Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-7-2013.pdf
PDF · 155.48 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobkyne: O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Č.. XX, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpená: M.. O. G., bytom N. XX, G., proti žalovanému: O. W., S. V. F. F. Z. F., D. Z. Č.. X, XXX XX Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd nárok na náhradu trov žalovanej nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.07.2013 sa žalobkyňa, domáhala vydania rozhodnutia, aby súd vo vzťahu k odporcovi určil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru skončením v skúšobnej dobe.
2. Žalobkyňa bola pôvodne v pracovnom pomere so Ž. R. Ú. Z., ktorý bol zriadený odporcom a to od 01.06.2000. Následne došlo k zmene názvu jej zamestnávateľa na Ú. S. R. O. W., A.H. V. H. Z.. Dňa 30.06.2012 odporca zrušil Ú. S. R., a v rámci svojej organizačnej štruktúry vytvoril pre navrhovateľku pracovné miesto ,,Ú. S. C. F.", pričom počnúc dňom 01.07.2012 prešli na odporcu všetky práva a povinnosti ako na zamestnávateľa. V tejto súvislosti začala navrhovateľka vykonávať úlohy v režime zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Dňa 29.06.2012 podpísala súhlas s dočasným preložením na miesto štátneho zamestnanca - radca- oddelenie P.É. C. G., s účinkami od 01.07.2012. Žalobkyňa zároveň dňa 29.06.2012 podpísala služobnú zmluvu č. XXX/XXXX/OÚ o vzniku dočasnej služby na obdobie, nepresahujúce 6 mesiacov, so skúšobnou dobou 3 mesiace. Na základe úspešného výberového konania na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta, uzavrela s odporcom služobnú zmluvu č. XXXX/XXXX/OÚ zo dňa 18.12.2012, na základe ktorej jej vznikol štátnozamestnanecký pomer, vo funkcii radca, v stálej štátnej službe, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona o štátnej službe, na tom istom štátnozamestnaneckom mieste, v odbore štátnej služby X.XX R., v organizačnom útvare: Ú. S. C. a to so skúšobnou dobou 3 mesiace.
3. Žalobkyňa svoj žalobný návrh odôvodnila tvrdením, že jej dňa 22.04.2013 bolo zo strany odporcu doručené oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, bez udania dôvodu, a to počnúc dňom 15.05.2013 a súčasne výzva na vybavenie výstupných formalít. Žalobkyňa napadla platnosť oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe z dôvodu, že dohoda o opakovanej skúšobnej dobe bola absolútne neplatná, nakoľko ju navrhovateľka neurobila slobodne, ale pod nátlakom odporcu, ktorý jej uviedol, že ,,inak s prácou v rezorte skončí", pričom účel opakovanej dohody o skúšobnej dobe bol v rozpore s dobrými mravmi.
4. Podaním zo dňa 11.11.2016 žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu platu odo dňa 16.5.2013, až do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci a následne návrh doplnila podaním zo dňa 5.4.2017 a následne na pojednávaní. Na základe uvedeného súd uznesením pripustil návrh na zmenu petitu v znení: "Súd určuje, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe založeného služobnou zmluvou Č. XXXX/XXXX/XÚ zo dňa 18.12.2012, ktorý mal skončiť dňa 15.05.2013 na základe oznámenia žalovaného žalobkyni listom Č. XXX/XXXX/XÚ zo dňa 11.04.2013 v skúšobnej dobe je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu platu za 36 mesiacov, t.j. od 16.05.2013 do 16.05.2016 v sume 6 735,29 Eur.
5. Žalovaný s tvrdením žalobkyne nesúhlasil, nakoľko pri podpise služobnej zmluvy nemohli pôsobiť na navrhovateľku žiadne rušivé vplyvy, ktoré by ju zbavili voľnosti rozhodnúť sa, či návrh služobnej zmluvy podpíše alebo nie, resp. by inak obmedzovali jej zmluvnú voľnosť pri rozhodovaní. Podľa odporcu je vylúčené, že by pri podpisovaní zmluvy bol na žalobkyňu vyvíjaný nátlak. Navyše, žalobkyňa pri podpise zmluvy neuviedla žiadne námietky voči obsahu služobnej zmluvy, resp. voči samotnej skúšobnej dobe.
6. Vo veci prvostupňový súd vyniesol rozsudok dňa 17.10.2014, ktorým pôvodne žalobu zamietol. Odvolací súd uznesením zo dňa 25.8.2016, č. k. XCoPr/X/XXXX-XXX , rozsudok zo dňa 17.10.2014 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. na základe nasledovných úvah.
7. Podľa § 391 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
8. Podľa § 391 ods. 3 CSP, Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
9. S poukazom na citované ustanovenia CSP súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.10.2014 a odvolací súd uznesením zo dňa 25.8.2016 rozhodli nasledovne.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, tvoriacich súdny spis, pričom zistil tento skutkový stav veci:
11. Z obsahu služobnej zmluvy č. XXXX/XXXX/OÚ vyplýva, že dňa 20.12.2012 vznikol žalobkyni štátnozamestnanecký pomer, vo funkcii radca, v stálej štátnej službe, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona o štátnej službe na tom istom štátnozamestnaneckom mieste, na základe výberu XX/X/XXXX, konaného 12.12.2012, v odbore štátnej služby X.XX R., v organizačnom útvare: Ú. S.Y. C. so skúšobnou dobou 3 mesiace. Na konci listiny je uvedený vlastnoručný podpis žalobkyne a L.. O. Č., vedúceho služobného úradu odporcu.
12. Z obsahu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že žalobkyňa bola počnúc dňom 14.01.2013 uznaná práceneschopnou.
13. Z obsahu oznámenia o skončení pomeru vyplýva, že žalovaný dňa 11.04.2013 oznámil žalobkyni skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe dňom 15. mája 2013 a to podľa § 28 ods. 4, § 46 ods. 1 písm. d) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a podľa § 72 Zákonníka práce. Žalovaný skončil štátnozamestnanecký pomer s žalobkyňou, ktorý vznikol služobnou zmluvou č. XXXX/XXXX/OÚ dňa 20.12.2012, v odbore štátnej služby X.XX R., v organizačnom útvare: Ú. S. C. F., vo funkcii radca.
