Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/58/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobkyne: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, A. XXX XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: A., a.s. L.: XX XXX XXX, I. XX, XXX XX, o zaplatenie XXX,XX I. s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/9/2013-103, zo dňa 04.11.2014, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/9/2013-103 zo dňa 04.11.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 50,82 EUR zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie po právnej stránke ustanovením § 52 ods. 2, § 53 a § 101 Občianskeho zákonníka a vecnej stránke tým, že právny predchodca žalobkyne ako sporiteľ uzatvoril dňa 02.12.2008 so žalovanou Zmluvu o riadení portfólia „KONTO ŽIVOTA“ (ďalej len „Zmluva“) na dobu určitú 15 rokov, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala obstarávať kúpu a predaj cenných papierov, zahraničných cenných papierov, vykonávať všetky činnosti, na ktoré je oprávnená v zmysle Zákona o cenných papieroch a vykonávať akékoľvek činnosti potrebné na základe uváženia Banky na splnenie záväzku riadiť Portfólio a to s cieľom zabezpečiť dlhodobú odbornú starostlivosť o Portfólio. Dňa 07.06.2012 doručil právny predchodca žalobkyne žalovanej POKYN „KONTO ŽIVOTA“ - ODKUP, v ktorom požiadal o predčasné zrušenie účelového sporenia, čo žalovaná posúdila v súlade s čl. 12.6. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) ako výpoveď Zmluvy, na základe ktorej došlo k ukončeniu platnosti zmluvy. Výpovedná doba podľa čl. 12.6. VOP bola dvojmesačná a uplynula dňa 07.08.2012. Žalovaná dala pokyn na odkup finančných nástrojov dňa 21.06.2012, teda v dvojmesačnej výpovednej lehote. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpisu z účtu žalovanej zo dňa 26.08.2012 zistil, že žalovaná vyplatila na účet právneho predchodcu žalobkyne uvedený v pokyne „KONTO ŽIVOTA“ - ODKUP dňa 24.08.2012 sumu 1 397,80 EUR. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobou sa domáhala žalobkyňa sumy (po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 50,82 EUR) 279,84 EUR titulom plnenia zo Zmluvy, keď v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.05.2012 ako aj na pojednávaní konanom dňa 13.05.2014 prostredníctvom právneho zástupcu tvrdila, že platby vo výške 276,59 EUR a 3,25 EUR od žalovanej neprijala. Okrem tojho sa domáhala aj vrátenia vstupného poplatku vo výške 304,72 EUR. Žalovaná v konaní tvrdila, že sumy vo výške 276,59 EUR a 3,25 EUR zaslala dňa

24.08.2012 na účet právneho predchodcu žalobkyne, pričom uvedené sumy boli obsiahnuté v celkovej sume 1 397,80 EUR, čo preukázala výpisom z účtu č. 164, zo dňa 26.08.2012, na ktorom je uvedené, že dňa 24.08.2012 zaslala na účet právneho predchodcu žalobkyne č. 8360 520700-4202328029 sumu 1 397,80 EUR. Uvedená suma pozostávala zo splátok od jednotlivých emitentov finančných nástrojov, vrátane sporných platieb súvisiacich s finančnými investíciami v Zero Load vo výške 3,25 EUR a 276,59 EUR. Súd prvej inštancie v časti žalobu zamietol, nakoľko mal z vyššie uvedeného za preukázané, že žalovaná vyplatila titulom plnenia zo Zmluvy sumy 276,59 EUR a 3,25 EUR na účet právneho predchodcu žalobkyne a to dňa 24.08.2012. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalovaná nedostala ani do omeškania s vyplatením uvedených súm, keďže postupovala po zániku Zmluvy v súlade s ustanovenia bodu 5.5 VOP a uvedené sumy klientovi vyplatila dňa 24.08.2012 po tom, čo emitent banke (žalovanej) uvedené sumy vyplatil dňa 22.08.2012. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti príslušenstva - úroku z omeškania zo sumy 276,59 EUR a 3,25 EUR. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že nepovažoval žalobu ani v časti o vrátenie vstupného poplatku vo výške 304,72 EUR za dôvodnú. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (02.12.2008) dojednaný vstupný poplatok predstavoval dohodnutú cenu plnenia, preto v zmysle uvedeného ustanovenia dohodnutý vstupný poplatok nebol neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, že žalovaná za vstupný poplatok neposkytla protiplnenie. Skutočnosť, že Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom sprostredkovateľa, vyplýva zo samotnej Zmluvy a značná časť vstupného poplatku predstavovala odmenu vyplatenú sprostredkovateľovi za uzatvorenie Zmluvy s klientom. Okrem toho sa súd prvej inštancie musel vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovanou vo vzťahu k žalovanému nároku o vrátenie vstupného poplatku. Žalovaná uviedla, že poplatok bol splácaný postupne v 23 splátkach, splatených počas 10 mesiacov počnúc dňom 12.01.2009 a končiac dňom 08.10.2009, a teda vzhľadom na dátum poslednej splátky vstupného poplatku a dátum podania žaloby (14.01.2013) vzniesla žalovaná námietku premlčania žalovaného nároku, vzhľadom na uplynutie 3-ročnej premlčacej lehoty na jeho uplatnenie. Žalobkyňa mala naopak za to, že v danom prípade plynie 4-ročná premlčacia lehota, vzhľadom na skutočnosť, že vzťah právneho predchodcu žalobkyne a žalovanej sa spravuje predovšetkým zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a zákonom č. 513/1991 Zb. , pričom obidva právne predpisy patria výlučne do oblasti obchodného práva bez ohľadu na ich spotrebiteľský charakter. Z uvedeného dôvodu nárok v časti o vrátenie vstupného poplatku podľa názoru žalobkyne premlčaný nie je. Súd prvej inštancie pri hodnotení otázky premlčania vychádzal z občianskoprávnej úpravy otázky premlčania, ktorá v § 101 obsahuje trojročnú premlčaciu lehotu plynúcu odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uviedol, že v konaní nebolo sporené, že Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou. Poukázal, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z uvedených dôvodov žalobu v časti o vrátenie vstupného poplatku spolu s príslušenstvom zamietol. V časti o zaplatenie 50,82 EUR súd prvej inštancie konanie zastavil, nakoľko žalobkyňa v tejto časti zobrala žalobu späť pred otvorením pojednávania vo veci samej. V časti príslušenstva - úroku z omeškania so zaplatením sumy 50,82 EUR súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu, avšak žalovanej v konaní žiadne trovy nevnikli a žiadne si ani neuplatnila, preto jej nárok na náhradu trov konania nepriznal

