Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: CBA Slovakia, a.s., so sídlom Lučenec, Dukelských hrdinov 2, IČO: 36 620 319, právne zastúpený: JUDr. Alexander Filo, advokát so sídlom G. ul. P. E. XX/A, proti žalovaným: v rade 1/ W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., F. U. XXXX/XX, v rade 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., G. XXXX/XX, v rade 3/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., C. I. V. X, v rade 4/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. N. a U. XXXX/XX, v rade 5/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Z. XX, v rade 6/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., V. XXX/ XX, v rade 7/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. XX, v rade 8/ L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., T. 6, v rade 9/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., C. I. V. X/XX, v rade 10/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, zomretá dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom U., E. B. G. XXX/X, žalované v rade 2/ a 8/ právne zastúpené: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát so sídlom P., M. X, o zaplatenie 3.841,13 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v rade 2/, 8/ a 10/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7Cpr/1/2015-216 zo dňa 12.04.2016 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 7Cpr/1/2015-229 zo dňa 31.08.2016 a č.k. 7Cpr/1/2015-236 zo dňa 07.12.2016 a na späťvzatie žaloby žalobcov voči niektorým žalovaným, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby proti žalovanej v rade 1/ a späťvzatie žaloby v celom rozsahu proti žalovaným v rade 3/ a 10/, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 28.04.2016, č.k. 7Cpr/1/2015-216 v spojení s opravnými uzneseniami z 31.08.2016, č.k. 7Cpr/1/2015-229 a z 07.12.2016, č.k. 7Cpr/1/2015-236 vo výrokoch, ktorými bola žalovaná v rade 1/ zaviazaná uhradiť žalobcovi istinu 350 Eur, žalovaná v rade 3/ istinu 274,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od 21.02.2014 do zaplatenia a žalovaná v rade 10/ istinu 270,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 11.09.2013 až do zaplatenia a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k týmto žalovaným z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalovaná v rade 1/ je p o v i n n á uhradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie vo výške 537,72 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, vedeného vo X., R., G. č. ú. F XXXX XXXX XX J.X XXX, VS: XXX, do troch dní.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalovaným v rade 3/ a 10/.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými boli žalovaná v rade 1/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 516,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 22.02.2014 do 14.02.2018 zo sumy 866,09 Eur a vo výške 5,50% od 15.02.2018 do zaplatenia zo sumy 516,09 Eur, žalovaná v rade 2/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 806,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 24.08.2013 do zaplatenia, žalovaná v rade 4/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 270,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 13.09.2013 do zaplatenia, žalovaná v rade 5/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 268,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 24.08.2013 do zaplatenia, žalovaná v rade 6/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 261,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 23.08.2013 do zaplatenia, žalovaná v rade 7/ zaviazaná zaplatiť

