Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.05.2018 v trestnej veci proti obžalovanému R. V. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného R. V. a obžalovaného T. V. proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 3T/3/2015 zo dňa 24.04.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaných 1/ R. V., nar. XX.XX.XXXX v Y., okres L., trvalé bydlisko L., Y. XXX/XX,

2/ T. V., nar. XX.XX.XXXX v L., trvalé bydlisko L., U. XXX/X,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry vo Svidníku č.k. Pv 300/14/7712 zo dňa 23.04.2015 podanej pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 14.07.2014 v popoludňajších hodinách v areáli spoločnosti COMI, spol. s r.o. na Chotčanskej ulici č. 2 v Stropkove počas výkonu stavebných prác pri zváraní konštrukcie čerpacej stanice pohonných hmôt R. V. ako konateľ uvedenej spoločnosti zabezpečil a použil pri zváraní pracovnú plošinu, ktorá nespĺňala bezpečnostné predpisy, najmä nebola opatrená zábradlím ani inak zabezpečená proti pádu z nej a bola zavesená na lane zaistenom svorkami určenými na laná iného priemeru, dal pokyn na jej zdvihnutie, ktorý T. V. obsluhujúci autožeriav s podvozkom Tatra 148 EČ: HE 536 AC realizoval, hoci musel vedieť, že plošina nezodpovedá bezpečnostným predpisom, čím R. V. porušil najmä ustanovenia § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7, § 9 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z.z., § 177 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z., § 6, § 215 ods. 2, § 225 ods. 1 vyhlášky č. 59/1982 Zb. a T. V. ustanovenia § 6 vyhl. č. 59/1982 Zb., pričom v čase okolo 15.35 hod. došlo k uvoľneniu lán a nakloneniu plošiny, z ktorej vypadol zamestnanec spoločnosti R. M. a tento pri páde na zem utrpel otvorené vykĺbenie ľavého lakťového kĺbu II. až III. stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti viac ako 42 dní, pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Svidník sp.zn. 3T/3/2015 zo dňa 24.04.2017 boli obžalovaní R. V. a T. V. uznaní vinnými z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 14.07.2014 v popoludňajších hodinách v areáli spoločnosti COMI, spol. s r.o. na Chotčanskej ulici č. 2 v Stropkove počas výkonu stavebných prác pri zváraní konštrukcie čerpacej stanice pohonných hmôt R. V. ako konateľ uvedenej spoločnosti a súčasne konateľ spoločnosti FALKO DANOVA, s.r.o., zabezpečil a použil pri zváraní pracovnú plošinu, ktorá nespĺňala bezpečnostné predpisy, najmä nebola opatrená zábradlím ani inak zabezpečená proti pádu z nej, dal pokyn na jej zdvihnutie, ktorý T. V. obsluhujúci autožeriav s podvozkom Tatra 148 EČ: HE 536 AC realizoval, hoci musel vedieť, že plošina nezodpovedá bezpečnostným predpisom, čím R. V. porušil najmä ustanovenia § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7, § 9 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z.z., § 177 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z., § 6, § 215 ods. 2, § 225 ods. 1 vyhlášky č. 59/1982 Zb. a T. V. ustanovenia § 6 vyhl. č. 59/1982 Zb., pričom v čase okolo 15.35 hod. došlo k uvoľneniu lán a nakloneniu plošiny, z ktorej vypadol zamestnanec spoločnosti FALKO DANOVA, s.r.o. R. M. a tento pri páde na zem utrpel otvorené vykĺbenie ľavého lakťového kĺbu II. až III. stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti viac ako 42 dní.

Obžalovanému R. V. bol uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 900,- (deväťsto) eur.

