Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/191/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Medzinárodná investičná banka, medzivládna organizácia založená a existujúca podľa medzinárodného práva verejného, založená Dohodou o založení Medzinárodnej investičnej banky uzavretou dňa 10. júna 1970, zapísaná na sekretariáte Organizácie spojených národov, sídlom ul. Maši Poryvaevovej 7, Moskva, Ruská federácia, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade F.. V. Č., Q. XX, G., nar. XX.XX.XXXX, v 2. rade F.. K. E., V. X, G., nar. XX.XX.XXXX, v 3. rade F.. I. N., X. XX, S., nar. XX.XX.XXXX, všetci zastúpení: TIMAR & Partners, s.r.o., Štúrova 42, Šaľa, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011 medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, žalovaným v 2. rade ako veriteľom a spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 36 281 212, ako ručiteľom ako aj s ním spojené poskytnutie ručenia zo strany spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., IČO: 36 281 212 ako ručiteľa podľa uvedenej zmluvy o pôžičke, je zo strany spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., IČO: 36 281 212 voči žalobcovi právne neúčinné z dôvodu odporovateľnosti, akékoľvek peňažné plnenie, ktoré žalovaný v 2. rade získal alebo získa z titulu ručenia poskytnutého spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ako ručiteľom podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, žalovaným v 2. rade ako veriteľom a spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ako ručiteľom (či už v rámci reštrukturalizácie spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. alebo inak) je žalovaný v 2. rade povinný zaplatiť žalobcovi a to, v prípade plnenia nadobudnutého žalovaným pred dňom právoplatnosti tohto rozsudku, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v prípade plnenia nadobudnutého žalovaným po dni právoplatnosti tohto rozsudku, do 3 dní odo dňa nadobudnutia každého takéhoto plnenia, to všetko na účet právneho zástupcu žalobcu. Žalobca ďalej žiadal, aby súd určil, že uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011 medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, žalovaným v 3. rade ako veriteľom a spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ako ručiteľom ako aj s ním spojené poskytnutie ručenia zo strany spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ako ručiteľa podľa uvedenej zmluvy o pôžičke, je zo strany spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., voči žalobcovi právne neúčinné z dôvodu odporovateľnosti, akékoľvek peňažné plnenie, ktoré žalovaný v 3. rade získal prípadne získa z titulu ručenia poskytnutého spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ako ručiteľom podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom,

žalovaným v 3. rade ako veriteľom a spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ako ručiteľom (či už v rámci reštrukturalizácie spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., alebo inak) je žalovaný v 3. rade povinný zaplatiť žalobcovi a to v prípade plnenia nadobudnutého žalovaným pred dňom právoplatnosti tohto rozsudku, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v prípade plnenia nadobudnutého žalovaným po dni právoplatnosti tohto rozsudku, do 3 dní odo dňa nadobudnutia každého takéhoto plnenia, to všetko na účet právneho zástupcu žalobcu a zároveň žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie náhrady trov konania.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že je väčšinovým spoluvlastníkom spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o, ako aj zmluvnou stranou zmluvy o termínovanom úvere vo výške 9.000.000,- Eur uzatvorenej dňa 02.08.2010 medzi ním ako veriteľom a spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o. ako dlžníkom. Žalovaný v 1. rade je menšinovým spoločníkom tejto spoločnosti a v období od 21.02.2006 do 26.02.2014 bol jej konateľom. Žalovaný v 1. rade je zároveň zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011 uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade ako veriteľom, žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o. ako ručiteľom, na základe ktorej mal žalovaný v 2. rade údajne poskytnúť pôžičku vo výške 500.000,- Eur žalovanému v 1. rade a spoločnosť DIXIA SOLLARIS, s.r.o. mala poskytnúť ručenie v prospech žalovaného v 2. rade za záväzky žalovaného v 1. rade. žalovaný v 1. rade bol aj zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011 uzavretej medzi žalovaným v 3. rade ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom.

3. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že skutkové okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu oboch zmlúv o pôžičke a dôsledky nimi zamýšľané sú takmer identické. Pri uzatváraní pôžičiek žalovaní v 1. rade využil svoje postavenie konateľa spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. na to, aby táto spoločnosť poskytla ručenie na zabezpečenie jeho osobného dlhu voči žalovanému v 2. a 3. rade podľa jednotlivých zmlúv o pôžičke. K poskytnutiu ručenia došlo bez toho, aby spoločnosť DIXIA SOLLARIS, s.r.o. získala akékoľvek protiplnenie. Podľa žalobcu tak žalovaný v 1. rade pri uzatváraní oboch zmlúv o pôžičke konal v rozpore so svojou zákonnou povinnosťou konateľa vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Uzavretím zmlúv o pôžičke malo taktiež dôjsť k porušeniu článkov 15.4, 16.6, 16.7, 16.12. a 17.5 zmluvy o úvere. Napriek tomu, že žalovaný v 1. rade o tomto viacnásobnom porušení zmluvy musel vedieť ručiteľské záväzky nezahrnul do účtovníctva spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ani neuskutočnil žiadne kroky, aby žalobcu o porušení zmluvy o úvere informoval. Žalovaný v 1. rade, ako konateľ spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. v čase čerpania úveru uviedol žalovaného do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie úveru a to vo vzťahu ku všetkým čerpaniam terminovaného úveru, ktoré žalobca poskytol spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. po 20.10.2011. Žalobca ďalej uviedol, že záväzky žalovaného v 1. rade zo zmlúv o pôžičke, t.j. primárne záväzky, ktoré by mali byť zabezpečené údajnými ručiteľskými záväzkami spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., sú s vysokou pravdepodobnosťou iba fiktívne a žalobca sa o ich existencii dozvedel až z prihlášok pohľadávok z ručenie, keďže žalovaní v 2. a 3. rade si však svoje pohľadávky voči spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. z titulu ručiteľského záväzku pri reštrukturalizácii spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. prihlásili.

4. Ako vymáhateľnú pohľadávku, ktorá mala byť ukrátená odporovanými právnymi úkonmi označil žalobca svoju pohľadávku voči spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ktorá mu vznikla na základe zmluvy o úvere. Výška tejto pohľadávky predstavuje sumu 8.277.613,49 Eur. V dôsledku odporovaných úkonov došlo podľa žalobcu nepochybne k zmenšeniu majetku DIXIA SOLLARIS, s.r.o., keďže táto na seba prevzala záväzok bez toho, aby za to získala ekvivalentné protiplnenie. Žalovaný v 2. a 3. rade si prihlásili svoje pohľadávky z ručenia do reštrukturalizácie. Tým sa v rámci reštrukturalizácie zaradili medzi veriteľov spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ktorí očakávajú uspokojenie svojich pohľadávok popri pohľadávkach ostatných veriteľov.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou žalobcu nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že na to, aby bolo možné určitý právny úkon považovať za odporovateľný je potrebné, aby boli splnené hmotnoprávne podmienky zakotvené v ustanovení § 42a prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Ide o základnú a kogentnú právu úpravu, pričom v prípade, ak nie sú splnenie niektoré v nej uvedené základné podmienky, nie je možné, aby súd určil, že určitý právny úkon je odporovateľný a teda je, voči veriteľovi dlžníka neúčinný. Podľa ustálenej súdnej praxe je

potrebné v prípade odporovateľnosti právnych úkonov potrebné rozlišovať medzi aktívnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podmienkami odporovateľnosti (ustanovenie § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (ust. § 42b os. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou legitimáciou (ust. § 42b ods. 2 a ods. 3) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Na základe týchto základných zákonných definícii je potrebné nahliadať na každý úkon, o ktorom žalobca tvrdí, že je odporovateľným. V prvom rade je podľa žalovaných potrebné uviesť, že odporovať možno len právnym úkon dlžníka, ktorý je však dlžníkom voči žalobcovi, pričom vychádzajúc zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe je dlžníkom žalobcu výlučne spoločnosť DIXIA SOLLARIS, s.r.o. a teda je zrejmé, že odporovať možno len samotné ručenie a nie zmluvu o pôžičke (vychádzajúc z terminológie žaloby). Z uvedeného je podľa žalovaných v 1. a 2. rade zrejmé, že žaloba musí byť voči žalovaným zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie.

