Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-184-2017.pdf
PDF · 88.42 KB
Case nature
Subarea
25Co/184/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: K. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa I. K. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Beáta Slováková, so sídlom Dunajská Streda, Ádorská 41, proti žalovanému: L. G., nar. XX.X.XXXX, adresa I. K. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/22/2011-445 zo dňa 26.6.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/22/2011-487 zo dňa 12.6.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .
II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením, v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobkyne titulom trov právneho zastúpenia v sume 3.508,85 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ďalej je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.966,00 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a tiež je povinný zaplatiť trovy konania titulom znalečného vo výške 548,63 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. Žalovanému bolo napadnuté uznesenie doručené poštou do vlastných rúk dňa 10.7.2015. Dňa 24.7.2015 (do 15 dní od doručenia uznesenia zo dňa 26.6.2015, č.k. 5C/22/2011-445 žalovanému, čoho možno vyvodiť, že napáda práve uvedené rozhodnutie) žalovaný podal osobne na Okresnom súde Dunajská Streda písomné podanie označené ako „Odvolanie“, v ktorom uviedol, že podáva odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v ktorom podaní zoširoka a nejasne prezentoval svoj postoj k sporu vo veci samej, okolnosti vzťahujúce sa k procesnému postupu sudkyne v konaní vo veci samej a všeobecne aj k právnemu systému.
3. Uznesením č. k. 5C/22/2011-452 zo dňa 4.2.2016, žalovanému doručenému do vlastných rúk dňa 3.2.2016, bol žalovaný súdom prvej inštancie správne vyzvaný, aby v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia podľa poučenia odstránil súdom popísané nedostatky podaného odvolania (v čom rozhodnutie zo dňa 26.6.2015, č.k. 5C/22/2011-445 alebo postup súdu napáda, nech uvedie všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu a tiež určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný petit a súčasne odvolateľa poučil, že v prípade ak vady odvolania neodstráni, odvolací súd odvolanie odmietne.
4. Na výzvu súdu prvej inštancie uznesením č.k. 5C/22/2011-452 zo dňa 4.2.2016, žalovaný reagoval podaniami doručenými Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 1.3.2016 a 2.3.2016. V uvedených podaniach opakovane uvádza skutočnosti netýkajúce sa uznesenia zo dňa 26.6.2015, č.k.
5C/22/2011-445. V poradí prvom podaní žalovaný uvádza, že oznamuje, že doplniť po tom všetkom čo je v spisoch k tejto veci už netreba nič a rovnako nič netreba nič opraviť a z jeho strany sa pokúsiť znova popísať všetko, čo členovia okresného súdu ako aj v tejto veci zúčastnení členovia rôznych profesií nášho právneho systému predviedli, pričom je skutočne na umelecké spracovanie nedôstojná „exhibícia“, pričom je pozoruhodné, že zo súdu v Dunajskej Strede sa veci zúčastnili len ženy právničky, jedná sa o 10 žien. V ďalšom žalobca popisuje okolnosti, resp. skutočnosti zmätočným spôsobom. Tieto okolnosti sa netýkajú napadnutého rozhodnutia. Tiež žiada overiť, či žalobkyňa je schopná pochopiť o čom sa v tomto prípade jedná, posúdiť, či konanie všetkých včetne jeho samého nebol len úmysel na jej duševnom stave sa bezohľadne a chorobne obohatiť s tým, že je potrebné aj posúdiť, či žalobkyňa nie je obeťou jej poradcov, ktorí ju chcú špinavo okradnúť, je potrebné odborníkom na psychické poruchy prebrať všetky písomnosti a prílohy, ktoré napísala žalobkyňa za účasti zainteresovaných a posúdiť, či bola spôsobilá zúčastňovať sa na tomto súdnom spore, presne sporov: rozvod, platobný rozkaz, exekúcie, ňou iniciované 3 až 5 trestných oznámení na jeho osobu, na ktoré všetky veci ju naviedol jej právny poradca JUDr. K., JUDr. I., JUDr. S.. Nevie ako hodnotila tieto skutočnosti hlavne pani sudkyňa JUDr. O.. V druhom podaní žalobca spochybňuje „samosprávnosť“ žalobkyne, obsah podaní žalobkyne v spore, ktoré považuje za klamlivé, preto sa súd mal zaoberať duševným stavom žalobkyne, ktorá sa ho zatiaľ pokúsila špinavo a sprosto okradnúť. K predmetnému podaniu pripojil žalobca ako prílohy podanie označené ako návrh na rozdelenie majetku, žiadosť o mimoriadny opravný prostriedok adresovaný generálnemu prokurátorovi a podanie adresované JUDr. O. K..
