Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-233-2017.pdf
PDF · 102.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/233/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkýň 1/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. XXXX/X, 2/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., H. cesta XX, 3/ V.. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. XXXX/X, zastúpeným N.. D. Q., advokátom so sídlom v T. I. nad D., J. R. XX proti žalovaným 1/ I.. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., R. XXXX/X, 2/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., B. XXX/X, 3/ S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobkýň 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. novembra 2016, č. k. 3C/121/2015-144, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/, 2/, 3/ n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkýň 1/ až 3/, ktorou sa domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty do domu súp. č. XXX cez pozemok parc. č. XX/X zapísanom na LV č. XX, k.ú. W., parc. č. XX/X zapísanom na LV č. XXX k.ú. W. a zriadenia vecného bremena spočívajúceho v povinnosti žalovaných „strpieť uloženie vodovodnej šachty a letnej kuchyne a ich neobmedzeného užívania“. Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyne a žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý v prevažnej časti stojí na parcele č. XX, ktorá je tiež v ich spoluvlastníctve a časť domu stojí na pozemku parc. č. XX/X, ktorej spoluvlastníčkami žalobkyne nie sú, táto je spoluvlastníctvom teda len žalovaných 1/, 2/. Užívanie spoločného domu majú žalobcovia a žalovaní 1/ a 2/ upravené tak, že pôvodnú časť domu stojaceho na parcele č. XX užívajú žalobcovia a jeho prístavbu (prístavba je spojená s pôvodnou časťou) ako vyplýva z kópie z katastrálnej mapy a geometrického plánu z roku 2009, ale aj z výpovedí strán, nachádzajúcu sa čiastočne aj na parcele č. XX/X, užívajú žalovaní 1/ a X/. Dom má jednu spoločnú strechu (pôvodná časť a prístavba), do oboch častí domu sú samostatné vchody, a to z dvora, ktorý je z prevažnej časti vytvorený na parcele č. XX/X a do časti užívanej žalobkyňami je aj ďalší vchod zo zadnej časti domu, na ktorú je prístup z priľahlej parcele č. XX. Tento pozemok, ktorý je záhradou, je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň a žalovaných. Prístup do domu je teda jednak cez parcelu č. XX/X, ale aj cez priľahlý pozemok parc. č. XX. Žalobkyne teda majú zabezpečený prístup do domu aj iným spôsobom ako po pozemkoch parc. č. XX/X a XX/X, a to po pozemku parc. č. XX, ktorého sú spoluvlastníčkami a ktorý teda z tohto titulu môžu využívať aj na prechod do domu. Aj tento pozemok je tak ako aj parc. č. XX/X a XX/X verejne prístupný z komunikácie, ktorá je vo vlastníctve obce. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že prístup po pozemku parc. č. XX/X by bol pre ne vhodnejší, pretože si ho upravili a vybetónovali. Urobili tak bez súhlasu žalovaných, čím zasiahli do ich vlastníckych práv. Takýmto spôsobom si mohli
vyriešiť prístup zo zadnej časti, ktorá je v súčasnosti len trávnatou plochou. Súd tiež zdôraznil, že každé obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú náhradu. Z týchto dôvodov súd zamietol ako nedôvodný prvý žalobný petit. Ako neopodstatnenú súd prvej inštancie zamietol aj druhú časť žaloby, ktorou sa žalobkyne domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v povinnosti žalovaných „strpieť uloženie vodovodnej šachty a letnej kuchyne a ich neobmedzeného užívania“. Súd predovšetkým poukázal na znenie ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že vecné bremeno za podmienok v ustanovení uvedených je možné zriadiť len ako právo cesty cez cudzí priľahlý pozemok, nie ako vecné bremeno spočívajúce „v uložení vodovodnej šachty a letnej kuchyne“. Naviac rozhodnutie o zriadení vecného bremena má konštitutívny charakter, teda vecné bremeno sa rozhodnutím súdu iba konštituuje, povinnosť strpenia vzniká až vykonateľnosťou rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaní 1/, 2/ náhradu