6. K preukázaniu existencie vymáhateľnej pohľadávky žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že žalobca nepreukázal, že by vymáhateľnou pohľadávkou voči žalovaným v čase podania žaloby, alebo v lehote troch rokov pred uskutočnením napadnutého právneho úkonu disponoval. Takouto pohľadávkou nedisponoval ani voči spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. Zmyslom odporovacej žaloby je podľa žalovaných dosiahnutie rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkov právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Takéto rozhodnutie predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným., právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že voči nim nie je vedené žiadne vymáhacie konanie, v ktorom by bolo možné uplatniť nároky z odporovateľného právneho úkonu. Pokiaľ ide o vymáhacie konanie toto je vedené výlučne voči spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. na základe uznesenia zo dňa 05.11.2014 zverejneného v Obchodnom vestníku z 12.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2014. Postavenie žalobcu sa v tejto súvislosti podľa žalovaných v 1. a 2. rade zmenilo, nakoľko v rámci právnej úpravy konkurzného práva, má žalobca výlučne postavenie spriaznenej osoby s dlžníkom podľa ust. §9 ods. 1 písm. b} v spojení s ust. § 9 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Všetky pohľadávky žalobcu sú podľa tohto zákona definované ako podriadené podľa jeho ust. § 95 ods. 2 s tým, že zákon priznáva ich uspokojenie až po úplnom uspokojení všetkých veriteľov spoločnosti, Pohľadávky takéhoto veriteľa teda nemôžu požívať žiadny zákonný status ukrátenia ich uspokojenia, a aj z tohto dôvodu je žaloba bez vecnej logiky a bez možnej podpory hmotnoprávnych právnych noriem sa na ňu vzťahujúcich. Vzhľadom na takúto skutkovú okolnosť potom neexistuje ani ďalšia hmotnoprávnou podmienkou na určenie, že právny úkon dlžníka je odporovateľným, a to, že týmto úkonom došlo k ukráteniu veriteľa dlžníka. samotné ukrátenie žalobcu ako veriteľa vylučuje aj skutočnosť, že v prípade ak by splnil žalovaným v 2. a 3. rade dlžník žalobcu - spoločnosť DIXIA SOLLARIS s.r.o. za žalovaného v 1. rade (F.. Č.) potom ide len o zmenu platobného miesta, nakoľko žalobca uznáva pohľadávku žalovaného v 1. rade (F.. Č.) voči dlžníkovi žalobcu - spoločnosti DIXIA SOLLARIS s.r.o. vo výške 746 388,45 Eur, ktorá tak v celom rozsahu pokrýva prípadné pohľadávky titulom ručenia voči dlžníkovi žalobcu.

7. Žalovaný v 3. rade so žalobou žalobcu taktiež nesúhlasil. Podľa žalovaného v 3. rade neexistuje vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi, ktorá by mala podobu exekučného titulu, Žalobca takýto titul voči dlžníkovi nemá a nikdy nemal, žalobca takýto titul ani dosiahnuť nemôže, nakoľko je dlžník už v konkurze, a to na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. SR/2/2014, žalobca má a vždy bude mať (či už v reštrukturalizačnom konaní alebo v konkurznom konaní) voči dlžníkovi postavenie spriaznenej osoby, bez práva na prednostné uspokojenie svojej pohľadávky, pričom nie je možné dnes vôbec vyčísliť v akom rozsahu bude pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi vôbec uspokojená, nakoľko jej uspokojenie je viazané na speňaženie majetku dlžníka, ktoré dnes nie je známe ani pre potreby jedného z uvedených konaní, žalobca vie a uznal v celom rozsahu jeho pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 746 388,45 Eur, a preto ak by aj boli pohľadávky F.. I. N. a F.. K. E., uhradené v konkurze alebo v

reštrukturalizácii, potom len vo výške, ktorá pokrýva pohľadávku žalovaného v 3. rade voči dlžníkovi, o ktorej žalobca vedel od samého začiatku, a teda nikdy nemôže dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka žalovanými právnymi úkonmi, nakoľko sa zmení len platobné miesto, a nezvýšil sa objem záväzkov dlžníka.

8. Písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 31.07.2015 žalobca požiadal o zmenu petitu tak, že žiadal aby súd určil, že uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 20. októbra 2011 medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, žalovaným v 2. rade ako veriteľom a spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o. ako ručiteľom ako aj s ním spojené poskytnutie ručenia zo strany spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ako ručiteľa podľa uvedenej zmluvy o pôžičke, je zo strany spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., IČO: 36 281 212 voči žalobcovi právne neúčinné z dôvodu odporovateľnosti. Ďalej žiadal, aby súd určil, že uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011 medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, žalovaným v 3. rade ako veriteľom a spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o. ako ručiteľom ako aj s ním spojené poskytnutie ručenia zo strany spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ako ručiteľa podľa uvedenej zmluvy o pôžičke, je zo strany spoločnosti DIXIA SOLLARIS, voči žalobcovi právne neúčinné z dôvodu odporovateľnosti a zaviazal žalovaných na náhradu trov konania.

9. Súd takto navrhovanú zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 26Cb/191/2014-344 zo dňa 30.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2016, č.k. 2Cob/244/2016-363.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: dohody o vzniku Medzinárodnej investičnej banky, Bulletinu dohôd a medzinárodných zmlúv, zaregistrovaných a zapísaných na Sekretariáte Organizácie spojených národov v decembri roku 1971, nariadenia č. 292 Medzinárodnej investičnej banky, výpisov z obchodného registra, Zmluvy o úvere zo dňa 02.10.2010, zmlúv o pôžičke zo dňa 20.10.2011, Obchodného vestníka č. 162/2014, prihlášok pohľadávok, zoznamu pohľadávok, Obchodného vestníka č. 152/2014, žiadostí o čerpanie termínovaného vkladu za obdobie od 19.10.2011 do 19.12.2013, úradných výpisov z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, výpisu z listu vlastníctva č. 8184, Obchodného vestníka č. 209/2015, rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 11Cbi/6/2016-165, rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 9Cbi/5/2016-148, ako aj ostatného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Zo zmluvy o úvere zo dňa 02.10.2010 súd zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o. ako dlžníkom zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť tejto spoločnosti úver do výšky úverového limitu, t.j. do výšky 9.000.000,- Eur. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver na základe jeho žiadosti. Spoločnosť DIXIA SOLLARIS, s.r.o bola povinná úver splatiť najneskôr v konečný deň splatnosti, t.j. 01.10.2014.

12. Zo zmlúv o pôžičke súd zistil, že dňa 20.10.2011 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako dlžník so žalovaným v 2. rade ako veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného v 2. rade prenechať žalovanému v 1. rade sumu 500.000,- Eur a záväzok žalovaného v 1. rade vrátiť poskytnutú pôžičku žalovanému v 2. rade do 10.06.2014. Súčasťou zmluvy bolo aj vyhlásenie spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. o tom, že uspokojí pohľadávku žalovaného v 2. rade vyplývajúcu z tejto zmluvy, ak tak neurobí žalovaný v lehote splatnosti záväzku. V rovnaký deň uzatvoril žalovaný v 1. rade ako dlžník zmluvu o pôžičke aj so žalovaným v 3. rade ako veriteľom. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovaného v 3. rade prenechať žalovanému v 1. rade sumu 200.000,- Eur a záväzok žalovaného v 1. rade vrátiť poskytnutú pôžičku žalovanému v 3. rade do 10.06.2014. Súčasťou zmluvy bolo aj vyhlásenie spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. o tom, že uspokojí pohľadávku žalovaného v 3. rade vyplývajúcu z tejto zmluvy, ak tak neurobí žalovaný v lehote splatnosti záväzku.

13. Z Obchodného vestníka č. 152/2014 súd zistil, že Okresný súd Bratislava uznesením sp. zn. 8R/2/2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka DIXIA SOLLARIS, s.r.o. a ustanovil do funkcie správcu spoločnosť Pospíšil & Partners, k.s.

14. Z prihlášky pohľadávky súd zistil, že žalobca si v reštrukturalizácii vedenej na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 8R/2/2014 prihlásil svoju pohľadávku voči dlžníkovi DIXIA SOLLARIS, s.r.o. v celkovej sume 8.277.613,49 Eur. Táto pohľadávka pozostáva z istiny úveru vo výške 7.832.034,23 Eur, poplatkov za rezerváciu peňažných prostriedkov vo výške 21,52 Eur, neuhradených úrokov z

