Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2Er/278/2015

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: C. C., L.. X.X.XXXX, P. J. Ž. XXX/XX, Y., občan SR, o vymoženie 610,19 eur s prísl. a trov exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Laiferom, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Prievozská 14/A, pod č. R. XXX/XX z a s t a v u j e.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Laiferovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.

III. Oprávnený a povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal 19.5.2015 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného titulu - rozhodnutie č. 700-3011547214-GC04/14 z 10.9.2014 vydané oprávneným a pre vymoženie trov exekúcie.

2. Tunajší súd vydal dňa 25.5.2015 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Dňa 25.4.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného, a teda nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Elektronickou lustráciou dopravného inšpektorátu bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Elektronickou lustráciou SCB z dostupných bánk bolo zistené, že povinný nemá vedený účet v žiadnej banke. Lustráciou portálu Dlžník.sk bolo zistené, že povinný má dlh v Sociálnej poisťovni vo výške 1 425,18 eur. Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Lustráciou v centrálnom registri exekúcií bolo zistené, že voči povinnému je vedených celkom 14 exekučných konaní od roku 2008. V živnostenskom registri bolo zistené, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť 20.3.2012. Tieto skutočnosti boli overené aj pri osobnom šetrení v bydlisku povinného. Nakoľko ďalšie pokračovanie exekučného konania by bolo neefektívne a viedlo k zbytočnému navyšovaniu výdavkov, pričom nie je najmenší predpoklad, že by mohlo dôjsť k vymoženiu pohľadávky, navrhol súdny exekútor exekúciu zastaviť.

4. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.apríla 2017, § 243 h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Pre rozhodnutie súdu je však rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

8. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež aj z obsahu návrhu a príloh k nemu pripojených, z ktorého sú tvrdenia exekútora dostatočne preukázané.

9. V prejednávanej veci súd taktiež aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Obdobne vyslovil tento právny názor Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13CoE/23/2014 zo 14.5.2014.

10. Z vlastného šetrenia súd zistil, že povinný adresu trvalého pobytu do dnešného dňa nezmenil. Podnikateľskú činnosť ukončil povinný vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 20.3.2012. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že povinný od 23.8.2016 do 19.8.2016 vykonával prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom vymeriavacím základom na výpočet poistného bola suma 14,40 eur a 19,20 eur. Od 22.3.2018 povinný vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce s vymeriavacím základom 11,- eur a 89,- eur. Ide však o tak nízky príjem, z ktorého nie je možné vykonávať akékoľvek zrážky.

11. Z takto zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že v čase rozhodovaniu súdu možno o majetkovej situácii povinného vysloviť, že nemá žiaden majetok podliehajúci exekúcii, jeho dlhy niekoľkonásobne prevyšujú jeho príjem a teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

14. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012 vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

16. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

17. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom podnete na zastavenie exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.

18. Podľa § 25 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

19. V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny podľa tohto zákona nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 6,64 eur.

20. Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 39,83 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia.

21. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

22. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. V tomto konkrétnom prípade však zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenému ani povinnému. Keďže teda žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku/

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.