Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-1-2014.pdf
PDF · 130.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu H. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX J., štátneho občana SR, právne zastúpeného JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom so sídlom L. Svobodu 2674/1, 058 01 Poprad, proti žalovanému 1/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. V. Č.. XXX, XXX XX H., štátnemu občanovi SR a žalovanému 2/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX F., štátnemu občanovi SR, o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že kúpna zmluva registrovaná na Správe katastra Kežmarok pod V 1798/13 je voči žalobcovi neúčinným právnym úkonom.
II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 09.05.2014 sa žalobca na žalovaných domáhal vydania rozsudku v znení vyplývajúcom z výroku I. zhora. Žalobu odôvodnil tvrdením, podľa ktorého na základe zmluvy o pôžičke prenechal 12.03.2013 dlžníkovi G. Š., nar. XX.XX.XXXX, D. Č.. XX, F. finančné prostriedky v celkovej výške 13.600,- eur. 01.08.2013 bola ústne uzatvorená Zmluva o pôžičke spísaná aj v písomnej podobe s dohodnutým dátumom splatnosti 21.08.2013. Zo Zmluvy o pôžičke do podania žaloby vrátil žalobcovi len 890,- eur, hoci bol na vrátenie dlžnej sumy žalobcom viackrát vyzvaný, a to aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomnou predsporovou výzvou zo 04.12.2013. Na túto dlžník nereagoval a zo zvyšku dlžnej sumy nič neuhradil. Žalobca preto podal na Okresný súd Kežmarok voči dlžníkovi žalobu o zaplatenie 12.710,- eur s prísl.
2. Žalobca žalobu odôvodnil i tvrdením, podľa ktorého v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke bol dlžník vlastníkom trojizbového bytu č. 2 nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. F.. Dlžník tento byt previedol na žalovaných kúpnou zmluvou, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Správou katastra F. pod sp. zn. V 1798/13. Žalovaná v 1. rade je sestrou dlžníka, žalovaný v 1. a 2. rade sú manželia. V predmetnom byte fyzicky naďalej býva dlžník.
3. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu obrátil na žalovaného v 1. rade a na žalovaného v 2. rade s upovedomením o predsporovej výzve voči dlžníkovi, v ktorej ich upozornil na možnosť súdneho konania o neúčinnosť právneho úkonu, ak dlžník dobrovoľne neuhradí dlh vo výške 12.710,- eur.
4. Na toto upovedomenie reagovala žalovaná v 1. rade listom zo 16.12.2013, v ktorom uviedla skutočnosti popierajúce slobodný prejav vôle dlžníka uzatvoriť zmluvu o pôžičke. Uviedla, že dlžník nemá v úmysle oklamať žalobcu ako veriteľa a je ochotný dlh v mesačných splátkach uhradiť. Čo sa
týka prevodu bytu, žalovaná v 1. rade poukázala na to, že tento byt bol predmetom dedičstva a prevod bytu podľa kúpnej zmluvy V 1798/13 bol robený kvôli tomu, aby sa zabránilo prípadným špekuláciám s ním, pretože v ňom spolu s dlžníkom žije aj ich matka.
5. Žalobca preto zdôraznil, že zmluva o pôžičke je perfektným právnym úkonom, reálne požičal dlžníkovi 13.600,- eur, o čom svedčia aj priložené písomné dôkazy a v tomto smere je podľa neho argumentácia žalovaného v 1. rade irelevantná. Poukázal na vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ktorý samotný uviedol, že prevod bytu z dlžníka bol robený z dôvodu, aby sa predišlo špekuláciám s ním. Žalovaný v 1. rade takisto potvrdil, že vedel o dlhu dlžníka voči žalobcovi.
6. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe z 03.06.2014 okrem iného uviedol, že môže spolu so žalovaným v 2. rade preukázať, že na predmetný byt bola uvalená dražba a aby sa jej predišlo a aby jeho matka, ktorá v uvedenom byte býva, mohla v tomto dôstojne dožiť starobu, žalovaní pristúpili na vyplatenie dlžných súm dražobnej spoločnosti so sídlom v Košiciach, ktorá v tom čase zastupovala bytové družstvo.
