Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-15-2013.pdf
PDF · 114.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: Poľovnícka spoločnosť urbárska Pčoliné, 067 35 Pčoliné, IČO: 42082838, zastúpeného Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné proti žalovaným: 1. Poľovnícka spoločnosť Pavlovec Pčoliné, 067 35 Pčoliné, IČO: 42079110, zastúpenému JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice , 2. P. W., A.. XX.X.XXXX, W. I. G.. XXX/XX, XXX XX Q. O. o určenie neplatnosti zmluvy takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 21.5.2013 na súd žalobu, ktorou navrhol aby súd určil, že Nájomná zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalovaného v 2.rade M. W. ako prenajímateľom a pôvodne žalovaným v 2. rade Poľovníckou spoločnosťou PAVLOVEC Pčoliné ako nájomcom, a to na výmeru 840,66 ha lesných pozemkov zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. F., okres Snina na dobu 10-tich rokov je absolútne neplatná.
2. V žalobe uviedol, že predmetná nájomná zmluva bola v zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve schválená rozhodnutím Krajského lesného úradu v Prešove č.j. 10/00183-FA zo dňa 01.6.2010 kedy nadobudla platnosť a účinnosť a to pre uznaný Poľovný revír Pčoliné. Jeho aktívna vecná legitimácia na podanie tejto žaloby je daná jeho postavením ako účastníka konania v správnom konaní pri rozhodovaní o schvaľovaní nájomných zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva pre Poľovný revír Pčoliné.
3. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 5C/121/2004 zo dňa 22.6.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/174/2004 zo dňa 23.8.2004 zakázal právnej predchodkyni žalovaného v 2. rade M. W. nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX v k.ú. F., resp. s predmetom nájmu, a to najmä nepreviesť nehnuteľnosť na inú fyzickú či právnickú osobu odplatne či bezodplatne, uzavrieť nájomnú zmluvu, záložnú zmluvu, zriadiť vecné bremeno odplatne či bezodplatne atď., a to až do právoplatného skončenia konanie vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/121/2004. Aj napriek tomuto zákazu M. W. uzatvorila predmetnú nájomnú zmluvu, ktorej predmet nájmu tvorí viac než polovicu zo všetkých nájomných zmlúv schválených rozhodnutím Krajského lesného úradu. Predmetné predbežné opatrenie nebolo doposiaľ právoplatne zrušené a trvá doposiaľ a trvalo aj v čase, keď nájomnú zmluvu schvaľoval Obvodný lesný úrad v Snine a Krajský lesný úrad v Prešove, ktorí sa s námietkou žalobcu o tom, že je súdom vydané predbežné opatrenie zákazu
nakladania s týmito nehnuteľnosťami nevedeli vysporiadať. Bez uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy by žalovaná Poľovnícka spoločnosť Pavlovec Pčoliné nemohla získať poľovný revír Pčoliné do užívania, pretože by neboli splnené podmienky podľa ust. § 5 a § 16 a nasl. zákona o poľovníctve a taktiež by táto spoločnosť nemohla získať užívanie poľovného revíru ani podľa v súčasnosti platného a účinného zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z.z..
4. Žalobca ďalej uviedol, že na Okresnom súde Humenné sa vedie pod sp. zn. 5C/69/2010 konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k. ú. F. medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Lespoľnohospodárskym majetkom, š.p. Ulič a M. W.. Tieto nehnuteľnosti sú predmetom nájomnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha v tomto konaní. V uznesení sp. zn. 7Co/144/2012 Krajský súd v Prešove konštatoval, že vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F. je Slovenská republika a to vo výške podielov P. F. a P. O.. Vlastnícke právo k podielu Y. T. je sporné. Pôvodne žalovaná M. W., preto podľa názoru žalobcu nemohla uzatvoriť predmetnú nájomnú zmluvu a to jednak pre zákaz uložený jej súdom ako aj preto, že nebola vlastníčkou všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F..
5. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V prvom rade žalobca nemá v tomto spore aktívnu legitimáciu, nakoľko nie je účastníkom napadnutej zmluvy a nie je ani právnym ani iným nástupcom obidvoch účastníkov tejto zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom ničím neosvedčil opodstatnenie ako účastníka súdneho sporu, keďže z podanej žaloby nevyplýva skutočnosť, že v prípade úspechu v súdnom spore by zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva mohol kompetentný orgán štátnej správy schváliť v jeho prospech.
