Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/45/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: D&I Consulting Limited, 10 Dustan, Londýn N2 0UX, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, právne zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanej: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P. č. XX, o zaplatenie sumy 10.120,70 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.801,40 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Pôvodný žalobca VÚB a.s. sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 17.08.1999 domáhal voči pôvodne žalovanému v 1. rade - H.. X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom P. P. č. XX a žalovanej v 2. rade

- U. Q., aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi z titulu poskytnutého úveru sumu 304.896,17 Sk s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že pôvodnému žalovanému v 1. rade na základe Úverovej zmluvy č. X/XX zo dňa 08.05.1995 poskytol konsolidačný úver vo výške 1.342.000 Sk pri úrokovej sadzbe 18 %, ktorý úver sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť do 31.12.1999 pravidelnými štvrťročnými splátkami počnúc mesiacom október 1995. Termíny splátok s uvedením ich výšky boli dohodnuté v časti III bod 1 Úverovej zmluvy. Návratnosť úveru si žalobca zabezpečil zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku žalovaných v 1. a 2. rade na základe Záložnej zmluvy č. 1/95. Založený majetok sa nachádza v kat. úz. P. P., LV č. XXX. Návratnosť úveru bola zabezpečená aj Ručiteľskou listinou č. X/XX a to žalovanou U. Q. a tiež záložnou zmluvou č. X/XX-hnuteľnými vecami žalovaného v 1. rade.

Krajský súd v Trnave postúpil predmetnú vec dňa 26.06.2000 Okresnému súdu Trnava z dôvodu vecnej nepríslušnosti ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 11Cb/45/2000-325 zo dňa 18.06.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 25.08.2015, konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcu voči žalovanému v 1. rade z dôvodu, že na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz a žalobca svoju pohľadávku prihlásil do konkurzného konania.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11Cb/45/2000-372 zo dňa 18.11.2015 tak, že výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.179,97 eur, výrokom II. konanie v časti

príslušenstva v sume 2.698,76 eur zastavil a výrokom III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.103 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 3.433,35 eur.

Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. 21Cob/109/2016-424 zo dňa 31.10.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutej časti I. a III. výroku a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo svojom rozhodnutí odvolací súd okrem iného poukázal na to, že v danom prípade medzi pôvodne žalovaným v 1. rade a žalovanou nešlo o nerozlučné spoločenstvo, keď len v prípade nerozlučného spoločenstva vyhlásením konkurzu na jednu zo sporových strán, prerušenie konania pôsobí na sporové strany, ktoré vystupujú na strane úpadcu. Zároveň mal za to, že obsahu ručiteľskej listiny č. 1/95 k záložnej zmluve č. 1/95 vyplýva, že posledná splátka úveru bola 31.12.1999 a platnosť ručiteľskej listiny zaniká uhradením tejto poslednej splátky, ktorá je splatná 31.12.1999 a najneskôr do vyrovnania všetkých záväzkov voči banke. Preto odvolací súd dospel k záveru, že postúpením predmetnej pohľadávky z pôvodného žalobcu VÚB, a.s. na spoločnosť GFR s.r.o. a následne na žalobcu, nemá vplyv na zánik ručiteľského záväzku žalovanej. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že sporná pohľadávka je premlčaná, odvolací súd sa s názorom žalovanej nestotožnil, keď dospel k záveru, že ust. § 405 ods.1 Obchodného zákonníka nie je aplikovateľné na daný spor, pretože sa vzťahuje na prípady, ak sa nerozhodlo vo veci samej, avšak v danej veci sa rozhodlo vo veci samej rozsudkom, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bolo voči nemu podané odvolanie. Zároveň odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že uplynutím desiatich rokov, ktorými je premlčacia doba limitovaná, počas súdneho konania, stráca dlžník možnosť vzniesť námietku premlčania počas tohto konania, a to napriek tomu, že premlčacia doba už uplynula. Odvolací súd však považoval za dôvodnú námietku žalovanej o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru o dôvodnosti výšky priznanej istiny a úrokov z omeškania, keď priznal žalobcovi istinu vo výške 18.179,97 eur, ktorá pozostáva z istiny v sume 10.120,70 eur a zo základných úrokov dohodnutých účastníkmi v zmluve vo výške 8.059,28 eur, bez ich bližšej špecifikácie, bez uvedenia spôsobu ich výpočtu.

Predmetom konania (po čiastočnom zrušení rozsudku súdu prvej inštancie) zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18.179,97 eur a trov konania.

Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou č. 1/95 zo dňa 08.05.1995, prílohou č. 1 k úverovej zmluve č. 1/95, prílohou č. 2 k úverovej zmluve č. 1/95, ručiteľskou listinou č. 1/95 zo dňa 08.05.1995, Dodatkom č. 1 k úverovej zmluve č. 1/95 zo dňa 30.06.1995, Dodatkom č. 2 k úverovej zmluve č. 1/95 zo dňa 23.02.1996, Záložnou zmluvou č. 1/95 zo dňa 08.05.1995, Záložnou zmluvou č. 2/95 zo dňa 08.05.1995, Záložnou zmluvou č. 3/95 zo dňa 08.05.1995, výpisom z bankového účtu pôvodného žalovaného v 1. rade, prehľadom plnenia splátkového kalendáru poskytnutého úveru k 28.02.2003, potvrdeniami o vkladoch hotovosti na účet VÚB, a.s., ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca v konaní uviedol, že ako vyplýva z ustanovení Zmluvy a Dodatku č. 1 poskytla Všeobecná úverová banka, a.s. pôvodnému žalovanému v 1. rade (X.) konsolidačný úver, ktorého podstatou bolo splatenie iných úverov pôvodného žalovaného v 1. rade. Za týmto účelom banka poskytla finančné prostriedky a tieto poukázala bezhotovostným prevodom v prospech v zmluve uvedených úverových účtov, z čoho vyplýva, že v okamihu poskytnutia finančných prostriedkov na úhradu uvedených záväzkov boli pôvodnému žalovanému v 1. rade tieto finančné prostriedky poskytnuté a tento má povinnosť takto poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi a príslušnými poplatkami uhradiť spôsobom dohodnutým v Zmluve a jej neskorších dodatkoch. Preto tvrdenie žalovanej, že tieto finančné prostriedky neprevzala je bez právneho významu. V zmysle ustanovení Dodatku č. 1 k úverovej zmluve sa pôvodný žalovaný v 1. rade zaviazal poskytnutý úver splácať nasledovne: ku dňu 31.10.1995 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.03.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 30.06.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 30.09.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 31.12.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 31.03.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 30.06.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 30.09.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 30.12.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 31.03.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.06.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.09.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.12.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.03.1999 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.06.1999 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.09.1999 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.12.1999 uhradí sumu 104,896,17 Sk.

Všetky splátky splatné do 31.03.1999 boli zo strany pôvodného žalovaného v 1. rade uhradené, zostali neuhradené posledné tri splátky, t.j. splátka ku dňu 30.06.1999, k 30.09.1999 a k 31.12.1999. Vzhľadom k skutočnosti, že pôvodný žalovaný v 1. rade neuhrádzal dlh riadne a včas od 01.07.1998, pristúpila banka k zosplatneniu úveru a následne 16.08.1999 podala žalobu na súd na zaplatenie 304.896,17 Sk s príslušenstvom. Dôkazy predložené žalovanou, ktoré majú dokazovať splatenie pohľadávky žalobcu sú dokladmi, ktoré dokladajú úhradu splátok splatných k 30.09.1998, 31.12.1998 a 31.03.1999, a ktoré boli bankou evidované a od celkovej dlžnej sumy odpočítané. Dňa 04.05.2006 bola v dobrovoľnej dražbe vydražená nehnuteľnosť - prevádzková budova zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. I., ktorá bola založená Záložnou zmluvou č. 2/95. Predmetná nehnuteľnosť bola vydražená za cenu 100.000 Sk, po odpočítaní nákladov dražby a odmeny pre dražobníka bola záložnému veriteľovi poukázaná v prospech pohľadávky čiastka 2.698,76 eur (81.302,80 Sk), teda nie 3.319,39 eur (100.000 Sk) ako uvádza žalovaná, o ktorú bola znížená pohľadávka žalobcu na sumu 547.689,90 Sk, o tejto skutočnosti bol pôvodný žalovaný v 1. rade informovaný Oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 24.05.2006. Pohľadávka vo výške 547.689,90 Sk bola žalobcom prihlásená do konkurzného konania sp. zn. 1K/257/04 vedeného na Krajskom súde v Bratislave prihláškou zo dňa 31.08.2007, pohľadávka bola v celej prihlásenej výške na prieskumnom pojednávaní správcom konkurznej podstaty uznaná, pričom riadne uznaná pohľadávka v konkurznom konaní má účinky judikovanej pohľadávky a na takéto judikovanie existencie pohľadávky musí prihliadať aj súd v tomto konaní. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. žalobou zo dňa 16.08.1999 žiadala zaplatenie sumy 304.896,17 Sk (10.120,70 eur) s príslušenstvom. V dôsledku ukončenia úročenia k 22.03.2003 podala návrh na zmenu žalobného petitu, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 16.04.2007. Na základe tejto zmeny žalobného petitu žiadal pôvodný žalobca, aby žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobcovi sumu 628.992,70 Sk (20.878,73 eur). Takto vyčíslená suma zahŕňala istinu po lehote splatnosti vo výške 304.896,17 Sk (10.120,70 eur), základné úroky vo výške 302.970,46 Sk (10.056,78 eur), úroky z omeškania vo výške 18.146,07 Sk (602,34 eur) a ostatné poplatky vo výške 2.980 Sk (98,92 eur).

