Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/796/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému: V., o zaplatenie 196,11 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 100 € od 01.10.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiadnej zo strán súd náhradu trov konania n e priznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 21.10.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 196,11 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne 01.10.2013 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.08.2013 uzavrel so žalovaným Rámcovú zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých mu poskytol úver vo výške 100 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť celkovo v sume 131,11 €, ktorá suma je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 31,11 €. Úver bol splatný 30.09.2013. Keďže žalovaný úver nevrátil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania, preto si voči žalobca uplatnil aj úrok z omeškania. Voči žalovanému si uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 €, s ktorými poplatkami spojenými s porušením povinnosti riadne a včas splácať svoj záväzok, žalovaného v zmluve riadne oboznámil.

2. Podľa § 116 ods. 1 ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501>, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

3. Podľa § 116 ods. 2 ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

4. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 doručené zverejnením oznámenia o podanej

žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 05.01.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Podľa § 297 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 vyhlásil dňa 16.05.2018 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 07.05.2018. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 30.08.2013 tzv. zmluvy na diaľku v súlade s ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sporné zmluvy boli uzavreté tak, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe čoho mu žalobca poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 100 €. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 131,11 €, ktorú tvorí súčet poskytnutej sumy a celkových nákladov (príslušenstvo) vyjadrených pevnou sumou vo výške 31,11 €. Celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8. Rámcovej zmluvy. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť dňa 30.09.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 366,2 %.

8. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že na účet žalovaného, ktorý je označený v záhlaví Zmluvy, poukázal dňa 30.08.2013 sumu 100 € s poznámkou „deň splatnosti 30.09.2013“.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24.

11. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, c) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

13. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

19. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je len čiastočne dôvodná.

28. Ako je uvedené v bode 5. odôvodenia, žalobca so žalovaným uzavreli dňa 30.08.2013 tzv. zmluvy na diaľku v súlade s ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to tak, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe čoho mu žalobca poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 100 €, ktorú sa zaviazal vrátiť do 30.09.2013 navýšenú o sumu celkových nákladov (príslušenstvo) vyjadrených pevnou sumou vo výške 131,11 €.

29. Z hľadiska právnej kvalifikácie záväzku obsah záväzku strán sporu svojou povahou výslovne nenapĺňa žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka (nejde o osobitný zmluvný typ), súd podriadil právny vzťah medzi stranami sporu pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o nepomenovanej zmluve (§ 51). Predmetná Zmluva nie je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v súdenej veci nebolo splnené, keďže finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté bezúročne. S ohľadom na obsah zmluvného záväzku nejde ani o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá zmluva je tzv. reálnym kontraktom, avšak v prejednávanej veci bolo dojednané poskytnutie finančných prostriedkov za podmienok dojednaných v Zmluve, nešlo o reálne poskytnutie (odovzdanie) finančných prostriedkov žalovanému v čase uzavretia zmluvy. Spornú zmluvu nebolo možné podriadiť ani pod právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o krátkodobé poskytnutie finančných prostriedkov so splatnosťou do 30.09.2013, t. j. do 1 mesiaca od uzavretia zmluvy (od 30.08.2013 do 30.09.2013), pričom podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24. Z uvedeného dôvodu potom súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako inominátnu zmluvu a podriadil ju pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o nepomenovanej zmluve (§ 51).

30. Z vykonaného dokazovania výpisom z účtu žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 100 €, ktorú sumu v súlade s dojednaním v Zmluve previedol na účet v banke označený žalovaným v záhlaví zmluvy bezprostredne po uzavretí zmluvy, dňa 30.08.2013. Za poskytnutie finančných prostriedkov neboli dojednané úroky. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

31. Sporná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo

obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

32. Keďže žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 100 € a súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť poskytnutej sumy, rovnako nebolo v konaní tvrdené ani preukázané žiadnou zo strán sporu, že by záväzok žalovaného vrátiť poskytnutú sumu zanikol iným spôsobom než splnením. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie 100 € vyhovel.

33. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 100 € počítaný od 01.10.2013 do zaplatenia. Okamih vzniku omeškania ustálil deň nasledujúci po dni splatnosti záväzku (ktorý bol dojednaný 03.09.2013, potom je žalovaný v omeškaní počnúc dňom 01.10.2013). Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 01.10.2013 (prvý deň omeškania žalovaného s vrátením dlžnej sumy) predstavovala 0,5 % ročne (0,5 % + 5 % = 5,5 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne. Súd žalobcovi vyhovel aj pokiaľ ide o žalované príslušenstvo z priznanej časti pohľadávky, pričom úroky z omeškania mu priznal v ním uplatnenej výške 5,5 % ročne, avšak len z prisúdenej sumy 100 €. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol po tomto dátume.

34. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu 31,11 € titulom „poplatku za poskytnutie úveru“, súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná. Žalobca so žalovaným dojednali platenie „poplatku za poskytnutie úveru“, ktorý má nepochybne povahu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Žalobcom stanovená výška poplatku však predstavuje 31,11 % (1/3 - inu) z poskytnutej sumy 100 €, čo vzhľadom na jej výšku, spôsob jej poskytnutia a dobu trvania zmluvy (1 mesiac) nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, že by v súvislosti s poskytnutím sumy 100 € žalovanému skutočne vynaložil náklady v sume 31,11 €.

35. V súvislosti s úrokmi pri poskytovaní peňažnej pôžičky (resp. úveru) súd dáva do pozornosti, že úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné napr. pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke (resp. úvere) však koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke (resp. zmluvu o úvere) v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi, resp. veriteľ požadoval od dlžníka, neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím

k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v obdobných prípadoch. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Poplatok 31,11 € plniaci zrejme funkciu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky predstavoval v percentuálnom vyjadrení 31,11 % z poskytnutej sumy. Ide o odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov so splatnosťou 1 mesiac, pričom takáto výška odplaty predstavuje ročnú sadzbu odplaty minimálne cca 373,32 % ročne (odplata mesačná je 31,11 €, t.j. zodpovedá sume 373,32 € ročne) čo je neprimeraná odplata vo vzťahu k poskytnutému plneniu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spornej zmluve podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, ktorá v mesiaci august 2013 činila 12,81 % ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka (zdroj: www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> - banková úroková štatistika). Z tohto zistenia vyvodil súd právny záver o neplatnosti takéhoto dojednania v zmluve o pôžičke pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aj keď žalobca v súvislosti s dojednaním poplatku vo výške 31,11 € dôvodil § 499 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa, dojednanie takejto odplaty (plniaceho funkciu jednorazového poplatku) predpokladá dojednanie úveru, teda uzavretie zmluvy o úvere so všetkými jeho náležitosťami podľa § 497 Obchodného zákonníka, čo splnené nebolo, ako je odôvodnené v bode 27. odôvodnenia. Nemožno sa potom odvolávať na dojednanie odplaty, keď nebolo preukázané dojednanie úveru.

36. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie sumy 65 € ako sumy skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti so zasielaním výziev žalovanému (zo dňa 07.10.2013, 14.10.2013, 21.10.2014 a 28.10.2013), ktorými výzvami žiadal žalovaného o splnenie záväzku. Žalobca nárok na zaplatenie sumy 65 € odôvodnil skutkovým tvrdením, že v zmysle čl. IV bod 5. Rámcovej zmluvy si voči žalovanému uplatňuje náhradu skutočne vynaložených nákladov, pričom žalovaný bol pred uzavretím Rámcovej zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinností splniť riadne a včas svoj záväzok. Žalobca nepreukázal, aké náklady mu reálne vznikli v súvislosti s vypracovaním a zasielaním uvedených výziev žalovanému. Samotné dojednanie čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy je výlučne na prospech žalobcu, pričom žalovaný vzhľadom na formulárový charakter tohto dojednania, ako aj celej Rámcovej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie, resp. osobitne vyjednať jeho obsah. Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy platí, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Uvedené zmluvné dojednanie, text ktorého bol žalovanému predložený spolu s Rámcovou zmluvou a Zmluvou ako vopred pripravený formulár podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Z týchto dôvodov považoval súd ustanovenie čl. IV. bod 5. Rámcovej zmluvy týkajúce sa skutočne vynaložených nákladov žalobcu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže nebol dojednaný individuálne a odporuje dobrým mravom. Žalobca síce uvádza, že ide o skutočne vynaložené náklady, avšak tieto náklady stanovuje paušálne, v neprimeranej výške (minimálne 10 €, resp. 15 € za upomienku, ako vyplýva z čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy). Nie je zároveň vylúčené, že žalobca môže žalovaného vyzývať bez obmedzenia na splnenie záväzku aj niekoľkými po sebe nasledujúcim výzvami (ako je to aj v súdenej veci) v snahe navýšiť svoju pohľadávku, keďže za spracovanie výziev žalobca uplatňuje podľa názoru súdu neprimerane vysoké poplatky. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje na článok IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, ktoré dojednanie s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť od zvyšnej časti právneho úkonu - Rámcovej zmluvy.

37. Nakoľko žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 196,11 € s príslušenstvom, súd v prevyšujúcej časti uplatneného nároku vo výške 96,11 € (poplatok 31,11 €, náklady 65 €) s príslušenstvom žalobu zamietol.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 196,11 € s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 100 € s príslušenstvom, t.j. 50,99 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 96,11 € s príslušenstvom, t.j. 49,01 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Úspech oboch strán bol teda v zásade rovnaký, preto súd aplikujúc citované ustanovenie rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).