole je teda iné oproti označeniu vitríny v inventúrnom zozname, ktorý tvoril prílohu číslo 1 kúpnej zmluvy. 9. Tvrdenie žalobcu, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola uzrozumená s tým, že žalobca nebol vlastníkom elektrickej chladiacej vitríny, ale mal ju len vypožičanú, považuje za zavádzajúce a ničím nepreukázané. Pred uzavretím zmluvy síce brigádnicky pracovala v spoločnosti LUKYY, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom konateľom bol žalobca a ktorá prevádzkovala uvedený predajný stánok, avšak ako brigádnička nebola nikdy oboznámená s vlastníckymi a ani inými právami k hnuteľným veciam, ktoré tvorili tento stánok. Pokiaľ by mala vedomosť, že žalobca nie je vlastníkom chladiacej vitríny, nikdy by neuzavrela takúto zmluvu, pretože hodnota prevádzaných hnuteľných vecí bez elektrickej chladiacej vitríny by bola v zjavnom nepomere k plneniu poskytnutého žalobcom. 10. Nestotožnila s tvrdením žalobcu, že predmetom kúpy sú veci určené úhrnkom, pretože v zmysle článku 1 kúpnej zmluvy boli predmetom kúpy hnuteľné veci špecifikované v prílohe číslo 1 tejto zmluvy, t. j. v inventúrnom zozname. Tento inventúrny zoznam obsahuje kompletný zoznam druhovo (genericky) určených vecí aj s uvedením ich množstva. Predmetom kúpy teda nemohli byť veci vymedzené úhrnne, ktoré by sa predávali ako nedielny celok bez rozlíšenia individuálne alebo druhovo určených vecí, pretože kúpna zmluva vo svojej prílohe obsahovala zoznam vecí určených podľa druhu a s uvedeným ich množstva. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pričom argumenty žalobcu uvedeného v odvolaní nepovažuje za dôvodné a správne. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. Svoje skutkové zistenia v rozhodnutí uviedol, zrozumiteľne poukázal na to, na základe akých skutočností a dôkazov k nim dospel, pričom na takto zistený skutkový stav správne aplikoval zvolené právne normy. 14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná mala v úmysle uzavrieť kúpnu vo vzťahu k celému stánku, pričom si bola vedomá, že elektrická chladiarenské vitrína má značnú hodnotu a bez jej zaradenia by kúpna cena nezodpovedala jej predstavám a hodnotám, ktoré by za tieto peniaze získala. Taktiež pri podpisovaní zmluvy nebola uzrozumená s tým, že veci, ku ktorým mala na základe uvedenej kúpnej zmluvy nadobudnúť vlastníctvo, nie sú vo vlastníctve žalobcu ako predávajúceho, ale tieto patria iným osobám, preto správne zistila právnu vadu uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej pristúpila k odstúpeniu od zmluvy, pretože predávaná vec nemala ňou vymienené vlastnosti. 15. Okresný súd správne postupoval, keď na základe zistených skutkových okolností dospel k záveru, že v danom prípade najskôr treba skúmať platnosť uzavretej kúpnej zmluvy. Dospel k správnemu záveru, že kúpna zmluva je absolútne neplatná, teda na jej neplatnosť musel prihliadať zo zákona a správne sa ďalej nezaoberal odstúpením od zmluvy. 16. Z vykonaného dokazovania, obsahu spisu nepochybne vyplýva, je žalobca netvrdil skutočnosti v žalobe tak, ako ich uvádza v odvolaní. V žalobe jednoznačne uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam bližšie špecifikovaným v prílohe číslo 1 kúpnej zmluve - v inventúrnom zozname. V žalobe neuvádzal žiadne tvrdenia ohľadom ustanovenia § 588 OZ vo vzťahu
k § 501 OZ, teda nikde nie je ani len zmienka o tom, že by sa mala uzatvárať zmluva úhrnková, pričom žalobcove tvrdenia sú protirečivé, keď na jednej strane tvrdí, že predával celý stánok, teda vec ako stojí a leží, na druhej strane individualizoval v kúpnej zmluve veci druhovo a individuálne. 