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti druhého výroku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovaná bude povinná do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 277,52 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28.08.2012 do zaplatenia a sumu 304,72 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 15.01.2013 do zaplatenia. Zároveň žalovaná bude povinná v rovnakej lehote zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu náhradu trov konania a odvolacieho konania. Žalovaná namietala odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p. (účinného do 30.06.2016), že účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, keď súd pri rozhodovaní o nároku v rozsahu uplatňovanej investície 276,59 EUR a 3,25 EUR vychádzal zo zistenia, že tieto nároky boli zaplatené v rámci platby dňa 24.08.2012 za emitenta Zero Load, a preto uplatňovaný nárok v danom rozsahu je nedôvodný. Takýto záver považuje žalobkyňa za nesprávny a odvoláva sa na list žalovanej zo dňa 04.09.2012, z ktorého podľa názoru žalobkyne jednoznačne vyplýva, že platby od emitenta Zero Load len budú vyplácané

a teda vyplatené v tom čase (04.09.2012) neboli. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z konštatovania svedka navrhnutého žalovanou a uprednostnil tvrdenia žalovaného o tom, že žalovaná suma za akcie od emitenta Zero Load bola zahrnutá v platbe dňa 24.08.2012 a bezprecedentne tak uprednostnil tento dôkaz pred dôkazom (list z 04.09.2012), ktorý vznikol ešte v čase, kedy súdny spor neexistoval. Žalobkyňa v odvolaní zároveň uvádza, že nárok na vrátenie poplatku premlčaný nie je. Odkazuje na všetky jej doterajšie písomné podania a ústne prednesy právneho zástupcu žalobkyne, na ktorých zotrváva v celom rozsahu.

4. Žalovaná považuje odvolanie žalobkyne za bezpredmetné a zmätočné, nakoľko žalovaná ňou uvádzané odvolacie dôvody bližšie nezdôvodnila, neopísala ich podstatu, nepodložila dôkazmi, resp. dokladmi, ktoré by preukazovali jej tvrdenia. Ku konkrétnym odvolacím námietkam žalovaná uvádza, že žalobkyňa ako aj jej právny zástupca mali počas celého súdneho konania možnosť zúčastniť sa všetkých pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, tiež navrhovať dôkazy. Žalovaná je ďalej toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy a tým dospel k správnemu skutkovému zisteniu a správne použil všetky právne normy, o ktoré opieral svoje rozhodnutie v danej veci. K tvrdeniu žalobkyne, že záver súdu prvej inštancie týkajúci sa uhradenia súm žalovanou je nesprávny, žalovaná uvádza, že predložila v konaní dostatok dôkazov na to, aby súd prvej inštancie mohol aj v tejto časti žaloby vyvodiť záver, že uplatňovaný nárok žalobkyne je v danom rozsahu nedôvodný. Vo veci nároku na vrátenie vstupného poplatku žalovaná trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Žalobkyňa sa ďalej nevyjadrila.

