Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-3-2017.pdf
PDF · 145.12 KB
No categories available
10Cb/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Obchodné domy PRIOR STRED, a.s., so sídlom Námestie SNP 2497, 960 01 Zvolen, IČO: 31562817, zastúpený Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47236655, proti žalovanému K.. Y. F. LIPREX, miesto podnikania J.Janošku 5, 031 01 Liptovský Mikuláš, adresa na doručovanie A. XXX/XX, C., IČO: 31087833, o zaplatenie 1.781,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 809,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 153,20 € od 16.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 328,20 € od 16.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 328,20 € od 16.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 153,20 € od 30.5.2016 do 16.5.2018, zo sumy 328,20 € od 30.5.2016 do 16.5.2018, zo sumy 328,20 € od 30.5.2016 do 16.5.2018, a to všetko do 3 dní právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 2.2.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 27.1.2017, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.781,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne a tiež zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne:
- zo sumy 328,20 € od 16.4.2015 do 3.2.2016,
- zo sumy 140,60 € od 4.2.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 328,20 € od 16.5.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 328,20 € od 16.6.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 328,20 € od 16.7.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 328,20 € od 16.8.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 328,20 € od 16.10.2015 do zaplatenia, ako i zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a tiež nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 zo dňa 30.4.2013 (ďalej aj „nájomná zmluva“), predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov v nehnuteľnosti Obchodný dom PRIOR v Liptovskom Mikuláši na ulici Štúrova so súp.č.XXXX (ďalej aj „nehnuteľnosť“) na obchodnej ploche na I. nadzemnom podlaží o výmere 9 m2 a na ostatnej ploche na IV. nadzemnom podlaží, miestnosť č.4/34 o výmere 10,4 m2. Nehnuteľnosť sa nachádza na pozemku par.č.XXX/X v katastrálnom území Liptovský Mikuláš zapísaný na LV č.XXXX, vedený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zmluva o nájme zanikla vzájomnou dohodou, konkrétne na základe Dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 (ďalej aj „dohoda o skončení“) ku dňu 31.10.2015. Na základe povinnosti nájomcu platiť nájomné vyplývajúce z článku 6 nájomnej zmluvy žalovanému vystavili tam špecifikované faktúry s uvedením ich čísla všetky na sumu 328,20 €, splatné všetky k 15.dňu v príslušnom mesiaci, a to počnúc mesiacom apríl 2015 a končiac mesiacom október 2015. Z týchto faktúr žalovaný ku dňu spísania žaloby uhradil len časť, a to vo výške 187,60 €, v dôsledku čoho došlo k poníženiu najskôr splatnej faktúry na sumu 140,60 €, avšak naďalej voči nemu evidujú pohľadávku vo výške žalovanej sumy t.j. 1.781,60 €. V snahe vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdne so žalovaným uzatvorili Dohodu o uznaní záväzkov a ich úhrade dlžníkom zo dňa 31.10.2015 (ďalej aj „dohoda o uznaní záväzku“), v dôsledku čoho žalovaný ako nájomca uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky. Napriek tomu si však žalovaný svoju povinnosť platiť nájomné riadne a včas neplnil, na základe čoho prostredníctvom ich právneho zástupcu vyzvali na splnenie svojej povinnosti pokusom o zmier pred podaním žaloby na súd zo dňa 19.5.2016, ktorý si neprevzal a zásielka sa vrátila späť neprevzatá v odbernej lehote. Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, uplatnili si voči nemu aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s odkazom na ustanovenie článku IV. ods. 1 a 2 dohody o uznaní záväzku a tiež si uplatnili nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. Po právnej stránke žalobca žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. a tiež § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z..
2. Na návrh vydal súd dňa 29.3.2017 platobný rozkaz sp.zn.10Cb/3/2017-54, ktorý bol žalovanému doručený dňa 24.7.2017, proti ktorému podal žalovaný odpor, doručený tunajšiemu súdu dňa 3.8.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že na základe predošlej dohody s pánom riaditeľom T. bola v čiastke na úhradu zaúčtovaná dlžoba predošlého nájomcu. Táto zvýšená čiastka bola rozpísaná na obdobie jedného roka a po tomto termíne sa mala urobiť následne zmluva bez ťarchy predošlého nájomníka. Ani po vypršaní termínu tejto dohody k 1.4.2014 nedošlo k úprave fakturovanej čiastky, čo niekoľkokrát opätovne požadoval od pani riaditeľky I.. Naďalej mu bola fakturovaná pôvodná čiastka až do ukončenia nájomného vzťahu, čo predstavuje čiastku 900,- €. Žiadal upraviť faktúry po termíne apríl 2014 tak, aby zodpovedali skutočnostiam, ktoré uviedol.
3. Dňa 6.9.2017 bolo tunajším súdom vydané uznesenie sp.zn.10Cb/3/2017-68, ktorým súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k.10Cb/3/2017-54 zo dňa 29.3.2017 v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), keďže žalovaný podal v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.
