Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-15C/155/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému F. O., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom N., Z. XX, t.č. Q. N., Y. 5, o zaplatenie 472,44 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 189,73 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti 83,71 EUR z a s t a v u j e .

Súd žalobu v častiny 199,- EUR a príslušenstva z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným na Okresný súd Trnava dňa 17.5.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 472,44 EUR a úrokov z omeškania vo výške 8,75 %, resp. 8,50 a 8,25 % od splatnosti každej omeškanej faktúry. Skutkovo svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. uzatvorila dňa XX.X.XXXX so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Spoločnosť poskytla žalovanému telekomunikačné služby a tieto mu vyúčtovala. Žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 83,71 EUR splatnú 25.4.2013, fa č. XXXXXXXXXX na sumu 90,90 EUR splatnú 25.5.2013, fa č. XXXXXXXXXX na sumu 66,91 EUR splatnú 25.6.2013, fa č. XXXXXXXXXXXX na sumu 31,92 EUR splatnú dňa 25.7.2013 a fa č. XXXXXXXXXX na zmluvnú pokutu 199,00 EUR splatnú 25.3.2014. Spoločnosť Slovak Telecom a.s. ako postupca túto pohľadávku z neuhradených faktúr Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 20.11.2014 postúpila na žalobcu. K žalobe pripojil listiny, na ktoré sa v návrhu odvoláva - Zmluvu, Dodatok, Všeobecné obchodné podmienky, faktúry, Zmluvu o postúpení pohľadávok. Vec bola dňa 7.6.2016 postúpená Okresnému súdu Bratislava V ako súdu miestne príslušnému na konanie.

2. Podaním doručeným súdu dňa 24.8.2016 žalobca vzal žalobu v časti 83,71 EUR späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na žalobe zotrval v časti 388,73 EUR a príslušenstva ako uplatnil v žalobe.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk do ÚVTOS dňa 12.3.2018, nevyjadril, skutkové tvrdenia v žalobe nenamietal.

4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

6. V danej veci oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 23.4.2018.

7. Súd vykonal dokazovanie listinami pripojenými k žalobe a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.X.XXXX, Dodatkom k zmluve, faktúrami v počte 5, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej telefónnej služby, Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. (ďalej len Podnik) a žalovaný (ďalej len Účastník) uzatvorili dňa XX.X.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na účastnícky program „PODLA SEBA 3 NAJ N“ s pridelením telefónneho čísla XXXX XXX XXX.

9. V ten istý deň uzatvorili Dodatok k tejto k zmluve. Predmetom Dodatku je záväzok Účastníka, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo deaktivovať službu, odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany Účastníka ... (ods. 2.). Podľa ods. 4. V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v ods. l dodatku a následnej deaktivácie služby je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 199,00 EUR...

10. Cenu za služby, hovorné a ďalšie poplatky Podnik vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie 8.3.2013 - 7.4.2013 vo výške 83,71 EUR splatnou 25.4.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie 8.4.2013 - 7.5.2013 vo výške 90,90 EUR splatnou 25.5.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie 8.5.2013 - 7.6.2013 vo výške 66,91 EUR splatnou 25.6.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie 8.6.2013 - 7.7.2013 vo výške 31,92 EUR, splatnou 25.7.2013. T. č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2014 vyúčtoval Podnik žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 199,00 EUR, splatnú 25.3.2014.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila svoje pohľadávky z nezaplatených faktúr na žalobcu. V Prílohách (v počte 5) k Zmluve o postúpení pohľadávok sú pohľadávky špecifikované na základe vystavených faktúr, ktoré neboli uhradené v lehote splatnosti.

12. Podľa § 488 občianskeho zákonníka (ďalej len záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 544 ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Výška pokuty nie je zákonom limitovaná; nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 ods. 1 OZ, ktorý hovorí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 524 veriteľ môže postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

13. Z obsahu listín v spise je nesporné, že strany Zmluvu uzatvorili v zmysle § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK) a že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len Všeobecné podmienky).

Podľa § 44 ods. l ZEK zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;

V § 44 ods. 2 ZEK sú vymenované podstatné náležitosti zmluvy, o i. popis poskytovaných služieb druh verejnej služby, miesto jej poskytovania, cena za službu, čas trvania zmluvy a i.

Podľa § 43 ods. l písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) ZEK podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

14. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi na základe zmluvy došlo k záväzkovému vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia v súlade so zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách; predchodca žalobcu poskytovať služby v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný za poskytnuté služby zaplatiť.

15. Predchodca žalobcu uzatvoril zmluvu s fyzickou osobou, nie podnikateľom, zmluva bola uzatvorená po 1.4.2004, svojím charakterom je občianskoprávnou zmluvou a spĺňa všetky znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. občianskeho zákonníka (OZ).

16. Podľa § 53 ods. l Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná zmluvná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 5 smernice V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

18. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam a jej cieľom je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný ako spotrebiteľ nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

19. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, súd považoval návrh žalobcu za dôvodný len čiastočne. Mal za preukázané, že žalovaný nesplnil svoj záväzok, keď predchodcovi žalobcu nezaplatil platby za dodané a vyfaktúrované služby, na ktoré sa v zmluve zaviazal. Preto súd návrhu v tejto časti vyhovel a žalovaného na zaplatenie tohto dlhu za poskytnuté služby na základe faktúr v celkovej výške 189,73 EUR zaviazal.

