Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/50/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: Ing. F. O. F. I., s miestom podnikania Užhorodská 177/23, 071 01 Michalovce, IČO: 40941019 proti žalovanému: LD STAV, s.r.o., so sídlom Strojárska 20, 069 01 Snina, IČO: 45693358, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom so sídlom Partizánska 1057, 069 01 Snina o zaplatenie 9192,-eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4840,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3600,-eur od 15.12.2013 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1200,-eur od 11.01.2014 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 40,-eur od 14.6.2014 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 48,40% pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 24.7.2014 na súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 9192,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3600,-eur od 15.12.2013 až do zaplatenia, zo sumy 527,-eur od 16.12.2013 až do zaplatenia, zo sumy 1200,-eur od 11.01.2014 až do zaplatenia, zo sumy 465,-eur od 11.01.2014 až do zaplatenia, zo sumy 3360,-eur od 15.01.2014 až do zaplatenia, vo výške 9,15% ročne zo sumy 40,- eur od 14.6.2014 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonal kontrolnú činnosť hospodárenia spoločnosti s cieľom nepoškodiť veriteľov žalovaného. V čase od 01.6.2013 začal vykonávať pre žalovaného konkrétne činnosti (likvidácia úveru a iné záväzky) s tým, že bol vypracovaný návrh mandátnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2013 s odmenou v dvoch variantoch za dodržania jednej základnej podmienky a to, že konateľ žalovaného bude dodržiavať platné predpisy a pokyny žalobcu. Po odvolaní druhého konateľa žalovaného dňa 04.7.2014 boli zabezpečované kompletné činnosti vo vzťahu k zmluvným dodávateľom a odberateľom s cieľom vyhnúť sa zmluvným pokutám. Za všetky činnosti bola fakturovaná paušálna odmena na základe správy 1-krát za štvrťrok a mesačné náklady za cestovné náhrady spojené s použitím motorového vozidla. Zostali nevyplatené paušálne odmeny za obdobie september až november 2013 a december 2013, cestovné náklady za 2 mesiace a podiel na dosiahnutých výsledkoch v týchto daňových nákladoch: faktúra č. XX/XXXX v sume 3600,-eur splatná dňa 14.12.2013, č.XX/XXXX v sume 527,-eur splatná dňa 15.12.2013, č. XX/XXXX v sume 1200,-eur splatná dňa 10.01.2014, č. XX/XXXX v sume 465,-eur splatná 10.01.2014 a č. XX/XXXX v sume 3360,-eur splatná dňa 14.01.2014. Listom zo dňa 23.12.2013 doručeným žalovanému dňa 31.12.2013 žalobca so žalovaným s okamžitou účinnosťou ukončil spoluprácu so žalobcom. V januári 2014 sa strany sporu dohodli, že pre žalovaného vykoná

úkony k úplnému protokolárnemu odovzdaniu poslednej stavby Východoslovenská galéria Košice, čo aj zrealizoval. Žalobca okrem toho vykonal pre žalovaného aj ďalšie úkony, napr. vypracoval stanovisko k vráteným faktúram a realizoval ich vrátenie a vypracoval úkon, ktorým bola zamietnutá zmluvná pokuta v sume 52166,-eur. Listom zo dňa 25.4.2014 vyzval žalovaný žalobcu na spoluprácu. Listom zo dňa 30.5.2014 bol žalovaný vyzvaný na úhradu pohľadávok a zároveň mu bola zaslaná faktúra č. XX/XXXX splatná dňa 13.6.2014, ktorou si žalobca vyúčtoval paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Listom zo dňa 05.6.2014 žalovaný vrátil žalobcovi faktúry č. XX/XXXX, XX/XXXX a XX/ XXXX, na čo žalobca reagoval listom zo dňa 17.6.2014. Zo strany žalovaného došlo dňa 27.6.2014 k opätovnému vráteniu faktúr žalobcovi, ktoré mu on následne listom zo dňa 01.7.2014 tiež vrátil. Keďže zo stany žalovaného nedošlo k úhrade žalobcom vystavených faktúr, domáha sa ich zaplatenia v tomto súdnom konaní a to vrátane zákonných úrokov z omeškania.