17. V kúpnej zmluve žalobca, ktorý vyhotovil túto zmluvu, a teda vady zmluvy možno pričítať na jeho ťarchu, nie na ťarchu žalovanej, uvádza, že zmluva sa uzatvára podľa § 588 OZ, pričom nespochybniteľne uvádza, že je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí špecifikovaných v prílohe číslo 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, zároveň v čl. 1 uvádza, že predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k predmetu tejto zmluvy bližšie špecifikovaných v prílohe č. 1. Následne žalobca uviedol, že kupujúci kupuje predmet zmluvy bližšie špecifikovaný v prílohe č. 1 zmluvy. V čl. 4 zmluvy žalobca i napriek individuálnemu a druhovému určeniu predávaných vecí uvádza, že predáva predmet zmluvy bližšie špecifikovaný v prílohe číslo 1 tak, ako stojí a leží bez iných práv zodpovedajúcich právam tretích osôb k cudzej veci. Následne opakovane vyhlasuje, že kupujúcemu má byť známy stav predmetu tejto zmluvy bližšie špecifikovaného v prílohe a že ho kupuje v stave ako stojí a leží. 18. V inventúrnom zozname, ktorý je prílohou zmluvy sa uvádza vec „VITRINA ZOSTAVA“. Slovo zostava vo svojom jazykovom výklade znamená viaceré významy, avšak v danom slovnom spojení nemožno dospieť k inému záveru, ako žalovaná, že predpokladala, že ide i súbor vecí, častí, pretože tento pojem je aj súčasť celku v zmysle Slovníka slovenského jazyka. Pod týmto pojmom možno teda rozumieť zostavu, časti, ktoré spolu tvoria celok, vitrínu. Inventúrny zoznam neobsahuje rozlíšenie rôznych vitrín, preto logicky žalovaná mohla predpokladať, že sa predáva aj sporná chladiarenská vitrína. Súčasťou zmluvy bola príloha č. 1, inventúrny zoznam, nie preberací protokol. 19. K argumentácii, že išlo o úhrnkovú zmluvu, odvolací súd vo vzťahu k už uvedenému dopĺňa, že žalobca v kúpnej zmluve veci jednoznačne individuálne a druhovo označil, predával konkrétne veci, pretože to by zmluva musela obsahovať predmet kúpy len s označením jej určenia napr. vo vzťahu k umiestneniu, napr. Predajný stánok v Európe v Banskej Bystrici na 1. podlaží. Aplikácia ustanovenia § 501 OZ prichádza do úvahy vtedy, ak veci, ktoré tvoria predmet kúpnej zmluvy, sa určujú úhrnne, kedy nemá význam ich jednotlivo a druhovo určovať, napr., ak sa predáva sad s ovocnými stromami, predmetom kúpnej zmluvy nemusí byť každý ovocný strom, ktorý sa v sade nachádza, v takom prípade je možné predmet kúpy, resp. vymedzené veci vyjadriť úhrnne bez rozlíšenia vecí na ich určenie individuálne alebo druhovo, bez ohľadu na ich kvalitu, množstvo a váhu. Z takto určenými vecami sa zaobchádza ako s celkom. V takomto prípade predmet zmluvy sa vymedzuje nie údajom o jednotlivých konkrétnych veciach, ale uvedením miesta, kde sa nachádzajú, a pod. 20. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že v kúpnej zmluve boli veci individuálne určené, preto ustanovenie § 501 OZ sa na prípady prevodu vecí individuálne určených nevzťahuje, pričom umožnenie prevodu vecí určených individuálne alebo druhovo s doložkou "ako stojí a leží“ by odporovalo zmyslu zákonnej zodpovednosti predávajúceho za vady predanej veci a výrazne by znevýhodňovalo kupujúceho, pretože by nemohol uplatniť svoj nárok zo zodpovednosti za vady, keby bolo takéto dojednanie vykonané, nemožno ho považovať za nič iné, ako dohodu, ktorou sa strana zmluvy vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, túto sankciu neplatnosti zakazuje ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatná, pretože nie je určitá zrozumiteľná, a to aj z dôvodu, že na jednej strane sú predmetom kúpnej zmluvy veci určené podľa prílohy číslo 1, teda individuálne a druhovo určené, naopak, žalobca, ktorý zmluvu pripravil, používa pojem „ako stojí a leží“, ktorý je v protiklade s individuálne určenými vecami. 21. Treba zdôrazniť, že zmluva neobsahuje údaj, na ktorý sa v odvolaní žalobca odvoláva, teda že sa predáva vec ako celok, stánok ako stojí a leží, pretože zmluva neobsahuje žiadne určenie miesta, veci, ktoré by zodpovedalo ním tvrdenej skutočnosti, že bola uzavretá úhrnková zmluva, pretože výslovne predal veci individuálne určené v prílohe č. 1, teda nie úhrnne určené, a zrejme aj veci, ktorých nebol vlastníkom, ako to vyhlásil v zmluve. Správne preto okresný súd nemusel vykonávať dôkaz grafológom, pretože tento dôkaz bol irelevantný. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 23. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).