Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/6/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: mArchus, s.r.o., Chmeľová 3, 080 05 Prešov, IČO: 36 499 081, právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Obec Lomnička, Lomnička 66, 065 03 Podolínec, IČO: 00 330 027, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, v konaní o zaplatenie 20.200,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 20.200,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 14.01.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 20.200,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný ako objednávateľ uzavrel so žalobcom ako zhotoviteľom 17.03.2008 Zmluvu o dielo č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal vykonať projektové práce na projekte pre realizáciu stavby „Rekonštrukcia MŠ výstavba kotolne na biomasu ..... Dňa 02.11.2009 uzavrel žalovaný so žalobcom Dodatok k zmluve o dielo č. 17032008, predmetom ktorého bolo dopracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby „Rekonštrukcia MŠ, výstavba kotolne na biomasu, výstavba telocvične s učebňami praktického vyučovania“. Zmluvné strany si dohodli cenu za vykonané práce vo výške 20.200,- eur včítane DPH. Žalobca vyúčtoval projektové práce žalovanému faktúrou č. 010/2010 zo dňa 15.10.2010, splatnou 13.01.2011 na sumu 20.200,- eur s DPH. žalovaný spornú faktúru prevzal 18.10.2010, zaevidoval ju toho dňa do pošty pod číslom 160/2010. Toho istého dňa vykonal predbežnú finančnú kontrolu na faktúru, čím potvrdil správnosť, oprávnenosť a dôvodnosť faktúry, ako aj súlad požadovaných peňažných prostriedkov s rozpočtom obce a rozpočtovými pravidlami. Dňa 06.05.2014 žalovaný písomným uznaním dlhu označeným ako Uznanie záväzku v čl. I uznal, že vykonané práce od žalobcu prevzal, čoho potvrdením je faktúra 010/2010 zo dňa 15.10.2010 na žalovanú sumu podpísaná štatutárom. Podľa čl. II žalovaný v súlade § 323 Obchodného zákonníka uznal záväzok v zostatkovej sume 38.201,61 eur (táto čiastka pozostáva z faktúry č. 010/2010 na sumu 20.200,- eur, ktorá je predmetom tohto sporu a z ďalšej faktúry č. 06/2011 na sumu 20.369,75 eur, z ktorej bola časť uhradená vo výške 2.368,14 eur a zostatok v sume 18.001,61 eur sa bude žalobca domáhať osobitnou žalobou). V predmetnom uznaní žalovaný, čo do dôvodu a výšky prehlásil, že žalobcovi ako veriteľovi dlžnú sumu zaplatí na účet žalobcu ako veriteľa. Toho istého dňa, teda 06.05.2014 vydal žalovaný aj listinu ako odsúhlasenie pohľadávok a uznanie záväzkov, ktorým opätovne uznal dlh z faktúry 010/2010 v žalovanej sume, čo do dôvodu aj výšky. Žalovaný napriek týmto právnym úkonom dlžnú sumu nezaplatil, a preto žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy predžalobnou

výzvou zo dňa 10.03.2015. Na základe tejto výzvy sa v Advokátskej kancelárii JUDr. Martina Staroňa, teda advokáta žalobcu v Prešove, dňa 19.03.2015 o 11.00 hod. uskutočnilo rokovanie medzi žalobcom a žalovaným, kde žalovaný prisľúbil uhradiť žalobcovi žalovanú sumu. Následne žalobca pripravil Dohodu o urovnaní, ktorú však žalovaný nepodpísal, a preto na základe výziev právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.04.2015 a 27.05.2015 uskutočnilo sa ďalšie rokovanie, ktoré však neviedlo k dohode o urovnaní, a preto žalobca bol nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd.