6. To, že žalobca nie je v tomto spore aktívne legitimovaný vyplýva aj zo v súčasnosti platnej právnej úpravy. Do účinnosti zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve podliehala nájomná zmluva schváleniu príslušným orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva. V súčasnosti vlastníci poľovných pozemkov nemajú možnosť podpisovať nájomné zmluvy, pretože podľa ust. § 5 ods. 4 zákona o užívaní uznaného poľovného revíru rozhoduje zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov hlasovaním na zhromaždení a to viac ako nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných účastníkov, ktorí zastupujú vlastníkov poľovných pozemkov.
7. Pokiaľ žalobca odvíja neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy od skutočnosti, že túto právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade podpísala so žalovaným v 1.rade napriek tomu, že existovalo súdne rozhodnutie - predbežné opatrenie vydané Okresným súdom Humenné sp. zn. 5C/121/2004 zo dňa 22.6.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/174/2004 zo dňa 23.8.2001, tento argument neobstojí. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/166/2011 zo dňa 05.6.2011 totiž Okresný súd Humenné týmto svojim rozhodnutím v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove nezakázal M. W. uzatvárať zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva, lebo ak by tak mienil urobiť, potom takéto obmedzenie vlastníckeho práva mal v súlade so zásadou právneho štátu vo výroku svojho uznesenia uviesť. Predbežné opatrenie Okresného súdu Humenné zo dňa 22.6.2004 sa netýka výkonu práva poľovníctva, pretože M. W. ako vlastníčka poľovných pozemkov nedávala do nájmu nehnuteľnosť, ale len výkon práva poľovníctva. Takýto istý názor vyslovil aj ústredný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva - Ministerstvo pôdohospodárstva SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2320/2009-730/1072 zo dňa 10.6.2009. Vychádzajúc z týchto rozhodnutí potom predmetná žaloba nemá žiadne právne, ani logické opodstatnenie.
9. Skutočnosť, že na Okresnom súde Humenné prebieha súdne konanie pod sp. zn. 5C/69/2010 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. F. nemá na tento súdny spor žiaden vplyv. Aj keby bolo v tomto súdnom konaní určené, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je LPM Ulič, š.p., nebolo by na základe toho možné vysloviť neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy, pretože v čase jej podpisu mala M. W. zákonné právo vstúpiť do zmluvného vzťahu, keďže jej nikto nezakázal podpísať zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva ako to vyplýva z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.6.2012. Navyše v prípade, ak dôjde k zmene účastníkov zmluvného vzťahu, vstupuje do platne uzatvorených zmlúv nový subjekt a to či už na strane prenajímateľa alebo nájomcu, čiže ani táto skutočnosť by nemala vplyv na rozhodnutie v tomto konaní.
10. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že žalobca doposiaľ nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby. Nepredložil žiadne dôkazy o tom, že v prípade jeho
úspechu v tomto konaní by bol schopný v súlade s príslušnými ust. zákona o poľovníctve zabezpečiť, aby v uznanom poľovnom revíre vykonával právo poľovníctva on sám. Žalobca nie je pozemkovým spoločenstvom je iba združením, poľovníckou organizáciou podľa ust. § 32 a nasl. zákona o poľovníctve. Ak by išlo o pozemkové spoločenstvo, toto by mohlo byť vlastníkom poľovných pozemkov, v prípade žalobca však ide iba o poľovnícku organizáciu bez akéhokoľvek právneho vzťahu k poľovným pozemkom v uznanom PR Pčoliné. Aj tieto skutočnosti potvrdzujú, že žalobca nemôže mať v tomto konaní aktívnu legitimáciu, nie je účastníkom predmetnej zmluvy, nemá žiadny právny vzťah k predmetnému poľovnému revíru, ide o združenie, ktorého predmetom činnosti je činnosť záujmových organizácií, čiže v žiadnom prípade nemôže mať naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy.
11. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť s tým, že sa stotožnil sa s vyjadreniami žalovaného v 1.rade.
12. Žalobca v priebehu konania trval na podanej žalobe. Právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade M. W. napriek doposiaľ existujúcemu predbežnému opatreniu nariadenému Okresným súdom Humenné uznesením sp. zn. 5C/121/2004 zo dňa 22.6.2004 podpísala so žalovaným v 1.rade nájomnú zmluvu pre účely výkonu práva poľovníctva na značnú a rozhodujúcu výmeru 804,66 ha lesných pozemkov. Žalobca má za to, že týmto došlo k porušeniu ústavnoprávnych a medzinárodnoprávnych garantovaných princípov právneho štátu a princípu materiálnej spravodlivosti a ochrany zákonnosti. Z rozhodnutia Krajského lesného úradu č.j. 10/00183-FA zo dňa 01.6.2010 vyplýva, že nájomná zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva medzi žalovaným v 1. rade a M. W. bola vzhľadom na výmeru pozemkov rozhodujúcim subjektom pri schvaľovaní nájomných zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva.