7. V ďalšom uviedol, že po vyplatení dražobnej spoločnosti požiadal brata (dlžníka žalobcu), aby mu predmetný byt predal, na čo sa dozvedel, že sú naň uvalené ďalšie ťarchy prevyšujúce skutočnú hodnotu bytu. Z dôvodu, že žalovanému v 1. rade na svojej matke záleží, žalovaní pristúpili na odkúpenie tohto zadlženého bytu. Za tým účelom si požičali v Prvej stavebnej sporiteľni a Slovenskej sporiteľni finančné prostriedky, čo v konaní pred súdom prvého stupňa preukázali i predloženými úverovými zmluvami.
8. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v žalobnom návrhu žalovaný v 1. rade uviedol, že na jeho predsporovú výzvu zo 04.12.2013 sa vyjadril, že podľa Zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalobcom a jeho bratom ako dlžníkom vykazuje táto zmluva faktické i právne vady, a preto pristúpil k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy, aby zachránil strechu nad hlavou svojej matke, aj za cenu celoživotného zadlženia pôžičkami. Žiaden iný úmysel v tomto jeho konaní podľa neho nie je - tak, ako uvádza žalobca.
9. Vyššie uvedené tvrdenia doplnil o ďalšie, podľa ktorého problém, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom, teda jeho bratom, je žalovaným známy až z predsporovej výzvy zo 04.12.2013.
10. Z uvedených dôvodov tak žalovaní vyslovili nesúhlas s podanou žalobou.
11. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že žalobca má voči dlžníkovi G. Š. (bratovi žalovaného v 1. rade) súdnym rozhodnutím priznanú vymáhateľnú pohľadávku v celkovej výške 12.710,- eur s prísl. a že táto je pohľadávkou nevymožiteľnou, keďže v exekučnom konaní prebiehajúcom pred Exekútorským úradom Mgr. Dušana Sopka so sídlom Okružná č. 17, 059 21 Svit nedošlo k jej uspokojeniu. Spornosť týchto právnych skutočností vyslovil až odvolací súd v Uznesení č. k. 20Co 375 / 2015 - 212 z 27.04.2017.
12. Žalobca v konaní preukázal, že s dlžníkom G. Š. 01.08.2013 uzavrel zmluvu o bezúročnej pôžičke. Jej predmetom boli peňažné prostriedky v celkovej výške 13.600 eur. Z príjmového pokladničného dokladu z 12.03.2013 bolo preukázané, že dlžník tieto prostriedky reálne prevzal.
13. Nebola spornou ani skutočnosť, že v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke (01.08.2013) medzi žalobcom a dlžníkom bol dlžník vlastníkom trojizbového bytu č. 2 nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX, obec a k. ú. F..
14. Z Oznámenia - výzvy z 22.07.2013 mal súd preukázané, že súdny znalec Ing. Ján Plavec so sídlom Budovateľská č. 85, 058 01 Poprad vyzval dlžníka žalobcu na sprístupnenie predmetného bytu ako jeho vlastníka za účelom vykonania obhliadky pre Profesionálnu dražobnú spoločnosť, s.r.o. so sídlom Masarykova č. 21, Košice na vypracovanie znaleckého posudku pre dobrovoľnú dražbu vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Zo znaleckého posudku je nepochybné, že hodnota bytu dlžníka G. Š. bola týmto znalcom určená na sumu 40.400 eur.
15. Z Kúpnej zmluvy z 09.10.2013 mal súd preukázané, že dlžník žalobcu previedol vlastnícke právo k vyššie uvedenému bytu na žalovaných. V zmluve je kúpna cena uvedená vo výške 60.000 eur aj napriek hodnote určenej znaleckým posudkom znalca Ing. Plavca (pozri vyššie). Podľa ust. Čl. III ods. 1 zmluvy
mali kupujúci zaplatiť kúpnu cenu v hotovosti pri podpise zmluvy, najneskôr do 30.11.2013. Ešte v deň podpísania zmluvy bol podaný i návrh na vklad vlastníckeho práva žalovaných do katastra nehnuteľností.
16. Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade mal súd preukázané, že kúpna cena 60.000 eur však nebola dlžníkovi G. Š. nikdy vyplatená (táto skutočnosť je zrejmá i zo záverečnej reči žalovaného v 1. rade), pričom potvrdil zarážajúcu okolnosť, že takáto cena ani nebola výsledkom dohody medzi zmluvnými stranami, ale že táto suma bola do zmluvy dopísaná zrejme účelovo pre potrebu získania úveru pre žalovaných, a to právničkou príslušnej Správy katastra. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, podľa ktorého je takéto konanie žalovaných v rámci kontraktačného procesu nutné klasifikovať ako konanie, ktoré je hrubým porušením dobrých mravov, keďže je konaním contra legem (a nielen proti zákonu č. 394 / 2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti).
17. Z listinného dôkazu predloženého samotnými žalovanými, označeného ako Žiadosť Exekútorskeho úradu JUDr. Radovana Ferenca so sídlom Slovenská č. 13, 080 01 Prešov zo 14.08.2013 mal súd preukázané, že uvedený Exekútorský úrad doručil dlžníkovi žalobcu potvrdenie úhrady sumy 929,90 eur. Zároveň dlžníka požiadal o zabezpečenie jeho podpisu E. H. vystupujúcim v konaní v procesnom postavení žalovaného v 2. rade.
18. Z jednotlivých detailov obratu mal súd preukázané tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že za dlžníka žalobcu (svojho brata) žalovaní vyplácali jeho záväzky v prospech Exekútorského úradu Bardejov, Profesionálnej dražobnej spoločnosti, Exekútorského úradu so sídlom v Prešove, daňového úradu, bytového družstva a Sociálnej poisťovne (č.l. 64 - č.l. 70 spisového materiálu).
19. Z výpovede dlžníka žalobcu svedka G. Š. mal súd preukázané, že tento mal požičané peniaze aj od žalovaných. Tie od nich žiadal aj v období po marci 2013 a žalovaní mu dali prísľub, že jeho dlhy vyrovnajú. Svedok potvrdil, že žalovaný v 1. rade (jeho sestra) mu poskytol peňažné prostriedky určené o. i. na splatenie dlhu voči žalobcovi vo výške 12.800 eur. Z výpovede tohto svedka je zrejmá i skutočnosť, že peniaze mal žalobcovi vrátiť svedkov brat (zároveň brat žalovaného v 1. rade). Z uvedenej výpovede svedka je vysoko pravdepodobné, že jeho rodina vedela o jeho dlhu voči žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na skutočnosť, že uzavretie posudzovanej kúpnej zmluvy iniciovali žalovaní a nie svedok (dlžník). Tento naopak chcel dať byt do dražby a nie prevádzať vlastnícke právo na žalovaných.
20. O pravdepodobnej vedomosti žalovaných o dlhu svojho brata a zároveň švagra svedčí nepriamo i výpis hovorov z telefónneho čísla žalobcu z 26.06.2013, ktorým o existencii dlhu informoval žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade nepoprel, že v tom čase používal telefón s telefónnym číslom XXXX XXX XXX.
21. Z výpisu z katastra nehnuteľností, LV č. XXXX pre Obec a k. ú. F. súd prvého stupňa zistil, že i podľa stavu zápisov v katastri nehnuteľností sú žalovaní vlastníkmi žalobou dotknutých nehnuteľností, resp. že medzičasom nedošlo k ďalšej dispozícii s ňou.
22. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že dlžník žalobcu previedol vlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 09.10.2013 na žalovaných v čase, kedy títo s vysokou pravdepodobnosťou vedeli o jeho dlhu voči žalobcovi, ako aj to, že dlžník žalobcovi svoj dlh dobrovoľne nesplnil.