Pôvodný žalovaný v 1. rade a žalovaná žiadali žalobu zamietnuť s poukazom na to, že úverovú zmluvu pôvodný žalovaný v 1. rade uzatvoril ako podnikateľ, keď v čase uzavretia zmluvy podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom H.. X. Q. „MH.“. Vzhľadom na túto skutočnosť nie sú pôvodný žalovaný v 1. rade pasívne a žalovaná legitimovaní s poukazom na § 9 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka. Pôvodný žalovaný v 1. rade potvrdil, že mu bol poskytnutý úver vo výške 1.342.000 Sk, z tejto sumy spoločne so žalovanou, ktorá je jeho manželkou, uhradili sumu 1.122.526 Sk, sumu 219.474 Sk, ktorá predstavuje úroky a poplatky neuhradili, pričom ohľadne tejto vzniesli námietku premlčania priamo u žalobcu dňa 02.05.2001. Žalovanú sumu 304.896,17 Sk považujú za nedôvodnú.

Zástupca žalovanej H.. X. Q. (pôvodný žalovaný v 1. rade) žiadal žalobu voči žalovanej zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobca nerešpektuje dodatok k úverovej zmluve č. 2 k zmluve č. X/XX zo dňa 23.02.1996. V tomto dodatku banka jednoznačne prehlasuje, že na podklade žiadosti podnikateľa zo dňa 19.04.1995 sa banka zaväzuje poskytnúť strednodobý konsolidačný úver do 31.12.1999 v sume dohodnutej v časti II tejto zmluvy pri úrokovej sadzbe odvodenej od base rate a odchýlky. Z bodu II úverovej zmluvy č. 1/95 zo dňa 08.05.1995 vyplýva, že výška úveru bola poskytnutá vo výške 1.342.000 Sk. Pokiaľ žalobca požaduje sumu 304.896,17 Sk, bolo preukázané, že žalobcovi bola uhradená spolu suma 1.200.000 Sk. Úverová zmluva č. 1/95 vo výške 1.345.000 Sk bola zložená z krátkodobého úveru vo výške 1.122.526 Sk a z omeškaných úrokov a poplatkov vo výške 219.474 Sk. Žalovaná opätovne vznáša námietku premlčania ohľadne sumy 219.474 Sk. Zástupca ďalej uviedol, že bola vznesená námietka premlčania ohľadne sumy 109.081,94 Sk a súčasne vzniesol aj námietku premlčania ohľadne sumy 8.811 Sk. Vzhľadom na to, že sa jednalo o omeškané úroky a poplatky z roku 1995 v zmysle § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, všetky sumy, v ktorých bola vznesená námietka premlčania sa netýkajú istiny, ale omeškaných úrokov a poplatkov. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca si uplatňuje v konaní žalovanú sumu, je v príkrom rozpore s úverovou zmluvou č. 1/95, nakoľko z poskytnutého úveru bola uhradená suma 1.200.000 Sk, keď v skutočnosti mala byť uhradená suma 1.122.526 Sk. Tiež uviedol, že žaloba voči žalovanej na zaplatenie záväzku z titulu ručiteľského záväzku je nedôvodná, pretože ručenie žalovanej je obsiahnuté v ručiteľskej listine č. 1/95 z 08.05.1995. Ručenie je obmedzené na dobu určitú, t.j. 31.12.1999. Priamo v ručiteľskej listine sa uvádza platnosť ručiteľského záväzku, ktorý zaniká dňom 31.12.1999. Ručiteľ obmedzuje svoj ručiteľský záväzok len na jedného veriteľa, ktorým je VÚB, a.s. Trnava. Z uvedených záverov teda vyplýva, že takto koncipovaný ručiteľský záväzok zanikne v dôsledku postúpenia pohľadávky. Ak ručenie v dôsledku postúpenia zaniklo a záložné právo zaniklo, veriteľ teda nemá žiadny právny titul na uhradenie žalovanej sumy.

Z Úverovej zmluvy č. 1/95 zo dňa 08.05.1995 vyplýva, že medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a podnikateľom Ing. X. Q., bol pôvodnému žalovanému v 1. rade poskytnutý dlhodobý konsolidačný úver do 31.12.1999, vo výške 1.342.000 Sk (44.546,24 eur) pri úrokovej sadzbe 18 % ročne (pozostávajúci z base rate ku dňu povolenia úveru predstavuje 16 % a odchýlky + 2,0 %). Podmienky čerpania úveru boli dohodnuté tak, že čerpanie úveru bude realizované bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov priamo na splátky úverov, z ktorých je poskytovaný konsolidačný úver zložený, a to krátkodobý úver na účte č. XXXX-XXXXXX-XXX v sume 1.122,526 Sk (37.261,04 eur) a omeškané úroky a poplatky na účte v sume 219.474 Sk (7.285,20 eur), teda spolu v sume 1.342.000 Sk (44.546,24 eur). V zmluve bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že úver je splatný do 31.12.1999, pričom podnikateľ sa zaviazal úver splácať v splátkach, ktoré boli uvedené v prílohe č. 1 ako aj v dodatku č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 08.05.1995 nasledovne: ku dňu 31.10.1995 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.03.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 30.06.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 30.09.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 31.12.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 31.03.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 30.06.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 30.09.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 30.12.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 31.03.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.06.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.09.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.12.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.03.1999 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.06.1999 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.09.1999 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.12.1999 uhradí sumu 104,896,17 Sk.

