Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/217/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Technickej univerzity v Košiciach, Letná 9, Košice, IČO: 00 397 610, proti žalovanému: Kernex s.r.o., so sídlom v Košiciach, pri Bitúnku 9, IČO: 36 528 714, o zaplatenie 17.732,61 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.12.2016 čk. 15C/275/2012-156 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17.732,61 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd zastavil a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 17.732,61 eur, ktorého sa voči žalovanému domáhal titulom nájomného za nebytové priestory za obdobie od 1.1.2011 do 30.6.2011 a za obdobie od 16.9.2011 do konca roku 2011, ako aj titulom úhrady za služby poskytované žalovanému v súvislosti s užívaním uvedených priestorov za obdobie r. 2010, počas ktorého účastníci nemali uzavretú nájomnú zmluvu.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli sporové strany Zmluvu č. XX/XXXX o nájme nebytových priestorov v zmysle zák. č. 116/1990 Zb., predmetom ktorej bolo prenechanie nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe vo vlastníctve žalobcu ako prenajímateľa na LV č. XXXX, N. E..Ú.. K. Z. B. H. F. Č.. XX, R. N. E..Ú.. K. Z., X. E. P..: B. H. V.. N.Á. X N. E., prízemie: bufet a sklad, C. H. V.. C.. H. X N. E., medziposchodie, resp. suterén, a to bufet, kancelária so šatňou a sklad, t.j. spolu 157 m2 nebytových priestorov daných do užívania žalovanému ako nájomcovi. Účelom nájmu bolo zriadenie dvoch bufetov so skladmi s názvom „Grécke špeciality“. V článku IV. v bode 1 si strany dohodli, že nájomca bude platiť nájomné za prenajaté priestory vo výške 33,19 eur za 1 m2 ročne, s výnimkou kancelárie vo výmere 8 m2, za ktorú mal platiť nájomné vo výške 49,79 eur za 1m2 ročne. V článku IV., bode 4. si strany dohodli, že v dobe od 1.7. do 15.9. kalendárneho roka počas trvania nájmu budú obidve prevádzky bufetov uzavreté a za uvedené obdobie nájomné nebude fakturované. Nájomca mal platiť nájomné štvrťročne, na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, so splatnosťou na nej uvedenej, pričom nájomné sa považovalo za zaplatené okamihom pripísania fakturovanej sumy na prenajímateľov účet v peňažnom ústave. V článku IV. bode 7. sa strany dohodli, že v prípade omeškania nájomcu so zaplatením nájomného budú mu prenajímateľom fakturované úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania. Podľa článku V. bod 1. nájomca bol povinný uzatvoriť Dohodu o odplatnom odbere médií s oprávnenou organizačnou zložkou prenajímateľa - Odbor hospodárskej správy a energetiky, oddelenie energetiky Rektorátu Technickej univerzity v Košiciach, ktorá Dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Dohoda podľa bodu I tohto článku mala upravovať spôsob a výšku platenia nákladov spojených s odberom médií. V prípade záujmu nájomcu prenajímateľ zabezpečí montáž meračov elektrickej energie a vody, pričom sa nájomca zaväzuje uhradiť náklady s tým súvisiace. V prípade omeškania nájomcu s platením úhrad za odber médií, v bode 4. tohto článku je zakotvené, že mu budú prenajímateľom fakturované úroky z omeškania vo výške, ako pri omeškaní s platbami nájomného. Doba nájmu bola dohodnutá v článku VI. Zmluvy na dobu určitú od 1.1.2011 do 31.12.2011, ktorá môže byť po schválení v Akademickom senáte TU v Košiciach predĺžená na dlhšie obdobie. V článku VII. bode 4 Zmluvy bolo dojednané, že stavebné úpravy prenajatých priestorov je nájomca oprávnený realizovať len na základe predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa a na vlastné náklady. Podľa bodu 6. tohto článku nájomca bol povinný včas hlásiť prenajímateľovi potrebu opráv v prenajatých priestoroch, ktoré má vykonať prenajímateľ. Nájomca sa v bode 14. č. VI. zaviazal, že po