2. Súd platobným rozkazom č.k. 5Cb/6/2015-39 zo dňa 15.12.2015 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca opiera svoj nárok o dodatok k Zmluve o dielo č. XXXXXXXX zo dňa 02.11.2009, na základe ktorého vykonal a následne vyfakturoval dopracovanie projektovej dokumentácie. Žalovaný je obcou, v mene ktorej koná starosta obce ako štatutárny orgán a ten nie je si vedomý prevzatia žiadneho diela. Dodatok ku pôvodnej Zmluve o dielo je samostatnou zmluvou,so samostatným predmetom plnenia, čomu nasvedčuje aj obsah tohto právneho úkonu i formálne náležitosti. Teda, v danom prípade ide o novú zmluvu o dielo, nový predmet plnenia a dohodnutá cena 20.200,- eur s DPH. Žalobca opiera svoj nárok o preberací protokol, pričom z neho vôbec nevyplýva, či si žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo v súlade so zmluvou a dohodnutým spôsobom. Nie je podpísaný obcou - žalovaným a z neho vyplýva, že ho podpísal splnomocnený zástupca, p. V. ale žalovaný nemá vedomosť o žiadnej plnej moci, ktorá by bola menovanej udelená, a ktorá by ju oprávňovala k čomukoľvek v súvislosti s predmetnou Zmluvou o dielo. Žalobca sa nemôže zbaviť zodpovednosti dielo riadne vykonať a odovzdať objednávateľovi tým, že ho odovzdá hocikomu, vždy ho musí odovzdať objednávateľovi, k čomu ale nedošlo. Žalovaný preto namieta vykonanie a odovzdanie diela na základe Dodatku k zmluve o dielo z 02.11.2009, a keďže žalobca si nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo riadne a včas a dohodnutým spôsobom, žalovaný odstupuje od zmluvy označenej ako Dodatok k zmluve o dielo č. 17/03/2008 zo dňa 02.11.2009. Na uvedených skutočnostiach nič nemení ani údajné uznanie dlhu zo strany žalovaného. Uznaním dlhu totiž nemôže vzniknúť nový záväzok a pokiaľ uznávaný záväzok v čase uznania neexistoval, nemohlo dôjsť ani k jeho uznaniu.

4. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k odporu vyplýva, že v danom prípade sa jedná len o právnu konštrukciu odporu a nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že sa v danom prípade jedná o novú zmluvu, pretože ide jednoznačne len o dodatok k pôvodnej generálnej zmluve, čo jednoznačne vyplýva z jej názvu, že ide o prepracovanie a dopracovanie projektovej dokumentácie na rekonštrukciu MŠ atď. Pokiaľ ide o výhradu žalovaného, že z preberacieho protokolu zo dňa 15.10.2010 nevyplýva, že by žalobca dielo vykonal a dielo bolo odovzdané v zmysle zmluvy, z textu preberacieho protokolu jednoznačne vyplýva, že týmto sa potvrdzuje odovzdanie a prevzatie predmetu dodatku zo dňa 02.01.2009, menovite prepracovanie a dopracovanie projektovej dokumentácie atď. Čiže, z neho je zrejmé, že bolo vykonané a prepracované a dopracovaná projektová dokumentácia bola žalobcom odovzdaná T.. Y. V., ako splnomocnenému zástupcovi žalovaného. Pokiaľ ide o splnomocnenú osobu na prevzatie diela, žalobca bol uzrozumený samotným starostom Obce Lomnička, ako aj T.. V. ako riaditeľkou ZŠ a MŠ, že táto je splnomocnená v mene žalovaného v rámci tohto diela a títo výslovne dali pokyn, aby dielo odovzdal T.. V.. Celý projekt financovania bol realizovaný z nenávratného finančného príspevku, čoho dôkazom je dokument označený ako „Odvolanie plnej moci zástupcu zo 17.01.2011“, evidenčné číslo 57/2011, z ktorého je zrejmé, že došlo k odvolaniu plnej moci žalovaným Mgr. V., z čoho logicky vyplýva, že ak jej bola odvolaná plná moc, tak musela byť aj plná moc udelená. Aj v predchádzajúcich obchodných prípadoch, ak žalobca vypracoval pre žalovaného projektovú dokumentáciu, tak túto preberala T.. V. ako splnomocnená osoba v mene žalovaného a vystavenú faktúru, ako aj cenu diela bez problémov žalovaný uhradil. Teda, z toho dôvodu sa domnieva, že v danom prípade ide len o obštrukciu zo strany odporcu a oddiaľovania rozhodnutia vo veci samej. Ku námietke žalovaného týkajúcej sa vykonania a odovzdania diela svedčia listinné dôkazy, aj samotný skutkový stav. Ku návrhu na odstúpenie od zmluvy označenej ako Dodatok k zmluve o dielo uviedol, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, nakoľko nie je naplnený ani zákonný, ani zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Keďže dielo bolo vykonané a odovzdané, nie je dôvod na odstúpenie od nej. Neuvádza ani žiadnu právnu kvalifikáciu, o ktorú opiera odstúpenie od zmluvy, teda v jeho prípade ide len o pokus a obranu, aby zmiatol súd pri rozhodovaní. Ku výhrade žalovaného, že nedošlo k uznaniu dlhu, poukázal na komentované znenie § 323 a komentár k nemu aktualizované vydanie Mgr. Patakyová, na strane 771, ktorý podrobne vysvetľuje právne účinky uznania dlhu a rozdiel medzi úpravou v a ObZ, aj pokiaľ ide o jeho určitosť a zrozumiteľnosť, práve s poukazom v tomto komentovanom