14. Z potvrdenia o štátnej službe zo dňa 15.05.2013 vyplýva, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe došlo dňa 15.05.2013.
15. Z vyjadrenia žalovaného k žalobnému návrh vyplýva, že s návrhom žalobkyne sa nestotožnil, nakoľko ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe došlo v súlade s platnými právnymi predpismi. Je pravdou, že žalobkyňa bola v čase uzatvárania zmluvy dočasne práceneschopná, preto jej bol návrh služobnej zmluvy doručený prostredníctvom zamestnanca O., služobného šoféra, v mieste zdržiavania sa počas čerpania pracovnej neschopnosti, t.j. na adrese trvalého pobytu. Pri podpise
služobnej zmluvy teda nemohli pôsobiť na navrhovateľku žiadne rušivé vplyvy, ktoré by ju zbavili voľnosti rozhodnúť sa, či návrh služobnej zmluvy podpíše alebo nie, resp. by jej voľnosť pri rozhodovaní neprimerane obmedzovali. Podľa žalovaného je vylúčené, že by pri podpisovaní zmluvy bol na žalobkyňu vyvíjaný nátlak. Navyše, žalobkyňa pri podpise zmluvy neuviedla žiadne námietky voči obsahu služobnej zmluvy, prípadne voči dojednaniam samotnej skúšobnej dobe.
16. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v čase od 30.11.2012 do 30.12.2012 bola práceneschopná. Do práce nastúpila dňa 02.01.2013 s tým, že vedúca oddelenia P. C. S. G. MUDr. O. jej osobne odovzdala na podpis služobnú zmluvu. Žalobkyňa nebola pevne rozhodnutá, či ju podpíše, chcela sa pred podpisom poradiť s právnikom, avšak mala za to, že keď zmluvu nepodpíše, dôjde ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, preto radšej zmluvu podpísala a následne ju dňa 07.01.2013 odovzdala vedúcej. Po odovzdaní podpísanej služobnej zmluvy v tvári vedúcej O. evidentný výraz zvláštneho úsmevu a úškrnu, z ktorého žalobkyňa vyčítala, že vedúca O. dosiahla to, čo chcela. Pri podpise zmluvy bola v tom čase určená skúšobná doba všetkým novoprijatým zamestnancom, avšak len prípade žalobkyne odporca voči nej uplatnil skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe. Podľa názoru navrhovateľky, odporca tak urobil kvôli tomu, že ho predtým upozorňovala na nedostatky na pracovisku, ktoré neboli v súlade so zákonom, napr. na pracovisku došlo zriadením fajčiarskej miestnosti k porušeniu zákona č. 377/2004 o ochrane nefajčiarov, taktiež mala vedomosť o požívaní alkoholických nápojov na pracovisku zo strany iných kolegov, dochádzalo tam aj k šikane zo strany Dr. N. a následne MUDr. O.. Žalobkyňa v januári 2013 poslala sťažnosť O. W.P., resp. na inšpektorát práce, kde poukázala na uvedené nedostatky. Nakoľko ich odporca neodstránil, navrhovateľka dopadla tak, ako dopadla.
17. Svedkyňa MUDr. L. O., vo svoje výpovedi po zákonnom poučení uviedla, že vo vzťahu k žalobkyni bola jej nadriadenou. V tom čase vykonávala funkciu vedúcej oddelenia P. C. S. G.. Do zamestnania nastúpila vo februári 2011. Prišla do kolektívu, v ktorom nikoho nepoznala. Svedkyňa po čase zistila, že v rámci kolektívu neboli dobré vzťahy s tým, že príčina nedobrých vzťahov súvisela s žalobkyńou. Svedkyňa zistila, že pani B. sa správala na pracovisku povýšenecky, došlo aj k situáciám, kedy musela medzi pani B. a jej kolegyňami zasiahnuť. Pri podpise služobnej zmluvy sa nemohla voči navrhovateľke dopustiť žiadneho nátlaku, nakoľko navrhovateľka bola v tom čase práceneschopná. Služobné zmluvy dostala svedkyňa do rúk okolo 20-teho decembra, pričom bolo potrebné, aby ich novoprijatí zamestnanci podpísali do konca kalendárneho roka. Preto svedkyňa poslala za pani B. služobného šoféra U. V., aby zmluvu podpísala. Šofér sa vrátil aj s podpisom pani B.. Žalobkyňa ju teda nemohla podpísať v kancelárii u žalovaného, podpísala ju v decembri po tom, ako jej bola uvedená zmluva doručená šoférom V.. Svedkyňa si na presný dátum podpisu zmluvy nespomenula, avšak mohlo to byť v období od 18.12.2012 do 31.12.2012. Podpísané zmluvy boli následne odoslané O. do Bratislavy. Žalobkyňa nastúpila do práce hneď po novom roku. Ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa svedkyňa nevedela vyjadriť, týmito vecami sa podľa nej zaoberal osobný úrad. Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo miesto žalobkyne zrušené. Zo strany svedkyne neboli podávané podnety či už O. alebo S. C. F., na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s žalobkyňou.
18. Z čestného vyhlásenia svedka U. V. zo dňa 14.02.2014 súd zistil, že žalobkyňa pri podpise služobnej zmluvy neuviedla voči obsahu zmluvy žiadne námietky, ani na navrhovateľku nepôsobili v čase doručovania návrhu služobnej zmluvy a jej podpisovania v mieste zdržiavania sa počas jej práceneschopnosti, t.j. na adrese jej trvalého pobytu žiadne rušivé vplyvy, ktoré by ju zbavovali zmluvnej voľnosti.
19. Pri posudzovaní veci súd vychádzal z nasledovných ustanovení zákona:
20. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (ďalej len ,,zákon o štátnej službe"), štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou zmluvou.
21. Podľa § 28 ods. 1 zákona o štátnej službe, skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou a trvá tri mesiace, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 28 ods. 2 zákona o štátnej službe, služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní najviac troch mesiacov, ak ide o prijatie
a) do stálej štátnej služby podľa § 24 (t.j. bez výberového konania alebo bez výberu, ak osoba požiadala o prijatie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, ak táto fyzická osoba a/ vykonávala činnosť v stálej štátnej službe podľa osobitného predpisu na tomto mieste, b/ spĺňa predpoklady podľa § 19 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 19 ods. 2),
b) do stálej štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu podľa § 17 ods. 3 písm. b) na tom istom štátnozamestnaneckom mieste (t.j. bez výberového konania alebo bez výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe).