4. Dňa 10.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 6.10.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že s tvrdeniami žalovaného uvedenými v podanom odpore sa nestotožňujú a v celom rozsahu zotrvali na podanej žalobe. Podľa ich názoru s odkazom na ustanovenie § 267 ods. 1 C.s.p. odpor žalovaného nebol dostatočne vecne odôvodnený a k odporu neboli predložené žiadne listinné dôkazy na podporu jeho tvrdenia a preto mal súd odpor odmietnuť. Tvrdenia žalovaného označili za účelové a vykonštruované, pričom popreli, že by akékoľvek iné zmluvy okrem zmluvy o nájme nebytových priestorov resp. dohody so žalovaným uzatvorili s výnimkou dohody o uznaní záväzku.
5. Na pojednávaní dňa 19.3.2018 žalovaný krátkou cestou doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 19.3.2018, v ktorom okrem iného uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, keďže dňa 2.5.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva na prenájom obchodného priestoru, ktorá bola uzavretá na základe dohody medzi pánom riaditeľom Obchodného domu PRIOR Liptovský Mikuláš pánom T. a ním ako nájomcom za podmienky, že on prevezme na seba dlžobu predchádzajúceho nájomníka v čiastke 648,- €. Okrem pána riaditeľa T. a K.. Y. F. boli pri tejto dohody prítomné aj pani A..I. za OD PRIOR a pani C.. Uvedená čiastka bola rozpísaná na 12 mesiacov po 54,- € na mesiac, s tým, že po ukončení 12 mesiacov bude nájomná zmluva prerobená tak, že táto čiastka v novej zmluve
nebude figurovať. Na preukázanie tejto skutočnosti odkázal na návrh prvej zmluvy, ktorá im bola zaslaná na email dňa 11.4.2013, kde za 1 m2 obchodných priestorov bolo nájomné 27,- €, čo predstavovalo mesačný nájom 243,- €. V zmluve po zohľadnení zvýšeného nájmu bolo určené nájomné vo výške 33,- €/m2, čo zodpovedá sume 297,- €. Rozdiel medzi týmito čiastka predstavuje predmetnú sumu 54,- €, čo predstavuje ročnú úhradu 648,- € zodpovedajúcu dlžobe predošlého nájomcu. Napriek viacerým predbežným dohodám a jednaniam s pani riaditeľkou OD PRIOR Liptovský Mikuláš A. I. zmluva nebola opravená. Počas trvania nájomného vzťahu bola navýšená čiastka fakturovaná 34x, z uvedeného počtu bolo v súlade s dohodou fakturované 12x. V rozpore s uvedenou dohodou bolo fakturované 22x, čo predstavuje čiastku 1.180,- €. Z týchto faktúr uhradili čiastku 10x, čo predstavuje 540,- €. Z uvedeného dôvodu požadovali znížiť žalovanú čiastku o 1.728,- €.
6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 12.2.2018, ktoré bez meritórneho prejednania veci odročil na deň 19.3.2018, z dôvodu žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania s poukazom na jeho zdravotný stav. Na tomto pojednávaní súd vec meritórne prejednal a odročil na deň 16.5.2018 za účelom predvolania svedka K.. Y. T. a na tomto pojednávaní súd vec opätovne meritórne prejednal a vo veci aj rozhodol.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania a to: Zmluvu o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 z č.l.5-11 vrátane príloh z č.l.12-19, dohodu o ukončení zmluvy o nájme z č.l.20, faktúry z č.l.21-26, dohodu o uznaní záväzkov z č.l.27-30, pokus o zmier z č.l.31-32 vrátane poštovej doručenky z č.l.33 a 35, Zmluvu o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 z č.l.45-51, návrh Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.11.4.2013 z č.l.95-111, emailovú komunikáciu z č.l.115, návrh Zmluvy o nájme nebytových priestorov z č.l.116-123, súd tiež vykonal dokazovanie výsluchom svedka K.. Y. T., svedkyne U. C. a oboznámil sa s prednesom žalovaného, ako i s prednesom právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 zo dňa 30.4.2013 súd okrem iného zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedený žalobca (prevádzkareň Liptovský Mikuláš), s tým, že zmluva bola uzavretá prostredníctvom štatutárneho orgánu - podpredsedu predstavenstva Ing. U. V. a člena predstavenstva I. T. a ako nájomca je tu uvedený žalovaný. Predmetom nájmu podľa tejto zmluvy boli nebytové priestory nachádzajúce sa v Obchodnom dome PRIOR v Liptovskom Mikuláši, ktorého výlučným vlastníkom mal byť prenajímateľ, a to konkrétne na obchodnej ploche na I. nadzemnom podlaží o výmere 9 m2 a na ostatnej ploche na IV. nadzemnom podlaží, miestnosť č.4/34 o výmere 10,4 m2, pričom touto zmluvou prenechal prenajímateľ do nájmu nájomcovi za odplatu uvedený predmet nájmu a nájomca sa zaviazal tento predmet nájmu užívať a platiť dohodnuté nájomné, platiť úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu a platiť aj iné dohodnuté úhrady. V článku 3. je uvedený účel nájmu, konkrétne, že nájomca je oprávnený užívať predmet nájmu výlučne k činnosti predaj výrobkov chránenej dielne. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú, s tým, že nájomný vzťah začína dňom 1.5.2013. V článku 6. Nájomné, jeho splatnosť a zvýšenie bolo dojednané v bode 1, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi za predmet nájmu základné nájomné vo výške 33,- € za každý 1 m2 výmery predmetu nájmu mesačne za nebytový priestor na obchodnej ploche a nájomné vo výške 3,- € za každý 1 m2 výmery predmetu nájmu mesačne za nebytový priestor na ostatnej ploche. Celková výška základného nájomného, ktoré bol povinný platiť nájomca prenajímateľovi bola v celkovej sume 297,- € mesačne za nebytový priestor na obchodnej ploche a 31,20 € mesačne za nebytový priestor na ostatnej ploche. Splatnosť nájomného bola dojednaná do 15.dňa príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa nájomné platí. Podľa článku 16. Skončenie nájmu bod 1 nájomný vzťah podľa tejto zmluvy skončí: a) písomnou dohodou zmluvných strán, b) písomnou výpoveďou, c) písomným odstúpením od zmluvy, d) inými spôsobmi stanovenými zákonom, e) v prípade nájmu na dobu určitú uplynutím stanovenej doby nájmu. Z Dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 zo dňa 31.10.2015 súd okrem iného zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedený žalobca (prevádzkareň Liptovský Mikuláš), s tým, že za prenajímateľa konal štatutárny orgán podpredseda predstavenstva Ing. U. V. a člen predstavenstva I. T. a ako nájomca je tu uvedený žalovaný, s tým, že podľa tejto dohody sa v zmysle bodu 2.A. písm. a) článku IV. (doba nájmu) zmluvy o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 zmluvné strany dohodli na skončení platnosti predmetnej zmluvy v obchodnom dome PRIOR Liptovský Mikuláš dohodou ku dňu 31.10.2015. Z faktúry č.15060241 zo dňa 1.4.2015, splatnej 15.4.2015, z faktúry č.15060308 zo dňa 4.5.2015, splatnej 15.5.2015, z faktúry č.15060369 zo dňa 1.6.2015, splatnej 15.6.2015, z faktúry č.15060437
zo dňa 1.7.2015, splatnej 15.7.2015, z faktúry č.15060500 zo dňa 3.8.2015, splatnej 15.8.2015 a z faktúry č.15060628 zo dňa 1.10.2015, splatnej 15.10.2015 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je na všetkých uvedených žalobca a ako príjemca žalovaný, s tým, že predmetom fakturácie bol prenájom nebytových priestorov v objekte OD Liptovský Mikuláš za obdobie od 1.4.2015 do 31.10.2015 s výnimkou mesiaca september 2015, s tým, že bolo v každej faktúre fakturované mesačné nájomné v celkovej výške 328,20 €. Z Dohody o uznaní záväzkov a ich úhrade dlžníkom zo dňa 31.10.2015 súd okrem iného zistil, že ako veriteľ je tu uvedený žalobca konajúci prostredníctvom štatutárneho orgánu podpredsedu predstavenstva K.. U. V. a člena predstavenstva I. T., ako dlžník je uvedený žalovaný a ako ručiteľ K.. Y. F., nar. XX.X.XXXX, pričom podľa tejto dohody veriteľ za prenájom nebytových priestorov v OD PRIOR Liptovský Mikuláš eviduje voči dlžníkovi ku dňu 31.10.2015 peňažnú pohľadávku titulom istiny vo výške 2.490,- € vyplývajúca z tam špecifikovaných faktúr s uvedením ich čísla, ktorých splatnosť nastala dňa 15.2.2015 až 15.10.2015, s tým, že všetky boli vystavené na sumu 328,20 €, pričom z prvej faktúry zostáva uhradiť sumu 192,60 € a druhá faktúra splatná 15.3.2015 bola započítaná so zábezpekou uhradenou 26.4.2013 v celej výške. Dlžník podpisom tejto dohody v zmysle § 323 Obchodného zákonníka potvrdil, že uznáva čo do dôvodu aj výšky svoj predmetný záväzok voči veriteľovi vo výške 2.490,- € a zaviazal sa ho zaplatiť v 3 splátkach, každá vo výške 830,- €, a to prvú splátku do 31.10.2015, druhú splátku do 30.11.2015 a tretiu splátku do 31.12.2015. V článku IV. si účastníci dohody pre prípad omeškania dlžníka so splácaním dlhu (záväzku) resp. jeho časti dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy až do jej úplného zaplatenia, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi. Zároveň sa účastníci dohody dohodli, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v dojednanej lehote splatnosti stráca dlžník výhodu splátok a veriteľovi vznikne právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky a to vrátane príslušenstva, pričom toto právo musí veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Z pokusu o zmier pred podaním žaloby na