Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-30-2018.pdf
PDF · 75.85 KB
Case nature
Subarea
23Cb/30/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., Kamenné námestie 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828, zast. OLEXOVA VASILIN s.r.o., advokátska kancelária, Gorkého 6, 811 01 Bratislava - Staré mesto, proti žalovaným: 1) KLIMA plus, s.r.o., Hálova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 35 728 582, X) W. S., R.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX D. - W., o zaplatenie 9.562,84 eur s príslušenstvom, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 23Cb/30/2018-106 zo dňa 06.04.2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť žalobcu voči uzneseniu č. k. 23Cb/30/2018-106 zo dňa 06.04.2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 23Cb/30/2018-106 zo dňa 06.04.2018, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v celej výške.
2. Dňa 24.04.2018 bola súdu doručená sťažnosť žalobcu voči vyššie označenému uzneseniu. Sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote. Vo svojej sťažnosti žalobca uviedol, že súdny poplatok bol zaplatený na základe § 11c zákona č. 71/1992 Zb., ktorý vylučuje použitie § 6 ods. 3. Nový návrh na začatie konania podaný nebol, žalobca len navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde a právny dôvod na doplatok poplatku zákon neuvádza. Podľa § 5 zákona č. 71/1992 Zb. vzniká poplatková povinnosť len z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, nie však z dôvodu podania návrhu na pokračovanie v konaní. Na podporenie svojich tvrdení žalobca priložil stanovisko Sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V stanovisku sa uvádza, že podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov nedochádza k vzniku poplatkovej povinnosti a z toho dôvodu, by sa súdny poplatok nemal vyrubovať. Žalobca ďalej uviedol, že po podaní návrhu súd už začal konať, vydal platobný rozkaz, a preto už nie je možné zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.
3. Podľa § 248 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
4. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
5. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
7. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť,
8. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
9. Podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.
10. Podľa § 11c ods. 1 zákona o súdny poplatkoch, súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku; ustanovenia § 6 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/20180101> a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/20180101> sa nepoužijú.
11. Podľa § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).
12. Podľa článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Podľa článku 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
14. Súd o sťažnosti žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia, oboznámení sa s dôvodmi sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosti nemožno vyhovieť.
15. K predloženému stanovisku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, súd uvádza, že aj samotné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uvádza, že stanovisko nie je záväzné a záväzný výklad podávajú súdy v rámci aplikácie právnych predpisov. Stanovisko z 10. apríla 2018 uvádza len názor, ktorý nie je ničím odôvodnený. V stanovisku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 10.apríla sa uvádza, že zákon o súdnych poplatkoch neupravuje poplatkovú povinnosť v prípade postúpenia na príslušný súd a neupravuje vznik osobitého poplatkového úkonu príslušného súdu. Ale ani toto stanovisko bližšie nekomentuje názor, prečo by sa poplatok nemal doplatiť.
16. Podľa názoru súdu, navrhovateľovi platobného rozkazu v upomínacom konaní, vzniká po postúpení veci z upomínacieho súdu, povinnosť doplatiť súdny poplatok zo žaloby v zmysle sadzieb ustanovených v sadzobníku súdnych poplatkov, a to z nasledujúcich dôvodov:
17. Zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.02.2017 zaviedol samostatné skrátené konanie, ktorým možno uplatňovať peňažné pohľadávky iným spôsobom ako podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Ide o tzv. elektronickú alternatívu na uplatnenie peňažných nárokov popri už upravenom režime platobného rozkazu v Civilnom sporovom poriadku. Prednosťou tohto typu konania má byť rýchlosť, efektívnosť, jednoduchosť ako aj úspora nákladov konania.
18. Úspora finančných prostriedkov vynaložených pri tomto type konania vychádza z ust. § 11c a zákona o súdnych poplatkoch, ktorý zákonodarca označil ako osobitné ustanovenie o poplatkovej povinnosti v upomínacom konaní. Podľa § 11c ods. 1 je tak súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní 50% z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku. Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že nižší súdny poplatok sa vzťahuje výlučne len a len na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, teda len na postup upomínacieho súdu ako alternatívy k postupu podľa CSP.
19. Postúpením veci z upomínacieho súdu na súd príslušný podľa Civilného sporového poriadku, dochádza k ukončeniu upomínacieho konania a k začatiu nového konania podľa ustanovení CSP. Príslušný súd na vec hľadí ako na nový návrh - novú žalobu, i keď táto je stále vo forme tlačiva na vydanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nie je pritom ani vylúčené, že súd vydá ďalší platobný rozkaz podľa § 265 CSP, ak bol platobný rozkaz v upomínacom konaní zrušený pre jeho nedoručenie žalovanému (napr. keď dôjde k zmene žalovaného, k zmene jeho sídla a pod.). Na upomínací súd z tohto hľadiska možno nazerať len ako na miesto, prostredníctvom ktorého bol podaný návrh. Upomínací súd po ukončení upomínacieho konania návrh fakticky len preposiela príslušnému súdu, nakoľko z technického hľadiska by bolo v rozpore s účelom zákona o upomínacom konaní, keď by navrhovateľ musel žalobu podávať opätovne. Až postúpením veci na príslušný súd sa návrh na vydanie platobného rozsahu v upomínacom konaní mení na žalobu, teda až po postúpení veci možno rozhodnúť o procesných návrhoch strán sporu, na ktoré sa v upomínacom konaní neprihliadalo (§ 15 ods. 4 zákona o upomínacom konaní). S tým súvisia aj vyššie náklady súdu, ktoré sú vynaložené v klasickom súdnom konaní oproti upomínaciemu konania.
20. Je faktom, že zákon o súdnych poplatkoch neupravuje postup príslušného súdu po skončení upomínacieho konania a výslovne neukladá súdu povinnosť dovyrubiť súdny poplatok za žalobu. Túto povinnosť je však možné odvodiť z princípov Civilného sporového poriadku (ktoré sa môžu aplikovať v zmysle § 14 ods. zákona o súdnych poplatkoch aj na postup pri vyrubovaní súdnych poplatkov) v spojení s ust. § 2 ods. 1 písm. a) a § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, ktoré ustanovenia riešia vznik poplatkovej povinnosti podaním žaloby, návrhu. Účelom súdnych poplatkov je pokryť náklady súdneho konania. Súdny poplatok zaplatený v upomínacom konaní, ktorý je len typom skráteného konania, náklady v konaní podľa Civilného sporového poriadku nepokryje. Preto je pre rozumné usporiadanie procesných vzťahov nutné na vec postúpenú z upomínacieho súdu hľadieť ako na novú vec - novú žalobu a súdny poplatok podľa § 5 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov dovyrubiť do výšky podľa sadzby stanovenej v sadzobníku súdnych poplatkov pre podanie žaloby.
21. Vzhľadom k uvedenému súd sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.