20. V časti istiny 83,71 EUR (faktúra splatná dňa 25.4.2013) súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 zastavil, keď v tejto časti bola žaloba vzatá späť.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výška je určená v súlade s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Žalovaný sa dostal do omeškania, keď úhrady nevykonal v lehote splatnosti faktúr. Z omeškaných faktúr splatných 25.5.2013, 25.6.2013 a 25.7.2013 žalobca požadoval úrok vo výške 8,50 % , tento požadovaný úrok presahuje zákonnú výšku 5,50 %, preto súd nárok v časti príslušenstva zamietol.

22. Žalobca požadoval zmluvnú pokutu vo výške 199,00 EUR, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou zo dňa 7.3.2014. Je zrejmé, že ju uplatňuje preto, lebo je uvedená v dodatku k zmluve. Podľa názoru súdu však zmluvnú pokutu, s ohľadom na spôsob uzatvárania zmluvy a dodatku k nej možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Zmluva a Dodatok má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami, sú vyhotovené drobným, takmer nečitateľným písmom, kde predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý o rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvára zmluvy s veľkým počtom zákazníkov, len do predtlače doplňuje údaje o žalovanom

- spotrebiteľovi, údaje o druhu služby, údaj o dobe viazanosti a výške zmluvnej pokuty. Je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a dodatku, t.z. nemal možnosť vyjednávať a dosiahnuť zmenu v dodávateľom určených podmienkach a ak chcel s ním vstúpiť do zmluvného vzťahu, bol nútený prijať ním vopred stanovené podmienky, ktoré zakladajú značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, pričom uvedené ustanovenia o zmluvnej pokute v žiadnom prípade nemožno považovať za individuálne dohodnuté. Treba tiež poznamenať, že spotrebiteľ, ktorý má záujem vlastniť mobilný telefón a využívať služby elektronickej komunikácie nemá veľmi na výber (úplnú zmluvnú voľnosť), či zmluvu s vopred určenými podmienkami s navrhovateľom uzatvorí, prípadne sa rozhodne uzatvoriť zmluvu s iným poskytovateľom týchto služieb, pretože je všeobecne známe, že aj ostatní mobilní operátori postupujú obdobne. Objektívne je tak slabšou stranou pri uzatváraní zmluvy o pripojení.

23. V prejednávanej veci, podľa názoru súdu, pre prípad porušenia žalovaného povinnosti zaplatiť za poskytnuté služby riadne a včas, sú dostatočné majetkové sankcie - úrok z omeškania, na ktorý má dodávateľ ako veriteľ zákonný nárok podľa § 517 občianskeho zákonníka, rôzne poplatky a sankcie za omeškanie, ktoré dodávateľ podľa vlastných sadzobníkov aj uplatňuje, prípadne aj dojednanie o zmluvnej pokute podľa § 544 OZ, avšak, aby táto dohoda nebola v rozpore s ustanovením § 3 OZ, primeraná by bola len do výšky pohľadávky, ktorá sa má zmluvnou pokutou zabezpečiť. Zmluvná pokuta, tak, ako bola dohodnutá v predmetnom dodatku k zmluve v podstate zabezpečuje záväzok žalovaného zotrvať s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou na dobu neurčitú a počas celého tohto obdobia odoberať len dohodnuté služby. Je dohodnutá v paušálnej sume, bez ohľadu na to, o aké porušenie pôjde; hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení. Uvedená zmluvná pokuta zaväzuje účastníka k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 24 mesiacov a to bez ohľadu na to, či k porušeniu povinnosti zo strany účastníka dôjde na začiatku doby viazanosti alebo krátko pred jej skončením, úplne vylučuje možnosť spotrebiteľa počas doby viazanosti zákonným spôsobom zmluvu vypovedať, resp. od nej odstúpiť alebo dohodou zmeniť obsah zmluvy,

napr. znížiť rozsah odoberaných služieb. Uvedené paušálne ustanovenie o zmluvnej pokute v danom prípade spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého poškodzuje. Treba tiež povedať, že predchodca žalobcu ako osoba dlhodobo podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľom a preto sa od neho očakáva, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať poctivo. Poctivému správaniu by nasvedčovalo aj to, že zmluvu so spotrebiteľom uzatvorí tak, aby táto bola pre neho zrozumiteľná. V danom prípade Zmluva aj Dodatok sú vyhotovené v takmer nečitateľnej forme s množstvom odkazov na všeobecné obchodné podmienky, cenníky a pod. Zásadným nedostatkom však je, že zmluvná pokuta bola v zmluve určená paušálne, v podstate ako sankcia pre prípad, že dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti - nebola dohodnutá pre prípad porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty nie je nijako zdôvodnená. Dodávateľovi nič nebránilo, aby návrh zmluvy resp. dodatkov formuloval jasne a zrozumiteľne, vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute tak, aby spotrebiteľovi bolo zrejmé aké porušenie povinnosti má za následok zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. aby bola zdôvodnená výška pokuty. V danom prípade súd vzhľadom na uvedené nepovažuje ustanovenie o zmluvnej pokute za individuálne dojednané; tak ako je uvedené v zmluve považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá poškodzuje spotrebiteľa a teda je v zmysle § 53 ods. 4 neplatná.

24. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za nedôvodný, tomuto nároku ochranu nepriznal a preto žalobu v tejto časti 199,00 EUR zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. V danej veci mali obidve strany úspech len čiastočný, pričom žalobca v menšej miere, preto súd vyslovil, že žiadna strana nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prevej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 odsek 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonania exekúcia podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.