Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-275-2017.pdf
PDF · 98.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/275/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. E., K.. XX. XX. XXXX, O. G. H. X, XXX XX G. H., o 4.769,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 16C/995/2015-88 zo 16. 01. 2017 rozhodol
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 4.580,41 eur, nezaplatené poplatky za poistenie 3,82 eur, úroky v sume 214,26 eur, nezaplatené úroky z omeškania v sume 1,85 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.833,89 eur od 25. 06. 2015 do 30. 06. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške 4.823,60 eur od 01. 07. 2015 do 23. 07. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške 4.769,32 eur od 24. 07. 2015 do 02. 11. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške 4.768,04 eur od 03. 11. 2015 do 18. 01. 2016, z nezaplatenej istiny vo výške 4.726,52 eur od 19. 01. 2016 do 18. 07. 2016, z nezaplatenej istiny vo výške 4.655,89 eur od 19. 07. 2016 do 17. 08. 2016, z nezaplatenej istiny vo výške 4.580,41 eur od 18. 08. 2016 do zaplatenia, z nezaplatenej istiny vo výške 4.726,52 eur od 19. 01. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 214,26 eur od 25. 06. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti úroku v sume 1,86 eur, úrokov z omeškania v sume 0,04 eur a sumu 146,11 eur zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie nesplatenej časti úveru.
3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 25. 06. 2014 úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 5.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver mal zaplatiť do 20. 06. 2024. Žalovaný po vyčerpaní poskytnutého úveru porušil zmluvné povinnosti, preto 24. 06. 2015 bol vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do 04. 07. 2015. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 5.115,72 eur. Po zosplatnení úveru žalovaným do dňa podania žaloby žalovaný zrealizoval úhrady vo výške 64,57 eur, o ktoré bola znížená istina pohľadávky žalovaného.
4. O zastavení konania v časti úroku v sume 1,86 eur, úrokov z omeškania v sume 0,04 eur a zaplatenia 146,11 eur rozhodol v súlade s § 144, § 145 ods. 2 C.s.p., keďže v tejto časti žalobca zobral žalobu späť.
5. Po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, čl. 3 ods. 1, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania súd vyhovel návrhu žalobcu v časti o zaplatenie istiny vo výške 4580,41 eur, ako aj v časti nezaplatených poplatkov za poistenie v sume 3,82 eur, úrokov v sume 214,26 eur, nezaplatených úrokov z omeškania v sume 1,85 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.833,89 eur od 25. 06. 2015 do 30. 06. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške 4.823,60 eur od 01. 07. 2015 do 23. 07. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške 4.769,32 eur od 24. 07. 2015 do 02. 11. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške 4.768,04 eur od 03. 11. 2015 do 18. 01. 2016, z nezaplatenej istiny vo výške 4.726,52 eur od 19. 01. 2016 do 18. 07. 2016, z nezaplatenej istiny vo výške 4.655,89 eur od 19. 07. 2016 do 17. 08. 2016, z nezaplatenej istiny vo výške 4.580,41 eur od 18. 08. 2016 do zaplatenia, z nezaplatenej istiny vo výške 4.726,52 eur od 19. 01. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 214,26 eur od 25. 06. 2015 do zaplatenia, keďže považoval v tejto časti žalobu za dôvodnú. Poukazujúc na ustálenú súdnu prax (uznesenie NS SR sp. zn. Obo 143/98, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012) mal za to, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Z uvedených dôvodov návrh žalobcu v tejto časti pokiaľ ide o úrok 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.833,89 eur od 25. 06. 2015 do 30. 06. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške 4.823,60 eur od 01. 07. 2015 do 23. 07. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške 4.769,32 eur od 24. 07. 2015 do 02. 11. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške 4.768,04 eur od 03. 11. 2015 do 18. 01. 2016, z nezaplatenej istiny vo výške 4.726,52 eur od 19. 01. 2016 do 18. 07. 2016, z nezaplatenej istiny vo výške 4.655,89 eur od 19. 07. 2016 do 17. 08. 2016, z nezaplatenej istiny vo výške 4.580,41 eur od 18. 08. 2016 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.