13. Žalobca ako poľovnícka spoločnosť, ktorá sa uchádzala v správnom konaní o právo poľovníctva, má v tomto konaní skutočný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy, pretože pri schvaľovaní zmlúv Obvodným lesným úradom v Snine bol žalovaný v 1. rade nezákonne zvýhodnený, resp. bez predmetnej nájomnej zmluvy na výmeru 804,66 ha by práve žalobca získal potrebnú väčšinu pozemkov a žalovaný v 1. rade by v správnom konaní nebol úspešný. Takto boli subjektívne práva žalobcu ako aj jeho členov, ktoré im garantuje čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky závažným spôsobom narušené.
14. Jednoznačne neboli splnené zákonné podmienky, resp. vytvorila sa zákonná prekážka brániaca tomu, aby správny orgán mohol schváliť zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva. Nie je možné sa stotožniť s názorom, že uznesenie Okresného súdu Humenné, ktorým je zakázané predmetné pozemky o výmere 840,66 ha prenajať sa netýka výkonu práva poľovníctva s odôvodnením, že to nie je vec. Je zrejmé, že predmetné pozemky, na ktoré sa vzťahuje výslovný zákaz prenájmu museli byť dané do užívania žalovanému v 1. rade na základe právneho titulu, ktorým je nájomná zmluva, resp. pozemky boli prenajaté pre účely výkonu práva poľovníctva. Z logickej interpretácie je jednoznačne zrejmé že sa jedná o nájomnú zmluvu ako právny titul. Bez právneho titulu nie je možné pozemky prenechať do užívania a takýmto právnym titulom je predsa nájomná zmluva alebo podnájomná zmluva, čo znamená, že v rozpore s predbežným opatrením boli pozemky prenajaté a či to bolo na výkon práva poľovníctva alebo na iný účel je druhoradé. Ak výkon práva poľovníctva nie je vecou v zmysle občianskeho práva, musí byť logicky súčasťou veci, teda súčasťou hlavnej veci, ktorou je v tomto prípade pozemok. A keďže súčasť veci nie je vecou, nemôže bez nej samostatne existovať. Je teda nutné aby vznikol nájom hlavnej veci, na ktorú sa viažu práva. M. W., teda nemohla prenajať súčasť veci bez toho aby neprenajala vec hlavnú, t. j. pozemok.
15. Nebolo ani v kompetencii správneho orgánu vykladať rozhodnutie súdu svojvoľne, toto svedčí súdu, keď Obvodný lesný úrad v Snine nerešpektoval rozhodnutia o zákaze nakladania s predmetnými lesnými pozemkami o výmere 840,66 ha a to dokonca napriek skutočnosti, že štátny podnik LPM Ulič, je v súdnom spore o určenie vlastníctva k týmto pozemkom vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/121/2004, kedy o 2/3 týchto pozemkov už bolo prejudikované názorom Krajského súdu v Prešove v prospech štátneho podniku LPM Ulič. Z uvedeného je zrejmé porušovanie práv v dôsledku nerešpektovania súdneho rozhodnutia, a svojvoľné uzatvorenie zmluvy.
16. Je nelogické aby súd a správne orgány poskytovali ochranu niekomu, komu zjavne vlastnícke práva nesvedčia a komu bol výkon vlastníckych práv obmedzený zrozumiteľným a jasným rozhodnutím súdu predbežnej povahy. Je zrejmé, že práva žalobcu, teda ostatných vlastníkov poľovných pozemkov, sú
nepretržite po dlhú dobu poškodzované nemožnosťou vykonávať právo poľovníctva, ktoré by im za normálnych okolností pri rešpektovaní zásada právneho štátu patrilo. Je nenormálne, aby si žalovaný v 1.rade so žalovaným v 2. rade spolu so správnym orgánom vytvorili svojvoľne bezprávny stav, ktorý by súdy mali rešpektovať.
17. Uznesením sp. zn. 5C/121/2004-25 zo dňa 22.6.2004 Okresný súd Humenné zakázal M. W. nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX kat. úz. F., t.j. parcelami ktoré sú premetom zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, najmä aby nepreviedla tieto nehnuteľnosti na inú fyzickú, či právnickú osobu odplatne, či bezodplatne, aby neuzavrela nájomnú zmluvu, záložnú zmluvu, nezriadila vecné bremená odplatne, či bezodplatne, nevložila tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad inej právnickej osobe, nevykonávala právo obhospodarovania v zmysle LHP a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/121/2004.
