Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-49Csp/160/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom: Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, proti žalovanému: V. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. - V., o zaplatenie 563,42 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 491,31 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05% p.a. zo sumy 491,31 Eur odo dňa 30.11.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2017 sa právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 563,42 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05% p.a. zo sumy 563,42 Eur od 30.11.2014 do zaplatenia ako i na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke na kúpu tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (nešpecifikovaná objednávka č. XXXXXX), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička výške 741,31 Eur pri kúpnej cene tovaru 823,68 Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu v sume 82,37 Eur, v zmysle zmluvy sa zaviazal splatiť pôžičku v 20 mesačných splátkach po 42,37 Eur, až do celkovej pôžičky v sume 847,40 Eur. Žalovaný titulom splatenia úveru uhradil žalobcovi sumu 250 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 27.08.2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok pod sankciou zosplatnenia úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočnej lehote, právny predchodca žalobcu ku dňu 19.11.2014 dlh zosplatnil. Dlh žalovaného ku dňu podania žaloby, podľa tvrdení žalobcu predstavuje sumu vo výške 563,42 Eur; žalobca žiadal tiež o priznanie zákonného úroku z omeškania. K žalobe žalobca doložil Zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecné obchodné podmienky k zmluve o úvere, predžalobnú upomienku spolu s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti , prehľad splátok a úhrad.

2. Uznesením č.k. 49Csp 160/2017-42 zo dňa 15.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2018 súd rozhodol v súlade s ust. § 64 CSP, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok) - Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom: Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava.

3. Žalovaný zostal v konaní nečinný. K žalobe, poučeniu pre spotrebiteľa ako aj k prílohám žaloby sa nevyjadril, žiadnych spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenie žalobcu obsiahnuté v žalobe.

4. Podľa § 177 ods. 2 písm. c) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak to ustanovuje tento zákon.

5. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené dňa 10.04.2018.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a s listinnými dôkazmi doloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke na sumu 741,31 Eur na nákup tovaru: nešpecifikovaný tovar - objednávka č. XXXXXX, ktorého kúpna cena bola 823,68 A.. Akontáciu v sume 82,37 Eur uhradil žalovaný. Na základe uzavretej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 741,31 Eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 13,01%, RPMN 13,01%. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 8/2015, počet mesačných splátok 20 mesiacov po 42,37 Eur vrátane poistného.

8. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázanú úhradu sumy 82,37 Eur dňa 11.03.2014 (akontácia) a úhradu dvoch splátok úveru v sume 150 Eur dňa 17.10.2014 a v sume 100 Eur dňa 29.05.2015.

9. Podľa čl. VI Zmluvných podmienok bod 6.1 úverovej zmluvy, je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v zmluve a termíne uvedenom v bode 6.2 týchto zmluvných podmienok.

10. Podľa čl.VI Zmluvných podmienok bod 6.2 úverovej zmluvy, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/ alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

11. Podľa čl.VI Zmluvných podmienok bod 6.3 úverovej zmluvy, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

12. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania so splátkami, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27. 08. 2014 vyzval žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach v sume 228,81 Eur bezodkladne pod sankciou zosplatnenia úveru. Žalovaný po výzve dlžnú sumu neuhradil ani sčasti, k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 29.11.2014.

13. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f, h), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

22. Podľa ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. V danom prípade zmluva o úvere bola uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

24. Súd zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie, tak ako sám žalobca v žalobe tvrdil, spotrebiteľského úveru na kúpu spotrebného tovaru absentovali náležitosti takejto zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keď v zmluve pri údaji tovar bolo uvedené: nešpecifikovaný - objednávka č. XXXXXX, teda zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere s konkrétnym predmetom financovania neobsahovala náležitosť - opis tovaru alebo služby, na ktorý sa zmluva vzťahovala.

25. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentovala i náležitosť takejto zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keď zmluva neobsahovala údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve bol uvedený ako termín konečnej splatnosti mesiac/rok : 08/2015. Takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento

nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru z iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že z obsahu samotnej zmluvy spotrebiteľ nemohol pri podpise zmluvy na základe dátumu splatnosti jednotlivých splátok určiť termín konečnej splatnosti, nakoľko z ust. čl. 6 Zmluvných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy je splatnosť jednotlivých splátok určená alternatívne a to buď podľa termínu určenom v Splátkovom kalendári, ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy alebo k 20. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Súd má za to, že je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012,sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013).

26. Zo zmluvy však vyplýva, že táto neobsahuje ani povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená iba výška splátky A 41,18 Eur a splátka s poistením 42,37 Eur, teda ani jedna z uvedených splátok nebola rozčlenená na splátku istiny a úroku. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ však treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.

27. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 09.11.2016 vo veci C-42/15). Pre úplnosť sa uvádza, že pri prípadnom konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15.05.2017 sp. zn. 23Co/815/2015, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/336/2017-175 zo dňa 28.2.2018). Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom čase v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a plátky poplatkov nie je výklad týchto zákonných ustanovení podľa záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia , a.s. c/a Klára Biróová možný, tento výklad práva by bol výkladom práva contra legem, viedol by k nahradeniu kogentného ustanovenia zákona predmetnou Smernicou a zároveň by porušoval zásadu právnej istoty.

28. Pre úplnosť sa uvádza, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 nie je pre súd v danom prípade záväzné, s názorom v ňom vysloveným sa nestotožňuje s odkazom na vyššie uvedené a ustálenú súdnu prax. Predmetné rozhodnutie nebolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, nebolo vyjadrením právneho názoru v rozhodnutí Veľkého senátu podľa § 48 CSP. Naviac i rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/336/2017-175 zo dňa 28.2.2018 z predmetného rozhodnutia NS SR nevychádzalo.

29. Z § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, okrem iných aj písm. f), h), k) tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

30. Súd pre úplnosť uvádza, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak súd zistí, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch nakoľko citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých

zákonom predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy), aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

31. Na základe vyššie uvedeného súd vyvodil ten právny záver, že žaloba o zaplatenie sumy 563,42 Eur s príslušenstvom bola podaná dôvodne iba sčasti, čo do sumy 491,31 Eur, ktorá predstavuje nesplatenú časť poskytnutého úveru bez úrokov a odplaty (741,31 Eur - 250 Eur).

32. Poskytnutý úver žalovanému bolo potrebné z dôvodu absencie náležitostí úverovej zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f, h), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 491,31 Eur ako rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru (741,31 Eur - 250 Eur) a čiastkou, ktorá bola žalovaným uhradená, vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Žalobou uplatnený zákonný úrok z omeškania súd žalobcovi k istine 491,31 Eur priznal v súlade s § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v sadzbe 5,05% ročne od 30.11.2014 do zaplatenia ( t.j. deň 30.11.2014 je prvý deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru).

36. Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

39. Podľa § 255 CSP, (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 CSP, (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. S účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné v zmysle § 470 odsek 1 o náhrade trov konania rozhodnúť s použitím § 251 a nasl. CSP. V súlade s § 255 súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalobca bol procesne úspešný v 74 % (t.j. priznaná istina 491,31/ žalovaná istina 563,42x100 = úspech žalobcu 87% - 13% úspech žalovanej = 74 % ako čistý úspech žalobcu), z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu 74 %.

42. Týmto rozsudkom bolo v súlade s § 262 odsek 1 rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. Po jeho právoplatnosti v zmysle § 262 odsek 2 súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).