omeškania do dňa začatia reštrukturalizačného konania vo výške 436.390,66 Eur a neuhradených úrokov z omeškania do dňa začatia reštrukturalizačného konania vo výške 9.167,08 Eur. V zmysle prihlášky bola predmetná pohľadávka zabezpečená zriadením záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávka zo dňa 02.08.2010, zmluvy o zriadení záložného práva k veciam zo dňa 02.08.2010 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.03.2012. rovnako si v reštrukturalizácii dlžníka DIXIA SOLLARIS, s.r.o. uplatnil žalovaný v 2. rade pohľadávku vo výške 500.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6.698,63 Eur titulom ručenia za pohľadávku žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere, za ktorej splnenie sa DIXIA SOLLARIS, s.r.o. svojim ručiteľským vyhlásením zaručila. Rovnako aj žalovaný v 3. rade si voči dlžníkovi DIXIA SOLLARIS, s.r.o. uplatnil v reštrukturalizačnom konaní svoju pohľadávku v sume 200.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 2.679,45 Eur.

15. Z úradných výpisov z notárskeho centrálneho registra záložných práv súd zistil, že pod NCRzp 16606/2010, 16608/2010, 16613/2010 súd zistil, že predmetom záložného práva evidovaného pod týmito spisovými značkami sú všetky práva a pohľadávky záložcu, všetky veci záložcu, všetky stavby, byty a nebytové priestory vrátane všetkých podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve príslušného domu a spoluvlastníckych podielov na príslušných pozemkoch, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti po registrácii záložného práva v notárskom centrálnom registri výstavbou na základe rozhodnutia o umiestnení stavby č. SU-2007/21856/72441/2007/UR-Ga vydaného stavebným úradom Mestská časť Bratislava - Staré časť Bratislava - Staré Mesto a stavebného povolenia SU-2008/36925/53019-G/151-Ká. Tieto záložné práva zabezpečovali všetky existujúce a budúce nároky a pohľadávky záložného veriteľa vo význame definície pojmu Secured Claim (Zabezpečená pohľadávka) uvedenej v článku 1 zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 02.08.2010 medzi DIXIA SOLLARIS, s.r.o. ako záložcom a žalobcom ako veriteľom. Rovnaká pohľadávka bola zabezpečená aj zriadením záložného práva k obchodným podielom F. O.H. a V. Č. v spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. 8184 pre kat. úz. Staré Mesto súd zistil, že v prospech žalobcu bolo zriadené vlastnícke právo k bytom, nebytovým priestorom a parkovacím státiam nachádzajúcim sa v dome na Cintorínskej ulici č. 10,12 a 14 v Bratislave.

17. Z obchodného vestníka č. 209/2015 súd zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 20.10.2015 uznesením sp. zn. 8R/2/2014 zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka DIXIA SOLLARIS, s.r.o. a začal voči tomuto dlžníkovi konkurzné konanie.

18. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 11Cbi/6/2016-165 súd zistil, že týmto rozsudkom súd určil, že pohľadávka žalovaného v 2. rade voči dlžníkovi DIXIA SOLLARIS, s.r.o. vo výške 556.603,42 Eur, zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 96, pohľadávka vo výške 126.750,- Eur zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 97 a pohľadávka vo výške 8.485,22 Eur zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 8.845,22 Eur zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 98, ktoré boli uplatnené v súhrnnej prihláške doručenej správcovi dňa 18.11.2015 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8R/2/2014, sú čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti existentné a nesporné a nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze.

19. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 9Cbi/5/2016-148 súd zistil, že súd určil, že pohľadávka žalovaného v 3. rade voči dlžníkovi DIXIA SOLLARIS, s.r.o. vo výške 222.641,37 Eur, zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 113, pohľadávka vo výške 50.700,- Eur zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 114, ktoré boli uplatnené v súhrnnej prihláške doručenej správcovi dňa 18.11.2015 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8R/2/2014, sú čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti existentné a nesporné a nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze.

20. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

21. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

22. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

23. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

24. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

25. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

26. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov uzatvorených medzi jeho dlžníkom - spoločnosťou DIXIA SOLLARIS a žalovanými v 1. až 3. rade. Konkrétne sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, žalovaným v 2. rade ako veriteľom a spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ako ručiteľom ako aj s týmto úkonom spojeného poskytnutia ručenia zo strany spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. ako ručiteľa podľa tejto zmluvy o pôžičke. Žalobca sa taktiež domáhal určenia neúčinnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011 medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, žalovaným v 3. rade ako veriteľom a spoločnosťou DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ako ručiteľom ako aj s ním spojené poskytnutie ručenia zo strany spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o.