Obžalovanému T. V. bol uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 600,- (šesťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia uloženého peňažného trestu bol obom obžalovaným uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov. Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote písomne odvolanie, v ktorom uviedli, že skutkové zistenia napadnutého rozsudku sú neúplné, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, že podľa ich názoru znalecký posudok Ing. J. nedisponoval zariadením, ktoré by simulovalo dynamický ráz takéhoto zariadenia - plošiny, aby znalec vedel potvrdiť alebo vylúčiť iba vplyv dynamického rázu na pád kovovej zváranej konštrukcie a z uvedeného dôvodu tento znalec sám odporúčal zariadenie posúdiť znalcom z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Odvolatelia namietali aj to, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku bolo v rozpore so skutočnosťou uvedené, že pracovná plošina nebola opatrená zábradlím, pretože v skutočnosti mala zábradlie z troch strán. Podľa odvolateľov, aj keby pracovná plošina mala zábradlie zo všetkých štyroch strán, aj tak by toto zábradlie nezabránilo pádu poškodeného z plošiny, pričom poškodený rovnako ako obž. R. V. spadli z plošiny práve cez tú časť, kde zábradlie bolo. Podľa názoru odvolateľov tak samotné zábradlie nebolo príčinou pádu poškodeného a nemohlo ani pádu poškodeného z plošiny zabrániť. Okrem toho obž. R. V. namietal, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku bolo uvedené, že mal porušiť povinnosti pri zabezpečení a použití pracovnej plošiny pri zváraní a zároveň bol uvedený text „a súčasne konateľ spoločnosti FALKO DANOVA, s.r.o.“, pričom sa taká skutočnosť neuvádzala ani v uznesení o vznesení obvinenia ani v podanej obžalobe a aj z vykonaného dokazovania podľa odvolateľov bolo možné dospieť ku skutkovému zisteniu, že práce sa vykonávali nielen v priestoroch areálu COMI, spol. s r.o., ale aj touto spoločnosťou a výlučne pre túto spoločnosť. Obaja obžalovaní navrhli napadnutý rozsudok z dôvodov § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie. Krajský súd teda postupoval v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a nezistiac chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a odôvodňovali by podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k nasledujúcim záverom. Obž. R. V. potvrdil, že v predmetný deň od rána pracoval na plošine, ktorá nebola overovaná a nemala žiaden certifikát, no podľa jeho názoru to ani nebolo potrebné, lebo nebola pravda, že by nevyhovovala predpisom, pričom plošina nemohla mať zábradlie zo všetkých štyroch strán, pretože by sa s ňou nedalo pracovať a ak boli použité laná iných priemerov, tak s poukazom na svoje štyridsaťročné skúsenosti konštatoval, že došlo k uloženiu viacerých lán do svorky, čím bola trecia plocha lán podľa jeho názoru vyššia a tým to bolo, podľa jeho názoru, stabilnejšie. Pred použitím plošinu skontroloval montážnym kľúčom, kontroloval aj laná, či nie sú poškodené, robil aj vizuálnu kontrolu plošiny, a všetko bolo v poriadku. Obž. R. V. potvrdil, že zváral konštrukciu, pričom jeho syn obž. T. V. obsluhoval žeriav. Obž. R. V. sa ďalej obhajoval tým, že vtedy na stavenisko prišiel poškodený R. M. a chcel si od neho požičať peniaze, no obžalovaný mu povedal, že mu nepožičia, potom sledoval okolie, v jednej ruke držal