3. Rozsudkom sp. zn. 11Cb/50/2014-212 zo dňa 04.4.2017 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 992,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 527,-eur od 16.12.2013 až do zaplatenia a s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 465,.eur od 11.01.2014 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 78,42% .

4. Žalobca sa proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolal a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 7Cob/46/2017-247 zo dňa 15. februára 2018 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 3360,-eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd vo svojom rozsudku uviedol, že zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je čiastočne vecne správne (do sumy 3360,- eur s príslušenstvom), avšak vo vzťahu k časti predmetu konania nepreskúmateľné, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

5.1. Odvolací súd ďalej vo svojom rozsudku uviedol, že záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa týka úvah súdu o tom, že žalovaný nie je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný, pretože neexistoval zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, t.j. spoločnosťou LD STAV, s.r.o..

5.2. Podľa § 566 ods.1, zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa odseku 2, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Podľa § 567 ods. 2 činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

Podľa § 568 ods. 3 ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.

5.3. So zreteľom na to, že mandátna zmluva nevyžaduje písomnú formu a predovšetkým so zreteľom na dôkazy obsiahnuté v spise treba konštatovať, že medzi sporovými stranami existovalo zmluvné dojednanie, podľa ktorého sa žalobca zaviazal vykonávať určité činnosti ekonomického charakteru, bližšie špecifikované v popisoch prác, ktoré sú prílohou ku každej faktúre, ktorú v tejto súvislosti zasielal žalovanému a ktorá žalobca pracovne nazýval činnosťou krízového manažéra, pričom túto činnosť vykonával za účelom zlepšenia ekonomického stavu obchodnej spoločnosti LD STAV, s.r.o..

5.4. Odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 15. februára 2018 ďalej uviedol, že o existencii tohto ústneho zmluvného dojednania medzi sporovými stranami možno usúdiť v dôsledku viacerých listinných dôkazov, ktoré poukazujú na to, že v konečnom dôsledku medzi sporovými stranami bola uzavretá mandátna zmluva na uvedené ekonomické činnosti, a to v ústnej forme. Žalobca tieto činnosti vykonával a následne ich popísal v prílohe k jednotlivým faktúram, ktoré zasielal žalovanému, pričom je právne významné, že časť odmeny bola žalobcovi aj vyplatená, ako to vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel žalobca s konateľom žalobcu P. M., ktorá bola podpísaná 23.12.2013 a týka sa jednak cestovných nákladov v sume 566,- a 600,- eur (faktúry č. XX/XXXX a XX/XXXX), ako aj odmeny za mesiace jún, júl, august 2013 v celkovej sume 3.600,- eur podľa faktúry č. 25/2013. V tejto zmluve o postúpení pohľadávok nepochybne konateľ žalovaného uznal, že postupca, t.j. žalobca má pohľadávky voči obchodnej spoločnosti LD STAV, s.r.o., čo potvrdil podpisom zmluvy o postúpení pohľadávok. Tieto finančné prostriedky boli žalobcovi aj vyplatené. Za týchto okolností možno uzavrieť, že sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že jeho mesačná odmena predstavovala sumu 1.200,-eur, ktorú potom fakturoval na základe vykonaných prác a činností aj faktúrami, ktoré sú predmetom tohto konania, t.j. faktúrou č. XX/XXXX na sumu 3.600,-eur a faktúrou č. XX/XXXX na sumu 1.200,-eur. Faktúra č. XX/ XXXX sa týkala prác vykonaných v mesiacoch september, október a november 2013 a faktúra č. XX/ XXXX sa týkala prác vykonaných v mesiaci december 2013. Ako bolo vyššie naznačené, všetky tieto okolnosti potvrdzujú uzavretie mandátnej zmluvy v ústnej forme a obrana žalovaného spočívajúca v tom, že časť odmeny bola žalovanému preplatená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak v zásade omylom, nemôže byť za daných okolností relevantnou obranou spochybňujúcou uzavretie predmetnej mandátnej zmluvy, pričom za činnosti takto vykonané patrí nepochybne žalobcovi odmena. Nemožno taktiež uveriť argumentácii žalovaného spočívajúcej v tom, že určité činnosti vo firme LD STAV, s.r.o. žalobca vykonával len za úhradu nákladov. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že isté činnosti, len na základe predchádzajúceho vzťahu ku konateľovi spoločnosti, žalobca vykonával len za úhradu nákladov, avšak išlo o tzv. kontrolnú činnosť, tak ako to vyplýva z pripojeného plnomocenstva nachádzajúceho sa v spise oprávňujúceho žalobcu na vykonávanie tejto kontrolnej činnosti. Následná činnosť ekonomického charakteru, ktorú ako bolo vyššie uvedené žalobca popisoval ako činnosť tzv. krízového manažéra mala však inú povahu a z listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že za ňu bola dojednaná aj odmena v sume 1.200,- eur mesačne.