23. Z výpovede svedka, súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopku mal súd preukázané, že v súčasnosti, ale ani do budúcna neexistuje reálny predpoklad, žeby pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená dlžníkom G. Š.. Za obdobie štyroch rokov vedenia exekúcie súdny exekútor vymohol v prospech žalobcu celkovo 800 eur, čo podľa žalobcu nepokrýva ani tretinu zákonného úroku z omeškania priznaného exekučným titulom. Táto okolnosť je o to nepochybnejšia, že z výpovede súdneho exekútora súd zistil, že tento má vedomosť o ďalších ôsmich exekúciách vedených voči G. Š. inými exekútorskými úradmi. Žalovaná v 1. rade v reakcii uviedla, že ani o týchto exekúciách svojho brata doteraz nemala vedomosť.
24. Okrem toho zo svedeckej výpovede sestry G. Š. H. H. mal súd preukázané, že táto mu na základe zmluvy o pôžičke požičala sumu v celkovej výške 8.000 eur na splatenie jeho dlhov, a to aj napriek skutočnosti, že, ako sama uviedla, bola aj ona ,,dosť zaúverovaná“. Z jej ďalšieho vyjadrenia mal súd
preukázané, že ani tento dlh G. Š. nespláca. Aj z tejto skutočnosti je zrejmé, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi G. Š. je pohľadávkou nevymožiteľnou.
25. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
26. Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu je upravený v ust. § 42a Občianskeho zákonníka takto: 1. Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený. 2. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 3. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
27. Zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka je - posudzujúc z pohľadu žalujúceho veriteľa - dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom učinený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, následne predstavuje podklad na to, aby sa veriteľ mohol na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, domáhať exekúcie postihnutím toho čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale i voči osobe, s ktorou alebo v ktorej prospech bol právny úkon učinený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.
28. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, poprípade vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.05.1999 sp. zn. 2Cdon 1703/96 uverejnený pod č. 26 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2000).
29. Podmienkou pre úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu vo všeobecnosti je podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď bol právny úkon uskutočnený. Pod realizáciou právneho úkonu dlžníkom v zmysle ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné rozumieť okamih, ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný. Nie napríklad okamih, ktorým uskutočnil ofertu, ktorá ešte nebola akceptovaná.
30. Ak daným úkonom dochádza k prevodu nehnuteľnosti, k nadobudnutiu vlastníctva dochádza až právoplatným rozhodnutím o jeho vklade v katastri nehnuteľností. Prihliadnuc na aplikačnú prax súdov Slovenskej republiky platí, že v takomto prípade je potrebné lehotu troch rokov počítať až týmto vkladom.
31. V prejednávanej právnej veci bola uvedená podmienka splnená, keďže k podaniu žaloby (09.01.2014) došlo v rámci uvedenej trojročnej prekluzívnej lehoty odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva žalovaných do katastra nehnuteľností.
32. Na podanie odporovacej žaloby je aktívne vecne legitimovaný (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka) veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové z 13.11.1996 sp. zn. 15Co 714/95 uverejnený pod č. 12 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1998), ak dlžníkove právne úkony ukracujú jeho uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku (či už splatnú alebo nesplatnú, poprípade budúcu).
33. Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Na tomto mieste súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že medzi sporovými stranami nebolo nikdy sporným, že pohľadávka voči dlžníkovi bola žalobcovi priznaná Platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Ro 5/2014 - 11 z 26.03.2014, že tento bol dlžníkovi riadne doručený do vlastných rúk, že tento voči nemu nepodal odpor, následkom čoho sa stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, čo vyplýva i z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok spis. zn. 8Ro 5/2014. Nebolo sporným ani to, že dlžník ani v štádiu exekučného konania nepodal námietky proti exekúcii a neučinil žiadne právne kroky, ktorými by spochybnil prebiehajúce exekučné konanie.
34. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku dlžníka uspokojil. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony objektívne ukracujú jeho uspokojenie, nesie veriteľ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 01.12.2000 sp. zn. 21Cdo 2662/99).
35. Zákonnou podmienkou odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia tohto práva je tak v ďalšom skutočnosť, že došlo k ukráteniu žalobcu (§ 42a ods. 1 v spojení s § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pod ukrátením je potrebné rozumieť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré znemožňuje uspokojenie pohľadávky žalobcu celkom alebo aj v časti. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že došlo k ukráteniu, zaťažuje žalobcu.