V zmysle bodu 1 časť II Dodatku č. 1 k úverovej zmluve č. 1/95 uzavretého dňa 30.06.1995 sa banka (pôvodný žalobca) po dohode s podnikateľom (pôvodným žalovaným v 1. rade) zaviazala poskytnúť úver v sume 1.404.896,17 Sk (46.634,01 eur), t.j. zvýšenie pôvodnej sumy úveru 1.342.000 Sk (44.546,24 eur) o sumu 62.896,17 Sk (2.087,77 eur).

Podľa Dodatku č. 2 k úverovej zmluve č. 1/95 uzavretého medzi účastníkmi dňa 23.02.1996 týkajúcej sa úverovej zmluvy zo dňa 08.05.1995 bod 1 časť I. na podklade žiadosti podnikateľa zo dňa 19.04.1995 sa banka zaväzuje poskytnúť strednodobý konsolidačný úver do 31.12.1999.

Z ručiteľskej listiny č. 1/95 k záložnej zmluve č. 1/95 uzavretej dňa 08.05.1995 súd zistil, že žalovaná vyhlásila, že ručí za poskytnutý úver vrátane úrokových nákladov a poplatkov za úver poskytnutý pre podnikateľa H. (pôvodného žalovaného v 1. rade).

Zo záložnej zmluvy č. 2/95 uzatvorenej dňa 08.05.1995 medzi VÚB, a.s., a pôvodným žalovaným v 1. rade vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je zriadenie záložného práva na zaručenie úverov poskytnutých v sume 1.342.000 Sk. Záložné právo bolo zriadené na majetok záložcu (pôvodného žalovaného v 1. rade) vedeného na LV č. XXXX - kat.úz. I. parc. č. XXXX/X., montované objekty, s.č. XXXX, pod B X/ X Q. I. (XXXXXXXX) v podiele X/X; bez pozemku - p. č. XXXX/X.

Z oznámenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - pôvodného žalovaného v 1. rade zo dňa 05.11.2015 súd zistil, že žalobca si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania vo výške 547.689,90 Sk s nárokom na oddelené uspokojenie, z toho istina je vo výške 304.896,17 Sk a príslušenstvo vo výške 242.793,73 Sk. Uvedená pohľadávka v konkurznom konaní nebola uspokojená ani z časti, nakoľko ešte neprišlo k speňažovaniu majetku spadajúceho do konkurznej podstaty.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 546 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa ustanovenia § 549 Občianskeho zákonníka ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.

Právny zástupca žalobcu v konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že žalobca má za to, že jeho nárok je oprávnený, a to aj s ohľadom na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/109/2015-424, že námietky premlčania a námietky ohľadom pasívnej legitimácie sú neodôvodnené. Manžel žalovanej X. Q., uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. úverovú zmluvu č. X/XX, zabezpečenú ručením žalovanej, záložnými zmluvami k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. P. P. a na LV č. XXXX v k.ú. I. a k hnuteľným veciam - brašnárskym strojom, na základe ktorej poskytla banka dňa 08.05.1995 dlžníkovi tzv. konsolidačný úver vo výške 1.342.000 Sk, pričom Dodatkom č. 1 zo dňa 30.06.1995 bol tento navýšený o 62.896,17 Sk. Úver poskytla banka dlžníkovi ako konsolidačný úver, ktorého podstatou bolo splatenie iných nesplácaných úverov dlžníka, pričom časť vo výške 1.122.526 Sk bola použitá na splatenie istiny z nesplácaného úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy č. 1/93 zo dňa 09.07.1993 a časť vo výške 282.370,17 Sk použitá na splatenie úrokov z nesplácaného úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy č. X/XX zo dňa 09.07.1993. Celková suma poskytnutá bankou vo výške 1.404.896,17 Sk tak predstavuje istinu úveru poskytnutého na základe Zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že nárok uplatňovaný žalobcom nemôžu predstavovať úroky z rokov 1993-1995. Zároveň žalobca uvádza, že premlčanie úrokov nemožno počítať od podpisu zmluvy, ale odo dňa ich splatností, pričom dlžník neplatil riadne a včas úroky od 01.06.1998 a teda v čase podania žaloby nemohli byť premlčané. Dlžník sa v zmysle Zmluvy a jej dodatkov zaviazal uhradil žalobcovi poskytnutý úver štvrťročnými splátkami v termínoch stanovených Prílohou č. l Zmluvy v znení Dodatku č. 1 spolu s riadnymi úrokmi, poplatkami a ďalšími platbami spojenými s úverom. Riadny úrok ku dňu podpisu Zmluvy predstavoval úrok vo výške 18 % (Base rate 16 % + odchýlka od Base rate vo výške + 2 %), pričom dlžník sa podľa bodu I. časť 2 Zmluvy zaviazal akceptovať zmeny úrokových sadzbách, ktoré v priebehu trvania Zmluvy vyplynú z novej ceny za úverové zdroje. Od 01.06.1998 dlžník neuhrádzal základné úroky, úroky z omeškania, a teda splátky uhrádzal len čiastočne vo výške istiny, pričom splátky so splatnosťou k 30.09.1998 a 31.12.1999 uhradil až 13.01.1999. Splátku so splatnosťou k 31.03.1999 uhradil dňa 02.04.1999, aj to opäť len vo výške istiny. Splátky splatné k 30.06.1999, 31.09.1999 a 31.12.1999 neboli uhradené ani čiastočne. Vzhľadom ku skutočnosti, že dlžník v dôsledku neplatenia riadnych úrokov neuhrádzal riadne a včas došlo k strate výhody splátok v zmysle bodu III časti 2 písm. d) zmluvy a banka pristúpila k zosplatneniu úveru dňa 28.06.1999. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 17.10.2003, ktorý žalobca odôvodnil ukončením úročenia k 22.03.2003, súd pripustil uznesením zo dňa 16.04.2007 zmenu žalobného petitu tak, že žalobca žiada, aby žalovaní v l. a 2. rade zaplatili žalobcovi sumu 628.992,70 Sk. Takto vyčíslená suma zahŕňala istinu po lehote splatnosti vo výške 304.896,17 Sk, základné úroky vo výške 302.970,46 Sk, úroky z omeškania vo výške 18.146,07 Sk a ostatné poplatky vo výške 2.980 Sk. Dňa 04.05.2006 bola v dobrovoľnej dražbe vydražená nehnuteľnosť