skončení nájmu odovzdá prenajímateľovi nebytové priestory v pôvodnom stave, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Z predloženého Dodatku o poskytnutí služby dodávky a platení za spotrebovanú el. energiu, teplo, TÚV a vodu, k Zmluve o nájme č. XX/XXXX, podpísaného dňa XX.XX.XXXX, súd zistil jeho účinnosť od X.X.XXXX, pričom predmetom tohto Dodatku bolo upresnenie podmienok prevádzky, dodávky a úhrad nákladov energetických médií a vody v predmetných nebytových priestoroch. V článku III. Dodatku bol dohodnutý výpočet ceny služieb v závislosti od meranej, resp. dohodnutej spotreby médií, čo bolo bližšie špecifikované u dodávky elektriny, tepla, TÚV, aj vody. Celková spotreba elektrospotrebičov v zmysle prílohy č. 1 predstavovala 3.473,28 kWhod/mesiac, u tepla a TÚV celková vykurovaná plocha bola 111 m2, dohodnutá spotreba vody 20 m3/rok/osoba s tým, že spotreba tepla nie je meraná meračom, rovnako ako ani spotreba elektriny a presne si strany dohodli aj spôsob výpočtu nákladov za všetky médiá. Podľa ostatných ujednaní v čl. IV. bode 3. Dodatku mal žalobca ako dodávateľ vykonať v termíne do 20.2. nasledujúceho kalendárneho roka ročné zúčtovanie nákladov, zároveň sa strany dohodli na znížení úhrad za energetické média počas letného uzatvorenia prevádzok v termíne od 1.7. do 15.9. kalendárneho roka, počas ktorého obdobia dodávateľ bez obmedzenia a predchádzajúceho upozornenia mohol prerušiť dodávky uvedených médií. Zároveň sa strany (dodávateľ a odberateľ) dohodli, že v prípade požiadavky odberateľa - žalovaného na meranie spotreby médií, bude meranie osadené na náklady odberateľa, čo vykoná dodávateľ po vykonaní úhrady kalkulovaných nákladov merania zo strany odberateľa. Dodávateľ mal vyhotoviť rozpis preddavkov na príslušný kalendárny rok a doručiť ho odberateľovi na začiatku príslušného kalendárneho roka (vo forme prílohy č. 2), ktorým rozpisom preddavkov mal byť odberateľ viazaný a zaviazal sa ho platiť. Zároveň bol žalovaný ako odberateľ uzrozumený s tým, že v prípade nedodržania dohodnutých úhrad podľa rozpisu preddavkov môže dodávateľ po písomnom upozornení prerušiť dodávky energií a vody a obnoviť ich po úrade pohľadávok. V bode 9. ostatných ujednaní bolo dohodnuté, že v prípade opakovaného nedodržania úhrad preddavkov, má dodávateľ právo prejsť na mesačné fakturačné obdobie so 14 dennou splatnosťou úhrady, od termínu odoslania. Z predloženej Dohody o zálohovej platbe za odber el. energie, tepla a TÚV, vody (bez dátumu, s účinnosťou od 1.1.2011) vyvodil, že táto bola uzavretá ako neoddeliteľná súčasť Dodatku o poskytnutí služby dodávky a platení za spotrebované média k Zmluve o nájme č. XX/XXXX a bol v nej dohodnutý splátkový kalendár zálohových platieb zo strany žalovaného ako odberateľa, štvrťročne po 2.490.- eur. Zálohová platba mala byť celkovo zúčtovaná v konečnej faktúre do 20.2. nasledujúceho roka, v ktorej dodávateľ uplatní aktuálne priemerné ceny energetických médií a vody. Aj v tejto Dohode o zálohovej platbe bol odberateľ uzrozumený s tým, že v prípade nedodržania úhrady za odber energií a vody v zmysle splátkového kalendára a ročného zúčtovania, dodávateľ mu preruší dodávku energií a vody a má právo na okamžité ukončenie zmluvného vzťahu k dodávkam médií, kedy žalovaný ako odberateľ súhlasil s tým, že v prípade omeškania platieb za odber médií a opakovaných upozorneniach na úhradu splátok a ročného zúčtovania zo strany dodávateľa bude zmenená úhrada nákladov na formu mesačnej faktúry, so splatnosťou 14 dní a môže dodávateľ pristúpiť k prerušeniu dodávok médií ihneď po upomienke o vzniku pohľadávky. Žalobca predložil súdu ako listinné dôkazy opisy faktúr. Z faktúry č. XXXXXXXXXX bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 9.119,77 eur, v lehote splatnosti do 14.10.2011, na základe konečného