súd zo dňa 19.5.2016 súd zistil, že ho adresoval právny zástupca žalobcu žalovanému, v ktorom sú uvedené skutočnosti totožné so skutočnosťami uvedenými v podanej žalobe a vzhľadom na to žalovaného vyzvali, aby v lehote do 5 dní od prevzatia tohto pokusu o zmier zaplatil ich klientovi istinu v sume 1.781,60 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne, v opačnom prípade budú sa domáhať svojich nárokov súdnou cestou a okrem týchto nárokov budú požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania a trov súdneho konania. Z poštového podacieho lístka zo dňa 20.5.2016 súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený právny zástupca žalobcu, ako adresát žalovaný a z pripojenej fotokópie poštovej zásielky súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený právny zástupca žalobcu, ako adresát žalovaný. Zásielka bola odovzdaná na prepravu dňa 20.5.2016 a deň uloženia zásielky 24.5.2016, s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, dátum vrátenia 14.6.2016. Z predloženej emailovej komunikácie, ktorá bola súdu preposlaná žalovaným dňa 19.3.2018 súd okrem iného zistil, že ohľadne tohto návrhu zmluvy žalovaný k tomu uviedol, že tento došiel na ich email dňa 11.4.2013 od pána riaditeľa T., pričom túto zmluvu mali zoskartovať a bola im vystavená nová nájomná zmluva, ktorá bola prerobená aj s navýšením dlhu predchádzajúceho nájomníka. Pôvodný email pritom bol odoslaný z emailovej adresy lmikulas@odprior.sk <mailto:lmikulas@odprior.sk>, dátum 11.apríla 2013 na emailovú adresu banrexchd@gmail.com <mailto:banrexchd@gmail.com> (poznámka súdu: z rovnakej emailovej adresy žalovaný preposielal tento email aj na tunajší súd), s tým, že ako prílohy je tam uvedené NZ Ing Baník FO bez DPH_LM od pol mesiaca.doc; Príloha č 1_alt A - poplatky Ing Baník_od pol mesiaca.doc a v predmetnej emailovej správe zo dňa 11.4.2013 je uvedené „Dobrý deň, v prílohe posielam návrh nájomnej zmluvy, červeným označené miesta prosím doplniť. Nejasné či rozporné body zmluvy prosím konzultovať telefonicky či emailom tak, aby sme v pondelok mohli podpísať zmluvu. Ďakujem. S pozdravom T.“. Z návrhu predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá mala tvoriť prílohu predmetného emailu súd zistil, že na rozdiel od zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola zmluvnými stranami aj podpísaná, v tejto ako predmet nájmu sú uvedené len predmetné nebytové priestory nachádzajúce sa v obchodnom dome na obchodnej ploche na I. nadzemnom podlaží o výmere 9 m2, nie sú tu uvedené nebytové priestory na ostatnej ploche, s tým, že zmluva mala nadobudnúť účinnosť a nájomný vzťah mal začať dňom 15.4.2013 a v článku 6. Nájomné, jeho splatnosť a zvýšenie v bode 1 je uvedené, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi za predmet nájmu základné nájomné vo výške 27,- € za každý 1 m2 výmery predmetu nájmu mesačne za nebytový priestor na obchodnej ploche. Celková výška základného nájomného, ktoré mal byť povinný platiť nájomca prenajímateľovi bola dojednaná v termíne od 15.4.2013 do 30.4.2013 v celkovej sume 129,60 € a v termíne od 1.5.2013 v celkovej sume 243,- € mesačne za nebytový priestor na obchodnej ploche.
Z výsluchu svedkyne U. C. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že táto je zamestnankyňou žalovaného, pričom k veci uviedla, že má vedomosť o tom, že tu prebieha spor ohľadne ich prenajatých priestorov v OD PRIOR, s tým, že keď sa táto zmluva uzavierala, ona mala na starosti aj administratívne práce, takže ju pán F. zobral na stretnutie, kde sa dohadovala nájomná zmluva, čiže ona bola osobne prítomná spolu s pánom F.V. a bol tam prítomný pán T. ako riaditeľ OD PRIOR Liptovský Mikuláš a pani I. ako ekonomický námestník alebo zástupca riaditeľa, už presne nevedela uviesť v akej funkcii tam ona bola. V podstate bolo dojednané po vzájomnej dohode, že si prenajmú priestory asi o výmere 6 m2, s tým, že oni im mali následne poslať na email nájomnú zmluvu. K tomu aj došlo a návrh poslali, čo bolo asi niekedy 21.