Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-99-2018.pdf
PDF · 94.6 KB
Case nature
Subarea
11Co/99/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu J. Y., nar.XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Y. cesta XX A, XXX XX P. P., právne zastúpeného JUDr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou so sídlom Jelšová 2A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej K. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Y. cesta XX A, XXX XX P. P., zastúpenou AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/172/2015-666 zo dňa 22.01.2018 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo dňa 22.01.2018 zamietol návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia podaný 17.01.2018 počas konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, po rozhodnutí súdu prvej inštancie rozsudkom č. k. 8C/172/2015-501 zo dňa 16.12.2016, pred nadobudnutím jeho právoplatnosti.
1.1. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že žalovaná sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ktorým by bola žalobcovi do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 8C/172/2015 uložená povinnosť zdržať sa užívania rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemkoch reg. „C“ parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2, vedeného Okresným úradom P. P., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre obec P. P., k. ú. P. P..
1.1.1. Návrh odôvodnila tým, že žalobca sa po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie vzdal odvolania a vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej prejavil súhlas s vlastníctvom uvedených nehnuteľností žalovanej. Žalobca pred 3,5 rokmi opustil spoločnú domácnosť a odovzdal žalovanej kľúč od rodinného domu, v ktorom býva len ona a ich maloletý syn. Od júna 2017 sa žalobca domáha vydania kľúčov od rodinného domu, pričom jeho nátlak sa od 12.01.2018 stupňuje (výhražný agresívny tón, frekvencia zaslaných SMS s hrozbami políciou a odvŕtaním zámkov). Prístup žalobcu k žalovanej vyvoláva dôvodné obavy z narušenia jej súkromia aj obavy z negatívnych stretov a vzniku konfliktov, ktoré by mohli vyústiť do viac ako len verbálnych útokov na jej osobu. Žalobca je pre ňu už cudzím človekom, ktorý sa domáha zásahu do jej súkromného života pomerne zastrašujúcim spôsobom. Jedným z dôvodov rozvodu ich manželstva boli jeho problémy s alkoholom, ktoré sa pretavovali do neurotických výkyvov jeho nálad a správania, v dôsledku ktorého musela po dobu spolužitia opakovane volať políciu. Túto situáciu nie je možné riešiť zabezpečovacím opatrením. Na osvedčenie svojich tvrdení predložila prepis SMS správ z obdobia od júna 2017 do 19.01.2018 zaslaných medzi ňou a žalobcom. Z tohto dôkazu okresný súd zistil, že dňa 15.06. (rok nebol uvedený) žalovaná uviedla žalobcovi, že doma majú osobné veci, takže nemá dôvod
chodiť dnu, pričom, keď sú doma a volajú ho, tak nejde. Žalovaný jej uviedol, že na kľúče má nárok. Dňa 12.01.2018 žalobca žiadal žalovanú o kľúče od domu s tvrdením, že je to aj jeho dom a ak nie, odvŕta zámky. Dňa 15.01.2018 jej opakovane napísal, že ak sa mu do piatku neozve, príde s policajtmi a vymení zámky. Žalovaná mu odpovedala, že dom je aj jeho majetok a keď chce prísť, tak kedykoľvek, keď sú doma, čo zopakovala aj v SMS dňa 17.01.2018 s tým, že ak sa chce nasťahovať, tak má povedať a oni odídu, ale spolu v dome nemôžu byť z dôvodu jeho alkoholových a neurotických výkyvov. Dňa 17.01.2018 žalobca uviedol, že má právo užívať svoj majetok, ak nie, podá trestné oznámenie. Dňa 19.01.2018 žalobca zaslal žalovanej SMS, že príde o 16.00 h..
1.1.2. Súd prvej inštancie mal osvedčený rozvod manželstva strán sporu rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/180/2014 zo dňa 23.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.02.2015.
1.1.3. Z čiastočného výpisu z lista vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P. P. okresný súd zistil, že žalobca i žalovaná sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXXX/X aj parciel registra „C“ parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2.
1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu, v ktorom žalovaná podala proti rozsudku č. k. 8C/172/2015-501 z 23.01.2015 odvolanie do druhého, tretieho a štvrtého výroku, teda aj do výroku o prikázaní nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva. V odvolaní okrem iného konštatovala, že za daného stavu by bolo správne v prípade preukázania solventnosti prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, prípadne do podielového spoluvlastníctva strán sporu bez určenia povinnosti výplaty.