zváračku a v druhej sa držal lana, dal pokyn obž. T. V. na zdvih plošiny, no keď bola plošina vo výške asi 0,5 metra nad zemou, poškodený naskočil na plošinu, čo obž. R. V. zistil až keď sa plošina rozkývala, napriek tomu, že na poškodeného kričal že spadnú, poškodený povedal, že on plošinu vyrovná, a že sa chce rozprávať, ale keď bola plošina vo výške asi 2,5 metra nad zemou a bola rozkývaná, opačnou stranou z pozície poškodeného narazila do jestvujúcej konštrukcie, a po tomto náraze, keď obžalovaný bol v strede plošiny, sa dynamickým rázom uvoľnilo lano na strane, kde bol poškodený a došlo k pádu. Obž. R. V. dodal, že práce boli vykonávané pre firmu COMI spol. s r.o. a v areáli tejto spoločnosti, kam on poškodeného nevolal, pričom poškodený bol zamestnancom firmy FALKO DANOVA, s.r.o. a nie firmy COMI spol. s r.o. a poškodený ani nemohol vykonávať zváračské práce pre hrozbu popálenia, pretože bol len v kraťasoch a krátkom tričku, pričom obž. R. V. sa nevedel vyjadriť k tomu, či poškodený dostával pracovný odev od jednej alebo druhej firmy, no keď poškodený pracoval pre firmu COMI spol. s r.o., vždy mal pracovný odev. Zároveň však tento obžalovaný uviedol, že zamestnancov týchto firiem využíval podľa potreby pre obe firmy. Obž. T. V. uviedol, že plošinu začal žeriavom dvíhať na pokyn viazača bremien, a že za uchopenie bremien zodpovedal viazač, pričom sa obhajoval tým, že nevedel, či jeho otec bol viazačom, ani mu to nenapadlo, lebo jeho otec celý život pracoval s lanovkami. Ďalej potvrdil, že so svojim otcom sa dorozumieval pohybmi rúk, lebo žeriav bol hlučný. Dvíhanie automaticky zastavil, no už bolo neskoro a došlo k vypadnutiu obž. R. V. a poškodeného z plošiny na strane, kde bolo zábradlie. Obž. T. V. vo svojej výpovedi nepotvrdil, že by poškodený rozkýval plošinu tak, ako to tvrdil obž. R. V., a uvádzal, že išlo len o drobné výkyvy. Obž. T. V. v prípravnom konaní dňa XX.XX.XXXX na rozdiel od svojej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď jeho otec od doobednajších hodín zváral, neskôr prišiel poškodený R. M., ktorý sa mu snažil asi pomôcť tým, aby mu vyvažoval plošinu, aby sa nekolísala, takto spolu robili asi iba 5 minút, pričom pri ťahaní plošiny nahor, keď táto bola vo výške cca 3 metre, došlo k uvoľneniu lana na jednej strane plošiny, v dôsledku čoho sa plošina naklonila. Na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že keď sedel v žeriave, došiel poškodený R. M. a začal sa s otcom rozprávať, a až potom sa obž. R. V. postavil na plošinu a dal mu pokyn dvíhať. Obž. T. V. dodal, že nevidel, ako poškodený naskakuje na plošinu a tvrdil, že pri dvíhaní sledoval ukladanie lana, navíjanie, preťaženie, a v čase, kedy bola plošina vo výške asi 2 metre, zbadal na plošine poškodeného R. M. a zbadal, že sa plošina kolíše. Obž. T. V. však svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní spochybnil, keď zároveň uviedol, že pri zdvihu plošiny ju odsledoval. Pri vysvetľovaní zmeny vo svojej výpovedi oproti časovo skoršej výpovedi z prípravného konania obž. T. V. uviedol, že poškodený vtedy prišiel pomôcť s vyvažovaním. Podľa názoru krajského súdu bola zmena vo výpovedi obž. T. V. na hlavnom pojednávaní účelová. V prípravnom konaní obž. T. V. tvrdil, že príchod poškodeného vrátane účelu jeho prítomnosti boli zásadne iné ako vypovedal obž. R. V.. Už výpoveďou obž. T. V. vznikli pochybnosti o pravdivosti obhajoby obž. R. V., že poškodený spôsobil rozkývanie plošiny, pri ktorom došlo k nárazu do kovovej konštrukcie, a že v dôsledku vzniknutého dynamického rázu plošina spadla. Podľa názoru krajského súdu, obž. T. V. tak priamo potvrdil, že poškodený neprišiel náhle, náhle nenastúpil na plošinu, ale prišiel cielene preto, aby pomáhal obž. R. V. vyvažovať nestabilitu dvíhanej plošiny, na ktorej obž. R. V. zváral kovovú konštrukciu, vnímal, že obž. R. V. poškodený pomáhal pri zváraní a keď táto pri ťahaní nahor bola vo výške cca 3 metre, došlo k uvoľneniu lana na jednej strane plošiny, v