žalobcovi istinu 273,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 23.08.2013 do zaplatenia, žalovaná v rade 8/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 278,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 28.08.2013 do zaplatenia a žalovaná v rade 9/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 270,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 23.08.2013 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania, ktorými boli zaviazané žalované v rade 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ uhradiť trovy konania žalobcovi p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovaným v rade 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalované v prospech žalobcu zaplatiť sumy: žalovanú v rade 1/ 806,09 Eur spolu s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 14.09.2013 do zaplatenia, žalovanú v rade 2/ 806,74 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 24.08.2013 do zaplatenia, žalovanú v rade 3/ 274,87 Eur spolu s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 21.02.2014 do zaplatenia, žalovanú v rade 4/ 270,69 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 13.09.2013 do zaplatenia, žalovanú v rade 5/ 268,28 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 24.08.2013 do zaplatenia, žalovanú v rade 6/ 261,23 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 23.08.2013 do zaplatenia, žalovanú v rade 7/ 273,39 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 23.08.2013 do zaplatenia, žalovanú v rade 8/ 278,46 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 28.08.2013 do zaplatenia, žalovanú v rade 9/ 270,69 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 23.08.2013 do zaplatenia a žalovanú v rade 10/ 270,69 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 11.09.2013 do zaplatenia. Žalované zaviazal uhradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania podľa pomeru účasti, a to žalovanú v rade 1/ 537,72 Eur, žalovanú v rade 2/ 500,87 Eur, žalovanú v rade 3/ 170,66 Eur, žalovanú v rade 4/ 168,06 Eur, žalovanú v rade 5/ 166,56 Eur, žalovanú v rade 6/ 162,18 Eur, žalovanú v rade 7/ 169,74 Eur, žalovanú v rade 8/ 172,88 Eur, žalovanú v rade 9/ 168,06 Eur a žalovanú v rade 10/ 168,06 Eur.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalované boli zamestnané u žalobcu a všetky pracovali na prevádzke žalobcu - predajni vo Vrútkach na Ulici Cyrila a Metoda. Žalovaná v rade 1/ pracovala ako vedúca predajne potravín, žalovaná v rade 2/ ako zástupkyňa vedúcej predajne a ostatné žalované pracovali ako predavačky - pokladníčky. Mali uzavretú so žalobcom dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Počas inventarizačného obdobia od 17.09.2012 do 22.03.2013 vznikol na predmetnej prevádzke netto schodok vo výške 5.764,38 Eur. Tento schodok bol medzi jednotlivé žalované rozrátaný v zmysle ustanovenia § 189 ods. 2, 3 Zákonníka práce. Mal za to, že ani jedna zo žalovaných sa nezbavila hmotnej zodpovednosti, nakoľko nepreukázali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia. Tieto uvádzali len všeobecné nedostatky na pracovisku, malý počet pracovníkov a podobne. Ani jedna zo žalovaných nepreukázala, že by riadne upozornila zamestnávateľa, t.j. žalobcu, na nedostatky písomnou formou, ktoré by nepochybne musel žalobca aj riešiť. Ani jedna z nich neodstúpila od spoločnej hmotnej zodpovednosti, aj keď je pravda, že tam bola väčšia fluktuácia zamestnancov. Vzhľadom na to, že spoločná hmotná zodpovednosť bola vypracovaná v súlade so zákonom a podpísaná všetkými účastníkmi, pri rozhodovaní z nej vychádzal. To, že žalobca pri rozpočítavaní vzniknutého manka vychádzal zo zákonných ustanovení Zákonníka práce, žalobca preukázal zárobkami žalovaných. Nakoľko žalované neuhradili jednotlivé sumy do 7 dní po tom, ako ich žalobca na plnenie vyzval, priznal mu i úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a žalované zaviazal uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania podľa pomeru súm, na ktoré boli zaviazané k celkovej výške schodku na predajni.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalované v rade 2/, 8/ a 10/. Namietali, že súd vôbec nevykonal dôkazy, ktoré navrhovali, nakoľko mali záujem spochybniť predmetnú inventúru, ktorá im bola doručená až 08.08.2013 a žalobca konkrétnu výšku schodku nepreukázal. Žiadali predložiť záznamy z predchádzajúcich a nasledujúcich inventúr, z ktorých by bolo možné porovnať zistené rozdiely a následne žiadať žalobcu, aby preukázal, aké konkrétne opatrenia prijal k týmto výsledkom inventúr a opakovaným mankám. Počas celého konania tvrdili, že uplatňovaný nárok neuznávajú, nakoľko zamestnávateľ neuskutočnil žiadne opatrenia k tomu, aby k manku nedochádzalo.

