Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Pc-1-2018.pdf
PDF · 82.43 KB
Case nature
Area
Subarea
38Pc/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci manželov: P. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na M. XXX/XX, M. a Q. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na M. XXX/ XX, M., zastúpený PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov P. H., rodená T., narodená dňa XX.XX.XXXX a Q. H., rodený H., narodený dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Q. A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. A., zväzok II., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo 2, sa r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka ako manželka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s manželom. Z manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvárala po dvojročnej známosti z lásky. Ich manželstvo bolo funkčné do roku 2012, kedy došlo medzi manželmi k vzájomnému odcudzeniu. Príčinou tohto odcudzenia bola skutočnosť, že manžel trávil väčšinu času v práci a intímne sa stýkali iba zriedka. Manželka pracovala u manžela ako účtovníčka a administratívna pracovníčka a ich vzťah sa v podstate obmedzil iba na pracovné záležitosti. K zhoršeniu ich vzťahu došlo v roku 2015, kedy došlo k smrteľnému úrazu brata manželky, ktorý jazdil na kamióne manžela. Manželka túto skutočnosť ťažko prežívala a u manžela nenašla očakávanú podporu. Na prelome rokov 2015 a 2016 manželka nadviazala mimomanželskú známosť, ktorá trvá doposiaľ. Manžel sa o tejto skutočnosti dozvedel v decembri 2016, v ktorom čase sa manželia už takmer rok intímne nestýkali. Manžel na túto skutočnosť reagoval negatívne, manželku osočoval a správal sa vulgárne voči manželke. Manželka odmietla ukončiť mimomanželský vzťah a začiatkom augusta 2017 opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k svojmu priateľovi, u ktorého žije doposiaľ. Uviedla, že manželstvo je dlhodobo rozvrátené a existuje už iba formálne a nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
2. Manžel vo vyjadrení k návrhu manželky zo dňa 09.03.2018 uviedol, že manželské spolužitie považoval za príjemné a normálne. Svoju rodinu pokladal za pevný a harmonický celok založený na vzájomnej láske a úcte partnerov. Manžel v rámci rodinného spolužitia zabezpečoval rodinu najmä materiálne, keď svoje podnikateľské aktivity vykonával za podpory a odbornej účasti manželky. Nerozlišoval manželské a rodinné spolužitie od vzájomného prežívania manželov ich pracovných aktivít a riešenia pracovných problémov. Pripustil, že po tragickej udalosti v rodine nastali v spolužití manželov komplikácie, ale manžel bol presvedčený, že je manželke dostatočnou oporou. Napriek mimomanželskému vzťahu manželky sa manžel s touto situáciou vyrovnal, predovšetkým aj z dôvodov pretrvávajúceho vedenia spoločnej domácnosti s dospelou dcérou, a preto s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Manželskú neveru
vyhodnotil ako hrubý a urážlivý krok manželky vo vzťahu k nemu, ale je presvedčený, že manželské spolužitie je možné obnoviť za predpokladu, že manželka mimomanželský vzťah ukončí.
3. Manžel vo vyjadrení zo dňa 15.05.2018 uviedol, že zmenil názor na rozvod manželstva a z dôvodu, že medzi manželmi sú neprekonateľné, dlhodobo trvajúce a vážne rozpory, nadobudol presvedčenie, že manželské spolužitie nie je možné obnoviť, a preto s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
4. Súd vykonal pojednávanie dňa 16.03.2018 a dňa 16.05.2018 v prítomnosti manželky, právneho zástupcu manžela a v neprítomnosti manžela podľa § 180 CSP, ktorý sa vo veci vyjadril a požiadal súd o rozhodnutie aj v jeho neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, sobášnym listom, lustráciou účastníkov v registri obyvateľov, vyjadreniami účastníkov a výsluchom manželky, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:
6. Účastníci konania manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v Jaslovských A.. U oboch manželov, ktorí sú slovenskí štátni občania, ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádza jedno dieťa, ktoré je toho času už plnoleté. Zásadnejšie konflikty v manželstve vznikli asi pred tromi rokmi, keď došlo k úmrtiu brata manželky v súvislosti s výkonom práce pre manžela. Manželka nenachádzala u manžela dostatočnú oporu a nadviazala mimomanželskú známosť, ktorá trvá doposiaľ. O tomto mimomanželskom vzťahu má manžel vedomosť a ďalej už v manželstve nechce zotrvať, keďže manželka považuje túto známosť za vážnu a plánuje s ňou aj budúcnosť. K manželovi manželka už žiadne city neprechováva. O obnovenie manželského spolužitia nemá ani jeden z manželov záujem.
7. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
8. Podľa článku 4 základných zásad Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 až 3 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
11. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených.
12. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a 19.
13. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať
podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.
14. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.
15. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.
16. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, neplní svoj účel. Manželstvo bolo problematické už dlhší čas, problémy sa stupňovali a v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia už dlhší čas spolu nežijú, nehospodária spolu a ani sa intímne nestýkajú. Manželka si našla mimomanželskú známosť, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť a plánuje budúcnosť. Obaja manželia súhlasili z rozvodom manželstva, pričom ani jeden nemal záujem na obnovení manželského spolužitia. Nedá sa predpokladať, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.
17. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).
Odvolanie zo strany manželky proti tomuto rozsudku nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení a odôvodnení rozsudku výslovne vzdala (§ 368 CSP), čo potvrdila svojim podpisom do zápisnice.