Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Pc-7-2017.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Area
Subarea
39Pc/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: O. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XX, I. S., štátny občan SR, proti otcovi navrhovateľky: K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. X.K. X/A, N., štátny občan SR, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa voči rodičovi sa zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1 Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20. marca 2017 domáhala proti otcovi určenia výživného na plnoleté dieťa na sumu vo výške 220,- € mesačne, a to od 1. marca 2017, ďalej zaplatenia zameškaného výživného za obdobie od 1. marca 2017, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že od 29. septembra 2014 je študentkou denného štúdia Univerzity of Brighton v Anglicku, ktoré je rovnocenné dennému štúdiu v SR a bol jej preto priznaný nárok na prídavky na nezaopatrené dieťa. Jej štúdium smeruje k nadobudnutiu spôsobilosti na výkon budúceho povolania, ide o trojročné štúdium, dennou formou. štúdium vyžaduje, aby sa minimálne 4 dni v týždni zúčastňovala prednášok, ďalší čas si vyžaduje samotné štúdium učiva, materiálov, kníh a príprava na skúšky. Na to, aby mohla počas predchádzajúcich dvoch rokov finančne vyžiť si navrhovateľka vzala úver z finančného inštitútu a takisto má v banke možnosť prečerpania účtu do mínusu. Našla si brigádu ako čašníčka v hoteli, na niekoľko hodín týždenne, tak ako jej to umožňuje čas prednášok na univerzite a cez víkendy. Pracuje v čase, ktorý by mal byť určený na oddych, štúdium a prípravu na skúšky. Nemá dostatok času na prípravu na štúdium a oddych. Vďaka príspevku od otca by mohla menej pracovať a viac času venovať štúdiu. Poukázala na to, že jej mesačné životné náklady predstavujú najmenej 820,- L. Uviedla, že na rozdiel od matky, ktorá si vyživovaciu povinnosť voči nej plní, si jej otec túto povinnosť neplní a nechce jej dobrovoľne platiť výživné, preto sa obracia na súd. K svojmu návrhu predložila navrhovateľka listinné dôkazy.
2 Otec navrhovateľky sa k návrhu na určenie výživného vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 6. decembra 2017, pričom uviedol, že navrhovateľka je plnoletá, od roku 2012 pracuje v zahraničí a je schopná sa sama živiť. Študovať začala až v roku 2014 popri práci. Poukázal na to, že jeho vyživovacia povinnosť zanikla zo zákona, čo mu bolo aj potvrdené Okresným súdom Pezinok, na ktorom dňa 20.8.2012 podal návrh na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa pod sp.zn. 12P/268/2012. Poukázal na to, že v roku 2012 mu navrhovateľka telefonicky oznámila, že odchádza za prácou do Anglicka, lebo nechce viac študovať. Študovať v Anglicku začala až v roku 2014 popri práci. Bránil sa aj tým, že hoci navrhovateľka v návrhu priznala, že pracuje popri štúdiu, žiadne doklady o práci nepredložila, a listinné dôkazy, ktoré pripojila k návrhu nie sú úradne preložené. Uviedol, že mu je známe, že si navrhovateľka zobrala úver vo výške cca 30.000,- L, pričom podmienkou jeho poskytnutia bol pravidelný mesačný príjem, ako záruka splácania. Poukázal tiež na to, že v roku 2016 mu navrhovateľka robila problémy, keď
na neho podala exekúciu na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 41Er/545/2016, pričom súd exekúciu zastavil dňa 24. marca 2017. Keďže s exekúciou navrhovateľka neuspela, podala si návrh na výživné, i keď ukončenie jej štúdia má uvedené o tri mesiace neskôr. Otec navrhovateľky predložil súdu taktiež listinné dôkazy.
3 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa napriek riadnemu predvolaniu z účastníkov konania dostavil len otec navrhovateľky, navrhovateľka sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenia pojednávania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, resp. podaní účastníkov konania, a to: č.l. 1-2 - návrh, č.l. 4 - potvrdenie o návšteve školy, č.l. 5 - rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2016-9053/2685:2-15C0 z 9. 2. 2016, č.l. 6 - rodný list, č.l. 17-18 - vyjadrenie k návrhu, č.l. 19 - uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 41Er/545/2016-33 zo dňa 24. 3. 2017, č.l. 20-22 - uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 41Er/545/2016-30 zo dňa 25. 1. 2017, č.l. 23 - výpis z internetovej komunikácie.