5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/20015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.05.2018 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a toto rozhodnutie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

7. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáha od žalovanej vrátenia investície vo výške 328,- EUR spolu s úrokmi z omeškania a vrátenia poplatku vo výške 304,72 EUR, ktorý si žalovaná účtovala od sporiteľa okrem pravidelných nákladov a poplatkov za správu portfólia. Oba nároky odvodzovala od Zmluvy uzavretej dňa 02.12.2008 medzi právnym predchodcom žalobkyne ako sporiteľom a žalovanou, ktorá vykonávala správu portfólia, do ktorého sporiteľ zainvestoval.

8. Žalovaná považuje vstupný poplatok účtovaný vo výške 3,4% z cieľovej sumy za duplicitný poplatok, ktorý predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je bez akéhokoľvek reálneho protiplnenia zo strany žalovanej. Odvolací súd dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba v tejto časti je nedôvodná. Súd prvej inštancie sa priklonil k argumentácii žalovanej, že v danom prípade sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko dojednaný vstupný poplatok predstavoval dohodnutú cenu plnenia. Vstupný poplatok predstavoval odmenu vyplatenú sprostredkovateľovi za uzatvorenie Zmluvy s klientom. Uvedená skutočnosť, že obchod sa uzatvára cez sprostredkovateľa, priamo vyplývala aj zo samotnej Zmluvy. Ide o poplatok za distribúciu finančného produktu žalovanej na trhu, ktorý je vyplácaný sprostredkovateľovi a prenášaný ako vstupný poplatok na klienta, ktorému je na základe sprostredkovania obchodu umožnené zainvestovať do finančného nástroja zvoleného žalovanou. Nemožno teda súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že predmetný poplatok si žalovaná ponechala bez akéhokoľvek protiplnenia. Ide o počiatočný náklad žalovanej na vytvorenie portfólia ponúkaného klientom, na podporu predaja produktu (marketing) a distribúciu produktu prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, čo je štandardný náklad v rámci distribúcie podielových fondov, ktorý sa prenáša na klienta. Žalovaná okrem toho vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k tomuto žalobkyňou uplatnenému nároku, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku premlčania ako účinne vznesenú, nakoľko na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na všetky spotrebiteľské záväzky, a teda aj na spotrebiteľské záväzky, ktoré sú svojou povahou tzv. absolútnym obchodom, sa má teda prednostne použiť právny režim Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti postupu súdu prvej inštancie uvádza, že predmetné ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené

pred jeho účinnosťou (NS SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015), a teda je ho možné aplikovať aj na tento posudzovaný prípad a v prípade právneho posúdenia premlčania súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka a považoval nárok žalobkyne za premlčaný. Z uvedeného dôvodu je odvolacia námietka žalobkyne, ktorá nepovažuje daný nárok za premlčaný, nedôvodná.