trov konania nežiadali priznať a žalovanému 3/ preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne 1/ až 3/, domáhali sa jeho zmeny tak, že ich žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Dôvodili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. V odvolaní uviedli, že od smrti ich starého otca N. N., teda od roku XXXX až doteraz užívajú a spravujú dom súp. číslo XXX, postavený na parc. č. XX a letnú kuchyňu na parc. č. XX/X, ktorá sčasti stojí aj na parc. č. XX/X. Rovnako zabezpečujú opravu poškodených častí na dome a letnej kuchyni, obhospodarujú záhrady na parc. č. XX a XX. Prístup k nehnuteľnosti - domu súp. č. XXX je zabezpečený cez bránu a dvor na parc. č XX/X, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Takisto je na parc. č. XX/X a 13/2 postavená aj letná kuchyňa patriaca k domu súp. č. XXX a nachádza sa tu aj vodovodná šachta. Poukázali na to, že ako podielové spoluvlastníčky uvedeného domu, ako aj ich právni predchodcovia, využívali na prístup k uvedenej stavbe domu bránu, ktorá stojí na parc. č. XX/X a sú toho názoru, že k uvedenej stavbe neexistuje iný priamy prístup. Rovnako sa využíva aj vodovodná šachta, prostredníctvom ktorej sa dodávala a stále dodáva voda do stavby a letnej kuchyne. Zdôraznili, že aj samotná stavba (dom súp. č. XXX) je sčasti postavená na parc. č. XX/X a v podstate neexistuje žiadna dohoda súčasných spoluvlastníkov o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, pričom radi by užívali celú nehnuteľnosť, čomu však bráni žalovaná 1/. Prechodom cez parc. č. XX/X nikdy nedochádzalo a ani nedochádza k akémukoľvek obmedzovaniu práv žalovaných 1/ a 2/ a využívaním vodomernej šachty a letnej kuchyne, rovnako nikdy nedochádzalo k akémukoľvek obmedzovaniu práv žalovaných 1/ až 3/. Mali za to, že zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok parc. č. XX/X a v povinnosti žalovaných 1/ až 3/ strpieť uloženie vodovodnej šachty a letnej kuchyne, v minimálnej miere zasiahne do práv žalovaných 1/ až 3/. Nevyhnutný prechod cez parc. č. XX/X je trasovaný tak, že neobťažuje žalovaných 1/ a X/, ide o najhospodárnejšie riešenie a splní hlavný účel, teda prístup žalobkýň 1/ až 3/ na verejnú komunikáciu. Ďalej uviedli, že žalovaní 1/ a 2/ prakticky nevyužívajú dom súp. č. XXX, teda ani nedochádza k stretávaniu sa žalobkýň a žalovaných 1/ a 2/, a na trase navrhovaného nevyhnutného prechodu sa nenachádzajú na nehnuteľnosti žiadne okná. Súdom prvej inštancie konštatovaný možný prístup žalobkýň 1/ až 3/ k stavbe, teda vybudovanie prístupu cez parc. č. XX a XX, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú okrem nich taktiež žalovaní 1/ a 2/, by nebolo možné realizovať bez výrazných stavebných úprav na nehnuteľnosti - dome súp. č. XXX. V tejto súvislosti uviedli, že na realizáciu stavebných úprav by sa vyžadoval jednak súhlas žalovaných 1/ a 2/ a jednak by sa mali podieľať aj na nákladoch týchto úprav, keďže sú podielovými spoluvlastníkmi domu na parc. č. XX a XX. Z dôvodu zlých vzťahov by získanie tohto súhlasu a finančného príspevku na vybudovanie od žalovaných 1/ a 2/ bolo nereálne. Čo sa týka konštatovania súdu prvej inštancie, že vecné bremeno je možné zriadiť len ako právo cesty cez cudzí priľahlý pozemok, nie ako vecné bremeno spočívajúce v uložení vodovodnej šachty a letnej kuchyne, uviedli, že v zmysle § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, vecné bremena obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť. Na základe tohto ustanovenia vyslovili názor, že súd nesprávne právne posúdil vec a že je možné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalovaných 1/ až 3/ strpieť uloženie vodovodnej šachty a letnej kuchyne. Zriadenie vecných bremien požadujú bezodplatne z dôvodu, že boli bez akejkoľvek náhrady obmedzené ich vlastnícke práva zo strany žalovaných 1/ a 2/, jednak svojvoľným odpojením od spoločných elektrických hodín, následným svojvoľným odpojením hodín od spoločného verejného vodovodu s nutnosťou náhradného riešenia situácie so značnými finančnými nákladmi, ktoré im žalovaní 1/, 2/ spôsobili.
3. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň 1/ až 3/ navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že žalobkyne 1/ až 3/ protizákonne užívali a užívajú celú parc. č. XX/X a časť parc. č. XX/X od smrti starého otca N. N.. Letnú kuchyňu na parc. č. XX svojvoľnej vymurovali a prilepili na susedov dom - parc. č. XX/X, pričom z vodovodnej šachty nedovolene odviedli vodu do letnej kuchyne a túto odoberali bez platenia. Ďalej uviedla, že po smrti starého otca N. N. žalobkyne nemali právo prechodu cez parc. č. XX, ich prechod cez parc. č. XX je neoprávnený, pričom žalobkyne nepoznajú svoje hranice, povymieňali zámky na nehnuteľnostiach, čím ju značne obmedzovali. Letná kuchyňa nepatrí žalobkyniam 1/ až 3/, napriek tomu ju vymurovali, užívali, dokonca zamykali bez akéhokoľvek súhlasu. Ďalej uviedla, že reálnymi dôkazmi bolo preukázané, že žalobkyne majú prístup do domu súp. č. XXX cez pozemok parc. č. XX. Pokiaľ ide o vodovodnú šachtu, plánuje posunúť túto šachtu k verejnej komunikácii a zaviesť si druhú vodovodnú hadicu do domu z parc. č. XX/X, nakoľko pôvodnú im žalobkyne zabetónovali, studňu zablokovali. Uviedla, že žalobkyne si situáciu s vodou môžu riešiť uložením šachty na parc. č. XX vedľa domu, alebo naraziť studňu v záhrade parc. č. 11, ktorá je spoločná a dohodou rozdelená.
4. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň 1/ až 3/ uviedol, že žalobkyne majú zabezpečený prístup k rodinnému domu cez parc. č. XX z verejnej komunikácie bez problémov a nemusia vynakladať žiadne finančné náklady, ako to tvrdia v odvolaní. Uviedol, že žalobkyňa 1/ si bez jeho súhlasu navozila hlinu na jeho parcelu, sadí na ňu, pričom celá časť steny jeho rodinného domu je mokrá. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v strpení uloženia vodovodnej šachty uviedol, že so žalobou žalobkýň nesúhlasí. Šachta sa nachádza v blízkosti jeho domu, v minulosti bola v uvedenej šachte porucha a voda mu tiekla pod dom, do záhradky a po verejnej komunikácii. Na základe rozhodnutia starostu obce W. sú povinní majitelia nehnuteľností, ktorý ju denne neobývajú, povinní vodovodné šachty premiestniť. Nesúhlasil ani so zriadením vecného bremena spočívajúceho v povinnosti strpieť užívanie letnej kuchyne. Letná kuchyňa je prilepená na stenu jeho domu, svoj dom nemôže opravovať, nemôže opravovať strechu, nakoľko letná kuchyňa zasahuje na jeho stranu.
5. Žalobkyne 1/ až 3/ v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných uviedli, že ich právny predchodca N. N. si želal, aby dedičstvo po ňom bolo rozdelené na polovicu, na dcéru Z. N. a syna C. N.. G. C. N. sa po smrti svojho otca N. N. slobodne a dobrovoľne rozhodol vrátiť svojej sestre Z. N. jej časť dedičstva po rodičoch darovacou zmluvou zo XX.XX.XXXX. Toto dobrovoľné prinavrátenie dedičstva sestre Z. N. rodina C. N. a jeho deti do dnešného dňa nedokážu prijať. Mali za to, že zmluva z XX.XX.XXXX nebola napísaná vlastnou rukou N. N. s úmyslom darovať synovi celé dedičstvo, ale bola napísaná synom C. N. s úmyslom získať celé dedičstvo pre seba. Cítia sa oprávnenými spoluvlastníčkami parc. č. XX, nakoľko predchádzajúce právne úkony považuje za absolútne neplatné. Spochybnili spoluvlastnícke právo žalovaného 3/ k časti parc. č. XX, pričom k jeho tvrdenia, že nemôže svoj rodinný dom opravovať uviedli, že žalovaný 3/ chce rodinný dom predať, takže ho nemieni ani opravovať. Zotrvali na všetkých svojich vyjadreniach a žiadali, aby ich žalobe bolo vyhovené.