znení citovaného zákonného ustanovenia je jednoznačný odkaz na to, že v obchodných záväzkových vzťahoch pre platnosť tohto úkonu nie je podmienka určitosti daná. Rozhodnutia NS ČR, na ktoré poukazoval právny zástupca žalovaného vo svojom odpore nie je použiteľný na daný prípad, pretože sporný záväzok v čase jeho uznania existoval, dielo bolo vykonané, odovzdané a prevzaté a žalovaný v čase uznania dlhu nemal žiadne pochybnosti o tomto záväzku, z ktorého dôvodu ho uznal a uznanie podpísal.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, právnych zástupcov strán sporu, výsluchom svedkyne T.. Y. V., svedka P. T., zmluvou o dielo č. XXXXXXXX, dodatkom k nej, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Strany sporu uzavreli písomne dodatok ku pôvodnej zmluve zo dňa 02.11.2009 a v zmysle neho žaloba vykonal pre žalovaného projekt na predmete diela tak, ako si to dohodli v čl. II písomne uzavretej zmluvy. Toto dielo bolo odovzdané protokolárne dňa 18.10.2010 T.. V. a v ten istý deň aj faktúra vystavená za vykonanie diela, ktorú prevzala Obec, opatrila ju pečiatkou a podpisom, zaevidovala pod por. č. 160/2010 a vykonala finančnú kontrolu, čoho dôkazom je taktiež pečiatka obecného úradu. Od vystavenia faktúry a jej prevzatia žalovaným nikto ku dňu podania žaloby nenamietal tú skutočnosť, aby žalobca nebol vykonal zmluvne dohodnuté dielo a toto neodovzdal žalovanému. Následne strany sporu uzavreli dňa 06.05.2014 písomné uznanie záväzku, ktoré za obec podpísala a opatrila pečiatkou obce starostka obce a v ten istý deň bolo odsúhlasené uznanie záväzkov a pohľadávok tak na spornú faktúru, ako aj na ďalšiu a to faktúru č. 006/2011, s odstupom cca 4 rokov po vyhotovení a odovzdaní diela žalobcom.

7. Z výpovede konateľa žalujúcej spoločnosti Ing. Gmitru v konaní pred súdom vyplýva, že v roku 2008 sa urobila základná Zmluva o dielo a pri jej vyhotovení na mieste samom bolo povedané zo strany starostky Obce Lomnička p. C., že ohľadom projektov bude jednať v mene obce riaditeľka ZŠ T.. Y. V.. Podľa prvej Zmluvy o dielo bol urobený projekt na prístavbu a nadstavbu MŠ a na základe dodatku malo ísť o pokračovanie prvej časti a súčasťou prístavby a nadstavby mali byť dielne, telocvičňa, prepájací kŕčok, terénne úpravy, oplotenie, návrh detského ihriska, infraštruktúra, voda, kanál a podobne. On kompletný projekt vyhotovil podľa požiadaviek písomne uzavretej zmluvy a na deň 15.10.2010 dostal pozvánku na kontrolný deň. Na tomto kontrolnom dni odovzdal aj projekt, na základe Dodatku k zmluve o dielo. V ten istý deň bola vystavená faktúra a preberací protokol, kde je uvedené číslo položky v podacej knihe žalovaného. Faktúru zo strany žalovaného mu nikto nevrátil, nenamietal nikto jej dôvodnosť, ani výšku. Po uplynutí lehoty splatnosti faktúry, keďže sa obával premlčania nároku zaslal poštou žalovanému odsúhlasenie pohľadávok a uznaní dlhu. Obe písomnosti sa mu vrátili podpísané žalovaným poštou. Keďže k úhrade dlžnej sumy nedošlo, tak následne sa obrátil na advokáta o poskytnutie právnej pomoci, ten vyhotovil predžalobnú upomienku 10.3.2015, ktorú doručili žalovanému a následne ho oslovila starostka obce a dohodli si osobné stretnutie v advokátskej kancelárii jeho právneho zástupcu. Na ňom sa starostka vyjadrila, že si pamätá, že projekt bol odovzdaný v ružovej bedničke, dohodli sa na spôsobe uhradenia dlhu, a že toto prerokuje na obecnom zastupiteľstve v mesiaci jún 2015. Na základe vzájomnej dohody bol vypracovaný návrh Dohody o urovnaní, ktorý mala podpísať žalovaná, ale k jej uzavretiu nedošlo. Z toho dôvodu bol nútený podať túto žalobu. Zdôraznil, že všetky objednané práce vykonal podľa požiadaviek žalovaného, chodil na stavbu pravidelne kontrolovať vykonané práce, robil grafické snímky, kompletnú dokumentáciu, cestoval z Prešova do Lomničky, čo je cca. 100 km niekoľko krát, čím mu vznikli určité náklady. Dielo vyhotovil v požadovanej kvalite na základe Zmluvy o dielo. Toto odovzdal a žalovaný teraz hľadá právne kľučky ako neuhradiť cenu diela, ktoré bolo odovzdané. Žalobca ďalej uviedol, že projektová dokumentácia mala slúžiť ako súčasť žiadosti o poskytnutie NFP. V minulosti vypracoval pre žalovaného také isté projekty týkajúce sa prvej etapy výstavby ZŠ, ten bol odovzdaný tiež riaditeľke školy, teda p. V. Stavba bola zrealizovaná, a jeho faktúra za realizáciu prvej etapy diela zaplatená. Počas celej existencie zmluvných vzťahov tak predchádzajúcich, ako aj tohto jednal odborné záležitosti len s p. V., s nikým iným za obec. Nikdy neboli žiadne pochybnosti o tom, aby dokumentáciu nemal žalovaný, ani nič podobné. Teda, nechápe z akého dôvodu sa žalovaný teraz úhrady ceny diela bráni.