1.3. S poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2 a § 328 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie návrh žalovanej zamietol, pretože bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu doposiaľ nie je právoplatne vysporiadané, nehnuteľnosti sú stále v bezpodielovom spoluvlastníctve obidvoch rozvedených manželov, žalobca doteraz nebol vylúčený z ich užívania. Aj keď nehnuteľnosti užíva žalovaná s maloletým synom, okresný súd nemal osvedčené, že by jej žalobca bránil v riadnom výkone vlastníckeho práva, resp. ohrozoval jej súkromie užívaním nehnuteľností. Bez vplyvu na výkon vlastníckeho práva je, že vzájomné vzťahy strán sporu nemožno označiť za dobré ani za vzájomne sa rešpektujúce. Žalovaná nemôže zabrániť žalobcovi, aby si zobral osobné veci, žalobca by mal zvoliť spôsob ich prevzatia zohľadňujúci, že nehnuteľnosti už dlhšiu dobu neobýva a žalovaná mu ponúkla možnosť ich vyzdvihnutia si v čase, keď sa v nehnuteľnosti nachádza aj ona. Vyhrážky žalobcu voči žalovanej, zastrašovanie jej osoby alebo vyvíjanie nátlaku v rozsahu a intenzite ohrozujúcej jej život, telesnú, duševnú integritu, osobnú slobodu, či bezpečnosť neboli dostatočne osvedčené. Ak by sa žalovaná cítila v prítomnosti žalobcu ohrozene, neponúkla by mu možnosť prísť do rodinného domu v jej prítomnosti. Ak má žalovaná za to, že jej hrozí nejaká ujma zo strany žalobcu, nič jej nebráni oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní, ktoré môžu riešiť uvedené spory aj prípadné možné obťažovanie žalovanej žalobcom. Žalovaná teda neosvedčila potrebu nevyhnutného zásahu zo strany súdu a potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov strán.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.
2.1. Nespochybnila spoluvlastnícke právo žalobcu k rodinnému domu, zdôraznila však, že sa vzdal práva podať odvolanie voči rozsudku okresného súdu, ktorým bol rodinný dom s priľahlými pozemkami prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Žalobca požaduje kľúč od rodinného domu s argumentáciou, že ide o jeho majetok. V jeho užívaní mu žalovaná po dobu 3,5 roka nebráni (od rozchodu sporových strán, kedy si zobral všetky svoje osobné veci, do domu nevstúpil a nepožadoval ani vydanie iných spoločných vecí, nedomáhal sa práva nehnuteľnosť užívať). Ako vyplýva zo SMS správy, jediným motívom jeho konania je, že má na to právo, ide o jeho majetok; nedomáha sa kľúčov od rodinného domu z dôvodu potreby prístupu k jeho osobným veciam, prípadne iným spoločným veciam alebo ich prevzatia, či užívania rodinného domu. Žalovaná považuje správanie žalobcu za rozporné s dobrými
mravmi, sledujúce výlučne šikanózny výkon doposiaľ trvajúceho vlastníckeho práva, ktorému nie je možné v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnúť právnu ochranu. S poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zdôraznila permanentný a agresívne vyvíjaný psychický nátlak žalobcu na odovzdanie kľúčov od rodinného domu, v ktorom má ona s maloletým synom sporových strán vytvorené svoje zázemie a súkromie.
2.2. Poukázala na to, že žalobca sa domáha vydania kľúčov agresívnym a výhražným spôsobom, čo by mu umožňovalo ktorúkoľvek hodinu bez vedomia obyvateľov domu vstúpiť do nehnuteľnosti, kde majú žalovaná a maloletý syn osobné veci. Zopakovala tvrdenie, že v dôsledku agresívneho správania žalobcu voči žalovanej po požití alkoholu bola počas ich spolužitia do domácnosti viackrát privolaná polícia, čo dokladá relevanciu hroziaceho nebezpečenstva vzniku verbálnych a fyzických útokov. Žalovaná má za to, že je daná nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán a právne posúdenie jej neexistencie súdom prvej inštancie je vecne nesprávne.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
3.1. Zdôraznil, že predmet svojho bezpodielového spoluvlastníctva neužíva, nedisponuje kľúčmi od vstupnej domovej brány, ovládacím zariadením slúžiacim na otváranie vstupnej brány na nehnuteľnosti ani kľúčmi od vstupných dverí do rodinného domu. Na ich vydanie bezvýsledne žalovanú vyzýval od roku 2015, o čom svedčia okrem výziev nachádzajúcich sa v súdnom spise aj e-maily z 11.09.2015, 09.02.2015 a 20.06.2017 adresované právnemu zástupcovi žalovanej. Za daného stavu je potrebné rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia strán sporu pri užívaní spoločného majetku s poukazom na § 144 Občianskeho zákonníka. Úplné vylúčenie z užívania spoločného majetku je možné iba celkom výnimočne za predpokladu, že jeden z manželov svojím správaním a vzťahom k veciam, o užívanie ktorých ide vzbudzuje obavu, že ich ďalším užívaním by mohol spôsobiť škodu. Žalobca objektívne bez prístupu k predmetu vyporiadania nemôže na spoločných veciach spôsobiť škodu.