27. Občiansky zákonník v rámci svojho ustanovenia § 42a vymedzuje pravidla týkajúce sa právneho inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu. Stanovuje, že veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

28. Citované zákonné ustanovenie ďalej stanovuje, že odporovať je možné právnym úkonom, ktoré dlžník učinil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, pokiaľ tento úmysel musel byť druhej strane známy. V prípade právnych úkonov, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník uskutočnil v prospech týchto osôb rovnako ako v prípade právnych úkonov vymedzených v ustanovení § 42a ods. 3, 4 a 5 sa vedomosť druhej strany o tom, že úkon bol vykonaný in fraudem creditoris predpokladá a žalobca jej existenciu preukazovať nemusí. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov uzatvorených medzi dlžníkom DIXIA SOLLARIS, s.r.o. a jej konateľom.

29. Aktívne legitimovanou osobou na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná. Pasívne legitimovanou osobou nie je dlžník žalobcu, ale ten subjekt v koho prospech bol právny úkon urobený. Ako už bolo uvedené žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neúčinnosti úverových zmlúv, v ktorých žalovaní v 2. a 3. rade vystupovali v pozícii veriteľov a žalovaný v 1. rade v oboch zmluvách vystupoval v pozícii dlžníka. Rovnako v oboch zmluvách vystupoval v pozícii ručiteľa za záväzky žalovaného v 1. rade dlžník žalobcu - spoločnosť DIXIA SOLLARIS, s.r.o.

30. Z hľadiska obsahu sú obe zmluvy o pôžičke takmer identické a tieto obsahujú úpravu povinnosti veriteľov (žalovaných v 2. a 3. rade) prenechať dlžníkovi (žalovanému v 1. rade) peňažné prostriedky určené v zmluve a povinnosť dlžníka tieto peňažné prostriedky vrátiť. Predmetné zmluvy však obsahujú aj ručiteľský záväzok spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., ktorého obsahom bola povinnosť tejto spoločnosti uspokojiť pohľadávku žalovaných v 2. a 3. rade voči žalovanému v 1. rade, pokiaľ túto žalovaný v 1. rade nesplní sám.

31. Ručenie je zabezpečovací právny vzťah, ktorý vzniká na základe písomného prejavu vôle ručiteľa, v ktorom berie ručiteľ na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Ručenie teda poskytuje veriteľovi tretia osoba, osoba odlišná od dlžníka. Ide o zabezpečenie záväzku, ktorý vzniká medzi veriteľom a dlžníkom.

32. Pokiaľ je ručiteľský záväzok ako právny úkon predmetom odporovacej žaloby, za nositeľov pasívnej vecnej legitimácie, teda osobou, ktorá má z takéhoto právneho úkonu prospech, je potrebné považovať veriteľa (v tomto prípade žalovaných v 2. a 3. rade), ktorému zabezpečenie jeho pohľadávky ručením zvyšuje možnosti dosiahnutia jeho splnenia. Za pasívne vecne legitimovanú osobu je však potrebné považovať aj osobu samotného dlžníka (žalovaného v 1. rade), keďže k zániku jeho záväzku voči žalovaným v 2. a 3. rade môže dôjsť práve plnením zo strany jeho ručiteľa, čo bezpochyby predstavuje majetkovú hodnotu a to bez ohľadu na skutočnosť, že poskytnutím plnenia vzniká ručiteľovi právo na regres voči dlžníkovi. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaní v 1. až 3. rade sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore.