36. V tejto súvislosti žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa preukázal, že svoju vymáhateľnú pohľadávku v celkovej výške 12.710,- eur s prísl. nemôže uspokojiť voči dlžníkovi ani v exekučnom konaní vedenom pred Exekútorským úradom Mgr. Dušana Sopka pod sp. zn. EX 32/14. Uvedená skutočnosť vyplýva i z výpovede dlžníka G. Š., ktorý potvrdil, že v uvedenom exekučnom konaní príslušný exekútor od neho vymohol v prospech žalobcu sumu vo výške len približne 600,- eur.
37. Tento záver vyplýva i z ďalšej výpovede G. Š., jeho sestry H. H. a z výpovede súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopku (pozri vyššie).
38. Žalobca tak v konaní pred súdom preukázal, že v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanými ušla z majetku dlžníka hodnota minimálne 40.400 eur (vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca Ing. Plavca), ak nie vyššia (kúpna cena 60.000 eur napísaná v kúpnej zmluve) a že toto zmenšenie má za následok že žalobca v právnom postavení veriteľa nemôže dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, by sa z majetku dlžníka uspokojil.
39. Žalovaný v 1. rade v odpovedi na predsporovú výzvu z 13.12.2013 poukázal na vyjadrenie svojho brata G. Š., podľa ktorého si žalobca pohľadávku voči nemu zabezpečil aj tým, že mu vzal rotačný laser zn. HILTY v hodnote najmenej 3.300 eur, šrubovačku zn. MAKITA v hodnote najmenej 150 eur, kufor zn. Makita flexa s baterkovou šrubovačkou v hodnote 275 eur a klince zn. HILTY a predlžovací kábel s neuvedenou hodnotou.
40. V ďalšom žalovaný v 1. rade len odkázal na vyjadrenie svojho brata G. Š., podľa ktorého so žalobcom vykonali práce pre rôzne firmy, no po úhrade faktúr týmito firmami si mal žalobca ponechať všetky peniaze. Uviedol prípad firmy Mirabel, ktorá uhradila faktúru v hodnote najmenej 5.980 eur. Žalovaná v 1. rade doplnila, že podrobnosti pozná brat.
41. Na pojednávaní 05.11.2015 žalovaní na podporu svojich tvrdení uvedených v ich odpovedi na predsporovú výzvu nenavrhli svojho brata G. Š. vypočuť na okolnosti zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči nemu prisvojením si vyššie uvedených vecí. Ani samotný svedok Š., hoci bol súdom vyzvaný, aby uviedol ďalšie skutočnosti mimo rámca kladených otázok, tieto okolnosti nespomenul. Len vyslovil, že sa chce žalobcovi i žalovaným ospravedlniť za to všetko a vyjadril úmysel dlh žalobcovi splatiť.
42. Tvrdenia z predsporovej výzvy žalovaných neboli preukázané ani výsluchom na pojednávaní 29.11.2017, v ktorom dlžník G. Š. na otázku žalovaného v 1. rade, aby sa vyjadril aké náradie dal žalobcovi, aby si tento odpočítal dlžnú sumu, o. i. uviedol, že ... ,, a preto vravím, či laser, či kábel, či flexka, vravím, teraz keby som mal klamať, tak poviem, že ja mám všetko v daňových priznaniach, že je to moje...“. Z jeho ďalšieho vyjadrenia je nepochybné, že po uzavretí zmluvy o pôžičke so žalobcom neboli dohodnutí, žeby sa na úhradu alebo zabezpečenie pohľadávky mali použiť žalovanými uvádzané hnuteľné veci (náradie).
43. Podľa ust. §149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
45. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
46. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.
47. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
48. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.
49. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.
50. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.
51. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je sporová strana povinná v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ňou uplatnené právo.