6. O povinnosti žalovaného žalovaného zaplatiť úrok z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ s prihliadnutím na vl. nar. č. 87/1995 Z.z.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
8. Rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu trov konania, aj trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Bol toho názoru, že súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že dohodnuté úroky mu patria len do splatnosti dlhu. Mal za to, že nárok na zaplateniu úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukazujúc na ut. § 52 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka konštatoval, že z podstaty úroku, ako ceny za používanie peňažných prostriedkov, možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru, že pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku v dvoch rovinách, vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú, treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažnej prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná. Vzhľadom na znenie ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 16 ods. 1 zák. č 129/2010 Z.z. podľa jeho názoru tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok za odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 z 31. 01. 2017. Zdôraznil, že vychádzajúc z § 497 Obchodného zákonníka obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Bol toho názoru, že odstúpenie od zmluvy pri omeškaní dlžníka nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa.
9. Rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Podľa obsahu žiadal, aby uloženú povinnosť zaplatiť dlh mu súd povolil splácať v splátkach vo výške 100 eur mesačne, poukazujúc na to, že k 31. 10. 2016 došlo u neho k ukončeniu pracovného pomeru, preto žili iba z manželkinho príjmu a majú ešte 6 - ročné nezaopatrené dieťa, ale od 24. 11. 2016 sa opätovne zamestnal.
10. Žalovaný po doručení odvolania žalobcu v písomnom podaní uviedol, že nevie zrealizovať príkaz na úhradu, pretože úver je po splatnosti a peniaze by nemuseli byť pripísané na účet Prima banky Slovensko, a.s., preto mu bolo povedané, že je lepšie osobne vkladať peniaze na účet, chcel by splácať dlh v splátkach po 100 eur mesačne, preto opätovne žiadal prehodnotiť jeho návrh s tým, že jeho finančná situácia mu neumožňuje uvedenú sumu uhradiť naraz. K tomuto vyjadreniu pripojil doklad o uhradení splátky 100 eur dňa 18. 4. 2017.
11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný nepopiera svoj záväzok voči nemu, odvoláva sa iba na svoju finančnú situáciu, toto vyjadrenie považoval za bezpredmetné, keďže neuvádza žiadne konkrétne právne ani skutkové tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť uloženej povinnosti splatiť dlžnú pohľadávku. Zdôrazňoval, že súd má zistiť skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku, či už v splátkach alebo v dlhšej lehote, má sa zaoberať majetkovými pomermi žalovaného, neobmedzovať sa výlučne na posúdenie tvrdeného mesačného príjmu bez ďalšieho preukazovania. Uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu.
12. Výrok rozsudku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 4.580,41 eur s prísl. nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatný, preto v tejto časti nemohol byť preskúmavaný. Predmetom odvolacieho prieskumu boli výrok o splatnosti priznanej pohľadávky, výrok, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci (ďalej len „rozsudok“).
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu ani žalovaného nie je možné vyhovieť.
14. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. 5. 2018 o 9.35 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 9. 5. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 C.s.p.
16. Žalobca v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
18. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
19. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v
čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého žalobcovi prináleží úrok z istiny iba do vyhlásenia splatnosti celého úveru. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012.
22. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998 odvolací súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012-14 z 18. 9. 2012, ktoré sa zaoberalo obdobnou právnou vecou. Ústavný súd SR predmetným uznesením odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov v zmysle, ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka“. Tento výklad považoval ústavný súd za ústavne akceptovateľný.
23. Odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. 6. 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého „.... iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadné zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženie jednorázovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde dlžník by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo sumy, ktorú by mu dlžník na výzvu nevrátil. Išlo by o právny stav podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však dlžníkovi - spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.“
24. Výklad odvolateľa vedúci k záveru o oprávnenosti úroku zo spotrebiteľského úveru po mimoriadnom zosplatnení je v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa a výkladu v jeho prospech zakotvenou v § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 5 a §53 ods. 4 písm. k/ OZ.
25. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že svoje tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácii, pre ktorú požiadal, aby mu bolo povolené dlh splácať v splátkach, okrem tvrdení uvedených v odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal.
26. Z ust. § 232 ods. 3 C.s.p. vyplýva, že súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie uloženého dlhu. Dlhšiu lehotu môže súd stanoviť podľa okolností daného prípadu napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a pod. Uvedené skutočnosti je však potrebné preukázať, nepostačuje iba tvrdenie. Preto bolo povinnosťou žalovaného predložiť listinné dôkazy na preukázanie pravdivosti tvrdenia, že sú splnené podmienky na to, aby súd určil dlhšiu lehotu, resp. umožnil mu splácať dlh v splátkach. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Za
takýchto okolností odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, iba dospieť k záveru, že u neho nie sú splnené podmienky pre určenie dlhšej lehoty na zaplatenie dlhu, resp. na splácanie dlhu v splátkach.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o splatnosti pohľadávky vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný ani žalobca, ani žalovaný.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).