- prevádzková budova zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. I. ktorá bola založená Záložnou zmluvou č. X/XX. Predmetná nehnuteľnosť bola vydražená za cenu 100.000 Sk, po odpočítaní nákladov dražby a odmeny pre dražobníka bola záložnému veriteľovi poukázaná v prospech pohľadávky čiastka 81.302,80 Sk (2.698,76 eur). Predmetná suma bola započítaná na poplatky (2.980 Sk/98,92 eur), úroky z omeškania (18.146,07 Sk / 602,34 eur) a čiastočne na riadne úroky (60.176,73 Sk / 1.997,50 eur). V dôsledku uvedenej skutočnosti zobral svojím podaním zo dňa 17.08.2015 žalobca svoj žalobný návrh späť v časti príslušenstva vo výške 2.698,76 eur (81.302,80 Sk). Takto vyčíslená pohľadávka vo výške 547.689,90 Sk bola žalobcom prihlásená do konkurzného konania 1K/257/04 vedeného na Krajskom súde Bratislave prihláškou zo dňa 31.08.2007, pohľadávka bola v celej prihlásenej výške na prieskumnom pojednávaní správcom konkurznej podstaty uznaná. Ohľadom bližšej špecifikácie príslušenstva pohľadávky žalobca uvádza, že si naďalej uplatňuje sumu špecifikovanú v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 17.08.2015. Sumy poplatkov a úrokov z omeškania, voči ktorým bola započítaná časť výťažku z dobrovoľnej dražby v súčasnosti nevie žalobca už bližšie špecifikovať vzhľadom na časový odstup od ich vzniku a vzhľadom na skutočnosť, že uvedené podklady nemá k dispozícii už ani pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, ktorý si ich uplatnil v žalobe. Sadzbu riadnych úrokov pôvodný veriteľ viackrát menil vzhľadom na dojednanie zmluvy a vývoj úrokových sadzieb, avšak podklady k uvedeným zmenám nemá k dispozícii už ani pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, preto žalobca pri špecifikácii úrokov vychádzal zo sadzby 18 %, ktorá bola zmluvne dojednaná a v súvislosti s tým je žalobca schopný bližšie špecifikovať úroky vo výške 9.865,98 eur. Dlžné zmluvné úroky vyčísľuje žalobca nasledovne:

- 18% ročne zo sumy 23.398,27 eur (704.896,17 Sk) od 01.06.1998 do 30.06.1998 vo výške 346,17 eur,

- 18% ročne zo sumy 20.078,87 eur (604.896,17 Sk) od 01.07.1998 do 30.09.1998 vo výške 910,98 eur,

- 18% ročne zo sumy 16.759,48 eur (504.896,17 Sk) od 01.10.1998 do 31.12.1998 vo výške 760,38 eur,

- 18% ročne zo sumy 13.440,09 eur (404.896,17 Sk) od 01.01.1999 do 31.03.1999 vo výške 596,52 eur,

- 18% ročne zo sumy 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) od 01.04.1999 do 27.06.1999 vo výške 444,20 eur,

- 18% ročne zo sumy 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) od 28.06.1999 do 22.03.2003 vo výške 6.807,73 eur, t.j. spolu 9.865,98 eur. Žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 18.179,97 eur (547.689,90 Sk), a to istinu po lehote splatnosti vo výške 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) a základné úroky vo výške 8.059,28 eur (242.793,72 Sk).

