Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-464-2004.pdf
PDF · 90.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/464/2004
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, proti povinnému: AGROBARD spločnosť s ručením obmedzeným Bardejov, so sídlom J. Švermu 9, 085 01 Bardejov, IČO: 31 676 405, pre vymoženie 82 475,20 Sk (2.737,68 €) s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Štúrova 17, 040 01 Košice trovy exekučného konania vo výške 94,46 € do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Dňa 23.11.2004 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12.11.2004 a s exekučným titulom - Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn.: D./. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.1999 a vykonateľnosť dňa 16.07.1999. Exekučné konanie sa začalo dňa 12.11.2004.
2. Tunajší súd vydal dňa 07.12.2004 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701017866.
3. Podaním oprávneného zo dňa 26.09.2007 doručeným súdu prostredníctvom exekútora dňa 13.12.2016 oprávnený oznámil, že na podanom návrhu na vykonanie exekúcie naďalej netrvá vzhľadom na zastavenie konkurzu na majetok povinného z dôvodu nemajetnosti. Vzhľadom k uvedenému oprávnený navrhol predmetné exekučné konanie zastaviť.
4. Dňa 13.12.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie exekútora, ktorý vzhľadom na podanie oprávneného navrhol exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastaviť. Spolu s predmetným podaním exekútor vyčíslil aj svoje trovy exekučného konania vo výške 114,42 Eur.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Vzhľadom na to, že oprávnený navrhol predmetnú exekúciu zastaviť, súd tomuto návrhu vyhovel a exekúciu zastavil. Okrem uvedeného súd ďalej uvádza, že povinný bol dňa 30.01.2008 ex offo vymazaný z obchodného registra bez toho, aby jeho práva a povinnosti prešli na inú obchodnú spoločnosť. Povinný
teda zanikol bez právneho nástupcu, čím vznikol dôvod na zastavenie predmetného exekučného konania aj v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
8. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
9. O trovách exekučného konania súd teda rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14, § 15 a § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 94,46 EUR a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
10. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z.z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
11. Podľa ust. § 15 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 12. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky vo výške 13,28 EUR za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (prevzatie a porovnanie návrhu na výkon exekúcie s ex. titulom, čas strávený prípravou spisu na vydávanie upovedomení, ex. príkazov, prípadná príprava dražby a pod.). Odmenu za takýto úkon z dôvodu duplicity súd exekútorovi nepriznal, nakoľko v ust. § 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal normotvorca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky (znenie účinné do 30.04.2008) a odmenou podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky. Tieto úkony exekučnej činnosti sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tento úkon exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia. Súd má za to, že paušálne odmeňovaný úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie zahŕňa aj čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie tak, ako ho špecifikoval exekútor a je neprípustné, aby jeden úkon bol odmeňovaný duplicitne tak, ako to súd konštatoval vyššie.
13. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 9,96 EUR za tri úkony, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, nakoľko vyplývalo z exekútorovho spisu, že tieto úkony aj reálne vykonal.
14. Súd exekútorovi taktiež priznal náhradu za pracovnú cestu uskutočnenú dňa 11.06.2005 vo výške 55,20 Eur a náhrady za stratu času vo výške 3,96 Eur, nakoľko z predloženého spisu mal súd preukázaný pôvod týchto výdavkov. Exekútor predložil súdu jednak vyúčtovanie cestovného vo výške 55,20 Eur, taktiež predložil aj záznam z pracovnej cesty a rovnako aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla, s ktorým túto pracovnú cestu vykonal. Súd tak nemal pochybnosti o vykonaní predmetnej pracovnej cesty a rovnako o výdavkoch s ňou spojenými. Vzhľadom k uvedenému súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov titulom cestovného vo výške 55,20 Eur a titulom straty času spojenou s vykonaním tejto pracovnej cesty vo výške 3,96 Eur.
15. Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského spisu a v ňom založených doručeniek. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného v sume 9,60 EUR (6x doporučené poštovné do vlastných rúk vo výške 1,6 Eur/zásielka), v súlade s predloženým spisovým materiálom, podľa počtu doručeniek, resp. vrátených nedoručených zásielok.
16. Súd naopak nepriznal súdnemu exekútorovi nepriznal požadovanú náhradu vo výške 3,32 EUR súdnym exekútorom špecifikovanú ako „náhrada hotových výdavkov spojená s vedením spisu“, a to z nasledujúcich dôvodov.
17. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
18. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (papier, farba, spinky, spisový obal atď.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ 19. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.
20. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek hotových výdavkov.
21. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov“). Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
22. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn. 15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012).
23. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu
nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
24. Celková suma priznanej náhrady trov súdnemu exekútorovi je vo výške 78,72 Eur, ktorá je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 15,74 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 94,46 EUR ( 9,96 € + 55,20 € + 9,60 € + 3,96 € + 20 % DPH).
25. Povinnosť nahradiť trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 242 C.s.p.).
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 C.s.p.).
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 C.s.p.).