6. Žalovaná 1/ vo svojej duplike k vyjadreniam žalobkýň 1/ až 3/ uviedla, že darovacia zmluva z roku 1965 uzavretá medzi C. N. a N. N. je platným právnym úkonom. Po smrti starého otca N. N. bol C. N. donútený previesť na svoju sestru Z. N. polovicu nehnuteľností, okrem parc. č. XX. Uviedla, že so žalobkyňami má vážne nezhody v užívaní nehnuteľností.
7. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň 1/ až 3/ nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že pokiaľ ide o prvý žalobný petit, ktorým sa žalobkyne 1/ až 3/ domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty tým, že z ust. § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty môže súd zriadiť len vtedy, ak si vlastník, resp. spoluvlastník stavby nemôže prístup k nej zabezpečiť inak, teda buď priamo z verejnej komunikácie, alebo po priľahlých pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve, resp. spoluvlastníctve. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyne 1/ až 3/ majú zabezpečený prístup do domu aj iným spôsobom ako po pozemkoch parc. č. XX/X a XX/X a to po pozemku parc. č. XX, ktorého sú spoluvlastníčkami a ktorý teda z tohto titulu môžu využívať aj na prechod
do domu. Aj tento pozemok - parc. č. XX je tak ako aj parc. č. XX/X a parc. č. XX/X verejne prístupný z komunikácie, ktorá je vo vlastníctve obce. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že prístup po pozemku parc. č. XX/X by bol pre žalobkyne vhodnejší, pretože si ho upravili a vybetónovali, urobili tak však bez súhlasu žalovaných, čím zasiahli do ich vlastníckych práv. Pokiaľ ide o druhý žalobný petit, ktorým sa žalobkyne 1/ až 3/ domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v uložení vodovodnej šachty a letnej kuchyne na pozemkoch parc. č. XX/X a XX/X, súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že vecné bremeno za podmienok v ustanovení Občianskeho zákonníka uvedených je možné zriadiť len ako právo cesty cez cudzí priľahlý pozemok, nie ako vecné bremeno spočívajúce v uložení vodovodnej šachty a letnej kuchyne. Naviac rozhodnutie o zriadení vecného bremena má konštitutívny charakter, teda vecné bremeno sa rozhodnutím súdu iba konštituuje, povinnosť strpenia vzniká až vykonateľnosťou rozsudku.
9. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkýň 1/ až 3 uvádza nasledovné:
10. Podľa § 151o ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (ods.). Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľností, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto práva aj ďalším osobám (ods.2). Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (ods. 3).
11. Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcim vecným bremenám sú v zákone uvedené taxatívne. Zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv. Ustanovenie umožňujúce takýto zásah nemožno vykladať extenzívne. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Ak má vlastník stavby možnosť prístupu ku stavbe inak, bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp. výhodnejší, nie je významná.