Žalovaná v konaní (po zrušení rozsudku) uviedla, že pokiaľ si chcel žalobca uplatniť žalobu vrátane omeškaných úrokov a poplatkov vo výške 219.474 Sk, resp. 281.474 Sk, bol povinný podať žalobu v lehote štyroch rokov odo dňa kedy boli omeškané úroky a poplatky podpísané. Žalobca podal žalobu dňa 17.08.1999, teda po uplynutí uvedenej štvorročnej lehoty na premlčanie omeškaných úrokov a poplatkov. Udalosť, od ktorej sa lehota začína je deň 08.05.1995. V danej veci ide o omeškané úroky a poplatky z rokov 1993,1994,1995. Dlžník pritom istinu zaplatil vo výške 1.200.000 Sk. Ďalej žalovaná uviedla, že svojim podaním doručeným súdu dňa 13.03.2018 odoprela plnenie ručiteľom podľa § 549 Občianskeho zákonníka. Účinné odopretie plnenia ručiteľom má pritom za následok zánik jej ručiteľského záväzku. Z dôvodu, že zanikol jej ručiteľský záväzok, stratila v predmetnom konaní pasívnu vecnú legitimáciu. Z týchto dôvodov vznáša proti žalobe v celom rozsahu námietku pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaná žiadnu úverovú zmluvu nepodpísala, žiadne prostriedky neprebrala, bola iba ručiteľkou v prípade nesplnenia uvedenej zmluvy. Žalobca jej podanie zo dňa 13. 03.2018 žiadnym spôsobom nenapadol, nespochybnil, teda ho v plnom rozsahu akceptoval.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodný žalobca - VÚB, a.s. na základe úverovej zmluvy č. X/XX zo dňa 08.05.1995 poskytol pôvodnému žalovanému v 1.rade ako podnikateľovi konsolidačný úver vo výške 44.546,24 eur (1.342.000 Sk) za účelom splatenia krátkodobého úveru vo výške 37.261,04 eur (1.122.526 Sk) a omeškaných úrokov a poplatkov vo výške 7.285,20 eur (219.474 Sk). Banka finančné prostriedky poskytla bezhotovostným prevodom na príslušné úverové účty. Dodatkom č. 1 k úverovej zmluve č. 1/95 uzatvoreného dňa 30.06.1995 bol pôvodnému žalovanému v 1.rade konsolidačný úver navýšený o sumu 62.896,17 Sk, z ktorého dôvodu bola na príslušný účet z titulu omeškaných úrokov a poplatkov na účte prevedená suma 282.370,17 Sk. Dodatkom č. 2 k úverovej zmluve č. 1/95 uzatvoreného dňa 23.02.1996 bola uskutočnená úprava úverovej zmluvy tak, že sa banka zaviazala poskytnúť úver na strednodobý konsolidačný do 31.12.1999 (v zmluve bol úver poskytnutý ako dlhodobý) a uvedeným dodatkom bolo zmenené číslo účtu podnikateľa. Iná zmena týmto dodatkom uskutočnená nebola. V zmysle uzatvorenej zmluvy a dodatku č. 1 sa dlžník zaviazal úver splácať v štvrťročných splátkach v zmysle prílohy č. 1 k uzavretej zmluve. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, z poskytnutého úveru dlžník zaplatil dňa 13.01.1999 po lehote splatnosti sumu 200.000 Sk, keď išlo o splátku splatnú 30.09.1998 v sume 100.000 Sk a splátku splatnú dňa 31.12.1998 v sume 100.000 Sk. Ďalej dlžník dňa 12.04.1999 uhradil po lehote splatnosti sumu 100.000 Sk, keď išlo o úhradu splátky so splatnosťou k 31.03.1999. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo záznamov z rokovaní medzi bankou a dlžníkom. Z poskytnutého úveru bola dlžníkom uhradená spolu suma 1.100.000 Sk. Ku dňu 28.06.1999 pristúpila banka k zosplatneniu úveru.

Pôvodný žalobca sa žalobou zo dňa 16.08.1999 pôvodne domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 10.120,70 eur (304.896,17) Sk titulom neuhradenej istiny z poskytnutého úveru, ako aj príslušenstva pozostávajúceho z riadnych úrokov vo výške 3.232,90 eur (97.394,27 Sk), úrokov z omeškania vo výške 266,10 eur (8.016,67 Sk) a poplatkov vo výške 15,93 eur (480 Sk).

V priebehu konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v sume 2.698,76 eur (81.302,80 Sk) z dôvodu, že pohľadávka navrhovateľa v uvedenej výške mala byť uspokojená na základe dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 16.04.2007, v ktorej bola vydražená nehnuteľnosť založená Záložnou zmluvou č. X/XX . za cenu 3.319,39 eur (100.000 Sk) po odpočítaní nákladov dražby a odmeny dražobníka. Výrokom II rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 18.11.2015 bolo konanie v tejto časti právoplatne zastavené.

V dôsledku uvedeného späťvzatia zostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 18.179,97 eur, pozostávajúcej z istiny v sume 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) a základných úrokov v sume 8.059,28 eur (242.793,72 Sk).