8. Z výpovede svedkyne Mgr. Y. V., bývalej riaditeľky ZŠ vyplýva, že so žalobcom spolupracovala na projekte pod názvom „Rovnosť šancí pre sociálne znevýhodnené rómske deti predškolského veku a žiakov školského veku z Obce Lomnička“. Na základe tohto projektu následne vyhotovovala žiadosti o poskytnutie príspevku a súčasťou žiadosti museli byť aj projekty, teda technická dokumentácia. Takto fungovalo od začiatku, keď sa projekt začal v roku 2004 až do roku 2012, priebežne, etapovite, a to tieto

kontinuálne na seba nadväzovali. Predložila žiadosti, kde boli ako súčasť doložené projekty vyhotovené žalovaným, ako aj žiadosť o preplatenie faktúr, tak spornej ako aj iných, ktoré vyhotovil žalobca pre žalovaného. Domnieva sa, že dôvodom nezaplatenia faktúry žalovaným došlo v dôsledku účtovnej chyby na strane účtovníčky obce. Žalovaná faktúra zo strany žalobcu je oprávnená, mala byť uhradená žalovaným, ale v dôsledku účtovnej chyby k jej zaplateniu nedošlo. Z toho dôvodu bolo vyhotovené uznanie pohľadávky a tak táto, ako aj ďalšia faktúra boli uznané žalovaným a dokonca aj audítorkou, ktorá vykonávala v obci audit. Ona konala za obec, na základe predloženej plnej moci, ktorú jej udelil vtedajší starosta obce a zastupiteľstvo. Ak by jej nebola udelená plná moc, tak by nemala dôvod odvolať jej plnomocenstvo obec uznesením zo dňa 17.1.2011. Vyhotovené dielo, teda projekt jej odovzdal žalobca a ona obci. Na presný dátum, kedy došlo ku odovzdaniu diela žalovanému si nepamätá, ale najneskôr to bolo 01.12.2010, kedy ku žiadosti o poskytnutie platby adresovanej regionálnemu operačnému programu tvoril PD vyhotovený žalobcom súčasť žiadosti žalovaného.

9. Svedok P. T. v konaní pred súdom uviedol, že v archíve ani nikde v obci nenašiel projekt žalobcu a nie je overený podpis T.. V. v overovacej knihe obce.