52. V danom prípade mali žalovaní uniesť subjektívne dôkazné bremeno o tom, že hnuteľné veci uvedené v ich odpovedi na predsporovú výzvu sú vo vlastníctve dlžníka Daniela Šterbáka, v ďalšom, že tento so žalobcom (svojim veriteľom) uzavrel dohodu o započítaní hodnoty týchto vecí na dlh, v dôsledku čoho by došlo k zníženiu celkovej výšky dlhu, ako aj skutočnosť, že sa tieto veci nachádzajú v držbe (oprávnenej, či neoprávnenej) u žalobcu.
53 Žalovaní svoje subjektívne dôkazné bremeno neuniesli. Z daňového dokladu č. 6010580597 z 29.07.2005, dodacieho listu k nemu, z daňového dokladu č. 6010595628 z 29.03.2007 a dodacieho listu k nemu, záručného listu a dokladu o zaplatení sumy 3.850,- Sk nie sú zrejmé skutkové tvrdenia žalovanej v 1. rade. Z týchto dôkazov je zrejmé len to, že G. Š. kúpil rotačný laser v roku 2005, skrutkovač v roku 2007. Dokonca už samotné skutkové tvrdenia žalovaných boli zmätočné, keď v odpovedi na predsporovú výzvu tvrdili, že pracovné náradie, ktoré si údajne mal žalobca ponechať, slúžilo na zabezpečenie
pohľadávky voči G. Š.. V ďalšom priebehu konania však z vyjadrenia žalovanej v 1. rade vyplynulo, že si žalobca mal ponechať náradie z toho dôvodu, aby o jeho hodnotu znížil celkovú hodnotu dlhu.
54. Žalovaní tak v konaní pred súdom nepreukázali, žeby si vyššie uvádzané hnuteľné veci (pracovné náradie) ponechal žalobca z titulu zabezpečenia pohľadávky voči dlžníkovi G. Š., ani skutočnosť, žeby dlžník G. Š. adresoval žalobcovi akýkoľvek prejav vôle smerujúci k započítaniu hodnoty pracovného náradia na dlh.
55. Z ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmá i tretia podmienka, ktorou je úmysel dlžníka daným úkonom ukrátiť veriteľa. Ide o prípad, kedy právny úkon, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo zároveň v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 Občianskeho zákonníka), alebo ktorý dlžník uskutočnil v uvedenom čase v prospech tejto osoby s výnimkou prípadu, kedy druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla poznať, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.
56 . To podľa súdnej praxe znamená, že druhá strana vynaložila náležité úsilie, ktoré možno od nej za daných pomerov požadovať, aby sa o úmysle dlžníka dozvedela. Platí to aj vtedy, ak dlžník uzavretím odporovateľnej zmluvy plní svoju morálnu či právnu povinnosť (napr. zo zákona či zo zmluvy).
57. V týchto prípadoch Občiansky zákonník s ohľadom na to, že ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu dlžníka prezumuje. Blízka osoba musí preukazovať (nesie povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Ak sa blízkej osobe dôkaz v týchto smeroch nepodarí, poprípade by v tomto smere existovala pochybnosť, musí byť odporovacia žaloba úspešná.
58. Na tomto mieste súd prvého stupňa poukazuje na vyjadrenia žalovaného k žalobe (viď vyššie), ako i na skutočnosť, že odporovateľným je - ako vyplýva z ust. §42 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka
- taký právny úkon dlžníka, ktorý realizoval v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak bol tento úmysel druhej strane známy. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ. Preukázanie úmyslu dlžníka cum animo fraudandi nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak ,,druhou stranou“ sú osoby dlžníkovi blízke. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v takýchto prípadoch zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase realizácie právneho úkonu nemohli i pri náležitej starostlivosti poznať.
59. V prejednávanej právnej veci ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, a preto žalujúci veriteľ nemusí tvrdiť ani preukazovať, že žalovaným musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy. Zákon v tomto prípade predpokladá, že žalovaní o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa vedeli, ibaže by preukázali, že v okamihu realizácie právneho úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa i pri náležitej starostlivosti nemohli poznať.