Demonštratívne uvádzali dôvody zbavenia sa svojej zodpovednosti, a to nevykonanie inventarizácie pri práceneschopnosti zamestnanca, počas ktorej s hodnotami, za ktoré hmotne zodpovedal, manipulovali tretie osoby, práceneschopnosť zamestnanca počas inventarizačného obdobia, keď žalovaná v rade 2/ bola od 14.01.2013 do 03.02.2013 práceneschopná, umiestnenie predajne i skladu v nevyhovujúcej miestnosti a nedostatočný počet zamestnancov v predajni, resp. nedostatočný dozor. Predajňa, vzhľadom na svoju veľkosť, nebola chránená pred možnými krádežami, nemala kamerový systém ani žiadne iné zabezpečenie, napríklad pracovníka SBS. Predajňa sa vyskytuje v blízkosti železničnej a autobusovej stanice, kde sa vyskytuje veľké množstvo bezdomovcov a neprispôsobivých občanov. Polícia často riešila veľké množstvo krádeží. Ďalej žalobcovi vytýkali neuskutočnenie personálnych opatrení pri zistení predchádzajúcich schodkov, poverenie funkciou skladníka a nákupu nespôsobilého zamestnanca a nedostatočná kontrola výkonu jeho práce. Zamestnávateľ bol opakovane informovaný o problémoch na predajni nielen ústne, ale aj písomne vo výpovedi žalovanej v rade 2/ zo dňa 19.02.2013 a jej sťažnosti zo dňa 07.03.2013. Bez významu nemôže zostať ani to, že žalobca ako zamestnávateľ inicioval a iniciuje množstvo obdobných prípadov. V prípade, ak nemal zamestnanec vytvorené podmienky na starostlivosť o zverené predmety, keďže riziká strát, prípadne bez možnosti účinne ich používať a ich obe kontrolovať, nemohol vychádzať z hmotnej zodpovednosti zamestnanca. Je potrebné zisťovať, ako vzniklo manko, či na prevádzke aj v minulosti pravidelne vznikalo manko a či manko vzniká aj v súčasnosti, ozrejmiť, ako prebiehala inventúra 17.09.2012 a ako 22.03.2013. Trvajú na tom, že zamestnávateľ nevykonal všetky možné potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody odcudzením, resp. krádežami tovaru, a to najmä inštaláciou zariadení monitorujúcich objekt predajne a pohyb osôb po predajni, ako aj príchod a odchod zákazníkov, monitorovaním tovaru, prípadne zabezpečením stráženia predajne bezpečnostnou službou. Preto navrhuje, aby súd vykonal dôkazy, a to porovnaním manka v iných účtovných obdobiach, prizvaním súdneho znalca z odboru účtovníctva, predvolať konateľa žalobcu, účtovníčku, ktorá spracovávala inventúru, zodpovednú pracovníčku prítomnú na inventúre, zodpovedného pracovníka za IT zamestnancov, inšpektorku zodpovednú za chod predajne v ich inventúrnom období a pani V. R., ktorá v čase PN žalovanej v rade 2/ túto zastupovala bez patričného zaškolenia. Na základe toho súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, nesprávne právne vec posúdil a tak dospel k nesprávnym záverom. Navrhujú napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Súdu prvej inštancie predložil originál inventúrnych súpisov a ostatných relevantných listín, týkajúcich sa inventarizácie hodnôt v danej predajni za inventúrne obdobie 17.09.2012 - 22.03.2013, z obsahu ktorých jednoznačne vyplýva suma celkového schodku. Pripojil prehľadnú tabuľku, z obsahu ktorej vyplýva postup vyčíslenia sumy, ktorými sa jednotliví zamestnanci celého kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne podieľajú na celkovej sume schodku. Poukazovanie žalovaných na pracovné podmienky, ktoré nemali poskytovať v plnej miere možnosť im dohliadať na nakladanie so zverenými hodnotami, ešte nepostačuje k tomu, aby schodok vznikol. Totiž tovar len tak v dôsledku samotnej tejto okolnosti bez toho, aby sa k nej pridružili aj ďalšie okolnosti, sám od seba z predajne nezmizne. Žalované, konkrétne mechanizmus vzniku schodku, v odvolaní neuvádzajú. Ak sa chcú zbaviť zodpovednosti za schodok, musia preukázať, že medzi okolnosťou, o ktorej tvrdia, že spôsobila schodok a schodkom, je daná aj príčinná súvislosť. pri náhrade schodku žiadne moderačné právo súdu nepozná. V odvolaní sa domáhajú vykonania dôkazov, ktorých vykonanie pred súdom prvej inštancie nenavrhovali, hoci boli pred vyhlásením rozsudku poučené o tom, že musia navrhnúť dôkazy, lebo na neskôr predložené dôkazy sa nebude prihliadať. Napadnutý rozsudok pokladá za vecne správny, a preto ho navrhuje potvrdiť.

5. Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2017 žalobca zobral žalobu späť voči žalovanej v rade 10/ s poukazom na to, že táto zomrela dňa XX.XX.XXXX, o čom predložil kópiu úmrtného listu. Preto navrhoval konanie voči žalovanej v rade 10/ zastaviť.

6. Podaním doručeným súdu dňa 20.02.2018 zobral žalobu späť voči žalovanej v rade 3/ v celom rozsahu a navrhuje konanie voči nej v plnom rozsahu zastaviť.

7. Podaním doručeným súdu dňa 23.02.2018 zobral žalobca čiastočne žalobu späť voči žalovanej v rade 1/, a to pokiaľ sa jedná o zaplatenie istiny vo výške 350 Eur. Preto navrhuje v tejto časti žalobu zastaviť a vo zvyšku ponechať rozsudok v platnosti a priznať mu aj náhradu trov konania.

8. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

9. Pokiaľ teda žalobca vzal žalobu späť voči žalovanej v rade 3/ a 10/ v celom rozsahu a voči žalovanej v rade 1/ čiastočne pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, tieto nemali výhrady k späťvzatiu žaloby (okrem žalovanej v rade 10/, ktorá zomrela počas konania), odvolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pripustil späťvzatie žaloby a konanie voči nim zastavil a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil.

10. Zároveň vyslovil, že žalovaná v rade 1/ je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie vo výške 537,72 Eur, a to s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v rade 1/ zavinila zastavenie konania, nakoľko k čiastočnej úhrade žalovanej istiny došlo až po začatí konania, preto ju súd zaviazal k náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, a to v rozsahu, ako bola zaviazaná rozsudkom súdu prvej inštancie (k tejto časti neboli vznesené žiadne námietky). Pokiaľ ide o žalované v rade 3/ a 10/, žalobcovi proti týmto nepriznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, nakoľko v podaní označenom ako späťvzatie žaloby voči ním si žalobca neuplatnil náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 v časti, kde nedošlo k zastaveniu konania, ako vecne správny potvrdil.

12. Aj keď odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali iba žalované v rade 2/, 8/ a 10/, odvolací súd tu poukazuje na to, že všetky žalované mali podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť a v takom prípade rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu zo schodku nie je rozhodnutím o niekoľkých právach zo samostatným skutkovým základom. Ak podá ktorýkoľvek účastník odvolanie vo veci samej, nenadobúda toto rozhodnutie právoplatnosť vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov a odvolací súd ho preskúmava v celom rozsahu (R16/1970). S poukazom na uvedené, odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

13. Odvolací súd odvolacie námietky žalovaných považuje za nedôvodné, nakoľko pokiaľ ide o výšku schodku, túto žalobca preukázal záznamom z vykonanej inventarizácie za inventúrne obdobie od 17.09.2012 do 22.03.2013. Žalované neuviedli konkrétne námietky, ktoré by mali spočívať v tom, že táto inventúra a z akých dôvodov nemala byť vykonaná riadne. Netvrdili, že na vykonaní inventúry sa nezúčastnili, a teda že bola vykonaná v ich neprítomnosti, z ktorého dôvodu nemali možnosť dohliadať na jej priebeh. V odvolaní len všeobecne uviedli „ozrejmiť treba, ako prebiehala inventúra 17.09.2012, ako 22.03.2013“. Avšak žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorého dôvodu by spochybňovali vykonanie týchto inventúr, neuvádzali.