23. Podľa § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe, dohoda o skúšobnej dobe podľa odseku 2 musí byť písomná. Ak služobný úrad so štátnym zamestnancom nedohodne skúšobnú dobu v prípadoch uvedených v odseku 2, skúšobná doba neplynie.
24. Podľa § 28 ods. 4 zákona o štátnej službe, skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a o čas služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. c) a d).
25. Podľa § 46 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť skončením v skúšobnej dobe.
26. Podľa § 123 zákona o štátnej službe, na počítanie času sa použijú ustanovenia § 122 Občianskeho zákonníka.
27. Podľa § 122 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
28. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
29. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
30. V zmysle § 125 zákona o štátnej službe, spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
31. Skúšobná doba je inštitút slúžiaci na spoznanie sa zamestnávateľa a zamestnanca a overenie si vhodnosti štátnozamestnaneckého pomeru. Ak jedna alebo druhá zmluvná strana zastane názor, že štátnozamestnaneckého pomer jej nevyhovuje, môže ho ukončiť jednoduchým písomným oznámením druhej strane. Relatívna voľnosť procesu ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe je daná jeho účelom, teda overením si zmluvných strán vhodnosti uzavretia štátnozamestnaneckého pomeru.
32. Všeobecná úprava skúšobnej doby v rámci štátnozamestnaneckých vzťahov je zakotvená v § 28 zákona č. 400/2009 Z. z. Uvedené ustanovenie striktne upravuje, že skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, založeného služobnou zmluvou a trvá tri mesiace, ak zákon o štátnej službe neustanovuje inak. Na rozdiel od Zákonníka práce, skúšobná doba pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru nie je výsledkom akejsi dohody medzi zamestnancom a služobným úradom. Pre je platnosť nie je potrebná ani písomná forma. Skúšobná doba totiž začína plynúť momentom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a jej dĺžka je zo zákona tri mesiace. Ak by sa dohodla dlhšia skúšobná doba, je platná len v zákonom dovolenej dĺžke, v zvyšnej časti je neplatná. Samozrejme, bez ohľadu na znenie zákona, zmluvné strany si môžu dohodnúť v rámci služobnej zmluvy aj kratšiu skúšobnú dobu, nie však dlhšiu ako tri mesiace.
33. Ustanovenia § 28 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona o štátnej službe uvádzajú dva taxatívne prípady, kedy služobný úrad nemusí so štátnym zamestnancom vôbec dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní najviac
troch mesiacov: 1./ ide o prípad prijatia štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby bez výberového konania alebo bez výberu, ak osoba požiadala o prijatie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, ak táto fyzická osoba a/ vykonávala činnosť v stálej štátnej službe podľa osobitného predpisu na tomto mieste, b/ spĺňa predpoklady podľa § 19 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 19 ods. 2), resp. 2./ ide o prípad prijatia štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu na tom istom štátnozamestnaneckom mieste, avšak bez výberového konania alebo bez výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.
34. S výnimkou týchto dvoch prípadov (kedy zákon umožňuje služobnému úradu, aby so štátnym zamestnancom uzavrel služobnú zmluvu bez skúšobnej doby), zákon ustanovuje, že skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou a trvá tri mesiace, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 28 ods. 1 Zákona o štátnej službe). Podmienkou plynutia skúšobnej doby je vznik štátnozamestnaneckého pomeru (§ 25 Zákona o štátnej službe).
35. Z dikcie uvedených ustanovení vyplýva, že skúšobná doba je vecou dohody medzi zamestnancom a služobným úradom najmä v prípadoch § 28 ods. 2 psím. a) a b) Zákona o štátnej službe. V ostatných prípadoch vzniku štátnozamestnaneckého pomeru (služobnou zmluvou), bude skúšobná doba vecou dohody medzi zmluvnými stranami skôr výnimočne, nakoľko skúšobná doba plynie zo zákona, momentom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a to bez ohľadu na vôľu zmluvných strán.
36. Predĺženie skúšobnej doby zákon o štátnej službe vylučuje. Pripúšťa však predĺženie skúšobnej doby o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. V praxi môže ísť napríklad o práceneschopnosť, materskú dovolenku, svadbu, pohreb, a podobne. Ide o prekážky, pre ktoré zamestnanec nemôže vykonávať prácu. Ustanovenie § 28 ods. 4 zákona o štátnej službe pripúšťa len predĺženie skúšobnej doby pre prekážky v práci na strane zamestnanca. Prekážkami v práci na strane zamestnávateľa sa skúšobná doba nepredlžuje. Ak by napríklad zamestnávateľ nemohol prideliť zamestnancovi prácu z dôvodu nefunkčnosti určitého počítača, na ktorom má zamestnanec pracovať, skúšobná doba sa nepredlžuje o čas odstránenia závady na počítači.
37. Počítanie plynutia skúšobnej doby upravuje § 123 zákona o štátne službe v spojení s § 122 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie upravuje počítanie doby, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti a doby, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti. Pojem skúšobná doba možno subsumovať pod pojem lehota upravený v ustanovení § 122 OZ. Začiatok skúšobnej doby sa podľa predmetného ustanovenia začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. Počítanie doby podľa mesiacov, čo je aj prípad skúšobnej doby, sa skončí vždy v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, ktorým začína plynúť lehota. Ak takýto deň v kalendári nie je, posledný deň pripadne na posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca. Ako príklad možno uviesť počítanie trojmesačnej doby so začiatkom 20. januára. V uvedenom prípade je posledným dňom skúšobnej doby 20. apríl. Koniec lehoty vždy skončí posledným dňom doby aj keď pripadne na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna.
38. Dohodu o skúšobnej dobe môžu zmluvné strany kedykoľvek zrušiť iba v prípadoch, uvedených v § 28 ods. 2 zákona o štátne službe. V ostatných prípadoch dohoda o zrušení skúšobnej doby neprichádza do úvahy, nakoľko plynie momentom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru služobnou zmluvou.