60. Úspešná obrana žalovaných dlžníkovi blízkych osôb podľa ust. §42 ods. 3 OZ by spočívala nielen v ich tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedeli a ani nemohli vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedeli a ani nemohli vedieť, hoci vyvinuli ,,starostlivosť“ vedúcu k poznaniu tohto úmyslu dlžníka a že išlo o ,,starostlivosť náležitú“.
61. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala, vzhľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka, takú aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznala, t. j., aby sa o tomto úmysle dozvedela. Zákon od osôb blízkych dlžníkovi (žalovaných) požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník učinil v ich prospech, týmto spôsobom presvedčili, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ich k tomu, aby nečinili právne úkony (neprijímali podľa nich plnenie) na ujmu práv veriteľa dlžníka. V prípade, že sa tak nezachovajú, musia byť uzrozumení s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudli.
62. V prejednávanej právnej veci je žalovaný v prvom rade súrodencom dlžníka veriteľa. Žalovaný v druhom rade bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy manželom žalovanej v prvom rade resp. švagrom dlžníka žalobcu. Vyššie uvedená kúpna zmluva tak predstavuje právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. Obaja žalovaní sa tak mohli odporovacej žalobe ubrániť len keby v konaní pred súdom tvrdili a preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohli i pri náležitej starostlivosti poznať.
63. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v prvom rade, podľa ktorého bol prevod vlastníckeho práva k bytu robený preto, aby sa predišlo špekuláciám s ním, ako aj na jeho vyjadrenia, podľa ktorých po vyplatení dražobnej spoločnosti požiadal brata (dlžníka žalobcu), aby mu predmetný byt predal, na čo sa dozvedel, že sú naň uvalené ďalšie ťarchy prevyšujúce skutočnú hodnotu bytu, berúc zreteľ na ďalšie konanie žalovaných spočívajúce vo vyplácaní celého radu záväzkov dlžníka žalobcu v prospech viacerých exekútorských úradov, dražobnej spoločnosti, ale i daňového úradu, či Sociálnej poisťovne a bytového družstva nemožno prijať záver, žeby obaja žalovaní vynaložili náležitú starostlivosť vedúcu k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Uvedené platí o to viac, že o dlhu, tak ako to v konaní pred súdom potvrdil i samotný dlžník, s vysokou pravdepodobnosťou vedeli.
64. Medzi sporovými stranami nebolo sporným, že v priebehu augusta 2013 žalovaní vyplácali celý rad dlhov G. Š..
65. Po vyplatení dlhov dražobnej spoločnosti Košice žalovaná v 1. rade požiadala G. Š., aby jej predmetný byt predal. Vtedy sa dozvedela, že byt je zaťažený ďalšími ťarchami prevyšujúcimi skutočnú hodnotu bytu.
66. V priebehu konania pred súdom žalovaní tvrdili, že o dlhu G. Š. nevedeli. V procese dokazovania sa snažili preukázať túto negatívnu skutkovú okolnosť namiesto toho, aby tvrdili a preukazovali aké konkrétne kroky vykonali pre to, aby sa či už od samotného G. Š. alebo inak dozvedeli pokiaľ možno o všetkých jeho dlhoch.
67. V prejednávanej právnej veci neexistujú pochybnosti o tom, že vyššie uvedeným odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pretože dlžník nemal žiaden exekúciou postihnuteľný majetok, pričom o okolnostiach existencie pohľadávky a exekučného konania žalovaní s veľkou mierou pravdepodobnosti mali vedomosť.
68. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že ak nie je v konaní preukázané, že žalovaní - dlžníkovi blízke osoby o jeho úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa vedeli alebo museli vedieť, alebo ak sa zistí, že o tomto úmysle dlžníka nevedeli ani nemuseli vedieť, nepostačuje to samo osebe pre úspešnú obranu proti odporovacej žalobe. Žalovaní, dlžníkovi blízke osoby, sa za tejto situácie odporovacej žalobe mohli ubrániť, len ak by preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohli i pri náležitej starostlivosti poznať.