dôsledku čoho sa plošina naklonila, dvíhanie automaticky zastavil, no došlo k pádu obž. R. V. a poškodeného R. M.. Vyššie uvedená výpoveď obž. T. V. z prípravného konania v podstate zodpovedá výpovedi poškodeného R. M., ktorý v priebehu trestného konania obž. R. V. priamo usvedčoval z použitia predmetnej plošiny na výkon prác, na ktorých sa zúčastnil ako pomocný robotník a z toho, že sa na plošine nesprával tak, že by ju pri jej dvíhaní rozhýbal, že by narazila na konštrukciu, a že by tak pád nastal v dôsledku dynamického rázu. Bez podstatných rozporov vo svojej výpovedi poškodený R. M. vypovedal, že pre obž. R. V. pracoval na predmetnej stavbe od základovej dosky, pričom v deň skutku do práce nastúpil podľa dohody s obž. R. V., poprel, že by v tento deň pýtal nejakú pôžičku a uvádzal, že keď prišiel na stavbu, boli pripravené dva žeriavy, v ktorých pracoval obž. T. V. tak, že jedným dvíhal plošinu a druhým dvíhal profily. Na plošinu nastúpil, keď bola na zemi, obž. R. V. mu nehovoril, aby na plošinu nenastupoval, začali pracovať, urobili dva profily, čelovku a mali ísť robiť ďalšie, no obž. R. V. dal znamenie synovi, aby ich spustil dole, pretože sa chcel napiť vody a po napití vody obž. T. V. opäť dvíhal plošinu, a keď boli asi vo výške nosného profilu, dal obž. R. V. synovi pokyn zdvihnúť plošinu ešte vyššie a následne poškodený spadol. Poškodený uviedol, že bol zamestnanom spoločnosti COMI, spol. s r.o., pričom dohodu vo forme čistého formuláru vyhotovenú asi začiatkom šiesteho mesiaca roku 2014 podpisoval, keď v nej ešte neboli vypísané údaje a jej znenie nedostal. Tvrdil, že v čase úrazu bol oblečený v krátkych nohaviciach a tričku, nemal

pridelený žiadny pracovný odev, nemal žiadnu prilbu, dodal, že v skutočnosti neabsolvoval ani žiadne školenie o bezpečnosti pri práci a poprel, že by podpísal prezenčnú listinu o školení zamestnancov. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vrátane fotodokumentácie vykonanej dňa 14.07.2014 vyplynulo, že predmetná plošina bola dlhá 6 metrov, široká 1 meter, bola zabezpečená zábradlím vysokým 1,1 metra predeleným jednou tyčou, z troch zo štyroch strán, na jednej strane zábradlie nebolo po celej dĺžke, a to z pracovnej strany. Z uvedenej zápisnice vyplynulo, že meter od kovového rámu boli 2 kovové profily-jakle a čelná konštrukcia, a rovnaké jakle boli aj na zemi pred konštrukciou čerpacej časti a pod samotnou konštrukciou. Plošina visela na jednom lane upevneným na háku žeriava, bola jedným rohom opretá o zem a bol zdokumentovaný nález svoriek a lán, ktoré sa stali predmetom znaleckého skúmania. Neušlo pozornosti krajského súdu, že poškodený R. M. vypovedal o rozsahu vykonaných prác podrobne a v podstate zhodne so stavom, aký vyplynul zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie, čo potvrdzovalo pravdivosť jeho výpovede, že na mieste činu vykonával pomocné práce pre obž. R. V. a vylučovalo pravdivosť obhajoby obž. R. V. o náhlom a s prácami nesúvisiacom príchode poškodeného na miesto činu. Potvrdenie vystavené revíznym technikom o školení a preukaz obsluhy pritom potvrdzuje, že obž. T. V. v roku 2010 a 2013 sa zúčastnil na opakovanom školení a bol riadne oboznámený s predpismi pre viazačov, pričom podpisom potvrdil, že si je vedomí zodpovednosti za preukázané úrazy a škody spôsobené svojim neoprávneným konaním. Obž. T. V. bol držiteľom preukazu obsluhy zo dňa 28.09.2009 na mobilné žeriavy výložníkového typu. Napriek tomu už z vlastnej výpovede obž. T. V. vyplynulo, že sa spoľahol na predchádzajúcu pracovnú skúsenosť so svojim otcom, nijako si nepreveroval, či jeho otec má skutočne oprávnenie na funkciu viazača, či teda môže manipulovať s bremenami na