39. Štátnozamestnanecký pomer je možné počas plynutia skúšobnej zmluvy skončiť, a to písomným oznámením druhej strane. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru skončením v skúšobnej dobe upravuje ust. § 46 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe. V súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe je potrebné uviesť, že na zamestnanca sa nevzťahuje ochranná doba podľa ust. § 49 zákona o štátnej službe. Uvedená ochranná doba sa vzťahuje len na ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a nie na iné spôsoby skončenia pracovného pomeru. Preto zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe napríklad aj počas práceneschopnosti zamestnanca.
40. Ak bol štátnozamestnanecký pomer skončený v skúšobnej dobe neplatne, má zamestnanec aj zamestnávateľ právo na uplatnenie neplatnosti ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru na súde (§ 125 zákona o štátnej službe).
41. Celková práva úprava skúšobnej doby je priamo, či nepriamo uvedená najmä v ustanoveniach § 25 ods. 1, § 28 a § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe.
42. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z. z., na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.
43. V zmysle § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1, 2, 3, 5 a 8, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3 a 5, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonník práce.
44. S poukazom na § 1 ods. 4 a § 120 zákona o štátnej službe súd zistil, že právnu úpravu skúšobnej doby v Zákonníku práce nemožno v danom prípade aplikovať. Na rozdiel od skúšobnej doby, ustanovenej v zákone o štátnej službe, Zákonník práce umožňuje zmluvným stranám, aby si zásadne dohodli skúšobnú dobu s rôznou dĺžkou a to v závislosti od konkrétneho druhu práce, pričom dohoda musí byť písomná, inak je neplatná (§ 45 ods. 3 Zákonníka práce). Skúšobná doba podľa zákona o štátnej službe v zásade nie je vecou dohody medzi zmluvnými stranami, ale plynie ex lege, momentom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru služobnou zmluvou (§ 28 ods. 1 zákona o štátnej službe). Teda dôsledkom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je okrem iného aj samotné plynutie skúšobnej doby v dĺžke tri mesiace a to bez výslovnej dohody, či súhlasu zmluvných strán, resp. bez toho, aby dohoda o vzniku a dĺžke skúšobnej doby bola zachytená v písomnej forme.
45. Súd v predmetnom rozsudku vo vzťahu k zákonom predpokladaným podmienkam platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru k otázke, či dátum podpisu ma vplyv na platnosť služobnej zmluvy dospel k nasledovným záveru, že je nesporné že medzi účastníkmi konania bol dňa 20.12.2012 založený štátnozamestnanecký vzťah a to služobnou zmluvou zo dňa 18.12.2012.
46. Sporným bolo, či ku podpisu zmluvy došlo tak, ako to tvrdila navrhovateľka (služobnú zmluvu mala podpísať potom, čo jej bola osobne doručená zo strany MUDr. L. O., a to po druhom januári 2013 s tým, že navrhovateľka jej mala odovzdať podpísanú zmluvu dňa 07.01.2013) alebo tak, ako to tvrdila svedkyňa MUDr. L. O., v tom čase vedúca oddelenia P. C. S. G. (služobnú zmluvu mala navrhovateľka podpísať v období od 18.12.2012 do 31.12.2012, potom ako jej bola doručená prostredníctvom služobného šoféra pána U. V.).
47. Z čestného vyhlásenia U. V. vyplýva, že návrh služobnej zmluvy mal navrhovateľke doručiť na adresu jej trvalého pobytu. Z jeho čestného vyhlásenia však nevyplýva presný dátum doručovania návrhu služobnej zmluvy a ani konkrétna adresa pobytu navrhovateľky. Pokiaľ ide o vierohodnosť obsahu čestného vyhlásenia, po oboznámení sa s jeho obsahom, vznikli súdu skôr pochybnosti, či obsah čestného vyhlásenia naformuloval práve služobný šofér. Súd nadobudol podozrenie, že obsah čestného vyhlásenia, vzhľadom na vysokú odbornú úroveň naformulovaných viet a znalosť napr. spisovej značky tohto konania, nemohol sformulovať šofér, ale skôr tretia, súdu neznáma osoba, ktorá požiadala šoféra, aby čestné vyhlásenie iba podpísal. Uvedená úvaha súdu však nebola preukázaná iným spôsobom, preto súd pohyboval len v rovine pravdepodobnosti.
48. Z obsahu služobnej zmluvy vyplynul vlastnoručný podpis navrhovateľky a Ing. O. Č., vedúceho služobného úradu odporcu. Z obsahu služobnej zmluvy taktiež vyplýva dátum podpisov zmluvy a to dňa 18.12.2012.
49. Podľa § 121 zákona č. 400/2009 Z.z., na právne úkony podľa zákona o štátnej službe sa použijú ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.
50. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
51. Občiansky zákonník pri niektorých právnych úkonoch vyžaduje, aby boli vykonané v písomnej forme. Inak sa právny úkon považuje za neplatný (pozri § 40 ods. 1 OZ). Písomná forma právneho úkonu má význam najmä z hľadiska sprístupnenia prejavov vôle jeho účastníkov tretím osobám (informačná funkcia) a z hľadiska preukázania obsahu tejto vôle (dôkazná funkcia). Dôkazná funkcia listiny, na ktorej je zobrazený obsah právneho úkonu, je posilnená tým, že listina zakladá domnienku pravdivosti a úplnosti právneho úkonu. Osobitný význam pri písomnom právnom úkone má podpis konajúceho. Podpis samotný priestorovo a obsahovo uzaviera nielen listinu, ale i samotný písomný právny úkon. Možno povedať, že podpis identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Z toho možno vyvodiť, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to: a) písomnosti (spočívajúcu v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a b) podpisu konajúcej osoby. Obe náležitosti musia byť splnené súčasne, aby išlo o platný písomný právny úkon (§ 40 ods. 3 OZ). Iné okolnosti, ktoré sa týkajú napríklad dátumu a miesta podpisu, nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu (pozri FEKETE, I.: Podpis na súkromných listinách. Justičná revue, 60, 2008, č. 2, s. 201 - 215). 52. Súd v rozsudku poukázal na rozpor žalobkyne a svedkyne MUDr. L. O. ohľadom skutočného dátumu podpisu služobnej zmluvy, dospel súd k záveru, podľa ktorého dátum podpisu služobnej zmluvy zo strany navrhovateľky nemá vplyv na skutočnosť, že ku vzniku štátnozamestnaneckého pomeru došlo dňa 20.12.2012. Z obsahu služobnej zmluvy vyplýva dátum 18.12.2012. Pokiaľ žalobkyňa podpisovala služobnú zmluvu v iný deň, bolo jej právom, aby na služobnej zmluve k svojmu podpisu pripojila skutočný dátum, kedy došlo z jej strany k podpisu zmluvy. Na platnosť a účinnosť služobnej zmluvy nemá vplyv ani skutočnosť, či žalobkyňa a žalovaný, v zastúpení Ing. O. Č., vedúcim služobného úradu, podpisovali služobnú zmluvu toho istého dňa alebo nie. Súd v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné vypočuť U. V. a konfrontovať jeho výpoveď s čestným vyhlásením zo dňa 14.02.2014, nakoľko dospel k záveru, že na platnosť a účinnosť služobnej zmluvy nemá vplyv skutočnosť, či k podpisu služobnej zmluvy došlo koncom roka 2012 alebo začiatkom roka 2013. Súd mal preukázané, že zo strany žalobkyne skutočne došlo k podpisu služobnej zmluvy najneskôr dňa 07.01.2013, čo potvrdila nielen v žalobnom návrhu, ale aj vo svojej výpovedi na pojednávaní.