69. Úspešná obrana žalovaných, dlžníkovi blízkych osôb, podľa ust. §42a ods. 2 Občianskeho zákonníka by tak spočívala nielen v ich tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedeli a ani nemohli vedieť, ale taktiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedeli a ani nemohli vedieť, aj keď vyvinuli starostlivosť smerujúcu k spoznaniu tohto úmyslu dlžníka a šlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoby dlžníkovi blízke vykonali s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takúto činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť, z ich výsledkov poznali (t. j., aby sa o tomto úmysle dozvedeli). Na vynaloženie takejto starostlivosti mali totiž široký priestor, keďže, ako je zrejmé i z vyjadrenia svedka G. Š., tento sa so žalovanými stretával aj v čase pred doručením predsporovej výzvy.
70. V posudzovanej veci za činnosť (aktivitu) dlžníkovi blízkych osôb postačujúcu s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah odporovanej kúpnej zmluvy pre spoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nemožno považovať prostú otázku blízkych osôb adresovanú dlžníkovi pred uzavretím zmluvy, či má okrem známych ešte ďalších veriteľov, na ktorú dlžník odpovedal, že nie (zamlčanie dlhu voči žalobcovi). O to viac takýto právny záver platí pre prejednávaný prípad, keď dlžník, po výzve na uzavretie
kúpnej zmluvy žalovanej v 1. rade oznámil, že má ďalšie dlhy, keďže na byte viaznu okrem známej i ďalšie ťarchy, ktorých hodnota prevyšuje hodnotu bytu.
71. Vzhľadom na to, že dlžník mal nepochybne dlhy i voči iným osobám, o ktorých blízke osoby vedeli a z ktorých niektoré zaňho i splácali a že osoby blízke dlžníkovi poskytli zo svojich prostriedkov sumu, ktorú mal dlžník zaplatiť svojmu veriteľovi (žalobcovi), osoby blízke mohli a mali využiť ďalšie možnosti na to, aby sa presvedčili, či ubezpečenie dlžníka o tom, že nemá ďalších veriteľov (aj žalobcu), korešponduje so skutočnosťou.
72. Pre posúdenie toho, či dlžníkovi blízke osoby pri uzavretí odporovanej kúpnej zmluvy nemohli poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa i pri vynaložení náležitej starostlivosti, nie je významné, či dlžník alebo osoby jemu blízke uzavretím odporovanej zmluvy sledovali určité plnenie ,,ušľachtilých“ morálnych záväzkov voči ďalším svojim blízkym osobám (v danom prípade ich matke) do budúcna. Z hľadiska podmienok pre odporovateľnosť právneho úkonu stanovených zákonom je podstatné, že zmluva (objektívne) ukracovala dlžníkovho veriteľa (a že s tým bol dlžník aspoň uzrozumený vzhľadom na jeho čestné vyhlásenie z 01.08.2013 o tom, že neprevedie a nezaťaží svoj byt); prípadný motív alebo pohnútka dlžníka pre uzavretie odporovanej zmluvy, ani to, že jej dojednaním plnil nejaký iný svoj (starší) morálny alebo právny záväzok, pritom nie sú rozhodné.
73. Aj v prípade, že dlžník plní uzavretím zmluvy svoj záväzok, môže tým sledovať úmysel ukrátiť svojich veriteľov; zákon preto od osôb dlžníkovi blízkych i v takejto situácii vyžaduje, aby vynaložili náležitú starostlivosť a týmto spôsobom sa presvedčili, že zmluva neukracuje aj ďalších veriteľov dlžníka.
74. Boli tak splnené podmienky predvídané ust. § 42a ods. 1 a ods. 3 v spojení s ust. § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a preto súd prvého stupňa odporovacej žalobe v znení, ako je uvedené vo výroku ad I. tohto rozsudku, vyhovel.
75. V zmysle ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka je tak kúpna zmluva, ktorú žalovaní uzavreli s dlžníkom žalobcu, voči žalobcovi právne neúčinná, čo znamená, že žalobca môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku v prospech žalovaných.
76. Žalobca mal v tomto konaní plný procesný úspech, a preto mu súd podľa ust. §255 ods. 1 C. s. p. priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.