14. Poukazovali na to, že počas inventarizačného obdobia žalovaná v rade 2/ bola práceneschopná od 14.01.2013 do 03.02.2013, napriek tomu nebola vykonaná inventarizácia počas tejto práceneschopnosti, pričom počas tohto obdobia s hodnotami, za ktoré hmotne zodpovedala, manipulovali tretie osoby. Na preukázanie toho, že niekto za ňu vykonával prácu, však počas konania pred súdom prvej inštancie neuviedla žiadne dôkazy a až v odvolaní navrhla vypočuť ako svedkyňu V. R. (novota v odvolacom konaní). Napokon žalované ani nepreukázali a ani netvrdili, že vzhľadom na to, že mali podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť, by niektorá z nich žiadala vykonanie inventarizácie počas práceneschopnosti žalovanej v rade 2/ a ani samotná žalovaná v rade 2/ uvedené nežiadala po návrate do práce.

15. Ďalej namietali, že funkciou skladníka a nákupu bol poverený nespôsobilý zamestnanec a bola nedostatočná kontrola výkonu jeho práce. Uvedené konkrétne nešpecifikovali, neuviedli ani meno zamestnanca - skladníka, ktorý mal byť takto nespôsobilý.

16. K odvolacej námietke, že nemali vyhovujúce podmienky, že predajňa vzhľadom na jej umiestnenie nemala kamerový systém ani iné zabezpečenie, napr. pracovníka SBS a že mala nedostatočný počet zamestnancov a na predajni dochádzalo k veľkým krádežiam, odvolací súd poukazuje, že žalované nepreukázali, že práve táto skutočnosť má bezprostrednú príčinnú súvislosť so vzniknutým mankom. Samé sa vyjadrili, že pokiaľ sa na predajni vyskytlo veľké množstvo krádeží, bola privolaná polícia, v tom prípade, ak bola privolaná polícia, musel byť spísaný záznam a takáto škoda nemohla byť pripočítaná žalovaným do manka.

17. Napokon poukazujú na to, že zamestnávateľ neurobil potrebné opatrenia na zamedzenie schodku, keď bol opakovane informovaný o problémoch na predajni ústne aj písomne vo výpovedi zo zamestnania žalovanej v rade 2/ 19.02.2013, ako aj jej sťažnosti zo dňa 07.03.2013. Odvolací súd tu poukazuje na to, že ústne upozorňovanie v konaní nebolo preukázané, iba vypočutá svedkyňa D., rod. X. (inšpektorka) potvrdila, že žiadali väčší počet zamestnancov. Pokiaľ žalovaná v rade 2/ písomne upozornila zamestnávateľa na problémy, vyplýva, že bezprostredne po týchto upozorneniach bola vykonaná sporná inventúra, a to dňa 22.03.2013. Oboznámením sa s obsahom týchto písomných podaní žalovanej v rade 2/ však nemožno jednoznačne ustáliť, že by sa žalovaná v rade 2/ alebo ostatné žalované vyvinili zo vzniknutého manka. Poukazovala na nedostatky vedúcej predajne, avšak z toho nemožno vyvodiť, že takéto konanie vedúcej predajne bolo v bezprostrednej príčinnej súvislosti so vznikom sporného manka.

18. Žalované v odvolaní zároveň navrhli vykonať ďalšie dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 366 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolateľky mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí prostriedky procesnej obrany použiť a obe sporové strany boli súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 28.04.2016, kedy došlo i k vyhláseniu napadnutého rozsudku, poučené v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v tom čase, že musia navrhnúť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, nakoľko na neskôr predložené dôkazy súd nebude prihliadať. Žalované po tomto poučení žiadali predložiť záznamy z predchádzajúcich a aj nasledujúcich inventúr, čím chcú preukázať, že manko bolo pri každej inventúre; pracovné zmluvy vedúcich a ich zástupkýň, ktoré boli vymenené pri každej inventúre na preukázanie, že manká vznikali neschopnosťou vedúcich. Žiadali, aby žalobca preukázal, aké opatrenia prijal, aby manká nevznikali. Uvedené návrhy súd prvej inštancie zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené.