Odopretie plnenia ručiteľa veriteľovi v zmysle § 549 Občianskeho zákonníka je adresovaným právnym úkonom, ktorý má za následok zánik ručenia. Na formu tohto úkonu nepredpisuje zákon žiadnu formu. Ručiteľ môže preto odoprieť plnenie ústnou alebo písomnou formou. Predpokladom odopretia plnenia ručiteľom je a) zavinené konanie veriteľa pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky a b) že v dôsledku takéhoto konania nemôže byť pohľadávka veriteľa uspokojená dlžníkom. Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. K tomu je potrebné, aby medzi týmto konaním veriteľa a neuspokojením pohľadávky dlžníkom bola príčinná súvislosť. Samotná skutočnosť, že pohľadávka nemôže byť uspokojená dlžníkom, ešte nestačí, pretože je potrebné určiť, že pohľadávka nemôže byť uspokojená v dôsledku zavineného konania veriteľa. Zavinenie veriteľa treba vyvodiť z okolností, ktoré mali za následok nemožnosť vymáhania pohľadávky od dlžníka. Zavinenie veriteľa, ktoré môže mať formu úmyslu alebo nedbanlivosti, je predmetom dokazovania. Dôkazné bremeno spočíva na ručiteľovi.

Žalovaná odoprela plnenie žalobcovi ako veriteľovi písomným podaním doručeným súdu dňa 13.03.2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 15.03.2018. Odopretie plnenia odôvodňovala tým, že žalobca mal zaviniť, že jeho pohľadávku mu nesplnil priamo dlžník dĺžkou prebiehajúceho súdneho konania, konkrétne tým, že žalobca neurgoval súd, aby konal a nepodával sťažnosti na prieťahy v konaní. Súd k tomu uvádza, že sa s argumentáciou žalovanej nestotožňuje. Pôvodný žalobca (VÚB, a.s.) podal žalobu dňa 17.08.1999, to znamená, že po uplynutí necelých troch mesiacov od vzniku omeškania dlžníka s plnením splátok úveru. Okrem toho prebiehajúce súdne konanie bolo prerušené na základe uznesenia zo dňa 03.03.2009 v čase od právoplatnosti tohto rozhodnutia (dňa 24.03.2009) do dňa právoplatnosti uznesenia o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade (dňa 23.07.2015), a to z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka - pôvodného žalovaného v 1. rade, keď žalobca si preukázateľne uplatňoval voči dlžníkovi ako úpadcovi žalovanú pohľadávku v konkurznom konaní podaním prihlášky. Je teda zrejmé, že žalobca aktívne pristupuje k vymoženiu uplatnenej pohľadávky. Súdne konanie naďalej pokračuje kvôli uplatňovanej procesnej obrane žalovanej (vyjadrenia, návrhy na vykonanie dokazovania, predkladanie dôkazov) voči nárokom žalobcu, čo však rozhodne nemožno považovať za dôvod, pre ktorý by bolo možné úspešne odoprieť plnenie žalovanej ako ručiteľky voči žalobcovi ako veriteľovi. Na základe uvedeného vyhodnotil súd odopretie plnenia žalovanej žalobcovi ako neúčinné.

Vo vzťahu k žalovanou namietanému nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, ako aj k vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že týmito otázkami sa zaoberal už odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 31.10.2017, pričom ich vyhodnotil ako nedôvodné. Na základe toho súd nepovažuje za podstatné opätovne sa týmito otázkami zaoberať. V predmetnom uznesení (ktorým je súd prvej inštancie viazaný) odvolací súd podrobne vysvetlil dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný a že žalovaná je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Súd preto (v bode 6 odôvodnenia) v stručnosti odkazuje na závery odvolacieho súdu v týchto otázkach.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal k povinnosti uhradiť uvedenú sumu žalovanú ako ručiteľku, keď mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že táto na seba prevzala ručiteľský záväzok a zaviazala sa uspokojiť pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. 1/95 v prípade ich neuhradenia dlžníkom - pôvodným žalovaným v 1. rade. Súd dospel k záveru, že ručiteľka platne na seba prevzala ručiteľský záväzok, pričom ustanovenie § 546 Občianskeho zákonníka vyžaduje písomné vyhlásenie budúceho ručiteľa urobené voči veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní dlh. Vyhlásenie žalovanej ako ručiteľky spĺňa všetky náležitosti, ktoré citované ustanovenie vyžaduje, je adresované veriteľovi, je v ňom uvedené, aký záväzok sa zabezpečuje a obsahuje aj vyhlásenie, že sa zaväzuje splniť dlh, ak ho nesplní dlžník, toto má zároveň písomnú formu a je podpísané žalovanou. Žalovaná súčasne nerozporovala, že bola veriteľom písomne vyzvaná na splnenie dlhu. Je teda v konaní pasívne vecne legitimovaná.

Medzi stranami nebolo sporné, že všetky splátky splatné do 31.03.1999 boli zo strany dlžníka uhradené, okrem posledných troch splátok, t.j. splátka ku dňu 30.06.1999, k 30.09.1999 a k 31.12.1999 v celkovej výške 304.896,17 Sk (10.120,70 eur). V priebehu konania žalovaná nepredložila súdu žiaden dôkaz

o úhrade posledných troch splátok úveru. Na základe toho mal súd nárok žalobcu na uvedenú sumu 10.120,70 eur titulom nesplatenej istiny za poskytnutý úver za dôvodný, preto v tejto časti žalobe vyhovel.