-24.marca, nevedela presne uviesť, či to bol rok 2013 alebo 2014, ale následne potom pánovi F. volal pán T., že sa ešte potrebuje stretnúť, s tým, že tú zmluvu teda ten návrh čo im poslali, majú zoskartovať a že im bude predložený návrh novej zmluvy, a to z toho dôvodu, že tam pred nimi bol v tom priestore nejaký Juhoslovan palacinkár, ktorý mal dlžobu a pán T. trval na tom, že sa to musí dopočítať k tomu pôvodne dojednanému nájomnému a čím sa nimi ten dlh toho predchádzajúceho nájomcu vyrovná. Pán F. s tým súhlasil a na tom ďalšom stretnutí im bola predložená už nová nájomná zmluva, teda druhá, kde mala byť tá dlžoba započítaná a malo to byť v priebehu jedného roka uhradené formou splátok. Tam tiež bola na tomto stretnutí prítomná aj pani I. a bola to v podstate taká ústna džentlmenská dohoda v tom zmysle, že potom čo ten dlh po tom roku sa zaplatí, tak sa to nájomné zníži na pôvodnú čiastku tak, ako mala byť s nimi dohodnutá. Následne pán T. odišiel, ale zostala tam pani I. ako riaditeľka, s tým, že ju osobne pán F. poslal zo dvakrát za ňou, aby ju požiadala o prerobenie tej nájomnej zmluvy, k čomu ale nedošlo. V podstate oni to riešili aj s pani V., ktorá tam bola ekonómka, ale ona im povedala, že s tým ona nič nemá a majú sa obrátiť buď na pani riaditeľku alebo ekonomického námestníka, ale nikdy už potom k zmene nedošlo a nájomné zostalo v tej výške. Na doplňujúcu otázku súdu, či teda tie stretnutia boli dve alebo jedno, o ktorom hovorila svedkyňa, uviedla, že to boli dve stretnutia, na prvom stretnutí si boli pozrieť najprv tie nájomné priestory a potom dojednávali tú zmluvu a na tom druhom stretnutí vlastne malo dôjsť k podpisu tej zmluvy, s tým, že tá pani I. im vystavovala aj príjmový pokladničný doklad na zábezpeku, asi to bola suma okolo 273,- €, pričom im bolo povedané, že keď sa nájomný vzťah ukončí, tak táto im bude vrátená. Na doplňujúcu otázku súdu, aby svedkyňa uviedla ako reagovala pani I. na tie ich výzvy ohľadne zmeny nájomnej zmluvy vo vzťahu k výške nájomného, pokiaľ svedkyňa uvádzala, že ona s ňou osobne mala tieto veci prediskutovať, svedkyňa uviedla, že reagovala na to tak, že o tom vie, pretože bola prítomná pri tých rokovaniach a hovorila, že to dá do poriadku, aj na tom druhom stretnutí hovorila, že si už na to nájde čas, že sa to prerobí, ale bohužiaľ do skončenia nájomného vzťahu k tomu nedošlo. Na záver svedkyňa ešte uviedla, že si minulý týždeň obehla terajších nájomcov v tých priestoroch a konkrétne za ten priestor, ktorý mali oni prenajatý súčasný nájomca, ktorý prišiel po nich, platí podľa vyjadrenia tej slečny 150,- € mesačne a tiež vedľa, čo bola kľúčová služba, mali platiť 500,- € za asi 16 m2 nájmu, ale keďže sa sťažovali, že je to neúnosné, tak im asi po polroku znížili nájom na 300-350,- € mesačne, čiže podľa jej názoru za tých 9 m2, čo tam mali prenajatých, bola suma nájomného príliš vysoká. Z výsluchu svedka K.. Y. T. súd okrem iného zistil, že ohľadne strán sporu uviedol, že k nim nemá žiaden vzťah, ani príbuzenský, ani kamarátsky, ani pracovný, či obchodný. K veci uviedol, že on si nepamätá, že by sľúbil žalovanému, že po tom roku mu bude nájom znížený tak, ako mu to hovoril žalovaný, keď ho informoval o tom, že ho predvolal ako svedka na pojednávanie. On k 31.10. odišiel do dôchodku a odovzdal potom celú agendu a viac sa o tieto záležitosti v podstate nezaujímal, i keď v styku s PRIOROM bol tým, že ešte vypomáhal jeho nástupkyni s účtovnými závierkami, ale že by ešte nejako riešil obchodnú agendu, to už nebolo v jeho kompetencii, teda v čase keď malo dôjsť údajne k zmene tej zmluvy. Nie si je týchto skutočností vedomý a ani ho v tom čase o tom nikto neinformoval. Spochybnil to tiež z toho dôvodu, že on podľa neho takýto sľub ani nemohol dať, lebo tú zmluvu nepodpisoval a boli to štatutárni zástupcovia tu zo Zvolena, čiže to nebolo v jeho kompetencii. Okrem toho sa to mohlo urobiť takým spôsobom, že by sa dohodla výška nájomného v nejakej sume za určité obdobie a od nejakého obdobia by sa to znížilo. Ani účtovne nevedel ako by sa to vysporiadalo, keďže sa tam museli vystavovať nejaké faktúry a teda že formou zvýšeného nájmu by sa platil dlh pôvodného nájomcu. Na otázku žalovaného, či vie o tom, že ten predchádzajúci nájomca v tých priestoroch mal dlh 648,- € a či vie ako sa to voči podniku vysporiadalo, na to svedok uviedol, že nevie, ani či to bolo voči podniku nejako vykompenzované, ani nevie, že by to bolo uhrádzané z peňazí žalovaného. Na otázku súdu, potom čo mu súd predložil k nahliadnutiu emailovú komunikáciu v spise na č.l.115, či sa jedná o emailovú adresu, ktorú on používal v čase, keď bol zamestnaný vo firme žalobcu, svedok uviedol, že je to emailová adresa filiálky v Liptovskom Mikuláši. Na doplňujúcu otázku súdu, či bol z jeho strany zasielaný takýto email, svedok uviedol, že je to už 5 rokov, takže si na to nepamätá. Na otázku súdu, potom čo mu predložil k nahliadnutiu návrh nájomnej zmluvy v spise na č.l.116 a nasl., či sa jedná o formát zmluvy, ktorý
