Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoP-11-2018.pdf
PDF · 88.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín ako kolíznym opatrovníkom, bytom u matky, deti rodičov - matka: Q.. A. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpená: Mgr. Gabriel Vons, advokát so sídlom v K., ul. W., otec: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., B. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2P/60/2017-143 zo dňa 19. decembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2P/45/2014 zo dňa 05.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 9CoP/12/2015 dňa 06.05.2015 vo výroku o výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. sumou 220 Eur mesačne.
Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého Q. z a m i e t a . Návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého V. z a m i e t a .
Zameškané výživné za obdobie od 01.08.2017 do 19.12.2017 na maloletého Q. v sume 100 Eur, j e otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2P/45/2014 zo dňa 05.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/12/2015 zo dňa 06.05.2015 vo výroku o výživnom tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. mesačne sumou 250 Eur a maloletého V. mesačne sumou 220 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom 01.08.2017 (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 01.08.2017 do 19.12.2017 na maloletého Q. v sume 250 Eur a maloletého V. v sume 200 Eur uložil otcovi uhradiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého Q. na sumu 300 Eur mesačne a maloletého V. na sumu 260 Eur mesačne od 01.07.2017 zamietol (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bolo naposledy rozhodované rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2015, podľa ktorého bol povinný platiť výživné na maloletého Q. v sume 200 Eur mesačne a maloletého V. v sume 180 Eur
mesačne, s účinnosťou od 26.03.2014. Zistil, že od posledného rozhodovania sa príjem matky nezmenil, ten dosahuje výšku v priemere 500 - 600 Eur mesačne. Okrem pravidelných mesačných výdavkov mala matka zvýšené výdavky súvisiace s operáciou uší maloletého V. a v súvislosti so zubným aparátom pre maloletého Q.. Zmenila sa u nej situácia v bývaní, dostavala rodinný dom, predala osobné motorové vozidlo a zakúpila si novšie, avšak ojazdené. Na strane otca došlo rovnako k zmene pomerov, žije s partnerkou, s ktorou očakávajú narodenie dieťaťa. Vlastní dva byty v P., pričom jedným je garsónka, v ktorej žije jeho otec, druhý 3-izbový byt prenajíma. Naďalej podniká v oblasti prevádzkovania fitness centier a zároveň jeho spoločnosť M-fitness, s.r.o. prevádzkuje v Dolnom Kubíne kaviareň. Výdavky matky oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vzrástli vzhľadom na vek maloletých, na ich návštevy voľnočasových aktivít a krúžkov, ale tiež z dôvodu zdravotných komplikácií, ktoré u nich nastali. Na základe zistených mesačných výdavkov otca, jeho nehnuteľného majetku a po zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorá onedlho nastane, okresný súd zvýšil doteraz určené výživné na maloletého Q. na sumu 250 Eur a maloletého V. na sumu 220 Eur mesačne. Konštatoval, že uvedené zvýšenie odzrkadľuje potreby maloletých, ako aj možnosti a schopnosti otca. Zameškané výživné otcovi umožnil uhradiť jednorazovo, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne. Potvrdil, že došlo u neho k zásadnej zmene pomerov, avšak z dôvodu, že aktuálne žije v spoločnej domácnosti s priateľkou v jej byte a po rozhodnutí okresného súdu sa im narodil syn U. Z., nar. XX.XX.XXXX. Nerozporoval, že je vlastníkov dvoch bytov v P. S., garsónky, v ktorej žije jeho otec a druhý byt prenajíma za 150 Eur mesačne. Tiež potvrdil, že naďalej podniká v oblasti prevádzkovania fitness centier. Zistené skutočnosti však neodôvodňujú zmenu výšky jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Namietal, že okresný súd nezobral do úvahy zásadné zlepšenie majetkových pomerov na strane matky, ktorá žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci B. so svojím priateľom a tento sa tiež podieľa na uspokojovaní potrieb rodiny. Okresný súd tiež dostatočne nezohľadnil to, že v čase rozhodovania čakal so svojou priateľkou dieťa, čím mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Čo sa týka mesačných výdavkov maloletých detí, tak oproti stavu pred 06.05.2015 u nich nedošlo k zmene pomerov. Operáciu uší u maloletého V. s ním matka nekonzultovala, ale „postavila ho pred hotovú vec“. Pokiaľ išlo o zvýšenie výdavkov v súvislosti so zubným aparátom pre maloletého Q., podstatnú časť týchto výdavkov matke uhradila poisťovňa. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by obaja maloletí synovia navštevovali tenisové tréningy, na tie chodí len starší syn Q., a to do B. v letnom období. Okresný súd tak pochybil vo svojich úvahách, že zistenú zmenu pomerov vyhodnotil ako dôvod na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že je väčšinovou spoluvlastníčkou rodinného domu vo B., ale nakoľko jej sestra poskytla pomoc s hypotekárnym úverom, previedla 1/10-inu tohto rodinného domu na sestru, aby mala istotu, že jej dlh splatí. V rodinnom dome býva tretí rok s priateľom, avšak len počas víkendov, pretože ten má svoj byt v P. S.. Nie je dôvodná námietka otca, že jej partner by sa mal podieľať na uspokojovaní potrieb rodiny, nakoľko je tiež rozvedený a platí výživné na 2 deti. Za mylné a účelové považovala vyjadrenie otca, že podniká so stratou, nakoľko, ako súkromný podnikateľ si vie upraviť daňové priznanie a fakt, že si finančne polepšil, je aj ten, že rozšíril svoju prevádzku o mezonetový priestor vo fitness centre v ZŠ Nemocničná, zriadil prevádzku kaviarne na konci roku 2017 a kúpil si nové vozidlo zn. Mercedes. Po poslednom pojednávaní kúpil novopostavený dom, rekreačnú chatu s pozemkom v lukratívnej časti S. Z., ktorý je podľa jej názoru účelovo vedený na meno jeho priateľky Q.. P. Z.. Namietala pravdivosť tvrdení otca, že o operácií uší maloletého V. nevedel. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a zmenil ho podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
6. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, v opačnom prípade by išlo o nedovolené preskúmavanie správnosti skôr vydaného právoplatného rozhodnutia vo veci.
7. Okresný súd, v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti podstatné pre rozhodnutie o zmene vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, pri ustálení stavu veci však dôsledne neprihliadal na ním zistené skutočnosti. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov maloletých, konštatoval, že čo sa týka výšky ich príjmov, k zásadnej zmene oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nedošlo. Toto zistenie ani otec v podanom odvolaní nerozporuje. Konštatoval aj zmenu pomerov na strane otca v súvislosti so vznikom jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktoré sa malo narodiť v krátkom čase po jeho rozhodovaní. Ako vyplynulo z podaného odvolania, skutočne otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Okresný súd ďalej konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí od času posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Krajský súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie, vychádzajúc z jeho zistení, dospel k inému právnemu záveru, a to, že k zmene pomerov na strane maloletého V. od času posledného rozhodovania nedošlo v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu vyživovacej povinnosti otca voči jeho osobe. U maloletého Q. okresným súdom zistená zmena pomerov podľa názoru odvolacieho súdu opodstatňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, avšak nie v rozsahu určenom okresným súdom v napadnutom rozsudku na sumu 250 Eur, ale na sumu 220 Eur mesačne.
8. Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, vychádzal z toho, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia aj v čase aktuálneho rozhodovania sú obidve maloleté deti žiakmi základnej školy. Maloletý V. je stále žiakom prvého stupňa základnej školy, u maloletého Q. došlo k zmene, ten, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, je už žiakom druhého stupňa základnej školy. Pokiaľ ide o ich športové a záujmové aktivity, tieto sa oproti času predchádzajúceho rozhodnutia nezmenili. Krajský súd dospel k záveru, že aj keď naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca rozhodované v roku 2015, „iba“ uplynutie určitého časového obdobia neodôvodňuje zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti u maloletého Q. o štvrtinu z doteraz určeného výživného, t.j. zo sumy 200 na 250 Eur, ako rozhodol okresný súd. Prihliadajúc na to, že maloletý Q. sa stal žiakom druhého stupňa základnej školy a zároveň berúc do úvahy skutočnosť, že okrem týchto dvoch vyživovacích povinností vzniká otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť, považoval odvolací súd za opodstatnené zvýšiť povinnosť otca platiť výživné na maloletého Q. zo sumy 200 Eur na sumu 220 Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2017 tak, ako bol začiatok ustálený okresným súdom. Čo sa týka maloletého V., na jeho strane oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu zo zistení okresného súdu dospel k záveru, že nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine odôvodňovala zvýšenie doteraz určenej vyživovacej povinnosti otca na jeho osobu. Krajský súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozsudku.
9. V dôsledku rozdielneho stanovenia výšky výživného odvolacím súdom bolo potrebné zmeniť napadnutý rozsudok aj vo výroku o zameškanom výživnom, ktoré za obdobie od 01.08.2017 do 19.12.2017 činí 100 Eur (5 mesiacov x 20 Eur). Uvedenú výšku nedoplatku uložil otcovi zaplatiť v zákonnej 3-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP, nakoľko nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie dlhšej lehoty na jej úhradu.
10. Nakoľko týmto rozsudkom sa mení predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o výživnom, krajský súd uvedenú skutočnosť výslovne konštatoval vo výrokovej časti, vrátane označenia zmeneného rozhodnutia.
11. O trovách celého - prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 CMP.
12. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)