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo vydané (§ 201 OSP akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie medzi nimi prednostne jeho úplnosťou a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné ako nemajúce základné náležitosti odmietnuť.
7. Podľa § 42 ods. 3 v čase podania odvolania účinného OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
8. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach v zmysle cit. § 42 ods. 3 uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
9. Podľa aktuálne účinného § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
10. V zmysle § 209 ods. 1 OSP súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní, alebo ak ide o oneskorené odvolanie, alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
11. Podľa § 211 ods. 1 OSP ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d).
12. V zmysle § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, s vylúčením výnimiek podľa ods. 2 tohto ustanovenia, na daný prípad sa nevzťahujúcich.
13. Obdobne podľa aktuálne účinného § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov podľa písm. a) až c), na daný prípad sa nevzťahujúcich; a v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
14. Podľa aktuálne účinného § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
15. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou odvolateľa svoje odvolanie vybaviť náležitosťami vyžadovanými zákonom. Najdôležitejšími obsahovými náležitosťami odvolania je uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí jeho nesprávnosť a odvolací návrh - petit. V ňom odvolateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Ním zároveň stanovuje rozsah odvolacieho prieskumu, pretože v zmysle cit. § 212 ods. 1 OSP, aj § 379 a 380 CSP odvolací súd je zásadne rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa názoru odvolacieho súdu, odvolanie žalovaného tieto zákonné podmienky nespĺňa, keď z odvolania nie je zrejmé najmä v čom adresne sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a ani čoho konkrétne akého rozhodnutia odvolacieho súdu sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Tieto nedostatky neboli odstránené ani doplnením odvolania na riadnu výzvu súdu. Odvolací súd má za to, že žalovaný i napriek riadnej výzve súdu prvej inštancie, v ktorej bol riadne poučený o následkoch neodstránenia vád podania a o možnosti odmietnutia tohto podania, odvolanie nedoplnil v zmysle uznesenia č. k. 4C/2/2010-108 zo dňa 10.6.2016, skutočnosti ním uvádzané v podaniach opísaných v ods. 4 nielenže boli zmätočné, ale skutkovo sa ani netýkali napádaného rozhodnutia, ktorým súd rozhodoval o trovách konania. K riadnemu poučeniu o možnosti odmietnutia podania v zmysle § 43 ods. 2 OSP sa žiada dodať, že zámerom zákonodarcu týmto bolo tiež, že ak bude účastník (akt. strana) pasívny v tom, že podanie (pričom podaním treba je aj odvolanie) riadne nedoplní, bude takéto podanie odmietnuté.
16. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 OSP, pričom v danom prípade boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 OSP, a napriek kvalifikovanej výzve súdu prvej inštancie žalovaný neúplné odvolanie riadne nedoplnil a neupravil a bez odstránenia vytknutých vád nie je možné pokračovať v odvolacom konaní. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) potom postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), odvolanie žalovaného ako nemajúce základné zákonné náležitosti, s použitím cit. § 386 písm. d) CSP odmietol, lebo chýbajú zákonom vyžadované náležitosti odvolania, bez ktorých pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa § 396 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP, pretože výsledok odvolacieho konania neodstránením vád odvolania zavinil žalovaný.
23. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto žalobkyni odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Tu sa potom žiada dodať, že CSP výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobkyne rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).