9. Ku skutkovému stavu vo vzťahu k zvyšnému nároku na vrátenie časti investície z vysporiadaného portfólia klienta odvolací súd uvádza, že žalovaná dňa 27.08.2012 uhradila právnemu predchodcovi žalovanej časť hodnoty jeho investície vo výške 1 397,80 EUR, skutočnosť ktorá nebola medzi stranami sporná. Spornou bola medzi stranami len skutočnosť, či žalovaná vyplatila žalobkyni, resp. právnemu predchodcovi žalobkyne sumu 328,- EUR, ktorá zodpovedala finančnému vysporiadaniu klienta (právneho predchodcu žalobkyne) voči emitentovi investičného nástroja Zero Load EMTN. Súd prvej inštancie považoval správne aj tento nárok za nedôvodný, nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v rámci platby vo výške 1 397,80 EUR, zadanej žalovanou dňa 24.08.2012, realizovanej na účet právneho predchodcu žalobkyne, bola vysporiadaná s klientom aj investícia vo vzťahu k emitentovi Zero Load vo zvyšnej sume 276,59 EUR + 3,25 EUR. Žalobkyňa v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnila, že jej právny predchodca prijal uvedenú sumu na bankový účet, ktorý zadal v pokyne na ODKUP investícií. Žalobkyňa v odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby v tejto časti a argumentuje tým, že spochybňuje prijatie čiastkovej platby za investičný nástroj Zero Load s poukazom na list žalovanej zo dňa 04.09.2012, z obsahu ktorého podľa názoru žalobkyne vyplýva, že platby za emitenta Zero Load len budú vyplácané, a teda nemohli byť zahrnuté v platbe zo dňa 24.08.2012. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie a skutkovým zhodnotením danej skutočnosti na základe ním vykonaného dokazovania, kedy vychádzal z výpisu z majetkového účtu klienta „ KONTO ŽIVOTA “ za obdobie od 31.12.2008 do 28.02.2013, z ktorého mal za preukázané, že žalovaná zaevidovala na účte právneho predchodcu žalobkyne dňa 22.08.2012 sumu 276,59 EUR s označením transakcie - splátka pohľadávky voči trhu, dňa 22.08.2012 sumu 3,25 EUR s označením transakcie - splátka pohľadávky voči trhu, dňa 09.11.2012 sumu 0,71 EUR s označením transakcie - kupón, dňa 28.01.2013 sumu 7,77 EUR s označením transakcie - splátka pohľadávky voči trhu, dňa 28.02.2013 sumu 40,73 EUR s označením transakcie - splátka pohľadávky voči trhu a dňa 28.02.2013 sumu 1,61 EUR s označením transakcie - kupón, celkom 330,66 EUR. Z výpisu z účtu žalovanej zo dňa 26.08.2012 súd prvej inštancie zistil, že žalovaná vyplatila na účet právneho predchodcu žalobkyne uvedený v pokyne „KONTO ŽIVOTA “ - ODKUP dňa 24.08.2012 sumu 1 397,80 EUR. Uvedenú skutočnosť nespochybnila žalobkyňa. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobkyne spočívajúcu v nesprávnom skutkovom posúdení veci súdom prvej inštancie za nedôvodnú. V prípade fondov ako bol Zero Load išlo podľa vyjadrenia žalovanej o nelikvidnú investíciu. Odvolací súd dopĺňa, že pri takejto investícii nedochádza k okamžitému vysporiadaniu obchodu s emitentom finančného nástroja v prípade jeho odkupu, nakoľko konečné investície v rámci daného nelikvidného finančného nástroja sú s nízkou likviditou. Preto aj vyporiadanie v prípade realizovania odkupu takéhoto finančného nástroja je závislé od schopnosti emitenta zlikvidovať spodné pozície, čo sa deje mimo kontroly banky - žalovanej, ktorá je len v postavení administrátora vlastného produktu poskytnutého svojmu klientovi. V prípade Zero Load obdržala žalovaná dňa 20.08.2012 len konfirmáciu, že dlžné finančné prostriedky budú zasielané postupne. Uvedenú skutočnosť banka svojmu klientovi oznámila listom zo dňa 20.08.2012. Následne obdržala žalovaná platbu od Zero Load, ktorú alikvotne rozrátala medzi klientov, ktorý vypovedali zmluvu so žalovanou. Podľa názoru odvolacieho súdu z listu zo dňa 04.09.2012 nevyplýva, ako argumentuje žalobkyňa, že platby od emitenta Zero Load ešte len budú vyplácané. Ako bolo uvedené vyššie, Zero Load vyplácal svojho klienta ( žalovanú) v tranžách, pričom žalovaná v liste zo dňa 04.09.2012 len oznamuje, že dlžná suma bude vyplácaná emitentom postupne s tým, že dlžná čiastka bude úročená kupónom vo výške 8 % p.a. až do pripísania poslednej splátky. Uvedené neznamená, že prvú splátku emitent ešte nezrealizoval, a teda že nemohlo dôjsť k splátke časti investície Zero Load dňa 24.08.2012 na účet právneho predchodcu žalobkyne. Táto skutočnosť bola nakoniec preukázaná výpisom z majetkového účtu klienta a banky. Žalovaná k postupnému splácaniu pohľadávky klienta voči emitentovi Zero Load uviedla, že na základe pôvodnej informácie od emitenta Zero Load z 20.08.2012 o nelikvidnosti investičného nástroja Zero Load, bolo potrebné v rámci systému banky zapísať tento nástroj ako pohľadávku voči trhu, čo sa premietlo aj do daného výpisu. Listom zo dňa 20.08.2012 informovala svojich klientov o nelikvidnosti uvedeného investičného nástroja, následne však dňa 22.08.2012 obdržala od emitenta Zero Load značnú časť finančných prostriedkov a to cca 90 %, ktoré následne rozdelila medzi jednotlivých klientov. Dňa 27.08.2012 uvedené finančné prostriedky

vyplatila klientom na ich bežné účty, rovnako aj právnemu predchodcovi žalobkyne. Z uvedeného dôvodu rovnako aj odvolací súd považuje nárok v tejto časti za nedôvodný, nakoľko je preukázané, že žalobkyňa vyplatila právnemu predchodcovi žalobkyne žalovanú sumu.

10. Odvolací súd v prejednávanej veci sa stotožnil teda so záverom súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý po právnej stránke správne posúdil a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil. Aj s poukazom na správne vyhodnotenie zákonných kritérií určenia premlčania časti nároku žalobkyne neboli skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých taktiež založil svoje rozhodnutie. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej zamietol žalobu, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie. Napadnutý rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie spôsobom zodpovedajúcim § 220 C.s.p., pričom odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). 1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). 1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška d) príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). 1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). 1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. 2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). 1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. 2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).