53. V otázke nátlaku pri podpise služobnej zmluvy žalobkyňa spochybnila platnosť právneho úkonu. Uviedla, že dohoda o opakovanej skúšobnej dobe bola absolútne neplatná, nakoľko ju navrhovateľka neurobila slobodne, ale pod nátlakom odporcu, ktorý jej uviedol, že ,,inak s prácou v rezorte skončí", pričom účel opakovanej dohody o skúšobnej dobe bol v rozpore s dobrými mravmi. Na pojednávaní uviedla, že v čase od 30.11.2012 do 30.12.2012 bola práceneschopná. Do práce nastúpila dňa 02.01.2013 s tým, že vedúca oddelenia P. C. S. G.L. O.. O. jej osobne odovzdala na podpis služobnú zmluvu. Žalobkyňa uviedla, že nebola pevne rozhodnutá, či ju podpíše, chcela som sa pred podpisom poradiť s právnikom, avšak vedela, že keď zmluvu nepodpíše, dôjde ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, preto radšej zmluvu podpísala a následne ju dňa 07.01.2013 odovzdala vedúcej. Po odovzdaní podpísanej služobnej zmluvy bol z tváre vedúcej O. pre žalobkyňu evidentný výraz zvláštneho úsmevu a úškrnu, z ktorého vyčítala, že vedúca O. dosiahla to, čo chcela.
54. Žalovaný s tvrdením žalobkyne nesúhlasil. Pri podpise služobnej zmluvy nemohli pôsobiť na žalobkyňu žiadne rušivé vplyvy, ktoré by ju zbavili voľnosti rozhodnúť sa, či návrh služobnej zmluvy podpíše alebo nie, prípadné by inak obmedzovali jej zmluvnú voľnosť pri rozhodovaní. Podľa žalovaného je vylúčené, aby pri podpisovaní zmluvy bol na žalobkyňu vyvíjaný nátlak. Navyše, žalobkyňa pri podpise zmluvy neuviedla žiadne námietky voči obsahu služobnej zmluvy ani voči samotnej skúšobnej dobe.
55. Svedkyňa MUDr. L. O. uviedla, že pri podpise služobnej zmluvy sa zamestnanci žalovaného nemohli voči navrhovateľke dopustiť žiadneho nátlaku, nakoľko táto bola v tom čase práceneschopná. Služobné zmluvy dostala svedkyňa do rúk okolo 20-teho decembra, pričom bolo potrebné, aby ich novoprijatí zamestnanci podpísali do konca kalendárneho roka. Preto svedkyňa poslala za pani B. služobného šoféra U. V., aby zmluvu podpísala. Šofér sa vrátil aj s podpisom pani B. na služobnej zmluve.
56. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie U. V., vzhľadom na osobu svedka a obsah čestného vyhlásenia vznikli súdu pochybnosti, či U. V. skutočne sformuloval jeho obsah, súd rozsudku zo dňa 17.10.2014 na tento listinný dôkaz ďalej neprihliadal.
57. Podľa § 121 zákona č. 400/2009 Z.z., na právne úkony podľa zákona o štátnej službe sa použijú ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.
58. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
59. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
60. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
61. Z obsahu služobnej zmluvy č. XXXX/XXXX/OÚ vyplýva, že dňa 20.12.2012 vznikol žalobkyni štátnozamestnanecký pomer, vo funkcii radca, v stálej štátnej službe, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona o štátnej službe na tom istom štátnozamestnaneckom mieste, na základe výberu XX/X/XXXX, konaného 12.12.2012, v odbore štátnej služby X.XX R., v organizačnom útvare: Ú. S.Y. C. so skúšobnou dobou 3 mesiace. Na konci listiny je uvedený vlastnoručný podpis žalobkyne a Ing. O. Č., vedúceho služobného úradu odporcu.
62. Tvrdenia žalobkyne o údajnom nátlaku pri podpise služobnej zmluvy zo dňa 18.12.2012 neboli preukázané inými dôkaznými prostriedkami. žalovaný vylúčil, že by pri podpise vyvíjal na navrhovateľku nátlak, nakoľko ku podpisu malo dôjsť prostredníctvom služobného šoféra U. V. v mieste trvalého bydliska navrhovateľky v G.. Svedkyňa O. taktiež vylúčila nátlak s poukazom na práceneschopnosť žalobkyne. Nátlak zo strany svedkyne O. mal spočívať v tom, že ak žalobkyňa služobnú zmluvu nepodpíše, s prácou v rezorte skončí. Podľa názoru súdu, vetu ,, ak navrhovateľka služobnú zmluvu nepodpíše, s prácou v rezorte skončí " nemožno vyhodnotiť ako nátlakovú. Ak by navrhovateľka, bez ohľadu na uvedenú vetu, zmluvu vôbec nepodpísala, nemohol by jej dňa 20.12.2012 vzniknúť štátnozamestnanecký pomer. Bolo na zvážení žalobkyne, či zmluvu podpíše alebo nie, avšak žalovaný nemohol uvedenou vetou docieliť samotný podpis, nakoľko je logické, že nepodpísanie zmluvy nemá za následok vznik pomeru. O nátlaku by bolo možné hovoriť jedine vtedy, ak by navrhovateľka podpísala zmluvu, ktorú vôbec nechcela podpísať, ale to by sa potom nedomáhala určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe. Navyše, zo samotného tvrdenia žalobkyne, podľa ktorého mala mať na podpis niekoľko dní od 02.01.2013 do 07.01.2013, vyplýva, že nebola nútená podpísať zmluvu v určitý okamih a v jeden deň bez toho, aby nemala dostatok času na rozmyslenie. Súd preto vyhodnotil tvrdenia žalobkyne za nepreukázane a žalobu za nedôvodnú.
63. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého mala byť dohoda s žalovaným o opakovanej skúšobnej dobe v rozpore s dobrými mravmi. Súd, vychádzal z právneho názoru, že skúšobná doba podľa zákona o štátnej službe zásadne nemá zmluvný charakter, nakoľko začína plynúť momentom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 28 ods. 1 zákona o štátnej službe a na daný prípad nemožno aplikovať § 28 ods. 2 písm. a) a b) zákona o štátnej službe. Štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe žalobkyni vznikol na základe úspešného výberového konania zo dňa 12.12.2012. Ak by žalobkyňa prešla bez výberu z dočasnej do stálej štátnej služby, mohla sa v takomto prípade dohodnúť so zamestnávateľom na vzniku štátnozamestnaneckého pomeru bez skúšobnej doby (§ 28 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe). V danom prípade sa nemôže jednať o opakovanú skúšobnú dobu, nakoľko skúšobná doba v dočasnej štátnej službe vznikla dňa 01.07.2012 a to momentom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, na základe služobnej zmluvy č. XXX/XXXX/OÚ zo dňa 29.06.2012. Ďalšia skúšobná doba bola dôsledkom uzavretia služobnej zmluvy č. XXXX/XXXX/ OÚ zo dňa 18.12.2012. Žalovaný túto skutočnosť nemohol ovplyvniť, lebo plynutie skúšobnej doby v dĺžke tri mesiace nastalo dňa 20.12.2012, teda momentom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe. Uvedenie skúšobnej doby v služobnej zmluve zo dňa 18.12.2012, teda nemožno právne kvalifikovať ako konanie žalovaného, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
64. Súd ďalej ustálil zistil, že žalobkyňa sa počas plynutia skúšobnej doby stala práceneschopnou dňom 14.01.2013. Predĺženie skúšobnej doby zákon o štátnej službe vylučuje. Pripúšťa však predĺženie skúšobnej doby o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Štátnozamestnanecký pomer v tomto prípade vznikol dňa 20.12.2012. Vzhľadom k tomu, že dňa 20.03.2013 bola žalobkyňa práceneschopná, z tohto dôvodu bola predĺžená skúšobná doba o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
65. Štátnozamestnanecký pomer bolo možné počas plynutia skúšobnej zmluvy skončiť, a to písomným oznámením druhej strane. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru skončením v skúšobnej dobe upravuje § 46 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe. V súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe ustálené, že na žalobkyňu sa nevzťahovala ochranná doba podľa § 49 zákona o štátnej službe. Uvedená ochranná doba by sa vzťahovala len na ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a nie na iné spôsoby skončenia pracovného pomeru. Preto žalovaný mohol skončiť štátnozamestnaneckého pomer v skúšobnej dobe napríklad aj počas práceneschopnosti žalobkyne.
66. Žalobkyni bolo zo strany žalovaného doručené písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého v skúšobnej dobe a to dňa 22.04.2013, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na doručenke. Zákon o štátnej službe v § 46 ods. 1 písm. d) výslovne nevyžaduje, aby služobný úrad pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, uvádzal konkrétne dôvody skončenia pomeru. Na platné a účinné skončenie pomeru v skúšobnej dobe postačuje samotný prejav vôle zo strany služobného úradu, z ktorého je nepochybné, že ukončuje pomer so štátnym zamestnancom a skutočnosť, že prejav vôle služobného úradu o skončení pomeru v skúšobnej dobe sa nepochybne dostal do dispozície jeho zamestnanca.
67. Z potvrdenia o štátnej službe zo dňa 15.05.2013 vyplýva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe došlo dňa 15.05.2013.
68. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
69. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia platné a účinné v čase vzniku a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, mal súd v rozsudku zo dňa 17.10.2014 za to, že nebolo preukázané, že by žalovaný porušil niektorú zo svojich povinností v rámci ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru s žalobkyňou v skúšobnej dobe. Vzhľadom na rozhodnutie súdu sa súd nezaoberal osobitne existenciou naliehavého právneho záujmu. Naopak, súd mal za to, že žalovaný preukázal, že žalobkyni počas skúšobnej doby doručil oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe. Pokiaľ ide o samotný obsah oznámenia, žalovaný v ňom uviedol odkazy na konkrétne ustanovenia zákona o štátnej službe a Zákonníka práce. Zákon o štátnej službe však výslovne nevyžaduje, aby služobný úrad pri skočení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe uvádzal v oznámení či už dôvody skončenia pomeru, alebo odkazy na zákonné ustanovenia. Podstata spočíva v oznámení a teda nie v uvedení dôvodov, či odkazov na zákonné ustanovenia. Súd poukázal na to, že žalobca uviedol v oznámení aj odkaz na § 72 Zákonníka práce, avšak § 120 zákona o štátnej službe vylučuje, aby sa na daný prípad aplikovali ustanovenia Zákonníka práce, preto nebolo zo strany odporcu správne uvádzať tento odkaz. Samotný fakt uvedenia odkazu § 72 Zákonníka práce však nemal podľa názoru súdu za následok neplatnosť oznámenia ako takého.
70. Ako bolo uvedené odvolací súd vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia vyslovil nasledovný právny názor.
71. Odvolací súd v prvom rade poukázal na zo, že, v prejednávanej veci s poukazom na § 56 a § 120 zákona o štátnej službe v spojení s § 77 zákonníka práce nie je potrené tvrdiť, či preukazovať naliehavý právny záujem.