10. Pr. zástupca žalobcu v priebehu konania reagoval na výhrady žalovanej strany, že žalobca neviedol spornú faktúru v účtovníctve, čoho dôkazom majú byť účtovné závierky a súvaha žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že sporná pohľadávka vznikla na základe právneho úkonu, nie evidenciou v účtovníctve. Tá je dôležitá pre účely účtovníctva a daňové. Za rok 2015 žalobca viedol v účtovníctve omylom inú pohľadávku ako tá, ktorá tvorí predmet sporu, ale chybu opravil dodatočným daňovým priznaním. Evidencia v účtovníctve nemá hmotnoprávne následky na vznik a existenciu pohľadávky a v danom prípade je rozhodujúce platné uznanie dlhu žalovaným. Tým, že žalovaný podpísal písomné uznanie záväzku dňa 06.05.2014, preto v danej veci nemusí súd skúmať, či bola T.. V. oprávnená konať za Obec Lomnička tak, ako to namieta žalovaná strana. Menovaná bola vtedajšou riaditeľkou ZŠ a v zmluvách uvádzaná ako oprávnená osoba aj vzhľadom na predchádzajúcu prax a aktivity žalobcu, kedy prichádzal do kontaktu len s Mgr. V. a nemal pochybnosti o tom, že je oprávnená konať za obec. Pokiaľ táto prekročila rozsah svojho plnomocenstva, poukázal na ust. § 33 ods. 1 OZ. Skutočnosť, že T.. V. bola oprávnenou osobou na preberanie diela, je fakt, že rekonštrukcia ZŠ sa vykonávala etapovite a menovaná nielenže prevzala prvú a druhú etapu na základe Dodatku ku zmluve o dielo, ktoré tvorí predmet tohto sporu, ale aj tretiu etapu, ktorá bola realizovaná na základe ďalšieho dodatku ku zmluve o dielo zo dňa 17.03.2008 podpísaná dňa 17.02.2017 a všetky objednávky, realizačné práce a odovzdanie bolo riešené výlučne s p. Y. V.. Táto mala od obce udelené rôzne plnomocenstvá vo vzťahu ku žiadosti o nenávratný finančný príspevok, podávala žiadosti o preplatenie, refundáciu atď., čiže všetko, čo súviselo s rekonštrukciou a žiadosťami o poskytnutie rôznych druhov príspevku na tento účel. Žalobca nemal žiadne pochybnosti o tom, aby menovaná nebola splnomocnenou a zodpovednou osobou na preberanie akýchkoľvek zmluvne dohodnutých prác a konal v dobrej viere, že komunikuje s oprávnenou osobou konať za obec v súvislosti s dodatkom ku zmluve o dielo zo dňa 02.11.2009. Pokiaľ p. V. ako splnomocnenec prekročila rozsah svojich oprávnení, ten treba posúdiť v súlade s ust. § 33 ods. 2 OZ. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rôzne ním predložené listinné dôkazy a vysvetľuje súdu, z akého dôvodu nemala byť sporná faktúra uhradená, že tá bola dodatočne vypustená zo žiadosti o nenávratný finančný príspevok atď.. Poukázal na skutočnosť, že podľa bodu 7.1 a 7.2 písomne uzavretej ZoD bolo povinnosťou žalovaného ako objednávateľa zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela 20.000,- eur s DPH. V zmluve sa neuvádza, z akých finančných prostriedkov má byť cena uhradená a preto je právne irelevantné skúmať, z akých zdrojov mala byť táto cena zaplatená, ani to, či žiadosť o refundáciu podala oprávnená osoba, či pri zadávaní došlo ku chybe alebo nie, pretože toto pre predmet sporu je právne bezvýznamné. Žalovaný sa snaží svojimi vyjadreniami odpútať pozornosť súdu od podstatných okolnosti prípadu a argumentuje a predkladá rôzne žiadosti a ich prílohy, ktoré s predmetom sporu nemajú nič spoločné. Podstatné však je, že dielo bolo vykonané žalobcom v súlade so zmluvou. Toto bolo odovzdané žalobcom žalovanému osobe podľa dovtedajšej praxe oprávnenej na prevzatie diela dňa 18.10.2010. Žalobca vystavil faktúru 010/2010 a tá bola doručená Obecnému úradu Lomnička, ktorý ju opatril podacou pečiatkou a zaevidoval pod č. 160/2010 zo dňa 18.10.2010. Žalovaný konajúc prostredníctvom starostky obce písomne uznal dlh voči žalobcovi čo do výšky a do dôvodu písomným uznaním záväzku zo dňa 06.05.2014, pričom v tento deň žalovaný opäť konajúc prostredníctvom starostky obce podpísal aj odsúhlasenie pohľadávok a uznanie záväzkov, čo zakladá domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Žalovaný konajúc prostredníctvom starostky na rokovaní v Advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu túto pohľadávku žalobcu uznal, nespochybňoval, žiadal o splátkový kalendár a možnosť prerokovania na obecnom zastupiteľstve. Žalovaný spornú