pokyn obž. R. V. v prítomnosti ďalšej osoby a takto manipuloval s predmetnou plošinou ako s bremenom. V prípade firiem COMI spol. s r.o. a FALKO DANOVA, s.r.o. bolo výpisom z obchodného registra preukázané, že konateľom bol obž. R. V., a že zhodne s výpoveďou obž. R. V. a znením Dohody o vykonaní prác uzavretej dňa 01.06.2014 medzi poškodeným a firmou FALKO Danova, s.r.o., mohol poškodený vykonávať práce pre obž. R. V. kdekoľvek, a teda aj na mieste činu. Dojednaný druh práce označený ako „pomocné práce“ zodpovedal povahe prác, ktoré na mieste činu poškodený vykonával ako zamestnanec obž. R. V., ktorý k vykonaniu týchto prác na miesto činu zavolal. Z výpisu zo živnostenského registra, v súlade s výpoveďou poškodeného, vyplynulo, že poškodený vtedy nebol živnostníkom. Obž. R. V., ako to bolo už uvedené, potvrdil, že zamestnancov týchto firiem, v ktorých bol konateľom, využíval podľa potreby pre obe firmy, keď to bolo potrebné. Preto krajský súd nemal pochybnosti, že v prejednávanom prípade poškodený vykonával prácu pre obžalovaného ako svojho zamestnávateľa. Medzi poškodeným a obž. R. V. išlo teda o vzťah zamestnanec a zamestnávateľ. V neposlednom rade je tento záver zhodný z výsledkom šetrenia úrazu Inšpektorátom práce Prešov, ktorý vychádzal aj zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Správne okresný súd v skutkovej vete uviedol pozíciu konateľa oboch obchodných spoločností, pričom aj v odôvodnení poukázal na to, že obž. R. V. bol konateľom oboch obchodných spoločností, pričom poškodený v kritický čas vykonával pomocné práce v súlade s prizvaním na miesto výkonu týchto prác zo obž. R. V. ako svojim zamestnávateľom. Z vykonaného dokazovania konkrétne vyplynulo, že poškodený pomáhal obž. R. V., ktorý vykonával zváračské práce, a pokiaľ okresný súd túto okolnosť uviedol v skutkovej vete, nenarušil tým totožnosť skutku a ani nespochybnil záver, že by tento obžalovaný v pozícii konateľa porušil bezpečnostné predpisy. Obžalovaný, pokiaľ vykonával aj fyzickú prácu, nestratil zodpovednosť vyplývajúce pre zamestnávateľa z právnych predpisov voči svojmu zamestnancovi, a tak sa na neho vzťahovali povinnosti ustanovených zákonom a konkretizovaných právnymi predpismi nižšej právnej sily. Znalec z odboru Strojárstvo, odvetvie Stroje a zariadenia na všeobecné účely, Odhad hodnoty strojových zariadení, projektovanie v strojárstve Ing. Y. J., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 2/2016 uviedol, že z pohľadu jeho znaleckého zamerania bolo jedinou príčinou pádu plošiny to, že nastal v dôsledku nesprávne použitých lán, že plošina spadla ako dôsledok vykĺznutia jedného lana z oceľovej svorky a ďalšieho lana z oceľovej svorky, rovnako nastalo vykĺznutie tretieho lana z oceľovej svorky, ktorá bola upevnená na štvrtom lane. Použité laná neboli poškodené a znalec nezistil ani pomocou mikroskopu poškodenie v dôsledku preťaženia a nebolo preukázané prekročenie nosnosti skúmaných štyroch lán, na oceľovej svorke boli zistené stopy po trení, pričom premeraním otvoru na svorke a hrúbky lana znalec konštatoval, že pri hrubšom lane by lano zo svorky nevykĺzlo a podľa technickej normy sa odporúčalo lano s priemerom 14 milimetrov k danej oceľovej lanovej svorke. Uvedený záver vyplynula aj zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČVS: PPZ-KEU-KE- EXP-2014/2548 z odvetvia defektoskopia, podľa ktorého príčinou pádu plošiny bolo vyvlečenie sa dvoch skúmaných oceľových lán zo skúmanej oceľovej svorky, ktoré boli jedným koncom upevnené cez lanovú