72. V ďalšom odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd postupoval a rozhodol správne okrem právne a i skutkovo neodôvodnenému záveru o tom, že § 28 ods.2 zákona o štátnej službe nie je možné na posudzovaný právny vzťah aplikovať, keď pri citácii § 28 ods.2 písm. b/ citovaného zákona uviedol nad jeho rámec zužujúci výklad ("bez výberového konania alebo bez výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe"). Vychádzajúc z vykonaného dokazovania odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že u žalobkyne nebola skúšobná doba ex lege súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou (§ 28 ods. 1 zákona o štátnej službe), ale mohla byť len výsledkom dohody so služobným úradom podľa § 28 ods.2 písm. b/ zákona o štátnej službe. Žalobkyňa bola totiž ku dňu 20.12.2012 prijatá do stálej štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzovala na dočasnú štátnu službu podľa § 17 ods.3 písm. b/ zákona o štátnej službe na tom istom štátnozamestnaneckom mieste, čo vyplýva z porovnania obsahu Služobnej zmluvy č. XXX/XXXX/OÚ zo dňa 29.6.2012, Oznámenia o výsledku výberu zo dňa 13.12.2012 č. XXXXX/XXXX/OÚ/z.XXXXX a Služobnú zmluvu č. XXXX/XXXX/ OÚ zo dňa 18.12.2012). S poukazom na uvedené sa odvolací súd zhodol s názorom žalobkyne o tom, že v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016).
73. Odvolací súd ďalej konštatoval, že charakter dohody o skúšobnej dobe uzavretej podľa § 28 ods.2 zákona o štátnej službe je treba posudzovať podľa § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42 b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods.2 a § 49 Občianskeho zákonníka. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť ďalej skúšobná doba podľa § 28 ods.2 zákona o štátnej službe platne dojednaná po tom, čo už štátnozamestnanecký pomer vznikol, so spätnou platnosťou, ale najneskôr v deň, ktorý bol dojednaný ako deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru (§ 27 zákona o štátnej službe).
74. V prejednávanom prípade má preto posúdenie otázky, kedy došlo k uzavretiu dohody o skúšobnej dobe medzi stranami sporu podstatný právny význam, majúci vplyv na rozhodnutie súdu o uplatnenej žalobe. Súdu prvej inštancie odvolací súd vytkol, že tejto skutočnosti nevenoval potrebnú pozornosť, keď konštatovanie o tom, že "zo strany žalobkyne došlo k podpisu služobnej zmluvy najneskôr dňa 7.1.2013". Pre prijatie úvahy o vecnej a právnej správnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Posúdenie tejto právnej skutočnosti je možné podriadiť pod postup súdu uvedený v § 120 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, kedy mohol súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolaciemu súdu sa preto javí nevyhnutné , pri deklarovaných pochybnostiach o obsahu nedatovaného U. V. (šoféra, ktorý mal žalobkyni doručovať na podpis Služobnú zmluvu č. XXXX/XXXX/OÚ zo dňa 18.12.2012), vykonať jeho výsluch a pokúsiť sa ustáliť medzi stranami sporu sporný deň, v ktorom došlo medzi nimi k uzavretiu dohody o skúšobnej dobe tvoriacej súčasť označenej služobnej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného je možné konštatovať odôvodnenosť námietok žalobkyne o tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 221 ods.1 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016).
75. Odvolací súd v záujme naznačenia ďalšieho postupu súdu prvej inštancie zdôraznil, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu , ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Uvedené znamená, že pokiaľ sa súdu prvej inštancie nepodarí z následne vykonaných dôkazov dospieť k jednoznačnému záveru o dátume uzavretia dohody o skúšobnej dobe medzi stranami sporu, dôkazné bremeno na preukázanie inej skutočnosti, než aká je
uvedená v Služobnej zmluve č. XXXX/XXXX/OÚ zo dňa 18.12.2012, leží na žalobkyni ktorá tvrdí, že k uzavretiu dohody o skúšobnej dobe došlo až začiatkom mesiaca január 2013.
76. Prvostupňový súd vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov predchádzajúce konania, pri viazanosti právnym názorom a procesným postupom uvedeným odvolacím súdom v zrušovacom uznesení v ďalšom konaní vypočul najmä svedka U. V..
77. V súvislosti s výpoveďou svedka U. V., súd zistil, že tento je stále v služobnom pomere so žalovaným. Svedok po zákonnom poučení k prejednávanej veci uviedol, že nevie už presne kedy, ale bolo to niekedy doobeda, dňa 20.12. na pokyn šéfky zaniesol zmluvy pani B., ktorá ich skontrolovala a podpísala. Svedok sa vedel presne vyjadriť, či žalobkyňa zmluvy podpísala, nakoľko ich presný obsah nepoznal, pričom tieto zmluvy následne doniesol naspäť na pracovisko. Iné cesty v daný deň už neabsoloval a nastúpil na dovolenku. V ostatnom si svedok na uvedený deň presne nespomínal. Reakciu žalobkyne uviesť nevedel, ani to, ako dostal príkaz na jazdu. V príkazu na jazdu uviedol, že pravdepodobne túto vykonal na základe pokynu šéfky, asi v ten deň ráno pred jazdou. Presné okolnosti podpísania zmluvy uviesť nevedel. Doručenie malo prebehnúť normálne, mal prísť k žalobkyni do bytu, oznámiť som jej, že má na podpis nejakú obálku od šéfky a túto podpísala a asi preštudovala. Následne išiel ďalej. K absencii záznamu H. v knihe jázd zo dňa 20.12.2012 sa nevedel konkrétne vyjadriť, vždy sa jazdy značili tak ako bolo uvedené v predloženej knihe jázd. K čestnému prehláseniu, ktoré je obsahom spisu sa svedok nevedel vyjadriť, či ho písal sám. Určite však nevedel čo je obsahom listín zásielky, nakoľko doručované listy nečíta. K uvedenému čestnému vyhláseniu sa vôbec nevedel bližšie vyjadriť, avšak uviedol, že sa podpisuje aj tak ako je to uvedené na predmetnom vyjadrení.