používali, svedok uviedol, že áno, že takéto zmluvy zvykli uzatvárať. Na otázku súdu, či vie ozrejmiť z akého dôvodu bolo nájomné za 1 m2 mesačne zvýšené o 6,- € zo sumy 27,- € podľa návrhu nájomnej zmluvy na sumu 33,- € tak, ako bolo nájomné v uzavretej zmluve aj dojednané, svedok uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť resp. či ozaj bol takýto návrh zmluvy poslaný a teda či došlo k zvýšeniu, pretože podľa neho si do počítača každý môže dať kto čo chce alebo sa to mohlo stať aj tak, že on sa niečom s nájomcom dohodol, ale potom mu to vedenie vo Zvolene neschválilo, ale označil to len za teoretické úvahy, pretože si na to nepamätal a teda nevedel jednoznačne povedať ako sa to stalo. Na otázku súdu uviedol, že v roku 2013 bol vo firme žalobcu zamestnaný ako riaditeľ Obchodného domu PRIOR Liptovský Mikuláš. Na otázku súdu, aby sa vyjadril, aké boli jeho kompetencie vo vzťahu k uzatváraniu nájomných zmlúv, uviedol svedok, že mal zháňať nájomcov a potom mali záväzné pokyny z centrály vo vzťahu k uzatváraniu takýchto zmlúv a tiež mali aj formu tej nájomnej zmluvy, pričom boli určené nejaké minimálne ceny nájmov a na základe toho on pripravil návrh zmluvy, ktorý sa predjednal s nájomcom tak, aby aj cena nájmu bola taká, ktorú by nájomca akceptoval a následne sa to po odsúhlasení nájomcom predkladalo do centrály a pokiaľ to tam odobrili, potom sa zmluva podpisovala v 4 vyhotoveniach. Na záver svedok uviedol, že nevie prečo sa mal k tomuto vyjadrovať ako svedok, že to bolo asi z dôvodu, že tá jeho nástupkyňa zomrela. Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej žaloby a nad rámec toho k veci uviedla, že s odkazom na ustanovenie § 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako i § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, trvajú na tom, že akékoľvek ústne dohody sú vo vzťahu k súdenej veci bez právneho významu a preto žiadali žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Z prednesu žalovaného na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal svojich písomných vyjadrení a nad rámec toho uviedol, že na tú zmenu zmluvy po uplynutí jedného roka vyzývali pani riaditeľku, ktorá je už bohužiaľ mŕtva, ale vedel by to dosvedčiť pán T., bývalý riaditeľ PRIORU v Liptovskom Mikuláši, ktorý by mohol prísť svedčiť, ako i pani C.Á., ktorá bola tiež pri uzavretí predmetnej zmluvy prítomná. Na základe toho žiadal, aby súd odrátal tú čiastku, ktorá im bola fakturovaná neoprávnene. Na otázku súdu, aby ozrejmil na základe čoho podpísal dohodu o uznaní záväzkov zo dňa 31.10.2015, žalovaný uviedol, že to museli podpísať z toho dôvodu, že im bolo povedané, že inak ich odtiaľ vyhodia a oni mali za to, že keď sa to podpíše a uhradí, takže ten dlh bude v podstate nulový alebo skoro nulový. K svedeckej výpovedi pani C. uviedol, že ona si tie údaje, čo uvádzala na záver svojej výpovede zisťovala len od predavačiek, takže to nemusí byť úplne hodnoverné, keďže to nezisťovala priamo od tých majiteľov prenajatých priestorov tak, aby to nebolo brané, že sa jedná o krivú výpoveď. Na záver k veci uviedol, že sa oni spoliehali na čestnú pamäť bývalého riaditeľa a teda že potvrdí dohodu, ktorú u neho uzavreli, s tým, že oni vtedy do toho išli s tým, že nevedeli, že on o rok v tej funkcii skončí a preto si to nepoisťovali žiadnym dodatkom, s tým, že si mysleli, že sa to potom dorieši. Keďže on sa k tomu postavil tak, ako sa postavil, tak oni už nemajú žiaden iný argument ako to preukázať, iba tým spôsobom, že im bola emailom poslaná tá zmluva, kde bolo nájomné pôvodne 27,- €/m2 a na ďalšom stretnutí im bolo vysvetlené, že predchádzajúci nájomca, čo tam robil palacinky zostal po ňom dlh 648,- € za vodovodnú prípojku, ktorá sa tam robila a preto im bolo povedané, že ak ten priestor chcú, tak to musia dorovnať. Následne sa teda dohodlo, že sa to rozpočíta na tých 12 mesiacov a potom bude nájomné znížené na pôvodne navrhnuté. Oni opätovne žiadali, aby sa to potom v tej zmluve upravilo a čakali, že nová riaditeľka to zmení, ale keďže sa to nestalo, tak prestali aj platiť. Nájom chceli udržať aj kvôli tomu, že to bolo chránené pracovisko, pracovali tam 2 invalidky, z ktorých jedna už mala odísť do trvalého invalidného dôchodku a aj v tej súvislosti sa podpisovala tá dohoda o tom, že sa to zaplatí.
8. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Podľa § 3 ods. 1 zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Podľa § 3 ods. 4 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „citované nariadenie vlády“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-21> platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa § 2 citovaného nariadenia vlády, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 30.4.2013 zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktoré boli v nej špecifikované, s tým, že sa dojednalo v tejto zmluve celkové nájomné vo výške 328,20 € mesačne, pričom sa vychádzalo z ceny nájmu vo výške 33,- €/m2 výmery predmetu nájmu na obchodnej ploche a 3,- €/m2 výmery predmetu nájmu na ostatnej ploche, ktoré tvorili predmet nájmu. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú, pričom tento začal dňa 1.5.2013 a bol ukončený vzájomnou dohodou zo dňa 31.10.2015 k tomu istému dňu. Predmetom tohto súdneho sporu bol nárok žalobcu na úhradu nájomného, ktoré bolo fakturované mesačne v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy, konkrétne časť fakturovaného nájomného za mesiac apríl 2015 vo výške 140,60 €, keďže čiastočne bola táto faktúra, pôvodne vystavená na sumu 328,20 €, uhradená a tiež mesačné nájomné za mesiace máj, jún, júl, august a október 2015. Celkovo tak žalobca sa domáhal podanou žalobou od žalovaného úhrady istiny vo výške 1.781,60 €. Súd však žalobcovi prisúdil na istine len sumu 809,60 €, keď sa stotožnil s obranou žalovaného, ktorú čo do výšky vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, s tým, že žalovaný namietal, že žalobca mu neoprávnene fakturoval čiastku 1.728,- €. Konkrétne obrana žalovaného spočívala v tom, že pred uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy sa zmluvné strany ústne dohodli, že pôvodne predjednanú výšku nájomného za m2 počas obdobia 1 roka zvýšia zo sumy 27,- €/m2 na sumu 33,- €/m2, z dôvodu, že predchádzajúci nájomca týchto nebytových priestorov mal voči žalobcovi ako prenajímateľovi dlh
vo výške 648,- €, údajne za vodovodnú prípojku, a keďže žalovaný mal záujem o prenájom týchto nebytových priestorov, s týmto návrhom súhlasil. Po uplynutí 1 roka sa snažil vo vzťahu k žalobcovi ako prenajímateľovi prostredníctvom jeho zamestnancov dosiahnuť uzavretie dodatku k tejto nájomnej zmluve, kde by sa zohľadnila táto skutočnosť a bolo nájomné ponížené na pôvodne predjednanú sumu, k čomu ale nakoniec nikdy nedošlo. Súd vyhodnotil tieto tvrdenia žalovaného ako hodnoverné a preukázané, jednak s poukazom na svedeckú výpoveď zamestnankyne žalovaného U. C., ktorá mala byť osobne pri týchto jednaniach prítomná a ktorá ich podrobne v celom rozsahu potvrdila, podľa názoru súdu dostatočne dôveryhodným spôsobom, a zároveň považoval tieto skutkové okolnosti tvrdené žalovaným za preukázané aj tým, že žalovaný v priebehu konania predložil do súdneho spisu emailovú komunikáciu, prostredníctvom ktorej bol žalovanému zaslaný návrh nájomnej zmluvy, kde bola výška nájomného uvedená v predmetnej nižšej výške tak, ako žalovaný uvádzal. Žalovaný navrhol vypočuť v konaní ako svedka aj bývalého riaditeľa žalobcu v Liptovskom Mikuláši, ktorý mal byť prítomný resp. mal byť iniciátorom takejto tzv. „džentlmenskej dohody“, ktorá bola v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov dojednaná, avšak z jeho výsluchu súd zistil, že tento uviedol, že si na predmetné skutočnosti nepamätá, aj vzhľadom na odstup času a tiež uviedol, že podľa jeho názoru takáto predbežná dohoda ani nebola nikdy uzavretá. Súd však svedeckú výpoveď tohto svedka vyhodnocoval aj v intenciách súvisiacich s jeho výsluchom, konkrétne potom čo ho súd predvolal ako svedka na pojednávanie, tento svojim podaním zo dňa 10.4.2018 žiadal, aby bolo jeho predvolanie ako svedka v celom rozsahu zrušené, s tým, že sa k uvedenej veci nevie a nemôže vyjadriť, keďže už rok a pol nebol v nijakom kontakte so stranami sporu. Taktiež súd potom čo ho v zmysle § 196 ods. 2 C.s.p. poučil pred jeho výsluchom ako svedka, na otázku súdu, či bude teda ako svedok vypovedať, uvádzal dôvody, aby nemusel svedeckú výpoveď podať, avšak nakoľko sa nejednalo o zákonné dôvody, pre ktoré môže svedok výpoveď odoprieť, uviedol, že vypovedať bude, i keď v konečnom dôsledku sa k otázkam, ktoré mali byť predmetom jeho výsluchu v zásade nevedel vyjadriť s poukazom na odstup času. Súd teda dospel k záveru, že nárok na úhradu nájomného z titulu predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorý tvoril predmet sporu, bol fakturovaný na základe platne uzavretej zmluvy, avšak súd má za to, že výkon tohto uplatneného práva na úhradu žalovanej sumy je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v dôsledku toho nepožíva právnu ochranu. Súd totiž vychádzal z toho, že nájomný vzťah medzi stranami sporu trval od 1.5.2013 do 31.10.2015, t.j. spolu 30 mesiacov a z toho 12 mesiacov bola oprávnená zvýšená fakturácia nájomného mesačne vo výške 328,20 €, avšak za ďalších 18 mesiacov trvania nájmu mala mesačná fakturácia byť len vo výške 274,20 €, čiže mesačne mala byť nižšia o 54,- €, čo za 18 mesiacov predstavuje čiastku 972,- €. V dôsledku toho súd žalobu žalobcu v časti istiny zamietol, a to konkrétne v predmetnom rozsahu 972,- €, a preto prisúdil žalobcovi voči žalovanému v časti istiny len sumu vo výške 809,60 €. Súd totiž má za to, že samozrejme žalovaný po uplynutí 12 mesiacov doby trvania nájmu a potom čo zo strany žalobcu nebola akceptovaná jeho požiadavka, aby bola výška