vyúčtovania nákladov za spotrebovanú el. energiu, teplo, TÚV a vodu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, pričom žalobca k tejto faktúre vyhotovil a predložil súdu aj konečné vyúčtovanie týchto nákladov médií za rok 2010. Z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 1.7.2011, mal žalovaný zaplatiť vyúčtovanie médií za obdobie od 1.1.2011 do 30.4.2011, vo výške 1.491,55 eur. Z konečného vyúčtovania týchto nákladov médií (za obdobie od 1.1.2011 do 30.4.2011) je zrejmé, že pri tomto vyúčtovaní médií bola odpočítaná z celkových nákladov suma 1.931,46 eur ako náklady za teplo, nesprávne vyúčtované za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, vo výmere plochy 320,7 m2 (rozdiel plôch 320,7 m2 - 111 m2), z čoho je nesporné, že žalobca prepočítal vyúčtované náklady za spotrebované média z predchádzajúcej faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie r. 2010 a odpočítal ich vo vyúčtovaní nákladov za ďalšie obdobie. Ďalšou faktúrou č.3110002154 zo dňa 28.7.2011 vyúčtoval žalobca náklady za spotrebované média žalovanému od 1.5. do 30.6.2011, so splatnosťou 18.8.2011 vo výške 1.711,51 eur, pričom žalobca predložil aj podrobný, položkovitý výpočet jednotlivých médií tak, ako k predchádzajúcim faktúram. Ďalšou faktúrou z 31.1.2012 č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou 21.2.2012, vyúčtoval žalobca žalovanému náklady za spotrebované média od 16.9.2011 do 31.12.2011, vo výške 1.182,45 eur, aj s konečným vyúčtovaním nákladov. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.3.2011, splatnou 25.4.2011, fakturoval žalobca žalovanému nájom za I. kvartál 2011 vo výške 1.335,91 eur, ďalšou faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.6.2011, so splatnosťou 25.7.2011 nájom za II. kvartál 2011 vo výške 1.335,91 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2011, splatnou 25.10.2011, nájom za obdobie od 16.9. do 30.9.2011, v sume 219,60 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX nájom za IV. kvartál 2011 vo výške 1.335,91 eur, so splatnosťou 24.2.2012. Žalovaný však ani jednu z týchto faktúr neuhradil, čím vznikol nedoplatok v celkovej výške 17.732,61 eur, doposiaľ nevrátil žalobcovi predmetné faktúry, nenamietal jednotlivé vyúčtovania nákladov za spotrebované média v čase ich realizácie. Práve naopak, z predloženej Dohody o uznaní dlhu a jeho splátkach č. XX/XXXXXX/XX/XXXX, uzavretej s súlade s § 558 Občianskeho zákonníka a s ust. § 11 zák. č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, mal za nepochybné, že podľa článku I. tejto Dohody žalovaný ako dlžník písomne uznal svoj dlh voči veriteľovi - žalobcovi, ktorý k 28.9.2011 predstavoval sumu 14.994,65 eur a pozostával práve z 5 neuhradených faktúr nájomného a faktúr nákladov za odber el. energie, tepla, TÚV a vody v podružnom odbere, ktoré bol dlžník povinný uhradiť v súvislosti s prenájmom a užívaním nebytových priestorov na ul. N. X B. C..H. X N. E. s výmerou spolu 157 m2, na základe Zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX. V Dohode o uznaní dlhu sú aj špecifikované faktúry: a/ nájom za I. a II. kvartál r. 2011 (mylne uvedený II. kvartál 2010), b/ za odber médií za obdobie od 1.1. do 30.4.2011, od 1.5. do 30.6.2011 a za obdobie r. 2010. V bode 4. tejto Dohody sa dlžník zaviazal, že svoj dlh zaplatí podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v 5 splátkach, aj s uvedením čísel účtov žalobcu a VS jednotlivých dlžných súm s tým, že u jednotlivých faktúr bola predĺžená aj doba ich splatnosti. Splátky dlhu žalovaného boli dohodnuté z dôvodu zhoršenia ekonomických pomerov žalovaného. Zároveň zmluvné strany dohodli, že veriteľ nebude účtovať úroky z omeškania z uznaného dlhu, ale v prípade, že žalovaný nezaplatí čo i len jednu splátku, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky a úrokov z omeškania. Zároveň žalovaný ako dlžník vzal aj tu na vedomie, že ak nezaplatí niektorú zo splátok včas, veriteľ ako prenajímateľ odstaví dodávku médií v dlžníkom prenajatých priestoroch. Súd vo veci nariadil viaceré súdne pojednávania. Prvé pojednávanie dňa 3.4.2013 žalovaný žiadal odročiť z dôvodu, že jeho právne zastúpenie prevzala advokátka JUDr. Holováčová, pričom štatutárny zástupca žalovaného (grécky štátny občan) uviedol, že neovláda dostatočne slovenský jazyk, požadoval tlmočníka s tým, že strany sa pokúsia vec riešiť mimosúdnou cestou, pretože on nemá záujem sa súdiť. Žalovaný ale neprejavil záujem riešiť záležitosť dohodou, vystavil žalobcovi dňa 30.1.2013 faktúru za zariadenia, ponechané po uplynutí nájmu v prenajatých priestoroch, s vyčíslením ich hodnoty len laickým odhadom, na čo žalobca reagoval výzvou k doloženiu dokladov o zaobstaraní vecí, resp. ich znalecké ohodnotenie, zároveň mu ponúkol možnosť osobnej dohody aj s vyhľadaním znalca v príslušnom odbore, avšak záležitosť nebola doriešená pre nezáujem žalovaného. Pokiaľ ide o nerezový digestor so špeciálnym motorom, uvedený v bode 1 predloženej faktúry, ten podľa žalobcu už v čase ukončenia nájmu bol nefunkčný, motor bol vyhorený a bolo nutné urobiť nový prívod el. energie a zakúpiť motor za 1.600.- eur. Zrkadlá uvádzané v bode 6 faktúry, predloženej žalovaným, sú v skutočnosti 2 a nie 3 a žalobca ich nepotrebuje, ostatné fakturované veci žalobca využíva, ale ceny uvádzané vo faktúre podľa neho nezodpovedajú skutočnej hodnote vecí a doklady k ním žalovaný podľa všetkého nemá, preto je potrebné ich znalecké ohodnotenie. K novým rozvodom el. energie a výmene inštalácie vody na H. X podľa bodu 4. a 5. faktúry žalovaného, žalobca uviedol, že takéto práce si nájomcovia robia výlučne na svoje náklady, keďže ide o zásahy do už jestvujúcich rozvodov, za účelom individuálnych potrieb nájomcov. Námietky žalovaného ohľadne ponechaného majetku, ktorý by znížil výšku jeho dlhu voči žalobcovi, v konečnom dôsledku nepokladal žalobca za relevantný protinávrh a žiadal súd, aby jeho žalobe vyhovel.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporným, že aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu, t. j po 1.1.2012, ako aj pred uzavretím zmluvy, t. j. za obdobie rokov 2009-2010 žalovaný užíval nebytové priestory stále v nezmenenom rozsahu. V Dohode o uznaní dlhu a jeho splátkach uzavretej so žalobcom písomne 5.10.2011, teda v priebehu trvania zmluvného vzťahu so žalobcom za zaviazal k zaplateniu časti vymáhaného dlhu, kedy ako dlžník písomne uznal svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi v celkovej výške 14.994,65 eur, tvorený žalovanými 5 faktúrami, s výnimkou faktúry za spotrebované média od 16.9. do 31.12.2011 vo výške 1.182,45 eur, faktúry za nájom od 16.9. do 30.9.2011 vo výške 219,60 eur a za nájom za IV. kvartál 2011 v sume 1.335,91 eur. Konštatoval, že žalovaný v konaní nenamietal a ani nepopieral uzavretie tejto Dohody o uznaní dlhu, ku ktorej došlo práve pre zhoršenie ekonomických pomerov na jeho strane, kedy nemohol celý svoj dlh zaplatiť naraz a boli mu určené splátky dlhu. Ani túto Dohodu však žalovaný nesplnil a žiadnu z 5 uznaných fakturovaných súm žalobcovi nezaplatil. Na základe toho súd prvej inštancie uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka kvalifikoval ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Skutočnosť, že Dodatok k Zmluve o nájme č. XX/ XXXX uzavreli strany pred samotným podpísaním Zmluvy o nájme a označili ho za neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy č. XX/XXXX, nemá vplyv na jeho platnosť, nakoľko dôležitý je obsah tohto Dodatku, ktorý je fakticky dohodou sporových strán o poskytnutí služby dodávky a platení za spotrebované médiá (el. energiu, teplo, TÚV a vodu) v predmetných nebytových priestoroch, upresňujúcou podmienky prevádzky, dodávky a úhradu nákladov energetických médií a vody, ktorý Dodatok žalovaný bez výhrad podpísal XX.XX.XXXX, aj s účinnosťou spätne od 1.1.2010, teda bol si vedomý toho, že odoberá služby poskytovaných médií žalobcom a je povinný za nich platiť vyúčtovanú cenu, podľa dohodnutých podmienok v tomto Dodatku. So zreteľom na to, že Zmluva o nájme bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 1.1.2011, žalobca nemal nárok na zaplatenie vyhotoveného a doručeného vyúčtovania nákladov za dodávku médií za rok 2010 (faktúra č. XXXXXXXXXX z 23.9.2011 za obdobie r.2010) ako zmluvné plnenie, ale mohol sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, na základe platnej dohody strán z XX.XX.XXXX, označenej ako Dodatok k Zmluve o nájme č.XX/XXXX, ktoré obohatenie žalovaný získal na jeho úkor užívaním priestorov do XX.XX.XXXX bez právneho dôvodu (zmluvy). Takže súd právne posudzoval žalovanú pohľadávku nie v celom rozsahu ako nárok žalobcu na zmluvné plnenie, ale zaplatenie spomínanej faktúry za médiá v r. 2010 ako nárok na bezdôvodné obohatenie. Súd sa zaoberal aj platnosťou Dodatku o poskytovaní služby dodávky a platení za spotrebované média zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol uzavretý so spätnou účinnosťou od X.X.XXXX a spolu s ním aj Dohody o zálohovej platbe, s účinnosťou od 1.1.2011 a v tom smere dospel k tomu názoru, že v čase, kedy ešte písomná nájomná zmluva medzi stranami neexistovala, čo je obligatórna náležitosť podľa § 3 cit. zákona, ale až dňa XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 1.1.2011, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, spočívajúcemu v majetkovom prospechu, získanom plnením bez právneho dôvodu. Týka sa to faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.9.2011 v sume 9.119,77 eur, splatnej 14.10.2011, ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému náklady za spotrebované média za obdobie r. 2010 (ponížené náklady vyúčtované následne vo faktúre č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.1.2011 do 30.4.2011 o 1.931,46 eur). Žalovaný síce nemal písomne uzavretú zmluvu o nájme do 13.12.2010, ale nebytové priestory fakticky aj do toho času užíval, vrátene poskytovaných služieb. Túto fakturovanú čiastku nákladov za média za r. 2010, z uvedených dôvodov súd posúdil nárok žalobcu z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.9.2011 v sume 9.119,77 eur ako bezdôvodné obohatenie v zmysle cit. ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

5. Ohľadne nároku žalovaného, aby mu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu bola započítaná jeho pohľadávka vo výške 9.060,- eur súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že úhradu nákladov môže nájomca požadovať len v prípade, ak sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. V zmysle tohto ustanovenia konštatoval, že ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Konštatoval, že žalovaný nepreukázal, aby mal od žalobcu ako prenajímateľa súhlas na vykonanie zmien (s vykonaním rôznych stavebných prác, bez ich bližšej špecifikácie) v prenajatých priestoroch a preto ním prezentované nezaplatenie faktúry č. U. zo dňa 30.1.2013 nepovažoval za dôvodnú obranu, keďže nemá oporu v zákone. Vo vzťahu k tejto obrane ďalej uviedol, že žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom ani to, aby na tvrdených stavebných úpravách sa podieľal on sám, akým spôsobom to financoval, ani to, aby mal na takéto tvrdené úpravy súhlas žalobcu. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že neexistuje peňažná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na započítanie a z tohto dôvodu žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p..

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zrušiť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že súd vychádzal z nepravdivých tvrdení žalobcu a to, že štatutárny zástupca žalovaného podpísal Dohodu o uznaní dlhu bez výhrad a že obsah dohody mu bol dostatočne určitý a zrozumiteľný. Uviedol, že uvedenú dohodu podpísal v domnení, že sa jedná o iný právny úkon. K tomuto nedorozumeniu došlo v dôsledku toho, že je gréckym štátnym občanom a jeho znalosti slovenského jazyka sú obmedzené. V konaní opakovane namietal skutočnosť, že žalobca mu dával podpisovať nájomnú zmluvu so spätnou účinnosťou, pričom spoločnosť žalovaného užívala uvedené priestory bezodplatne v rokoch 2008 až 2010 z dôvodu, že žalobca mal záujem, aby žalovaný poskytoval pre jeho študentov a zamestnancov stravu a nápoje za ceny reflektujúce bezodplatné užívanie priestorov ako aj bezodplatne poskytovanie služieb. Rovnako súd nesprávne vyhodnotil aj podpisovanie Dodatku k Zmluve o nájme č. XX/XXXX a to ešte pred samotným podpísaním Zmluvy o nájme, keď vyvodil nesprávny záver, že to nemá vplyv na jeho platnosť s poukazom na to, že za dôležitý považoval obsah tohto Dodatku, ktorý vyhodnotil ako faktickú dohodu sporových strán o poskytnutí služby dodávky a platení za spotrebované média (el. energiu, teplo, TÚV a vodu). Má totiž za to, že nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný poskytol druhej strane protislužbu vo forme zabezpečenia služieb pre jej zamestnancov a študentov za prijateľné ceny. Má za to, že pri podpisovaní samotného dodatku bol štatutárny zástupca žalovaného uvedený do omylu, využitím skutočnosti, že tento má obmedzené znalosti slovenského jazyka. Za nesprávne považuje aj závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní dôvodnosti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo fakturovanej výške 9.060,- eur. Podľa jeho názoru k takémuto súhlasu došlo už pri samotnom prevzatí predmetných priestorov tým, že tieto žalobca prenechal žalovanému bez nájomnej zmluvy a tým uznal aj samotný bezodplatný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pričom mal vedomosť o nutnosti vykonania úprav na predmete nájmu a s týmito ústne súhlasil. V odvolaní namietal aj porušenie procesných podmienok súdom a to jeho nesprávnym procesným postupom, ktorým mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva a takto došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento totiž konštatoval, že konateľ žalovaného je gréckym štátnym občanom a slovenský jazyk ako taký neovláda dostatočne. Z tohto dôvodu bol prizvaný aj tlmočník a tento súdu uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného rozumie slovenskému jazyku a nerozumie iba niektorým právnym výrazom. Má za to, že toto nebolo pravdivé tvrdenie a má za to, že osoba tlmočníka nie je osobou oprávnenou posudzovať jazykové znalosti a vedomosti. Jeho súhlasil s neúčasťou tlmočníka bol iba z dôvodu, že v tom čase bol v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Holováčovou, avšak posledných pojednávaní sa zúčastňoval sám, keďže mu táto vypovedala plnú moc. Takto mu bolo znemožnené jeho právo na spravodlivý proces, nakoľko s jeho jazykovými znalosťami slovenského jazyka nemohol dostatočne vyhodnotiť tvrdenia druhej strany a zaujať k ním dostatočné prostriedky obrany.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné v časti, v ktorej žalovaný namieta nedostatočné znalosti slovenského jazyka. Poukázal na to, že konateľ žalovaného so žalobcom počas celej doby jeho pôsobenia komunikoval slovensky, ani raz pri ústnej či písomnej komunikácii nenamietal neznalosť slovenského jazyka, preklad dokumentov do gréčtiny nepožadoval. Jeho námietky v tomto smere považuje za účelové a neprimerané. Má za to, že žalovaný aj počas súdneho konania primerane reagoval na slovenčinu. Žalovaný sa sám pred súdom vyjadril, že tlmočníka nepotrebuje a že slovenčine vcelku rozumie.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie zákonným postupom vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim ust. § 191 ods. 1 C.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

10. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

11. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej tento namieta ním vykonané právne úkony a to Dohodu o uznaní dlhu, ako aj Dodatok k zmluve o nájme za neplatné právne úkony s poukazom na jeho nedostatočnú znalosť slovenského jazyka. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalovaný v priestoroch žalobcu dlhodobo podnikal, vo vzťahu k žalobcovi vstupoval do vzájomných jednaní, uzatváral právne úkony. Rovnako aj v priebehu konania predkladal písomné podania v slovenskom jazyku (napr. odpor podaný dňa 24.5.2012 v slovenskom jazyku) napriek tomu, že v tomto období nebol v konaní nikým zastúpený. V tomto podaní podrobne reaguje na skutkové tvrdenia žaloby v podaní nenamietal neznalosť slovenského jazyka, ani potrebu zabezpečenia tlmočníka. Z tohto pohľadu odvolací súd považuje jeho obranu spočívajúcu v tvrdení o nedostatočnej znalosti slovenského jazyka za účelovú. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že potom ako sa súdom pribratý tlmočník vyjadril, že konateľ žalovaného dostatočne rozumie slovenský jazyk, nerozumie iba niektorým právnym výrazom, túto skutočnosť nenamietal a na ďalšom pojednávaní sa vyjadril, že tlmočníka nepotrebuje. S poukazom na tieto dôvody má odvolací súd za to, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o neplatnosti týchto právnych úkonov.

12. Nedôvodnou je aj jeho námietka spočívajúca v tvrdení o neplatnosti Dodatku k zmluve o nájme s poukazom na to, že v čase jej uzavretia účastníci nemali navzájom uzavretú zmluvu o nájme. Tak ako to vyplýva z dôvodov prvoinštančného rozsudku, nárok žalobcu na úhradu nákladov za média za obdobie roka 2010, kedy účastníci ešte nemali uzavretú nájomnú zmluvu súd prvej inštancie právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Takto kvalifikovaný nárok nie je závislý na existenciu zmluvného vzťahu (v tomto prípade na platnosti Dodatku o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX), ale relevantným je iba skutočné plnenie bez právneho titulu, čo žalovaný nenamietal.

13. K odvolacej námietke, v ktorej žalovaný namieta nesprávne závery súdu prvej inštancie o nedôvodnosti jeho nároku vo vzťahu k žalobcovi vo výške 9.060,- eur považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalovaný sa k tejto otázke vyjadril veľmi všeobecne vo svojom podaní zo dňa 21.5.2012, kde sa iba jednou vetou zmienil o uzavretí priestoru so zadržaním majetku žalovaného, ktorý je v užívaní žalobcu a ktoré považuje za neakceptovateľné. Rovnako vo svojom podaní zo dňa 8.2.2013 (č.l. 51) sa iba vyjadril, že žalovaný v budúcnosti vystaví žalobcovi faktúru za majetok, ktorý ostal v priestoroch žalobcu s tým, že cena tohto majetku bude tvorená na základe nákupných cien po zohľadnení bežného opotrebenia. K tomuto podaniu pripojil faktúru č. U. s vyznačeným dátumom vyhotovenia 30.1.2013, v ktorom iba vymenoval zoznam vecí, ktoré zostali v priestoroch žalobcu a to nerezový digestor, nerezový pracovný stôl, nerezová profesionálna stolová inštalácia s vitrínou a dvomi úložnými priestormi, ako aj vykonanie nových rozvodov elektrickej energie v objekte a výmena inštalácie vody v súlade s požiadavkami hygieny. K jednotlivým položkám uviedol iba uplatnenú sumu. Žiadnu ďalšiu špecifikáciu, ani označenie akýchkoľvek dôkazov na preukázanie oprávnenosti svojho nároku v zmysle vystavenej faktúry v konaní neoznačil a ani súdu nepredložil. Odvolací súd preto považuje za správne závery súdu prvej inštancie ohľadne nepreukázania započítateľnej pohľadávky žalovaného za dôvodné v dôsledku neunesenia dôkazného bremena, ktoré má za následok procesný neúspech žalovaného s takýmto nárokom. Tak žalobca ako aj súd prvej inštancie poskytol žalovanému dostatočný časový priestor na ním požadované mimosúdne jednanie, ako aj na predloženie dôkazov ohľadne ním tvrdeného nároku na započítanie.

14. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku, ako aj v naväzujúcom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobcovi odvolacie trovy nevznikli, preto dovolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.