78. Žalobkyňa považuje výpoveď svedka na nedôveryhodnú. Má za to, že k doručeniu zmlúv vodičom nedošlo. Poukázala na výpoveď svedkyne O. , ktorá mala služobné zmluvy k dispozícii až 18.12. Podľa názoru žalobkyne boli dôkazy o doručovaní zmlúv žalobkyni predložené súdu účelovo predložené iba v snahe vytvoriť dojem že predmetné zmluvy boli žalobkyni doručené pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru. Vo vzťahu k svojim vyjadreniam, že jej vznikol štátnozamestnanecký pomer ku dňu 20.12.2012, toto neznamená, že k danému dátumu bola podpísaná aj služobná zmluva. Podporne poukázala na výpoveď svedkyne O., ktorá uviedla, že zmluvy je potrebné podpísať do 31.12.2012. Žalobkyňa zotrvala na návrhu na vykonanie dokazovania oboznámením sa s príkazmi na jazdu pre svedka V. a predložením poštovej knihy. Zároveň má za to, že v prípade, že sa nepodarí preukázať presný dátum podpisu služobnej zmluvy (a teda aj deň dohodnutia skúšobnej doby) je potrebné túto skutočnosť vyhodnotiť v prospech žalobkyne, ktorá sa dostala do stavu informačného deficitu z dôvodu absencie riadenej evidencie žalovaného.
79. Žalovaný sa vyjadril k svedeckej výpovedi a námietkam žalobkyne tak, že sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že k podpisu zmlúv nemohlo dôjsť pred dátumom 18.12. nakoľko len týmto dátumom boli zmluvy s opismi štátnozamestnaneckého pomeru dané do dispozície pani O.. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná sama uvádza, že dňa 20.12., podpísala opis štátnozamestnaneckého miesta, ktorý sa podpisuje naraz so služobnou zmluvou. Skutočnosť, žer šofér nezaznamenala presne jazdu pri ktorej doručil zmluvu žalobkyni nepovažuje za podstatnú. K veci ďalej uviedol, že k zmenám štátnozamestnaneckého pomeru došlo ku dňu 19.12.2012 a 20.12.2012 z dôvodu blížiaceho sa konca roka a čerpania dovoleniek.
80. V nadväznosti na vyššie uvedené má súd za to, že nebolo preukázané, že by služobná zmluva bola podpísaná v iný deň ako 20.12.2012. Svedok V. sa vyjadril, že doručoval písomnosti žalobkyni dňa 20.12.2012, obsah čoho síce nepozná. Uvedené je v súlade aj s predloženou knihou jázd, aj keď evidencia nie je exaktná. V ostatnom sa svedok vyjadril nevedel.
81. Za daného stavu má súd preukázané, že k podpisu zmluvy, ktorej súčasťou bola aj dohoda o skúšobnej dobe došlo dňa 20.12.2012. Túto skutočnosť má súd za preukázanú výsluchom svedka V., podporenú záznamom v knihe knihy jázd a dátumom na opise štátnozamestnaneckej činnosti, kde je uvedený dátum podpisu žalobkyňou 20.12.2017. Zo s Služobnej zmluvy č. XXXX/XXXX/OÚ zo dňa 18.12.2012 nevplýva iný dátum je podpisu, prípadne neskorší ako 20.12.2012. V tomto prípade je tvrdenie žalobkyne, že zmluvu mala podpísať niekedy medzi 2.1.2013 a 7.1.2013 osamotené, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi. Tiež nie je súdu zrejmé, prečo za danej situácie nebol dátum podpisu, prípadne prevzatia písomností súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom žalobkyne
opatrený iným údajom o doručení (napríklad uvedeným krátkeho: prevzala dňa ....) alebo podpísaní týchto dokumentov. Aj v prípade žalovaným tvrdeným priebehom podpisu služobnej zmluvy, aj v prípade priebehu tvrdeným žalobkyňou nebol na žalobkyňu vyvíjaný žiaden nátlak a dokonca ani prítomná žiaden nadriadený, či iná osoba, ktorá by na ňu potenciálne v tomto smere mohla vplývať. 82. K súdom odmietnutému návrhu na vykonanie dokazovania vyžiadaním a oboznámením poštovej knihy a príkazmi na jazdu súd v krátkosti uvádza, že tieto dôkazy nemajú akým spôsobom bližšie prispieť k ustáleniu presného dátumu podpisu zmluvy v zmysle uznesenia odvolacieho súdu. K údajom o jazdách sa súd už vyjadril vyššie, k vykonaniu jazdy sa vyjadril aj vypočutý svedok, ďalšie dokazovanie v tomto smere pokladá súd za nadbytočné. Rovnako dokazovanie oboznamovaním záznamu poštovej knihy pokladá súd za nadbytočné. Žalobkyňa uviedla, že predmetný dôkazom je možné preukázať, že podpísané služobné zmluvy boli do Bratislavy zaslané až podpise poslednej a to dňa 7.1.2013. Tento dôkaz však nie je spôsobilý potvrdiť ani vyvrátiť konkrétny deň podpísania služobnej zmluvy žalobkyňou. Zároveň je potrebne uviesť, že interval, v ktorom k podpisu zmluvy malo dôjsť, t.j. medzi 18.12.2012 a 7.1.2013, ani nebol vzťahom na tvrdenia a vyjadrenie strán sporný.
83. S poukazom na vyššie uvedené doplnenie dokazovania a právny názor odvolacieho súdu (uvedený v odsekoch 72 až 75) má súd za to, skúšobná doba bola dohodnutá v súlade s § 28 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe, teda platne. V súvislosti s už ustálenými skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu v rámci prvostupňového ako aj odvolacieho konania, ako je to vyššie opísané, dospel súd k záveru, že došlo k platnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v založeného služobnou zmluvou zo dňa 18.12.2012, č. XXXX/XXXX/OÚ, medzí žalobkyňou a žalovaným a to v skúšobnej dobe dňom 15.5.2013. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.
84. Záverom súd len v stručnosti uvádza, že po v priebehu konania došlo k rozšíreniu žaloby o nárok na náhradu mzdy vo výške 6.3.75,29 eur. Tento nárok má predstavovať rozdiel medzi mzdou a náhradou mzdy, ktorá bola žalobkyni poskytovaná po skončení štátnozamestnaneckého pomeru a zárobkom, ktorý by jej patril v prípade, že by k (tvrdenému) neplatnému skončeniu pracovného pomeru a medzi stranami nebol rozporovaný, avšak vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol sa bližšie týmto nárokom nezaoberal.
85. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
86. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
87. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
88. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
89. S poukazom na § 255 ods. 1 CSP vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak zástupca žalovanej na pojednávaní náhradu trov konania výslovne nežiadal. Súd preto s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP a § 257 CSP, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, napriek absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia