Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-43-2018.pdf
PDF · 92.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Csp/105/2016-77 zo dňa 25. augusta 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. v napadnutých častiach, v ktorých súd prvej inštancie určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov) dlžníka č. 8500105334 zo dňa 27.02.2015 a č. 8500107447 zo dňa 17.03.2015 p o t v r d z u j e . Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov) dlžníka č. 8500105334 zo dňa 27.02.2015, Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500105334 zo dňa 27.02.2015, Rozhodcovská zmluva č. 8500105334 zo dňa 27.02.2015 sú neplatné /výrok I./, určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov) dlžníka č. 8500107447 zo dňa 17.03.2015, Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500107447 zo dňa 17.03.2015, Rozhodcovská zmluva č. 8500107447 zo dňa 17.03.2015 sú neplatné /výrok II./, vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamietol /výrok III./ a žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania /výrok IV./. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že úvery vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500105334 zo dňa 27.2.2015 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500107447 zo dňa 17.3.2015 sú bez úrokov a bez poplatkov. Zároveň sa domáhala, aby súd určil, že Dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov), Dohody o poskytovaní služieb a Rozhodcovské zmluvy, uzavreté spolu so zmluvami o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sú neplatné, a že ustanovenie čl. 8 bod 8.1. v zmluvách o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné. Súd vykonal vo veci dokazovanie. Žalobkyňa vo veci vypovedala, že si zobrala pôžičky, lebo jej to finančne nevychádzalo. Bola osobne u žalovaného a podpísala nejaké papiere, oni jej to predložili v jednej kope. Ukázali jej, kde to má podpísať, nič jej k tomu nepovedali ani nevysvetlili. Dohoda o zrážkach zo mzdy s ňou nebola dojednaná ani jej nebola vysvetlená. Vôbec jej nepovedali nič o tom, že jej budú strhávať z výplaty. Tie zrážky robili bez jej vedomia. Nebola ani poučená o podrobnostiach úverovej zmluvy a ostatných dohôd pri podpise zmluvy. Nikdy jej nič nepovedali, len to, že jej dávajú uver a v akej výške. K jej právam a povinnostiam jej nič nepovedali, ani k tomu, čo sa stane keď prestane úvery riadne splácať. Keď jej začali strhávať zo mzdy, vôbec jej nedali o tom vedieť. Z ostatného vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dve zmluvy o úvere a to: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500105334 zo dňa 27.2.2015 a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500107447 zo dňa 17.3.2015. Žalobkyňa zároveň spolu s každou jednotlivou zmluvou o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskú zmluvu a dohodu o poskytovaní služieb. Zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 3, § 52 ods. 4, § 53 ods. 1 až 5, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 ods. 1 zákona 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinného od 1.1.2015. Uviedol, že zmluvy, ktoré žalobkyňa so žalovaným uzatvorila posúdil podľa uvedených zákonných ustanovení ako spotrebiteľské zmluvy. Platná právna úprava (účinná aj v čase podpisu oboch napadnutých dohôd) konkrétne ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., umožňovala zabezpečiť pohľadávku veriteľa (dodávateľa) zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Uvedený zabezpečovací prostriedok však možno použiť vtedy, ak sú zároveň (kumulatívne) splnené tieto tri podmienky: 1. dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, 2. spotrebiteľ musí byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia a 3. spotrebiteľ musí mať možnosť takúto dohodu odmietnuť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy boli vyhotovená ako osobitná listina. Boli podpísané oboma zmluvnými stranami, pričom každá z nich ju podpísala v ten istý deň, keď podpisovala aj jednotlivé zmluvy o úvere revolvingového typu. Možno preto konštatovať, že prvá podmienka z troch vyššie uvedených bola splnená. Zvyšné dve podmienky vyžadujú priamu interakciu dodávateľa so spotrebiteľom pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy, kde musí byť spotrebiteľ zo strany dodávateľa podrobne poučený o tom, čo presne pre neho uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy znamená, resp. aké povinnosti mu z nej vyplývajú a zároveň mu musí byť daná možnosť odmietnuť takúto dohodu, pričom to nesmie mať vplyv na samotný hlavný záväzok, vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Znenie napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy budí dojem, že boli osobitne dojednané. Obsahujú vyhlásenie dlžníka, že si je vedomý, že uzavretie Dohody je dobrovoľné a tiež poučenie o tom, že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše. Zároveň je v dohode uvedené aj poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Súd konštatoval, že k takýmto písomným vyhláseniam musí pristúpiť aj skutočná praktická realizácia toho, čo je v konkrétnej dohode o zrážkach zo mzdy deklarované. Z výpovede žalobkyne však vyplynulo, že v skutočnosti sa tak nestalo. Dohody o zrážkach zo mzdy neboli žalobkyni riadne samostatne predložené, nebola podrobne oboznámená s ich obsahom ani s podmienkami a dôsledkami ich podpisu, resp. jej nebola ani výslovne daná možnosť