Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Pc-5-2018.pdf
PDF · 69.87 KB
Case nature
Area
Subarea
38Pc/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci navrhovateľa: M. A., nar. 14.06.1975, bytom F. XXX, proti osobe oprávnenej na výživné v 1. rade: V. A., nar. XX.XX.XXXX, v 2.rade: A. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. XXX/XX, R., o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. B. z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému prijímať výživné v 1. rade a oprávnenému prijímať výživné v 2. rade určenú rozsudkom Y. súdu C. č. k. XXNc/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 08.03.2002.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ ako povinný z vyživovacej povinnosti sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.02.2018 domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletým deťom, ktorá mu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. XXNc/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v sume 1.600,- Sk (53,11 Eur) na A. a v sume 1.100,- Eur (36,51 Eur) na V. Ďalej uviedol, že oprávnený v 1. rade ukončil prípravu na zamestnanie a v súčasnej dobe je zamestnaný a oprávnený v 2. rade tiež nenavštevuje žiadnu školu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že oprávnení sú schopní sami sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť zanikla.
2. Oprávnený v 1. rade a ani oprávnený v 2. rade sa k podanému návrhu písomne nevyjadrili.
3. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 16.05.2018 v prítomnosti oprávneného v 1. rade a oprávneného v 2. rade a v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 180 CSP, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 17Nc/393/2001-13 zo dňa 20.12.2001, lustráciou účastníkov v registri obyvateľov a sociálnej poisťovni, odpoveďou a potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, odpoveďou zamestnávateľa H. V. a výsluchom oprávneného v 1. rade a oprávneného v 2. rade, pričom zistil nasledovný skutkový stav a právny:
5. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávneným na výživné bola určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. XXNc/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.12.2001, právoplatným dňa 08.03.2002 v sume 1.600,- Sk (53,11 Eur) na oprávneného prijímať výživné v 1. rade a v sume 1.100,- Eur (36,51 Eur) na oprávneného prijímať výživné v 2. rade. Oprávnený v 1. rade ukončil prípravu na povolanie, je zamestnaný, pracuje pre zamestnávateľa H. V., a.s. Pracuje od 18 rokov a navrhovateľ si v súčasnosti voči nemu vyživovaciu povinnosť neplní. Oprávnený v 2. rade prestal študovať v 16 rokoch a bol
evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec ako nezamestnaný, a to od 06.12.2016 do 28.02.2018 a od 06.03.2018 do 14.05.2018. Absolvoval rekvalifikačný kurz a našiel si zamestnanie. Od 15.05.2018 nastúpil do práce, pričom pracuje ako pracovník bezpečnostnej služby (SBS). Obaja mali za to, že sú schopní sami sa živiť a vyjadrili súhlas so zrušením vyživovacej povinnosti.
6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukazné, že oprávnený prijímať výživné v 1. rade ako aj oprávnený prijímať výživné v 2. rade nadobudli schopnosť sami sa živiť ukončením štúdia, obaja sú riadne zamestnaní a so zrušením vyživovacej povinnosti obaja súhlasili. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd podanému návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť uloženú rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17Nc/393/2001-13 zo dňa 20.12.2001 zrušil.
9. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.