nájomného znížená na pôvodne dojednanú sumu, mohol nájomný vzťah so žalobcom ukončiť niektorým zo spôsobov v zmysle nájomnej zmluvy, napr. formou písomnej výpovede s trojmesačnou výpovednou lehotou, avšak podľa názoru súdu je nutné prihliadnuť k tomu, že žalovaný ako nájomca vstupoval do predmetného zmluvného vzťahu s istými očakávaniami ohľadne podmienok predmetného nájmu, ako i doby jeho trvania a za takýchto podmienok mohol mať aj nastavené svoje podnikateľské aktivity a tiež napr. zmluvy uzavreté s tretími osobami, a preto konanie žalobcu, ktoré bolo v rozpore s pôvodne dojednanými dohodami, súd vyhodnotil ako v rozpore s morálnymi zásadami, ktoré majú byť akceptované aj v oblasti obchodnozáväzkových vzťahov. V zmysle právnej teórie sa v zmysle vyššie citovaného § 265 Obchodného zákonníka takto postihuje aj tzv. šikanózny výkon práva v obchodných vzťahoch, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov determinovaných obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Za takýchto podmienok súd má možnosť výkon práva odmietnuť. Rovnako toto zákonné ustanovenie ochraňuje aj dobromyseľnosť účastníka zmluvných vzťahov, čo tiež podľa názoru súdu zodpovedá súdenej veci. Pokiaľ ide o to, že žalovaný uznal svoj záväzok v zmysle § 323 Obchodného zákonníka v celkovej výške 2.490,- €, a ktorého súčasťou bol aj nárok uplatnený touto žalobou, súd tento právny úkon vyhodnotil tým spôsobom, že podstatou tohto inštitútu je, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že predmetný záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník, v tomto prípade žalovaný, však má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne že v čase uznania netrval resp. nie v danej výške. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti sa však prenieslo na dlžníka, t.j. žalovaného. S poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno
ohľadne tej skutočnosti, že predmetný záväzok v čase jeho uznania v deklarovanom rozsahu neexistoval resp. nevznikol, resp. pokiaľ aj vznikol, výkon takéhoto práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nemôže požívať právnu ochranu. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal z prisúdenej sumy za príslušné obdobia, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry až do zaplatenia, s tým, že nárok v časti, v ktorej žalobu zamietal, započítal na najskôr splatné pohľadávky uplatnené žalobcom v tomto súdnom konaní a pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal vo výške 9,05 % ročne tak, ako bol žalobcom uplatnený, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05 %. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty, súd tento tiež priznal čiastočne, s tým, že zmluvná pokuta bola žalobcom uplatnená na základe uzavretej dohody o uznaní záväzkov a ich úhrade dlžníkom zo dňa 31.10.2015, konkrétne v článku IV., keď zmluvná pokuta bola súdom priznaná v dojednanej výške a z prisúdenej sumy, avšak len za obdobie od 30.5.2016 do 16.5.2018, z dôvodu, že pokiaľ ide o začiatok odkedy súd zmluvnú pokutu žalobcovi priznal, poukazuje súd na to, že v predmetnej dohode o uznaní záväzkov nebola dojednaná splatnosť tejto zmluvnej pokuty, s tým, že súd považoval za preukázané, že žalobca konkrétne prostredníctvom svojho právneho zástupcu si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty pokusom o zmier zo dňa 19.5.2016, kde mu bola zároveň poskytnutá lehota tento nárok uhradiť do 5 dní od prevzatia pokusu o zmier, pričom bolo preukázané, že zásielku si žalovaný neprevzal a dňa 24.5.2016 bola táto uložená na pošte, čiže súd vyhodnotil, že do omeškania s úhradou predmetnej zmluvnej pokuty sa žalovaný dostal po uplynutí predmetných 5 dní, t.j. dňa 30.5.2016. Vo vzťahu k tomu, že žalobca sa domáhal priznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty až do zaplatenia, s tým, že súd tento nárok žalobcovi priznal len do dňa 16.5.2018, teda ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, súd zastáva právny názor, že zmluvnú pokutu nemožno priznať „do zaplatenia“, pretože nárok na zmluvnú pokutu nie je (na rozdiel od úrokov z omeškania) príslušenstvom zabezpečenej pohľadávky, ani opakujúcim sa plnením, ale ide (napriek jeho akcesorickej povahe) o nárok so samostatným skutkovým základom, ktorý nie je možné priznať žalobcovi do budúcna. Vo všeobecnosti v žalobe musí byť tento nárok vyčíslený konkrétnou peňažnou sumou resp. ak je zmluvná pokuta dojednaná vo väzbe na plynutie času (dobu omeškania), musí byť zo žaloby zrejmé, za ktoré konkrétne obdobie sa nárok na zmluvnú pokutu uplatňuje a ak napriek tomu žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu ako opakujúce sa plnenie, je možné mu ju priznať len do vyhlásenia rozhodnutia. Na okraj súd v tejto súvislosti uvádza, že zhodný právny názor k tejto problematike zaujal už aj nadriadený súd napr. vo svojom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.júna 2017 sp.zn.17Co/379/2016-109, v ktorom je aj odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3MCdo/12/2011 zo dňa 14.6.2012, ale aj na tam citované rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR.
10. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka, ako i nariadenia vlády SR č.21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, súd priznal žalobcovi voči žalovanému povinnosť mu zaplatiť aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní a súd vyhodnotil, že pomer úspechu strán v konaní bol približne rovnaký, súd žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.