Pokiaľ ide o vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti (prevádzkovej budovy zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. I. založenej Záložnou zmluvou č. X/XX) vo vlastníctve dlžníka (pôvodného žalovaného v 1. rade), medzi stranami nebolo sporné, že na základe vykonanej dražby bola nehnuteľnosť vo vlastníctve dlžníka vydražená za sumu 3.319,39 eur (100.000 Sk), no žalobca nepreukázal, že mu z tejto sumy bola vyplatená suma len vo výške 2.698,76 eur (81.302,80 Sk). Na základe toho má súd za to, že žalobca svoj žalobný nárok v prevyšujúcej výške 620,63 eur (18.697,20 Sk) nepreukázal.

Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, žalobca si nenárokoval napokon žiadne úroky z omeškania ani poplatky, ale iba zmluvné úroky vo výške dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. 18 % ročne (16 % + 2 %). Dlžné zmluvné úroky vyčíslil žalobca nasledovne:

- 18 % ročne zo sumy 23.398,27 eur od 01.06.1998 do 30.06.1998 vo výške 346,17 eur,

- 18 % ročne zo sumy 20.078,87 eur od 01.07.1998 do 30.09.1998 vo výške 910,98 eur,

- 18 % ročne zo sumy 16.759,48 eur od 01.10.1998 do 31.12.1998 vo výške 760,38 eur,

- 18 % ročne zo sumy 13.440,09 eur od 01.01.1999 do 31.03.1999 vo výške 596,52 eur,

- 18 % ročne zo sumy 10.120,70 eur od 01.04.1999 do 27.06.1999 vo výške 444,20 eur (správne malo byť 406,02 eur),

- 18 % ročne zo sumy 10.120,70 eur od 28.06.1999 do 22.03.2003 vo výške 6.807,73 eur,

Žalobca tak vyčíslil zmluvné úroky spolu v sume 9.865,98 eur, pričom žalobou žiadal priznať úroky vo výške 8.059,28 eur, keď sumu 2.698,76 eur získanú vydražením nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného žalovaného v 1. rade započítal na príslušenstvo. Správna výška dlžných zmluvných úrokov činí čiastku 9.827,80 eur (346,17 + 910,98 + 760,38 + 596,52 + 406,02 + 6.807,73), z ktorej je potrebné odpočítať sumu 3.319,39 eur, ktorú žalobca získal titulom vyplatenia ceny vydraženej nehnuteľnosti, čo predstavuje sumu 6.508,41 eur (9.827,80 - 3.319,39).

Nakoľko z úverovej zmluvy vyplýva žalobcovi nárok okrem poskytnutej sumy úveru aj na dohodnuté úroky, pričom žalovaná nepreukázala ich úhradu (či už z jej strany alebo zo strany úverového dlžníka) žalobcovi riadne a včas, preto súd aj v tejto časti sumy 6.508,41 eur považoval nárok žalobcu za dôvodný a aj v tejto časti žalobe vyhovel.

Vzhľadom na vyššie mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná v časti istiny vo výške 10.120,70 eur a v časti zmluvných úrokov vo výške 6.508,41 eur (t.j. okrem nepreukázanej sumy 620,63 eur a sumy 2.698,76 eur vyplatenej žalobcovi v rámci dobrovoľnej dražby, ktoré žalobca započítal na príslušenstvo pohľadávky), a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.801,40 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Z hľadiska posúdenia miery úspechu sporovej strany v konaní, predstavuje súdne konanie jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu. Úspech v konaní sa teda pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej. Preto je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd súčasne zohľadňoval možnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pričom táto nebola žiadnou zo strán tvrdená a ani

preukázaná. Keďže súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu vo veci (§ 255) a zásady zavinenia (§ 256).

V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre správanie žalovaného vzatá sčasti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalobca z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný, platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2008, sp. zn. 3 M Cdo 1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)

Na základe uvedeného rozhodol súd o náhrade trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. V danom prípade späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 2.698,76 eur procesne zavinila žalovaná čiastočné zastavenie konania (keď dôvodom čiastočného späťvzatia vyplatenie časti žalovaného nároku na základe dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného žalovaného v 1. rade) a v tejto časti možno pričítať úspech v konaní žalobcovi, ktorý sa v tejto časti domohol svojho nároku. V prejednávanej veci bol nárok žalobcu dôvodný v časti neuhradenej istiny úveru v sume 6.801,40 eur a nepreukázaný vo zvyšnej časti žalobného nároku v sume 8.678,91 eur. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 52,26 % (2.698,76 eur + 6.801,40 eur / 18.179,07 eur) a žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 47,74 % (8.678,91 eur / 18.179,07 eur). Pomer úspechu žalobcu tak predstavoval 4,52 % (52,26 - 47,74). Vzhľadom na to, že miera úspechu žalobcu bola v konaní zanedbateľná, preto súd nepriznal žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).