svorku ku kovovej plošine v prednej časti vpravo a v zadnej časti vpravo pri zábradlí a k vyvlečeniu sa ďalšieho skúmaného oceľového lana, ktoré bolo jedným koncom upevnené cez lanovú svorku ku kovovej plošine v zadnej časti vľavo pri zábradlí a na druhom konci bolo za pomoci lanovej svorky vytvorené oko, cez ktoré bolo lano zavesené na háku žeriava. Pád nebol spôsobený poškodením predložených oceľových lán v dôsledku preťaženia. Nakoľko príčina pádu plošiny, podľa názoru krajského súdu, jednoznačne vyplynula z uvedených znaleckých skúmaní, nebolo potrebné priberať do konania ďalšieho znalca. Aj keď vo veci pribratý znalec rovnako ako KEU PZ nedisponovali zariadením, ktoré by simulovalo dynamický ráz - takej plošiny, z vykonaného dokazovania, podľa názoru krajského súdu, jednak vyplynulo, že k dynamickému nárazu plošiny na konštrukciu pri jej rozhýbaní tak, ako to uvádzal obž. R. V., nedošlo a jednak znaleckým skúmaním bola zistená jediná príčina pádu plošiny, ktorý spôsobil vypadnutie poškodeného z nej. Preto posudzovanie vplyvu dynamického rázu, ako to navrhoval obž. R. V., by sa týkalo okolnosti nepodstatnej pre predmetné trestné konanie. Výsledky znaleckého skúmania teda potvrdili, že nie skutočnosť, že plošina nebola opatrená zábradlím, ale skutočnosť, že došlo k vykĺznutiu spolu troch závesných lán z lanových svoriek, bola priamou príčinou pádu plošiny, pričom tomuto pádu bolo možné predísť, ak by bolo použité také uviazanie lán, ktoré zodpovedalo technickej norme, či aspoň ak by do svorky boli umiestnené iné laná, a to laná z priemerom 14 mm. Hoci obž. R. V. použil laná, ktoré rešpektovali nosnosť plošiny aj po jej zaťažení dvoma dospelými osobami, no odhliadnuc od toho, že použitie lanových spojok v danom prípade technická norma ani nedovoľovala a predmetné laná nemali odporúčaný priemer, znaleckým dokazovaním bolo bez pochybností preukázané, že technické riešenie obž. R. V. umiestniť do lanovej svorky pre laná o priemeru 14 mm spolu tri laná o priemere 11 mm za ukázalo ako nedostatočné, pretože pri jednoduchom stúpajúcom pohybe plošiny, bez toho, aby došlo k poškodeniu lán, na ktorých plošina visela, došlo práve k vyvlečeniu väčšiny lán zo svoriek a k pádu plošiny. Ani vo vzťahu k mechanizmu vzniku zranení poškodeného, druhu a rozsahu jeho poranení nemal krajský súd pochybnosti. Posudok o závažnosti pracovného úrazu zo dňa 22.07.2014 Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov a najmä odborné vyjadrenia č. 7/2014, podané MUDr. C. U., PhD. potvrdili, že práceneschopnosť poškodeného trvala od 14.07.2014, pričom ešte 02.09.2014 pretrvávalo obmedzenie hybnosti v ľavom lakťovom kĺbe, zhyb nad 20 stupňov poškodený nevedel urobiť, išlo o stredne ťažké zranenie, obvyklý spôsob života bol narušený hlavne bolesťou po úraze a nemožnosťou pohybu v ľavom lakťovom a zápästnom kĺbe. Objektívnymi dôkazmi boli tak potvrdené rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa následkov pádu na zdravie poškodeného. Treba však poukázať aj na ľahkovážnosť prístupu samotného poškodeného k ochrane svojho zdravia, keď pomocné práce vykonával bez toho, aby trval na zabezpečení ochranného odevu a prostriedkov na predchádzanie pracovným úrazom a ich zdravotným dôsledkom a že sa riadil žiadosťou svojho zamestnávateľa namiesto toho, aby vyžadoval zabezpečenie proti prípadnému pádu z plošiny a rozhodol riskovať a na jej plochu vstúpil, keď vedel, že bude vyzdvihnutá a použitá na prácu vo výškach. Pre právne posúdenie otázky, či plošina spĺňala požiadavky bezpečnosti pri práci, odborné vyjadrenie č. 550/2014 znaleckej organizácie JHS s.r.o., v odbore Ekonomika a riadenie podnikov poskytlo prehľad o obsahu platných pracovno-bezpečnostných predpisov na pracoviskách vrátane príslušných technických noriem, aby prvostupňový súd mohol vyhodnotiť, do akej miery obžalovaní svojim konaním