12. Vo vzťahu k prvému žalobnému petitu súd prvej inštancie správne právne posúdil, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty nemožno zriadiť vtedy, ak si vlastník, resp. spoluvlastník stavby môže prístup k nej zabezpečiť inak, teda buď priamo z verejnej komunikácie alebo po priľahlých pozemkoch, ktoré sú v jeho spoluvlastníctve. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyne 1/ až 3/ a žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý stojí v prevažnej časti na parc. č. 12, ktorá je tiež v ich spoluvlastníctve a časť domu stojí na pozemku parc. č. XX/X, ktorej spoluvlastníčkami žalobkyne nie sú, táto je spoluvlastníctvom len žalovaných X/, 2/. Prístup do rodinného domu majú žalobkyne 1/ až 3/ zabezpečený jednak cez parc. č. XX/X, ale aj cez priľahlý pozemok parc. č. XX, ktorého sú spoluvlastníčkami, a ktorý pozemok je verejne prístupný z miestnej komunikácie. Vzhľadom k tomu, že žalobkyne 1/ až 3/ majú zabezpečený prístup do rodinného domu cez parc. č. XX, nebolo možné žalobe o zriadenie práva cesty vyhovieť. Tá skutočnosť, že žalobkyne dlhodobo využívajú parc. č. XX/X ako prístupovú cestu k svojmu domu a že tento prístup si upravili a vybetónovali, nie je dôvodom na obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných zriadením vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že medzi stranami sporu sú dlhoročné nezhody súvisiace s výkonom ich spoluvlastníckych práv a povinností k nehnuteľnosti, je zrejmé, že žalobkyne 1/ až 3/ si prístup po pozemku parc. č. XX/X upravili a vybetónovali bez súhlasu žalovaných 1/, 2/, čím porušili ich vlastnícke práva. Žalovaní 1/,
2/ sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XX/X a tá skutočnosť, že v minulosti právni predchodcovia strán sporu boli podielovými spoluvlastníkmi pozemkov okrem iných aj parc. č. XX/X, neoprávňuje žalobkyne 1/ až 3/ zasahovať do vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/ k parc. č. XX/X. Samotná skutočnosť, že prístup žalobkýň 1/ až 3/ cez pozemok parc. č. XX/X a XX/X je pre ne pohodlnejší, resp. výhodnejší, alebo že žalobkyne musia vykonať stavebné úpravy na zabezpečenie prístupu do domu po pozemku parc. č. XX, nemá pre rozhodovanie súdu význam. Odvolacie námietky žalobkýň 1/ až 3/ o vlastníckych a užívacích vzťahoch ich právnych predchodcov k dotknutým pozemkom boli pre posúdenie uplatneného nároku žalobkýň právne irelevantné a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaní 1/, 2/ sú zapísaní v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX ako podieloví spoluvlastníci parc. č. XX/X a žalovaný 3/ je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX ako výlučný vlastník parc. č. XX/X k. ú. W.. Údaje o právach k nehnuteľnostiam sú v zmysle § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) záväzné, ak sa nepreukáže opak. Preto za daného stavu odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobkýň 1/ až 3/ za nedôvodné.
13. Pokiaľ ide o druhý žalobný petit, ktorým sa žalobkyne 1/ až 3/ domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v uložení vodovodnej šachty a letnej kuchyne na pozemkoch parc. č. XX/X a XX/X, správne súd prvej inštancie uviedol, že vecné bremeno je možné vzhľadom na ust. § 151o Občianskeho zákonníka zriadiť len ako právo cesty cez cudzí priľahlý pozemok, nie ako vecné bremeno spočívajúce v uložení vodovodnej šachty a letnej kuchyne. V tejto časti žalobného petitu žaloba na zriadenie vecného bremena nemá svoj právny základ upravený v ust. § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyne vymedzili druhý žalobný petit tak, že sa domáhali zriadenia vecného bremena a preto bolo úlohou súdu zaoberať sa len existenciou zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym, pretože sa ním zriaďuje hmotno-právny vzťah, ktorý tu dosiaľ nebol. Konštitutívne rozhodnutie teda nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti, pričom k takémuto zásahu je potrebné výslovné ustanovenia zákona, ktorý výnimočne dovoľuje súdu z podnetu žalobcu zasiahnuť do súkromných práv a povinností. V iných prípadoch, než ktoré sú upravené v zákone, nemôže súd svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby vzhľadom na okolnosti prípadu by sa javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho riešeniu. Súd môže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno iba v troch prípadoch: 1/ podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti; 2/ pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka; 3/ podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka kedy môže súd na návrh vlastníka stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. V danej veci sa žalobkyne domáhali zriadenia vecného bremena v ich prospech spočívajúceho v uložení vodovodnej šachty a letnej kuchyne, ktoré nie je možné subsumovať pod žiaden z vyššie uvedených prípadov, kedy je súd oprávnený svojim konštitutívnym rozhodnutím zriadiť vecné bremeno. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu žalobkýň 1/ až 3/ v tejto časti ako nedôvodnú pre neexistenciu zákonného predpokladu zriadenia vecného bremena požadovaného žalobkyňami v žalobe rozhodnutím súdu, zamietol.
14. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/ až 3/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalovaným preukázateľne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).