Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-6-2018.pdf
PDF · 85.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: T. F., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. XXX/X, N. proti žalovanému: W. Q., nar XX.XX.XXXX, trv. bytom Y. S., o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2017 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.01.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu 05.12.2018, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 350 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2017 do zaplatenia, titulom nevrátenej pôžičky. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.04.2016 na základe ústnej zmluvy o pôžičke, poskytol v hotovosti a v celosti, k rukám žalovaného sumu 500 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote do 31.12.2016. Žalovaný mu v dohodnutej lehote splatil iba sumu 150 eur, a zvyšok dlžnej sumy doposiaľ nevrátil, a to ani napriek opakovaným výzvam. 2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 06.03.2018 platobný rozkaz č.k. 8C/6/2018-18, ktorým vyhovel podanej žalobe. V dôsledku včas podaného odporu žalovaným bol uvedený platobný rozkaz uznesením tunajšieho súdu č.k. 8C/6/2018-24 zo dňa 26.03.2018 zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca nepredložil súdu žiadnu zmluvu na základe, ktorej by mu mal vzniknúť dlh z pôžičky a žiadnu zmluvu o pôžičke nepreukázal. Žalovaný v podanom odpore ďalej tvrdil, že žalobca mu odovzdal na predaj nejaké veci, ako výbavu nákladného motorového vozidla, ktorú mal odpredať za sumu požadovanú žalobcom. K predaju všetkých vecí však doposiaľ nedošlo, tieto neodovzdal žalobcovi, ktorý si ich však môže samozrejme prevziať. Dlh teda podľa žalovaného nevznikol z pôžičky, ale má u seba veci, za ktoré žalobca požaduje úhradu sumy 350 eur. Žalovaný zároveň v podanom odpore uviedol, že „medzičasom“ žalobcovi poukázal cestou poštového doručovateľa sumu 50 eur, a preto ak by dlh aj v skutočnosti existoval, z tohto bolo uhradená suma minimálne 50 eur, teda dlh predstavuje sumu 300 eur a nie 350 eur. K podanému odporu žalovaný nepripojil žiadne dôkazy, ani v ňom žiadne dôkazy nenavrhol.
4. Riadne a včas predvolaný žalovaný sa následne na súdne pojednávanie nedostavil, pred jeho konaním svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania, súd preto v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
4.1. Pre začatím pojednávania žalobca uviedol, že žalovaný mu po podaní žaloby poukázal platbu 50 eur, a preto v tejto časti berie podanú žalobu späť.
4.2. S poukazom na uvedený dispozičný úkon žalobcu, súd konanie v späťvzatej časti zastavil v prvom výroku tohto rozsudku v zmysle § 144 ods. 2 a § 146 ods. 1, veta druhá CSP, a to bez zisťovania stanoviska žalovaného, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania vo veci.
4.3. Žalobca uviedol, že na žiadosť samotného žalovaného, mu poskytol pôžičku vo výške 500 eur s tým, že tieto peniaze, ktoré si predtým vybral z bankomatu, odovzdal žalovanému v hotovosti jednorázovo a to priamo pre bývalou pobočkou Slovenskej sporiteľne v Topoľčanoch. So žalovaným boli dohodnutí, že peniaze vráti do 31.12.2016. O pôžičku ho požiadal samotný žalovaný, ktorý uvádzal, že si chce kúpiť auto, a ešte mu nejaká suma chýba. Pri odovzdaní peňazí boli prítomní iba oni dvaja. V súčasnosti s ním žalovaný žiadnym spôsobom nekomunikuje, keď tam aj príde, ani dvere mu neotvorí. Tú poslednú sumu 50 eur mu žalovaný poslal poštovou poukážkou dňa 06.04.2018. Žalobca zároveň nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že sa nejednalo o pôžičku, ale o peniaze za predané veci z kamióna, uvedená skutočnosť podľa žalobcu s touto pôžičkou vôbec nesúvisí. Žalobca potvrdil, že dal žalovanému nejaké veci na predaj, čo bolo ale neskôr, až po poskytnutí tejto pôžičky. Žalobca zároveň poukázal na SMS komunikáciu, ktorú doložil do spisu, v ktorej samotný žalovaný opakovane tvrdil, že peniaze mu vráti, že už ma schválený úver resp. že mu ešte neprišla výplata a podobne.
5. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
5.1. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
5.2. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
6. Z citovaného zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu tejto dohody je, okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozhodnutie NS SR 3Cdo/325/2009) a to, aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu, vrátane náležitostí vôle, boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu - odovzdaniu peňazí. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v prejednávanej veci žalobca.
7. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré mu môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké dôsledky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
8. Predmetom tohto konania (po čiastočnom späťvzatí žaloby) bol nárok žalobcu o zaplatenie sumy 300 eur s príslušenstvom voči žalovanému, na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.04.2016. Podľa tvrdení žalobcu, uvedenú sumu na základe zmluvy o pôžičke, odovzdal žalovanému v hotovosti k jeho rukám. Tieto tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke ako aj odovzdanie uvedenej sumy v hotovosti k rukám žalovaného bolo podľa názoru súdu nepriamo preukázané aj obsahom SMS komunikácie medzi stranami z obdobia 16.10.2017 05.02.2018 (č.l. 13-17), predloženej žalobcom.
9. Žalovaný sa v konaní (v odpore proti platobnému rozkazu) bránil tým, že dlh nevznikol z pôžičky, ale má u seba veci, ktoré mu žalobca zveril na predaj, a za ktoré žalobca požaduje úhradu 350 eur, pričom k odpredajú všetkých vecí ešte nedošlo.
10. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Súd poukazuje aj na vyššie uvádzanú SMS komunikáciu strán, v rámci ktorej žalovaný opakovane sľuboval žalobcovi vrátenie peňazí, pričom ich vrátenie nepodmieňoval akýmkoľvek predajom vecí, resp. ohľadom predaja vecí a spochybňovania uzavretej pôžičky, v predmetnej komunikácii nič neuvádzal. Zároveň súd poukazuje aj na obsah podaného odporu, v ktorom sa žalovaný vôbec bližšie nevyjadruje k tomu, o aké konkrétne veci na predaj sa malo jednať, kedy mu boli odovzdané, za akú cenu a dokedy ich mal predať a podobne. Následne sa žalovaný, bez ospravedlnenia nedostavil na súdne pojednávanie dňa 15.05.2018, pričom z úradného záznamu spísaného asistentkou súdu (č.l. 36) vyplýva že po skončení uvedeného pojednávania sa žalovaný ešte v ten istý deň telefonicky dopytoval na dátum, na kedy súd pojednávanie odročil (zrejme z dôvodu jeho neospravedlnenej absencie), tvrdiac, že si pomýlil deň konania pojednávania. Aj uvedené podľa súdu nasvedčuje tomu, že zo strany žalovaného ide iba o účelové tvrdenia a postup, uvádzané v snahe oddialiť rozhodnutie v tejto veci. Skutočnosti, že medzi stranami sa skutočnej jednalo o ústnu zmluvu o pôžičke, ďalej nasvedčuje aj čiastočná úhrada sumy 50 eur, ktorú žalovaný zaplatil až po podaní žaloby a po vydaní platobného rozkazu, pričom ani vo vzťahu k tejto čiastočnej úhrade vo vzťahu k súdu neargumentoval tým, že by sa malo jednať o časť sumy vrátenej za nejaké odpredané veci, ani o tom nepredložil žiaden dôkaz.
11. Vychádzajúc zo zisteného a vyššie opísaného skutkového stavu, posudzujúc unesenie dôkazného bremena žalobcom, ako aj hodnotiac obranu žalovaného, dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že medzi stranami sporu došlo dňa 15.04.2016 k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej odovzdal žalovanému sumu 350 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 31.12.2016.
12. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť v prospech žalobcu, ktorý tvrdil, že došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o pôžičke, keď podľa názoru súdu žalobca predloženými dôkazmi preukázal svoj nárok. Napriek tomu, že súd prihliadol na procesnú obranu žalovaného dlžníka, ktorý tvrdil, že mu suma 350 eur nebola reálne odovzdaná, súd mal za to, že sa mu nepodarilo preukázať svoje tvrdenia, nakoľko v opačnom prípade by nemal dôvod prostredníctvom SMS opakovane sľubovať žalobcovi vrátenie peňazí, ani dôvod mu (po podaní žaloby) splatiť ďalších 50 eur.
13. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd, za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v sume 350 eur a žalovanému vznikla povinnosť požičanú sumu vrátiť. Uvedenú povinnosť žalovaný splnil čiastočne, a to vo výške 50 eur a zvyšok 300 eur doposiaľ žalobcovi nevrátil. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2017, t.j. od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí dohodnutej splatnosti pôžičky.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko aj čiastočné späťvzatie žaloby v sume 50 eur, procesne zavinil žalovaný, ktorý uvedenú sumu zaplatil až po začatí tohto konania. O konkrétnej sume náhrady trov konania rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.