19. V odvolaní žiadali doplniť dokazovanie, a to porovnaním iných mánk, vypočuť pracovníkov, ktorí vykonávali inventúru a vypočuť inšpektorku. Z týchto navrhovaných dôkazov pred súdom prvej inštancie súd prvej inštancie vypočul svedkyňu K. B., ktorá bola členkou inventarizačnej komisie. Táto potvrdila, že fyzickú inventúru vykonávali tak, že tovar sa nahrával do notebookov, rátala len fyzický stav tovaru a zo strany žalovaných k takto vykonávanej inventúre neboli žiadne námietky. Pripomienky k výpovedi svedkyne neboli a žalovaná v rade 2/ poukazovala iba na to, že nemala vedomosť o výsledku inventúry ihneď na druhý deň po skončení inventúry (č.l. 154-155). K tomu je nutné dodať, že výsledky inventúry ani nie je možné mať ihneď nasledujúci deň, nakoľko po vykonaní fyzickej inventúry tovaru na predajni je nutné túto porovnať s účtovnou evidenciou. Žalované v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhovali mená ďalších členov tejto inventarizačnej komisie, ktorí by mali byť vypočutí. Ďalej súd prvej inštancie vykonal výsluch svedkyne Y. D. (rod. X.), ktorá na predajni vykonávala funkciu inšpektorky. Svedkyňa potvrdila, že na prevádzku žiadali väčší počet zamestnancov a že mala vedomosť o nejakom konflikte medzi vedúcou a zástupkyňou predajne a pokiaľ boli zistené v iných obdobiach manká tak došlo k

zmene vedenia predajne. Avšak nevyjadrovala sa k tomu, že by bola upozorňovaná na nejaké iné nedostatky a otázky žalovaných na svedkyňu ani neboli kladené (č.l. 153-154). Jediný dôkaz, ktorý žalované navrhovali pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie ho nevykonal, bolo porovnanie mánk za iné zúčtovacie obdobia. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené by na veci nič nemenilo. Súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní oboznámil nimi predloženú inventúru z nasledujúceho obdobia, kedy bolo zistené tiež manko na predajni. Nebolo však preukázané z akého dôvodu toto manko malo vzniknúť. Teda výsledky predchádzajúcich inventúr nepreukazujú, z akého dôvodu vzniklo manko v spornom období a žalované sa takto nemôžu zbaviť zodpovednosti za vznik manka.

20. Pokiaľ navrhovali vykonať dokazovanie znaleckým dokazovaním z odboru účtovníctva vypočutím účtovníčky, pracovníka IT, ako aj svedkyňu V. R., jedná sa o novoty, ktoré v zmysle ustanovenia § 366 nemožno vykonať, nakoľko nespĺňajú predpoklady požadované týmto citovaným ustanovením. Nejedná sa o dôkazy, ktoré by sa mali týkať procesných podmienok alebo vylúčenia sudcu a nesprávneho obsadenia súdu, alebo iných vád konania. Žalované napokon ani netvrdili, prečo tieto prostriedky procesnej obrany nemohli bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolací súd je toho názoru, že navrhnutie takýchto dôkazov pred súdom prvej inštancie žalovaným nič nebránilo.

21. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd má za to, že žalované boli spoločne hmotne zodpovedné za vznik manka na prevádzke a v predmetnom konaní sa im nepodarilo zbaviť zodpovednosti za jeho vznik ani sčasti, keďže nepreukázali, že tento schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keď žalované boli pomerne zaviazané nahradiť žalobcovi vzniknuté manko. Zároveň potvrdil rozhodnutie i v závislom výroku o trovách konania, v ktorom súd prvej inštancie prihliadol na pomer jednotlivých súm u každej žalovanej osobitne.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi proti žalovaným v rade 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 396 ods. 1 (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430