tieto dohody nepodpísať. Nemožno konštatovať, že dohoda je individuálne dojednaná, pokiaľ dodávateľ navodí situáciu, že spotrebiteľ nemá dostatočný čas a priestor, aby sa s jej podmienkami riadne a včas oboznámil. Naopak predloží mu všetky listiny potrebné na uzatvorenie zmluvy naraz a hoci ho k podpisu nenúti, či nenavádza, snaží sa ho dostať do časovej tiesne a zároveň v ňom vyvoláva dojem, že všetko je v poriadku, ničím sa netreba podrobne zaoberať, stačí to len podpísať a dostane peniaze. Takýto postup žalovaného podľa názoru súdu svedčí skôr o tom, že sa snažil skryť dohody o zrážkach zo mzdy medzi ostatný obsah zmluvného vzťahu, tak aby ich žalobkyňa podpísala bez toho aby sa nimi podrobnejšie zaoberala, či vôbec o nich vedela. Z dokazovania vyplynulo, že návrhy na uzavretie dohôd o zrážkach zo mzdy neboli žalobkyni predložené takým spôsobom, aby z nich bolo dostatočne zrejmé, že sa jej ako spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo tiež zrejmé, čo pre ňu bude znamenať uzavretie takýchto dohôd. Tu súd konštatoval, že individuálne dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy sa ako podmienka jej platnosti vyžaduje priamo zákonom č. 250/2007 Z.z.. A keďže táto podmienka nebola splnená, napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre jej rozpor so zákonom. Súd preto obe dohody o zrážkach zo mzdy vyhlásil za neplatné. Súd sa ďalej zaoberal oboma Dohodami o poskytovaní služieb. Predmetom oboch dohôd je úprava podmienok poskytovania rôznych služieb ku konkrétnej Zmluve o úvere revolvingového typu. Ide napríklad o informovanie dlžníka veriteľom o zostávajúcich záväzkoch, možnosť odkladu splatnosti splátok, informovanie dlžníka pred splatnosťou splátky. Za tieto služby platí dlžník veriteľovi paušálny mesačný poplatok a to bez ohľadu na to, či ich využije alebo nie. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti podpísania oboch zmlúv o úvere revolvingového typu, kde možno konštatovať, že Dohody o poskytovaní služieb neboli so žalobkyňou individuálne prerokované, súd konštatoval, že obe Dohody o poskytovaní služieb, uzatvorené medzi stranami sporu považuje za neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, keďže požadujú od žalobkyne uhradenie plnení, o ktorých nebola ako spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaná Ako neprijateľné podmienky sú teda obe Dohody o poskytovaní služieb neplatné. Žalobkyňa podpísala v rámci oboch kontraktačných procesov dňa 27.2.2015 a 17.3.2015 so žalobcom aj rozhodcovské zmluvy. V oboch zmluvách sa uvádza, že sú uzavreté podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd konštatuje, že od 1.1.2015 je účinný zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý komplexne
upravuje rozhodcovské konanie, t.j. spotrebiteľský spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd poukázal aj na ustanovenie § 1 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Je teda nepochybné, že pokiaľ chcel žalovaný v období po 1.1.2015 uzatvoriť so žalobkyňou rozhodcovskú zmluvu, musel tak urobiť podľa zákona č. 335/2014 Z.z.. Obe rozhodcovské zmluvy sú teda neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, keďže umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom (ktorým je zákon č. 335/2014 Z.z.). Ako neprijateľné podmienky sú obe rozhodcovské zmluvy neplatné. Žalobkyňa sa ďalej domáhala, aby súd určil, že neprijateľnou podmienkou je aj dojednanie o zmluvnej pokute v článku 8 bod 8.1 oboch Zmlúv o úvere revolvingového typu. Súd k tomu uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že zmluvná pokuta vo výške 0,04% denne (t.j. 14,6% ročne) z dlžnej sumy nie je v rozpore s ustanovením § 53b ods. 1 OZ v spojení s § 3a ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré limituje výšku zmluvnej pokuty tak, že táto nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania. Aj v súčasnosti, keď je úrok z omeškania historicky najnižší: 5%, je zmluvná pokuta vo výške 14,6% ročne stále nižšia ako trojnásobok úroku z omeškania. Súd preto zamietol žalobu v časti, kde sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že ustanovenia oboch zmlúv o zmluvnej pokute sú neplatné. Súd napokon zamietol žalobu aj v tej časti, kde sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že obe zmluvy o úvere revolvingového typu sú bez úrokov a poplatkov. Podľa názoru súdu na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. To či možno úvery poskytnuté žalobkyni na základe uvedených zmlúv považovať za bezúročné a bez poplatkov možno určiť len v spore o žalobe na plnenie z týchto zmlúv. Rozhodnutie, ktoré požadovala žalobkyňa by neodstránilo s konečnou platnosťou spor medzi stranami a nevytvorilo by prekážku veci rozsúdenej pre žalobu na plnenie. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/. Na základe obsahu žaloby v porovnaní s výsledkom konania súd konštatoval, že žalobkyňa bola v spore prevažne úspešná. Mala by tak nárok na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jej úspechu. Keďže si náhradu trov neuplatnila a žiadne vynaložené trovy nevyplývajú ani z obsahu súdneho spisu, súd jej nárok na náhradu trov nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to do výrokov II. a III. v častiach, v ktorých súd prvej inštancie určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov) dlžníka č. 8500105334 zo dňa 27.02.2015 a č. 8500107447 zo dňa 17.03.2015. Uviedol, že závery súdu prvej inštancie v tejto časti sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a odporujú právnej úprave. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. je možné uzatvoriť so spotrebiteľom dohodu o zrážkach zo mzdy, ak je na samostatnej listine, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a jej uzavretie nebolo podmienkou pre uzavretie samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Všetky tieto podmienky boli pri oboch predmetných dohodách o zrážkach zo mzdy splnené. Dohody o zrážkach zo mzdy sú uzatvorené na samostatnej listine. O ostatných dvoch podmienkach pre platné uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný žalobkyňu poučil v samotných dohodách. Ústne poučenie spotrebiteľa by zjavne nebolo preukázateľné. Prípadné vyhotovenie obrazovo zvukového záznamu z poučenia by zasa bola zjavne neprimeraným spôsobom získavania a spracúvania osobných údajov a bola by porušením zákona o ochrane osobných údajov. Žalovaný preto zvolil jediný zostávajúci spôsob a to písomné poučenie. Poučenie o tom, že k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy nemusí spotrebiteľ pristúpiť je formulované v úvode dohody a zvýraznením písmom. Text poučenia je teda na prvý pohľad zrejmý, nie je schovaný v texte zmluvy. Obdobne je to aj s textom poučenia o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, prečo by takéto poučenia spotrebiteľa boli nedostatočné. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne obsahom dohody o zrážkach zo mzdy nezaoberal a nad rámec zákonných požiadaviek formuloval také podmienky pre uzavretie dohody, ktoré nemajú v žiadnom zákone oporu. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne v časti, v ktorej žiada určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy zamietol. 3. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného písomne uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za spravodlivé, odôvodnené a v súlade so zákonom. Navrhla preto, aby ho odvolací súd potvrdil. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokov II. a III. v napadnutých častiach, v ktorých súd prvej inštancie určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov) dlžníka č. 8500105334 zo dňa 27.02.2015 a č. 8500107447 zo dňa 17.03.2015 podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom napádanom rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné: 6. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 7. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa neumožňuje pochybnosti o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je prípustná aj v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Pre jej použitie súladné so zákonom postačuje naplnenie podmienok citovaného ustanovenia § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, teda že je uzavretá vo forme osobitnej listiny a že spotrebiteľ bol zároveň pri jej uzatváraní poučený o dôsledkoch jej uzavretia ako aj o možnosti odmietnuť jej uzavretie. 8. Po preskúmaní veci sa odvolací súd zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nebolo preukázané splnenie všetkých uvedených zákonných podmienok pre platné uzatvorenie dohôd o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom. V konaní totiž žalovaný ako dodávateľ nepreukázal, že žalobkyňu ako spotrebiteľa poučil o dôsledkoch jej uzavretia ako aj o možnosti odmietnuť jej uzavretie. Je pravdou, že takéto poučenia sa nachádzajú v obsahu predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy, no na druhej strane žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie vypovedala, že dohody o zrážkach zo mzdy jej neboli zo strany žalovaného riadne samostatne predložené, všetky papiere, ktoré podpisovala jej boli predložené v kope a bolo jej len ukázané, kde to má podpísať. Dohoda o zrážkach zo mzdy jej nebola vysvetlená, nebolo jej povedané, čo sa stane, keď úver prestane splácať. Uvedené tvrdenia žalobkyne sú skutkovými tvrdenia strany sporu, ktoré protistrana-žalovaný výslovne nepoprela a preto sa podľa § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné. Súd prvej inštancie preto dôvodne z týchto skutkových tvrdení žalobkyne pri svojom rozhodovaní vychádzal a správne potom dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nebola pri kontraktácii dohôd o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom dodržaná poučovacia povinnosť dodávateľa-žalovaného. Ak totiž dodávateľ síce uvedie v písomnom vyhotovení dohody o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľa poučenie, že dohodu môže odmietnuť podpísať a aké sú dôsledky jej uzavretia, ale potom mu dá takúto dohodu podpísať spolu s ostatnými písomnými právnymi úkonmi takpovediac v jednej kope, pričom mu iba ukazuje, kde má ktorú listinu podpísať a sám mu nič z ich obsahu nevysvetľuje a ani mu nevytvára objektívne dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s obsahom podpisovaných právnych úkonov, neplní si riadne svoju poučovaciu povinnosť podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dôsledkom takéhoto konania dodávateľa je neplatnosť uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, tak ako to bolo aj v tomto prípade. 9. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. v napadnutých častiach, v ktorých súd prvej inštancie určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov) dlžníka č. 8500105334 zo dňa 27.02.2015 a č. 8500107447 zo dňa 17.03.2015 podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).