4 Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka O. I. je dcérou K. I. O. O. I., ako to vyplýva z jej rodného listu. Podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2016-9053/2685:2-15C0 z 9. 2. 2016 je štúdium navrhovateľky na University of Brighton v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska rovnocenné štúdiu v Slovenskej republike podľa § 4 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o prídavku na dieťa"). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal súd za preukázané, že na základe podania zo dňa 14. januára 2016 o posúdenie štúdia navrhovateľky na University of Brighton v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sa v zmysle zákona o prídavku na dieťa pre potreby uplatnenia nároku prídavkov na dieťa žiadosti vyhovelo. Z uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 41Er/545/2016-30 zo dňa 25. 1. 2017 mal súd za preukázané, že v exekučnej veci oprávneného (Andrea Slamková) proti povinnému (Martin Slamka) pre zaplatenie 1.195,02 eur dlžného výživného a bežného výživného, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Noskovičom, súd námietkam povinného voči exekúcii vyhovel a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal. V odôvodnení tohto uznesenia sa, inter alia, uvádza: "Súd skúmal námietky proti exekúcii vznesené povinným vo vzťahu k zákonnej dikcii obsiahnutej v ustanovení § 50 ods. 1 Ex. por. a dospel k záveru, že tieto sú právne relevantné, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný predložil súdu dôkaz a to Zrušenie trvalého príkazu na úhradu zo dňa 14.09.2012 vystaveného Slovenskou sporiteľnou, a.s., z ktorého mal súd preukázané, že povinný si svoju povinnosť plnil nepretržite od 17.09.2007 do 14.09.2012. V tom čase už bola oprávnená plnoletá, pričom nepripravovala sa na povolanie štúdiom na vysokej škole, dennej forme a teda bola schopná sama sa živiť. Oprávnená predložila dôkaz Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 08.12.2015, z ktorého je zrejmé, že začala študovať, pripravovať sa na povolanie až od 29.09.2014. Povinnému, augustom 2012 zo zákona zanikla vyživovacia povinnosť voči oprávnenej toho času už plnoletej osobe. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Výzva Okresného súdu Pezinok, konanie vedené pod sp. zn. 12P/268/2012 zo dňa 03.09.2012. Pokiaľ sa oprávnená opätovne začala pripravovať na výkon povolania neskôr, mala požiadať samostatnou žalobou (návrhom) o určenie výživného pre plnoletého, čo však oprávnená nepreukázala, a preto súd námietkam povinného proti exekúcii ako opodstatneným vyhovel.". Z uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 41Er/545/2016-33 zo dňa 24. 3. 2017 mal súd za preukázané, že v exekučnej veci oprávneného (Andrea Slamková) proti povinnému (Martin Slamka) pre zaplatenie 1.195,02 eur dlžného výživného a bežného výživného, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Noskovičom, súd exekúciu zastavil. Z výpisu z internetovej komunikácie účastníkov konania mal súd za preukázané, že dňa 29. apríla 2015 v čase o 21:13 hod. odoslala navrhovateľka svojmu otcovi nasledovnú správu: "Ale iba oci ma bola niekedy, nemam ani ze moc sopel anI ma v u Sach neskravd *neskrabe Suchy kasel mam teraz ale iba preto ze som asi Aj normalne chora...ale musim ist zase na tasty s ocami lebo sa mi odost zhorsi Li....za chvilu budem mat 8 Sak robim na plny uvazok a skolu mam a este Aj prezentacie a predstavenie robim tak sa ani vycikat nestiham Nabuduci pondelok mam volni tak si mozme zavolat".
5 Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6 Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
7 Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
8 Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9 Súd pri rozhodovaní o návrhu na určenie výživného na plnoletú navrhovateľku vychádzal z citovaných zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka v roku 2012 odišla pracovať do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, na základe čoho otec navrhovateľky dňa 14.09.2012 zrušil trvalý príkaz platenie výživného na navrhovateľku. Súd dospel k záveru, že v auguste roku 2012 nadobudla navrhovateľka schopnosť sa sama živiť a túto schopnosť má doteraz. Tým, že v septembri roku 2014 začala navrhovateľka študovať popri zamestnaní na University of Brighton v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, jej schopnosť živiť sa sama nezanikla, o čom svedčí aj to, že aj v roku 2015 komunikovala navrhovateľka so svojim otcom tak, že pracuje na plný úväzok. Schopnosť navrhovateľky živiť sa sama nezanikla ani na základe toho, že jej Slovenská republika začala v roku 2016 vyplácať štátne sociálne dávky podľa zákona o prídavku na dieťa. Samotná navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že popri štúdiu brigádne pracuje a motiváciou jej návrhu je to, že vďaka výživnému od otca by mohla menej pracovať a viac času venovať štúdiu. Súd teda dospel k záveru, že pokiaľ aj navrhovateľka v období od septembra 2014 do júna 2017 študovala na University of Brighton, o svoju schopnosť živiť sa v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska vlastnou prácou v tomto období neprišla, iba bola táto jej schopnosť v dôsledku plnenia študijných povinností obmedzená, v dôsledku čoho si navrhovateľka zobrala úver. Za toho stavu súd dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky zanikla v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine v auguste roku 2012 a neobnovila sa v septembri roku 2014 štúdiom navrhovateľky popri zamestnaní. Pokiaľ totiž dieťa po ukončení stredoškolského vzdelania nepokračuje bezprostredne vo vzdelávaní na vysokej škole, ale začne sa živiť svojou vlastnou prácou, nadobúda schopnosť sa samé živiť a o túto schopnosť neprichádza ani v prípade, že s odstupom času začne popri práci študovať na vysokej škole. Opačný výklad zákona, o ktorý sa zrejme snaží navrhovateľka je celkom zjavne chybný. Použitím argumentu ad absurdum by totiž platilo, že ak dieťa skončí strednú školu, začne pracovať, pracuje po dobu 10 rokov a potom začne popri zamestnaní študovať na vysokej škole, obnovuje sa vyživovacia povinnosť rodiča k takémuto dieťaťu. Pokiaľ otec navrhovateľky poukazoval na to, že má v súčasnosti vyživovaciu povinnosť na dve maloleté deti a navrhovateľka svoj návrh na určenie výživného podala až potom, čo bola v exekučnom konaní proti svojmu otcovi neúspešná, nutno uzavrieť, že určenie akéhokoľvek výživného na plnoletú navrhovateľku by za zisteného skutkového stavu bolo prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi.
10 O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
11 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako sa to uvádza v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.