faktúru nikdy žalobcovi nevrátil ako nedôvodnú, nikdy ju nespochybnil a spochybňovať ju začal až prostredníctvom svojho právneho zástupcu po podaní žaloby. V závere poukázal na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá platná zmluva o dielo a dodatok k nej zo dňa 02.11.2009, pričom dielo bolo riadne vykonané, odovzdané a prevzaté podľa jeho názoru oprávnenou osobou a vystavená faktúra. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tri okolnosti. V prvom rade, že sporná faktúra je zaevidovaná na Obecnom úrade Lomnička pod interným číslom 160/2010 opatrená podacou pečiatkou obce. Následne bolo podpísané uznanie záväzku zo strany štatutárneho orgánu obce, teda starostky obce zo dňa 06.05.2010 a zmysel uznania spočíval v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa posilňuje právna domnienka existencie záväzku v čase uznania a v súdnom spore sa posilňuje pozícia veriteľa, keďže veriteľ vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku ani skutočnosť, či uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Má zato, že všetky listiny doložené pr. zástupcom žalovaného dňa 07.02.2018 do súdneho spisu odvolávajúc sa na rôzne projekty, žiadosti, platby atď. nemajú s predmetom sporu nič spoločné. Takisto je to aj výpoveď p. V. ako nepodstatná, keďže je tu prezumpcia, teda domnienka, že záväzok v čase uznania trval a žalobca nemusí vznik záväzku nijakým spôsobom preukazovať. Napokon aj odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 06.05.2010 podpísané starostkou obce a nie p. V. je relevantným dôkazom o existencii záväzku. Pokiaľ ide o konanie p. V., zotrval na stanovisku, že jej konanie možno považovať za prekročenie rozsahu plnomocenstva v súlade s ust. § 33 ods. 2 zo dňa 02.03.2010, ktoré bolo určené na všetky právne úkony súvisiace s projektmi, resp. rekonštrukciou ZŠ. V zmluve o dielo nebola zakotvená klauzula, ktorá by ukladala povinnosť žalovanému ako objednávateľovi uhradiť cenu diela z projektu z nenávratného finančného príspevku a takáto povinnosť sa výlučne vzťahuje na žalovaného. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd jeho žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu.

11. Z vyjadrenia pr. zástupcu žalovaného vyplýva, že je nepochybné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dodatku k zmluve o dielo dňa 02.11.2009 písomne a všetky zmeny v zmysle záverečných ustanovení zmluvy musia byť vyhotovené písomne. Ako osoba oprávnená konať vo veci tejto zmluvy bol oprávnený vtedajší starosta obce R. C.. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť, aby obec bola udelila akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe okrem vtedajšieho starostu obce a nemôže ňou byť p. V., pretože tejto obec neudelila plnú moc, ktorá by súvisela s oprávnením konať za obec v súvislosti s touto zmluvou. Keďže p. V. nebola udelená žiadna plná moc, tak nemohlo dôjsť ani k prekročeniu rozsahu plnomocenstva, keďže také jej udelené nebolo. V zmysle samotnej zmluvy bolo dohodnuté, že právo na fakturáciu ceny diela vzniká odovzdaním diela a následne od toho sa odvíja aj splatnosť ceny diela. On od začiatku vzniku sporu poukazuje na to, že žalovanému žiadnym spôsobom nebolo dielo odovzdané a žalovaný nedisponuje žiadnym dokladom, aby ku odovzdaniu diela bolo došlo a v zmysle uvedeného potom žalobcovi nevznikol voči žalovanému ani nárok na zaplatenie ceny diela, ani v zmysle ObZ, ani podľa znenia samotnej zmluvy. Teda Obec Lomnička dielo neprevzala, z čoho vyplýva, že v čase uznania záväzku záväzok neexistoval. Pokiaľ ide o obsah listiny označenej ako uznanie dlhu, resp. uznanie záväzku a odsúhlasenie pohľadávok, je toho názoru, že ak záväzok neexistoval, čo je prípad žalovaného, tak také uznanie je právne irelevantné a nemá následky predpokladané zákonnom. Samotné uznanie záväzku nezakladá nevyvrátiteľnú domnienku existencie záväzku. Ani samotný žalobca nebol presvedčený o dôvodnosti a nespornosti svojej pohľadávky, keď ešte do roku 2016 tak, ako to doložil do súdneho spisu neuvádzal v súvahách za roky 2010 až 2016 spornú faktúru, na základe ktorej si uplatňuje nárok v tomto konaní. Podrobne sa vyjadril ku stanovisku svedkyne T.. V., ktorá poukazovala na dôvody vyhotovenia projektu žalobcom, spôsob uplatňovania finančných príspevkov, spôsob kontroly, účtovania atď., pričom hneď v úvode spochybnil jej výpoveď, ako aj predložené listinné dôkazy za nevierohodné, pretože svedkyňa podala voči žalovanému viacero žalôb, ktoré sú predmetom viacerých konaní týkajúcich sa neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky atď. a napokon aj ona sama pokiaľ ide o spornú faktúru, tak ju nepojala do žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, resp. túto po opakovanej žiadosti z projektu vypustila. V závere poukázal opätovne na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomná zmluva, ktorá jasne stanovovala práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobca žalovanému dielo neodovzdal a nevyhotovil v súlade so zmluvou ani so zákonom a preto ani nevznikol nárok uplatňovať si ho v tomto konaní. Keďže zmluva bola uzavretá v písomnej forme, tak všetky zmeny a dodatky mali byť v zmysle zákona vykonávané písomne. V zmluve bolo deklarované jasne, kto je oprávnený konať v technických veciach za obec, že ním bol starosta, ale v žiadnom prípade nie p. V.. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, žeby mu samotná žalovaná odovzdala, či preukázala akúkoľvek plnú moc, z ktorej by mohol vyvodiť, že p. V. je oprávnená vykonávať úkony v zmysle zmluvy o dielo za obec. Jej konanie považuje za nedôveryhodné tak, ako to uviedol vo svojom písomnom vyjadrení. Existuje tu síce písomné