5.5. S týmito okolnosťami sa súd prvej inštancie nevyporiadal, a preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pokiaľ ide o sumy 3.600,- eur (faktúra č. XX/XXXX) a 1.200,- eur (faktúra č. XX/XXXX). Nemožno sa stotožniť s právnym názorom, že práce, ktoré žalobca vykonával boli len pre konateľa žalovaného ako fyzickú osobu a živnostníka.

5.6. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení a doplniť dokazovanie o oboznámenie uvedených faktúr, pričom je nepochybné, že zmluvný základ pre fakturáciu uvedených prác a činností vo vzťahu medzi sporovými stranami bol daný, pričom tieto činnosti boli vykonávané v prospech žalovaného ako obchodnej spoločnosti a nie v prospech konateľa tejto obchodnej spoločnosti ako fyzickej osoby. V závislosti od toho rozhodne súd prvej inštancie o takto uplatňovaných nárokoch žalobcom vo vzťahu k týmto dvom fakturovaným sumám.

6. Žalobca trval na svojej žalobe v časti spornej istiny vo výške 3600,-eur ako odmeny mandatára za mesiace september, október a november 2013 a ďalej za mesiac december 2013 vo výške 1200,-eur, ako aj vo výške 40,-eur, čo predstavuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s ust. § 369c) Obchodného zákonníka a nariadenia vlády SR č. 21/2013 z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

7. Žalovaný žiadal žalobu vo zvyšnej prejednávanej časti zamietnuť. Ústna zmluva medzi stranami sporu existovala, ale jej obsah a dojednania v nej sú v rozpore s fakturovanými sumami. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na účtovníctvo žalovaného, ktoré mal k dispozícii, je potrebné uviesť, že v 11 mesiaci roku 2013 došlo k zmene účtovníčky u žalovaného, a žalobcovi bola poskytnutá výsledovka, ktorá bola vyhotovená len pre pracovné účely a z dôvodu rekonštrukcie účtovníctva, lebo z dôvodu rekonštrukcie účtovníctva bola vyhotovená len pracovná verzia, ktorá bola daná žalobcovi, a z ktorej on vychádzal. Konateľom žalovaného p. M. bola suma vo výške 3600,-eur žalobcovi vyplatená iba omylom z postúpenej pohľadávky zo žalovaného, pretože ostatné boli cestovné náklady. Žalovaný nikdy nevyplatil žalobcovi ani korunu z vymáhaného nároku. Pokiaľ bolo niečo žalobcovi vyplatené, tak to bolo vyplatené

nie žalovaným ale živnostníkom M. a žalovaný vyplatil len cestovné náklady tak ako tvrdí od začiatku, že len na toto znela ústna dohoda o mandátnej zmluve. Preto žalované sumy, ktoré sú predmetom konania žalovaný považuje za vyfakturované neoprávnene a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd , ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie povinný sa riadiť vo svojom rozsudku jednoznačne uzavrel, že je nepochybné, že zmluvný základ pre fakturáciu uvedených prác a činností vo vzťahu medzi sporovými stranami bol daný, pričom tieto činnosti boli vykonávané v prospech žalovaného ako obchodnej spoločnosti a nie v prospech konateľa tejto obchodnej spoločnosti ako fyzickej osoby. V závislosti od toho bolo potom povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o takto uplatňovaných nárokoch žalobcom vo vzťahu k týmto dvom fakturovaným sumám.

9. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 29.11.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému na základe mandátnej zmluvy paušálnu odmenu za mesiace september, október a november 2013 celkovú sumu 3600,-eur, pričom v prílohe k tejto faktúre je presne a detailne špecifikovaný súpis prác vykonaných žalobcom v prospech žalovaného za toto obdobie. Faktúra bola splatná dňa 14.12.2013.

10. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 27.12.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému na základe mandátnej zmluvy paušálnu odmenu za mesiac december 2013 za práce podľa prílohy k tejto faktúre vo výške 1200,-eur. Faktúra bola splatná dňa 10.01.2014.

11. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 30.5.2014 vyúčtoval žalobca žalovanému paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Faktúra bola splatná 13.6.2014.

12. Podľa § 571 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Podľa odseku 2 ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Podľa § 572 mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

13. Podľa § 365 ods. 1 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa odseku 2 dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa odseku 2 ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c) ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa odseku 2 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Podľa odseku 3 ak veriteľ požaduje úroky z omeškania určené podľa odseku 2, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

Podľa § 2 výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,-eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

15. Tak ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/46/2017-247 zo dňa 15. februára 2018 v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená mandátna zmluva, na základe ktorej sa žalovaný ako mandatár zaviazal vykonať pre žalovaného - obchodnú spoločnosť LD STAV, s.r.o. ako mandanta činnosť s ekonomickým obsahom, konkrétne spočívajúcu v kontrolnej činnosti s cieľom nepoškodiť veriteľov obchodnej spoločnosti LD STAV, s.r.o.. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca pre žalovaného dojednanú činnosť vykonal, za čo žalovanému vystavil okrem iného aj faktúry č. XX/XXXX zo dňa 29.11.2013, č. XX/XXXX zo dňa 27.12.2013 a č. XX/XXXX zo dňa 30.5.2014. Túto skutočnosť, t.j. že žalobca vykonal pre žalovaného dohodnutú ekonomickú činnosť mal súd za preukázanú okrem iného aj z príloh k jednotlivým faktúram, ktoré obsahujú podrobný súpis vykonaných prác, s presne uvedenými časovými údajmi. Súd mal ďalej túto skutočnosť za preukázanú aj z faktu, že dňa 23.12.2013 bola medzi žalobcom ako postupcom a konateľom žalovaného P. M. uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil P. M. pohľadávky, ktoré mal u dlžníka LD STAV s.r.o. vyplývajúce z mandátnej zmluvy, a to v celkovej výške 4400,-eur a zo strany P. M., t. j. konateľa žalovaného došlo aj úhrade tejto pohľadávky. Žalobcovi ako mandatárovi tak vznikol nárok na odplatu za riadne vykonanú činnosť, ktorú vykonal v prospech žalovaného na základe mandátnej zmluvy a žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu, ktorú si žalobca vyfakturoval faktúrami č. XX/XXXX a č. XX/XXXX a preto súd žalobe v časti uplatnenej istiny vo výške 3600,-eur a 1200,-eur vyhovel.

16. Súd zároveň vyhovel žalobcovi aj v časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur, pretože na túto náhradu má žalobca nárok, keďže zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol po 01. februári 2013

17. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splatením peňažného záväzku voči žalobcovi a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, žalobca bol oprávnený účtovať si úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške, v akej si ho uplatnil, pretože takýto úrok z omeškania je súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami § 369 Obchodného zákonníka a § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 9192,-eur s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel čo do sumy 6824,-eur s príslušenstvom a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 74,2% a úspech žalovaného predstavuje 25,8%. Vzhľadom na pomer úspechu v

konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 48,40% s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.