33. Skutočnosť, že žalovaní v 1. až 3. rade mali z predmetných úkonov prospech však bez ďalšieho nepreukazujú ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi DIXIA SOLLARIS, s.r.o. Pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi DIXIA SOLLARIS, s.r.o. boli zabezpečené viacerými záložnými právami, išlo o záložné práva spoločníkov na ich obchodný podiel v spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. Ďalej boli pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o úvere zabezpečené záložným právom vzťahujúcim sa na všetky veci vo vlastníctve spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o., všetky práva a pohľadávky a to vrátane pohľadávok, ktoré mala táto spoločnosť nadobudnúť v budúcnosti, pričom predmetom zálohu boli aj viaceré nehnuteľnosti - byty a nebytové priestory vo vlastníctve tejto spoločnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že voči žalovanému prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Následne došlo k zastaveniu tohto konania a vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. Práve vyhlásenie konkurzu na majetok tejto spoločnosti malo pre žalobcu zásadný dopad na možnosť uspokojenia jeho pohľadávky zo zmluvy o úvere, nakoľko ako spoločník tejto spoločnosti má v konkurznom konaní postavenie spriaznenej osoby. Vyhlásením konkurzu zanikla žalobcovi možnosť uspokojiť svoje pohľadávky realizáciou záložných práv, ktoré boli zriadené prakticky na celý majetok dlžníka DIXIA SOLLARIS, s.r.o. a ktorých realizácia zabezpečovala žalobcovi prednostné uspokojenie jeho pohľadávok práve z výťažku realizácie záložných práv. Naproti tomu po vyhlásení konkurzu žalobca toto právo stratil, nakoľko na záložné práva zriadené v jeho prospech sa v konkurznom konaní neprihliada. Žalobcova pohľadávka tak môže byť uspokojená až z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. K ukráteniu možnosti uspokojenia žalobcových pohľadávok tak nedošlo uzatvorením zmlúv o pôžičke, ale vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka DIXIA SOLLARIS, s.r.o., pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ba neposkytol ani skutkové tvrdenia, ktoré by svedčili o tom, že príčinou vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o boli jej ručiteľské záväzky voči žalovanému v 2. a 3. rade. Žalobca by musel navyše preukázať aj tú skutočnosť, že v prípade, ak by v konkurze neboli uspokojované pohľadávky žalovaných v 2. a 3. rade, výťažok zo speňaženia majetku spoločnosti DIXIA SOLLARIS, s.r.o. by postačoval nielen na uspokojenie všetkých nezabezpečených veriteľov, ale postačoval by na aspoň čiastočnú úhradu záväzkoch podriadených veriteľov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné konštatovať, že by v dôsledku odporovaných úkonov došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok žalobcu.

34. Druhou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu je existencia vymáhateľnej pohľadávky na strane žalobcu. Pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba

- ako bolo uvedené vyššie - k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú. (uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky 6 Cdo 253/2012 <http://merit.slv.cz/6Cdo253/2012> zo dňa 17.12.2013). Vyššie uvedenú argumentáciu možno podporiť aj historickým výkladom vychádzajúcim z predchádzajúcej právnej úpravy inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov. Tzv. stredný Občiansky zákonník - zákon č. 141/1950 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/> Zb. - v § 51 stanovil, že ak si veriteľ vyhradí pred tým, než sa jeho pohľadávka stane vymáhateľnou, uplatniť odpor tým, že urobí oznámenie prostredníctvom súdu alebo notára tomu, proti komu sa má odpor uplatniť, nebeží potom lehota na odpor ďalej, dokiaľ sa veriteľova pohľadávka nestane vymáhateľnou. Z toho je zrejmé, že za vymáhateľnú pohľadávku sa nepokladala pohľadávka „žalovateľná“, resp. „zročná“, ale pohľadávka priznaná autoritatívnym rozhodnutím (použitá formulácia „sa stane vymáhateľnou“), teda vykonateľná. Z hľadiska histórie inštitútu odporovateľnosti možno poukázať aj na výslovný termín „vykonateľná“ pohľadávka použitý v § 9 čl. III zákona z 27. marca 1931 č. 64 Sb. z. a n., ktorým sa vydávajú poriadky konkurzný, vyrovnací a odporovací (bez uvádzacích ustanovení).

35. V tejto súvislosti je opätovne nutné konštatovať, že žalobca v konanie ani len neposkytol súdu skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné odvodiť záver, že je vlastníkom vymáhateľnej t.j. vykonateľnej pohľadávky voči žalovanému. Zo skutkových tvrdení žalobcu je možné odvodiť iba záver o zročnosti a žalovateľnosti jeho pohľadávky na vrátenie poskytnutého úveru voči žalovanému, nemožno však odvodiť záver o jej vymáhateľnosti v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, pričom takýto záver nenachádza oporu ani v skutkovom stave zistenom na základe vykonaného dokazovania.

36. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).