uznanie záväzku, ale toto síce oslabuje alebo posilňuje postavenie veriteľa zo zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom uznania, ale doložil právne stanovisko aj judikatúru, v zmysle ktorej aj záväzok ako taký, resp. uznanie záväzku nespôsobuje alebo nemá za následok vznik tohto záväzku, čiže záväzok musí najprv trvať, aby mohol byť následne uznaný. V konaní však spochybňuje vznik záväzku žalobcu a má zato, že je spochybnený. V konaní vyvrátili skutočnosť, žeby žalobca ako zhotoviteľ vykonal dielo v súlade so zmluvou, resp. so zákonom. Pokiaľ dielo nevykonal riadne, teda neodovzdal ho žalovanému, tak nemohol vzniknúť záväzok a tým pádom samotné uznanie podľa jeho názoru nemá právny význam. Pokiaľ ide o tvrdenie, že p. V. prekročila rozsah svojich oprávnení, nemožno s takýmto tvrdením súhlasiť ani s aplikáciou ustanovenia § 33 OZ, pretože na tento právny vzťah neexistovala žiadna písomná plná moc udelená žalovaným menovanej a teda keďže žalovaný neudelil plnú moc p. V., tak nemohlo logicky dôjsť ani k jej prekročeniu. Preto aplikácia ustanovenia § 33 je v tomto prípade neaplikovateľná. Taktiež opakovane poukázal na skutočnosť, že žalobca ani sporný záväzok riadne neúčtoval, čo doložil účtovnými dokladmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ani žalobca si nebol nijakým spôsobom istý svojim nárokom a po celú dobu ho ani neviedol vo svojom účtovníctve. Teda nárok žalobcu voči žalovanému, ktorý si uplatňuje v tomto konaní nie je daný, nevznikol a preto žiadal, aby súd z toho dôvodu žalobu zamietol a v prípade úspechu priznal žalovanému trovy konania.

12. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a zákonný.

13. Predmetom sporu je zaplatenie ceny diela na základe uznania záväzku žalovaného.

14. V zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.

16. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

17. Podľa § 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

18. Podľa ustálenej judikatúry (rovnaká právna úprava), pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie záväzku ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, a to s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Z úmyslu dlžníka uhradiť celú dlžnú čiastku, potom jednoznačne vyplýva, že súčasne túto čiastku uznáva, nakoľko chce dosiahnuť účinok spočívajúci v uhradení celej dlžnej čiastky. (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.05.2007, sp. zn. 32Odo 929/2005.

19. K otázke uznania záväzku žalovaným listom zo dňa 06.05.2014 súd uvádza, že v podnikateľských vzťahoch je posudzovanie následkov tohto uznania odlišné ako vo vzťahoch nepodnikateľských, nakoľko úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je komplexná a nedochádza k subsidiárnej aplikácii úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Zmysel uznania záväzku spočíva v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda, či došlo uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stračí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal. K tomuto písomnému uznaniu v prejednávanej veci preukázateľne došlo práve listom zo dňa 06.05.2014,

avšak žalovaný namietal, že nemohlo ísť o uznanie z dôvodu, že záväzok v čase uznania neexistoval. V tejto súvislosti súd uvádza, že § 323 ods. 1 stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý“, t.j., že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, možno ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. na rozdiel od Občianskeho zákonníka výsledne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojim dôvodom a výškou. Pokiaľ je teda záväzok dostatočne identifikovaný inými vlastnosťami než výškou, potom ak nie je rozsah uznania nijako obmedzený, možno vyvodiť, že bol uznaný v celom rozsahu aj bez toho, že by bola uvedená jeho výška. Prvá čase prvej vety § 323 ods. 1 obsahuje úplne jednoznačnú požiadavku na existenciu prejavu vôle dlžníka uznať záväzok vymedzený uvedeným spôsobom.

20. Žalovaný sa v tomto konaní prostredníctvom právneho zástupcu bránil tým, že žalobca nevyhotovil a neodovzdal predmet diela v zmysle písomne uzavretej zmluvy a v čase uznania teda záväzok neexistoval.