3.2. Poukázal na to, že žalovaná neosvedčila základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Nepreukázala akékoľvek obavy o narušenie jej súkromia. Z predloženej SMS komunikácie nevyplývajú žiadne vyhrážky, len upozornenia na možné právne riešenia problému, ktoré žalobca mieni využiť. K dnešnému dňu žalovaná nevyužila iné prostriedky svojej ochrany (konanie o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu atď.), teda nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti o agresivite žalobcu. Ničím nepreukázala ani ňou tvrdený alkoholizmus, na ktorý neustále poukazuje. Poprel, že by v dôsledku jeho konania bola do ich spoločnej domácnosti privolaná polícia kvôli jeho požívaniu alkoholu.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1, § 357 písm. d) a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalovanej (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá C. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 C. s. p. za analogického použitia § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti uznesenia okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). 5.1. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).
6. Odvolací súd po preskúmaní spisu (zdôrazniac, že podľa § 329 ods. 2 C. s. p. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) nezistil naplnenie
atribútov nedostatku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v zmysle bodu 5.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
7. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že z charakteru inštitútu neodkladného opatrenia, ktorého zmyslom je poskytnutie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv strán sporu vyplýva, na čo poukázal aj Ústavný súd SR, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd v zásade nevykonáva dokazovanie, ale vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, čo kladie zvýšenú požiadavku na opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je taký stupeň presvedčivosti skutkových tvrdení uvedených v návrhu na jeho nariadenie a v dokladoch k nemu pripojených (v zmysle § 326 ods. 2 C. s. p. navrhovateľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva), ktoré nevzbudzujú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je na mieste predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé.
8. V posudzovanom spore odvolací súd skúmal aj dôvodnosť (skutkový a právny základ) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery (právne, nie faktické) strán sporu, alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie. Pre tento procesný inštitút je charakteristický jeho ochranný účel. Bezodkladnosť úpravy pomerov strán sporu v sebe zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1093). Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené aj vtedy, ak jeho navrhovateľovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1093).
8.1. Účelom návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia bolo dočasne zamedziť realizácii (spolu)vlastníckeho práva žalobcu pre obavy žalovanej z narušenia jej súkromia aj obavy z negatívnych stretov a vzniku konfliktov, ktoré by mohli vyústiť do viac ako len verbálnych útokov na jej osobu. Žalovaná však existenciu takýchto obáv neosvedčila. Žalobca sa rozhodol po uplynutí dlhšieho časového úseku opäť realizovať svoje užívacie právo k nehnuteľnostiam. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 8C/172/2015-501 zo dňa 16.12.2016 podala žalovaná. Uviedla v ňom, že o vlastníctvo nehnuteľnosti má záujem len pri určení výšky vyporiadacieho podielu 45.000,- €, nakoľko finančné prostriedky vo vyššej výške na jeho vyplatenie nedokáže zabezpečiť. Za daného stavu považuje za správne prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu v prípade preukázania jeho solventnosti, prípadne ich prikázanie do podielového spoluvlastníctva bez určenia povinnosti výplaty vyporiadacieho podielu. Návrh žalovanej na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva „prikázaním“ nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov (so zachovaním všetkých práv a povinností spoluvlastníkov, teda aj práva predmet vlastníctva užívať) vyvracia jej odvolacie (skutkové) tvrdenie o existencii obavy z narušenia jej súkromia a z možného agresívneho správania žalobcu voči jej osobe. V pripojenom spise Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/180/2014 sa žalovaná ako manželka ani nezmienila o tom, že „v dôsledku agresívneho správania žalobcu voči žalovanej po požití alkoholu bola počas ich spolužitia do domácnosti viackrát privolaná polícia“. Navrhovateľom v tomto rozvodovom konaní bol manžel, manželka s rozvodom manželstva spočiatku nesúhlasila. Jedine na pojednávaní konanom 03.10.2014 manželka v rámci svojej výpovede uviedla, že si myslí, že navrhovateľ má problém aj s alkoholom.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C. s. p.).
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).