v prejednávanom prípade porušili také svoje povinnosti, porušenie ktorých bolo príčinou vzniknutého následku. Z povinností, ktoré mal obž. R. V. ako zamestnávateľ v prejednávanom prípade v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržať, bola východiskovou všeobecná povinnosť uvedená v § 177 ods. 1, prvá veta, Zákonníka práce /Zákon č. 311/2001 Z.z. v znení nesk. predpisov/, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku a všeobecná povinnosť uvedená v § 6 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Odkaz na tieto všeobecné predpisy však nepostačoval na uznanie viny obžalovaných, lebo nekonkretizoval tie povinnosti obžalovaných, v priamej príčinnej súvislosti s porušením ktorých došlo k pádu plošiny. Odkaz na porušenie najmä ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7, § 9 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z.z., § 177 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z., § 6, § 215 ods. 2, § 225 ods. 1 vyhlášky č. 59/1982 Zb. obž. R. V. a ustanovenia § 6 vyhl. č. 59/1982 Zb. obž. T. V., tak ako ich v skutkovej vete uviedol okresný súd musel krajský súd považovať za nedostatočné pre uznanie viny obžalovaných. Prvostupňový súd jasne

neoznačil konkrétne povinnosti obžalovaných, ktorých porušenie bolo v priamej príčinnej súvislosti s pádom plošiny a spôsobením ujmy na zdraví poškodeného. V súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Zákonníka práce /Zákon č. 311/2001 Z.z. v znení nesk. predpisov/ sú predpismi, na ktoré odkazuje vyššie uvedené ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a/ aj predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, technické predpisy, technické normy, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Z vyhlášky č. 59/1982 Z.z. Slovenského úradu bezpečnosti práce, ktorou sa určujú základné technické požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení tak aj pre obžalovaných platilo ustanovenie § 33 tejto vyhlášky, podľa ktorého stroje musia byť konštruované a vyrobené tak, aby boli dostatočne stabilné, aby bezpečne zniesli predpokladané zaťaženie a namáhanie v predpokladaných prevádzkových podmienkach, a aby nikoho neohrozovali vibráciami, hlukom, uvoľnením, pádom, sklopením, zošmyknutím a pod., ani pri poruche alebo pri prerušení dodávky energie.

Preto je namieste uviesť, že pokiaľ ide o spôsoby zavesenia závesných košov, v súlade s technickou normou STN EN 14502-1 /ktorá súvisí s minimálnymi požiadavkami na závesné koše používané pri zdvíhaní osôb na zariadeniach, ktoré nie sú určené na zdvíhanie osôb/ podľa bodu 5.3.3. ako zakončenia lana sa nesmú používať lanové svorky a podľa bodu 5.6.1. závesné koše musia mať na každej strane bočné zábradlia so zabudovaným držadlom. Vyhláška č. 508/2009 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými, a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v 17 ods. 2 výslovne ustanovuje, že viazať bremená na vyhradených technických zariadeniach zdvíhacích /medzi ktoré v zmysle § 17 ods. 1 tejto vyhlášky patrí aj mobilný žeriav výložníkového typu/ môže len viazač bremien, ktorý má platný preukaz. Technická norma STN 27 0143 potom v bode 22 písm. d/ definuje, že viazačský preukaz osvedčuje spôsobilosť viazača a jeho oprávnenie k samotnému viazaniu, vešaniu a preprave bremien a v bode 58 ustanovuje, že zdvíhacie zariadenie s bremenom je možné uviesť do prevádzky len na znamenie viazača, alebo inej, k tomu určenej osoby /s tam uvedenou vínimkou, ktorá nesúvisí s prejednávanou vecou/. Bez pokynu viazača smie žeriavnik manipulovať zaťaženým žeriavom len v prípade nebezpečenstva. Samostatne viazať a vešať bremená na nosné orgány zdvíhacích zariadení môžu len osoby duševne a telesne spôsobilé, staršie 18 rokov, vyškolené a prakticky zaučené, ktoré majú viazačský preukaz - viazači. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že obaja obžalovaní použili predmetnú plošinu, ktorá nespĺňala predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vo výškach, poškodený nerozkýval plošinu, na ktorej stál pri jej zdvíhaní, na ktoré dal obž. R. V. neoprávnene pokyn, ktorému vyhovel obž. T. V., plošina pri zdvíhaní nenarazila do kovovej konštrukcie a k pádu nedošlo v dôsledku dynamického rázu ani v dôsledku nedostatočného ohradenia plošiny zábradlím, ale v dôsledku chybného a nedostatočného upevnenia lán do lanových svoriek ako v danom prípade nedovoleného spôsobu zakončenia lana, pričom pri páde plošiny došlo k takej nestabilite plošiny, že poškodený R. M. /v neposlednom rade aj obž. R. V./ vypadol z plošiny a utrpel škodu na zdraví. Možno preto len vytknúť okresnému súdu, že napriek výsledkom dokazovania dokonca oproti podanej obžalobe vypustil text „a bola zavesená na lane zaistenom svorkami určenými na laná iného priemeru“. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že pádu poškodeného na zem predchádzal pád samotnej plošiny. Podstatnou bolo teda preukázanie podmienok, ktoré tvorili priamu príčinu pádu plošiny, následne vyhodnotiť zodpovednosť obžalovaných za vznik takýchto podmienok, pričom pre uznanie viny bolo nevyhnutné tieto zistenia uviesť v skutkovej vete, z ktorej by vyplynuli podmienky umožňujúce podriadiť skutkové zistenia pod niektorý z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Hoci z vykonaného dokazovania vyplynula príčina pádu plošiny, prvostupňový súd z neho nevyvodil také skutkové závery, ktoré by sa stali súčasťou výroku napadnutého rozsudku a odôvodnili by takú právnu kvalifikáciu, ktorá by opodstatňovala záver, že niektorý z obžalovaných z nedbanlivosti spôsobili inému ťažkú ujmu na zdraví. V skutkovej vete napadnutého rozsudku tak nebolo okresným súdom vyslovené u obž. R. V. to, že ako osoba neoprávnená vydávať pokyny na dvíhanie bremien, taký pokyn vydal, hoci nemal platný viazačský preukaz a u obž. T. V., že porušil povinnosť manipulovať zaťaženým žeriavom len na pokyn viazača. Uvedené nedostatky napadnutého rozsudku odvolací súd pritom nemohol napraviť, pretože nerozhodoval o odvolaní podanom v neprospech obžalovaných, ale rozhodoval len o odvolaniach podaných v prospech obžalovaných. Zmena skutkovej vety tak, že by odvolací súd uviedol príčinu pádu plošiny a konkrétne povinnosti, ktorých porušenie zo strany jednotlivých obžalovaných viedlo v priamej

príčinnej súvislosti k pádu plošiny a zraneniu poškodeného, by nebola v súlade so zákonom, pretože v takom prípade by odporovala jednej zo zásad trestného konania, zásade zákazu zmeny rozhodnutia v neprospech obvineného uvedenej v § 322 ods. 3, druhá veta, Tr. poriadku, podľa ktorého v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Preto musel krajský súd uzavrieť, že zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nevyplynulo, že by niektorý z obžalovaných inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, že by spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a teda že by niektorý z obžalovaných spáchali prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Keďže znenie skutkovej vety tak, ako ju v napadnutom rozsudku ustálil okresný súd, neodôvodnilo ani záver, že žalovaným skutkom niektorý z obžalovaných spáchal iný trestný čin, krajský súd musel na podklade odvolania obž. R. V. a obž. T. V. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a obžalovaných spod podanej obžaloby oslobodiť. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.