21. Opakom tvrdenia o údajnej neexistencii záväzku sú listinné dôkazy, ktoré doložila žalujúca strana o tom, že v čase uznania záväzku bolo dielo zhotovené v súlade so zmluvou o dielo a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny diela v zmysle § 546 ObZ. Strany sporu si v zmysle čl. 7.5 dohodli, že „...splatnosť faktúr bude do 90-tich kalendárnych dní od dátumu jej vystavenia a objednávateľ podpisom prevzatia faktúry potvrdí zároveň aj prevzatie predmetu tohto dodatku k zmluve o dielo bez vád a nedorobkov“. V súlade s týmto zmluvným dojednaním žalobca odovzdal žalovanému osobne spornú faktúru č. 010/2010 na žalovanú sumu, ktorá je opatrená pečiatkou obecného úradu a prijatá dňa 18.10.2010, zaevidovaná pod poradovým číslom 160/2010 a toho istého dňa opatrená pečiatkou predbežnej finančnej kontroly. Z textu uvedenej faktúry je zrejmé, že žalobca fakturuje žalovanému na základe dodatku k zmluve o dielo zo dňa 02.11.2009 žalovanú sumu a predmetom fakturácie je vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby, rekonštrukciu ZŠ.

22. Ďalším dôkazom prevzatia diela je citácia v bode I. uznania záväzku zo dňa 06.05.2014, v ktorom sa konštatuje, že „...na základe zmluvy o dielo č. XXXXXXXX zo dňa 17.03.2008 a jej dodatkov veriteľ vykonal pre dlžníka projektové práce na projekte a následne viacnásobné zmeny na predmetom projekte pre realizáciu stavby „rekonštrukcia MŠ, výstavba kotolne na biomasu, výstavba telocvične s učebnicami praktického vyučovania“. Vykonané práce dlžník prevzal, čoho potvrdením sú podpisy štatutára a pečiatkou potvrdená faktúra č. 010/2010 zo dňa 15.10.2010 na sumu 20.200,- eur s DPH a faktúra č. 006/2011 zo dňa 16.06.2011 na sumu 20.369,75 eur s DPH“. Teda vychádzajúc z takto formulovaného uznania záväzku a predovšetkým z druhej vety odseku 1 je zrejmé, že dlžník vykonané práce prevzal tak, ako sa to konštatuje v tomto uznaní, ktoré za obec podpísala osobne starostka obce T. C. a opatrené je okrúhlou pečiatkou zo dňa 06.05.2014. Týmto právnym úkonom obec opätovne s odstupom cca 4 rokov prejavila vôľu v bode II. písomného uznania dlžnú sumu veriteľovi zaplatiť na jeho účet a veriteľ v bode III. druhá veta sa zaviazal ku neuplatňovaniu úrokov z omeškania, ak predmetný záväzok do 3 mesiacov odo dňa podpisu tohto uznania dlžník uhradí. Teda ani s odstupom času dlžník nemal pochybnosti o dôvodnosti a opodstatnenosti žalobcom uplatňovanej ceny diela za vykonané práce a ani vtedy nenamietal skutočnosť, že mu dielo nebolo odovzdané a nemal povinnosť zaň zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu.

23. Vzhľadom na tieto dôkazy súd dospel jednoznačne k záveru, že žalobca splnil si zmluvne dohodnutú povinnosť, ktorá mu vyplývala z uzavretej zmluvy o dielo, toto vyhotovil, odovzdal a nie je dôležité, kedy a akým spôsobom sa dielo dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, či to bolo v ružovej krabici tak, ako to uviedla starostka vo svojej výpovedi alebo bolo súčasťou žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, prípadne inak, ale rozhodujúca je skutočnosť, že samotná starostka obce ako štatutár prehlásila uznanie záväzku i odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov zo dňa 06.05.2014, že pohľadávku žalobcu obec uznáva v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Teda z týchto dôkazov je jednoznačné a nesporné, že záväzok žalovaného v čase jeho uznania trval a tvrdenia právneho zástupcu žalovaného produkované v priebehu tohto konania sú právne bezvýznamné.

24. Takisto súd nepovažuje za dôležité v tomto konaní sa zaoberať, či T.. V. bola oprávnenou osobou konať za obec a či svoje oprávnenie prekročila alebo nie, pretože súd považuje právny úkon uznania a odsúhlasenia za vierohodný, nespochybniteľný a na základe neho nárok žalobcu za zákonný a dôvodný.

25. Tieto dôkazy vyvracajú aj tvrdenie svedka P. T., že na obci takýto projekt nenašiel a pokiaľ ide o overenie plnej moci T.. V., toto nepodliehalo overeniu v knihe overených podpisov obcou, ale uznesením obecného zastupiteľstva.

26. Žalobca sa okrem istiny domáhal zaplatenia úroku z omeškania.

27. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

28. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

29. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako zákonná. Žalobca má teda vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 20.200,- eur.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.