18. Krajský lesný úrad v Prešove rozhodnutím č. j. 10/00183-FA zo dňa 01.6.2010 zmenil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Snine č. j. OLÚ2009/00001-1/Ka zo dňa 14.01.2009 tak, že : „Obvodný lesný úrad v Snine v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov schvaľuje zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva (ďalej len „nájomná zmluva“) v uznanom Poľovnom revíri Pčoliné, písomne uzavreté medzi nájomcom, t.j. Poľovníckou spoločnosťou Pavlovec Pčoliné a prenajímateľmi:.........W. M., v zastúpení P. W., na výmere 840,66 ha lesných pozemkov na základe splnomocnenia..........“ Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že uvedené poľovné pozemky sú začlenené do Poľovného revíru Pčoliné, uznaného rozhodnutím Lesného úradu v Humennom zo dňa 25. mája 1993 č. LU-502/93-Ki o celkovej výmere 4110 ha. Platnosť schválených nájomných zmlúv je stanovená na dobu 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
19. V odôvodnení tohto rozhodnutia Krajský lesný úrad v Prešove o. i. uviedol, že toto svoje pozmeňujúce rozhodnutie odôvodnil s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Obdo 1/03 /podľa uvedeného rozsudku občianske právo upravuje nájom veci, a výkon práva poľovníctva nie je vec/ tým, že pani M. W. je evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v k.ú. F.. Podľa právoplatného uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/121/2004 zo dňa 22.6.2004 súd zakázal menovanej nakladať s týmito nehnuteľnosťami. Krajský lesný úrad v Prešove preto dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu Humenné o predbežnom opatrení sa netýka výkonu práva poľovníctva, nakoľko uvedená vlastníčka poľovných pozemkov nedávala do nájmu nehnuteľnosť, ale výkon práva poľovníctva. S uvedeným názorom sa stotožnilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky prostredníctvom svojho rozhodnutia č. j. 2320/2009-730/1072 z 10.6.2009.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžr/166/2011 zo dňa 05. júna 2012 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.1S 88/2010-36 zo dňa 07. júla 2011, ktorým tento vyslovil, že rozhodnutie a postup správnych orgánov, t.j. aj rozhodnutie Krajského lesného úradu v Prešove č. j. 10/00183-FA zo dňa 01.6.2010, ktorým bola schválená zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva uzatvorená medzi nájomcom, t. j. Poľovníckou spoločnosťou Pavlovce Pčoliné a M. W.. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že je nepochybné, že Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 5C/121/2004 zo dňa 22.6.2004 nezakázal M. W. uzatvárať zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva, lebo ak by tak mienil urobiť, potom takéto obmedzenie vlastníckeho práva mal v súlade so zásadou právneho štátu vo výroku svojho uznesenia uviesť. Nakoľko tak neurobil, nie je možné toto uznesenia vykladať v tom duchu, že menovanej M. W. aj zakazuje v rámci svojho vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti uzatvárať zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva.
21. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2) , alebo zvernice (§ 6 ods.1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
Podľa odseku 4 ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy.
Podľa § 17 ods. 1 zmluva zaniká a) uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, b) zánikom poľovného revíru, c) zánikom osoby (§ 13), d) dohodou zmluvných strán, e) rozhodnutím súdu, f) výpoveďou z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy 1.vlastníkom poľovného revíru postupom podľa § 5, 2.užívateľom poľovného revíru, g) ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore, h) rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pri neplanení povinností podľa § 26 po predchádzajúcej výzve na odstránenie nedostatkov.
Podľa odseku 2 a 3 zánik zmluvy je doterajší užívateľ poľovného revíru povinný nahlásiť príslušnému okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa jej zániku. Okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie.
22. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSO“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
23. Úvodom je potrebné uviesť, že ako zák. č. 23/1962 Zb., tak i zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve sú koncipované na totožnom princípe, že o výkone (využití) práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru, ktorí môžu právo poľovníctva vykonávať sami alebo môžu tento výkon zmluvou postúpiť (prenajať) inému subjektu spĺňajúcemu zákonom ustanovené podmienky. V oboch zákonoch je totožne upravený zákaz pre toho, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, ďalej inému postúpiť výkon práva poľovníctva a to ani v jeho časti s tým, že zák. č. 274/2009Z. z. zároveň zakotvil, že lov zveri poľovníckym hosťom sa za postúpenie užívania poľovného revíru nepovažuje (§ 13 ods. 3).
24. Zánik zmluvy o užívaní poľovného revíru (výkonu práva poľovníctva) zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve upravuje v § 17, v ktorom taxatívne vymenúva dôvody jej zániku, pričom za jeden z nich označuje i rozhodnutie súdu a to podaním žaloby podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.
25. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení.
26. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva súd dospel k záveru, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem a to najmä preto lebo žalobca nepreukázal stav ohrozenia alebo neistotu v jeho právnom postavení. Vyslovením neplatnosti tejto zmluvy uzatvorenej medzi M. W. a žalovaným v 1. rade by sa žalobcove postavenie nezlepšilo, pretože mu nič nezaručuje, že by došlo k podpisu zmluvy o výkone práva poľovníctva medzi vlastníkom predmetných nehnuteľností a ním. V súčasnosti prebiehajú súdne konania o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do vlastníctva Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, š.p., ktoré nie sú právoplatne skončené. Vyslovením neplatnosti predmetnej zmluvy by sa nielenže nezlepšilo právne postavenie žalobcu ale v súčasnej dobe, keď sa rozhoduje o úprave vlastníckych
práv k predmetným nehnuteľnostiam, by došlo k zhoršeniu postavenia a k neistote v právnom postavení ďalších dotknutých subjektov, t.j. tak žalovaného v 1. rade ako aj ostatných spoluvlastníkov pozemkov začlenených do Poľovného revíru Pčoliné.
27. Žalobca odvodzuje podanie a odôvodnenosť podanej žaloby najmä od skutočnosti, že M. W. uzavrela so žalovaným v 1. rade Poľovníckou spoločnosťou Pavlovce Pčoliné zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva a to napriek tomu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/121/2004 bolo vydané dňa 22.6.2004 predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal M. W. nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX kat. úz. F., t.j. parcelami, ktoré sú predmetom zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, najmä aby nepreviedla tieto nehnuteľnosti na inú fyzickú, či právnickú osobu odplatne, či bezodplatne, aby neuzavrela nájomnú zmluvu, záložnú zmluvu, nezriadila vecné bremená odplatne, či bezodplatne, nevložila tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad inej právnickej osobe, nevykonávala právo obhospodarovania v zmysle LHP a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/121/2004.
28. Napriek tomuto zákazu M. W. následne uzavrela s Poľovníckou spoločnosťou Pavlovec Pčoliné zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva, ktorú následne schválil svojim rozhodnutím Krajský lesný úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 01.6.2010.
29. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžr/166/2011 zo dňa 05.6.2012 vyslovil jednoznačný právny záver, že je nepochybné, že Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 5C/121/2004 zo dňa 22.6.2004 nezakázal M. W. uzatvárať zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva, lebo ak by tak mienil urobiť, potom takéto obmedzenie vlastníckeho práva mal v súlade so zásadou právneho štátu vo výroku svojho uznesenia uviesť. Nakoľko tak neurobil, nie je možné toto uznesenie vykladať v tom duchu, že menovanej M. W. aj zakazuje v rámci svojho vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti uzatvárať zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva. M. W. mala teda zákonné právo vlastníčky predmetných nehnuteľností vstúpiť do zmluvného vzťahu a podpísať zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva s tým subjektom, ktorý uznala za vhodný a teda aj so žalovaným v 1. rade.
30. Takáto argumentácia žalobcu teda pre úspešnosť podanej žaloby nemôže obstáť rovnako ako neobstojí sni argument, že na súde prebieha súdny spor, v ktorom Slovenská republika v zastúpení Lesopoľnohospodársky majetok, š.p. Ulič žaluje M. W. o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých sa týka zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva. Ako správne uviedol žalovaný v 1.rade aj v prípade, ak by došlo k zmene vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom a súd by vyslovil, že ich vlastníkom je Slovenská republika v zastúpení LPM š.p. Ulič, nebol by to dôvod na vyslovenie neplatnosti zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, pretože v takom prípade by nový vlastník vstúpil do zmluvného vzťahu na strane prenajímateľa v súlade s ust. § 13 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve.
31. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Žalobca nebol účastníkom zmluvného vzťahu a nebol účastníkom Zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, nevystupoval v zmluve ako zmluvná strana, ani ako nájomca.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, pretože určením neplatnosti zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca nemôže mať v tomto smere naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, takáto žaloba jeho situáciu nijakým spôsobom nevyrieši, a druhým dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. V danom spore boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.