Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-321-2017.pdf
PDF · 122.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/321/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu D., proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice-Staré Mesto, o určenie bezúročnosti spotrebiteľskej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu, Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobným návrhom, doručeným súdu 24.8.2017, domáhal sa určenia, že spotrebiteľská zmluva č. 0524675236, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov a zároveň aby žalovaný bol zaviazaný vydať žalobcovi neoprávnený majetkový prospech vo výške 639,52 eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.2.2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 0524675236. Jednalo sa o produkt „Spotrebný úver na Čokoľvek“, v rámci ktorého mu bola poskytnutá suma 3 000,-- eur. Podľa zmluvy bol povinný uhrádzať úver v mesačných splátkach po 59,23 eur, celkom 119 splátok od 20.3.2011, konečná splatnosť úveru 20.1.2021. Celkom mal uhradiť sumu vo výške 6 933,43 eur, pri výške úrokovej sadzby - Fixná do splatnosti 17,90 % p.a., v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, úrok z omeškania 8 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov 22,50 %, priemerná hodnota RPMN 18,48 %, V čase uzatvárania zmluvy o splátkovom úvere mal zriadenú živnosť na Okresnom úrade Spišská Nová ves, číslo živnostenského registra: XXX-XXXXX. Vykonával práce pre Lesy Slovenskej republiky. Koncom roku 2012 mu zamestnávateľ dal výpoveď a z toho dôvodu ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 3.1.2013.
3. Žalobca uviedol, že uhradil prvú splátku vo výške 44,76 eur podľa pokynov v základných podmienkach zmluvy o splátkovom kalendári vo februári 2011. Od marca 2011 do decembra 2012 splácal splátku mesačne vo výške 59,23 eur inkasom z osobného účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni. Celkom uhradil 22 splátok, z toho 10 splátok v roku 2011 a 12 splátok v roku 2012 v sume 1 303,06 eur. V roku 2013 zostal bez akéhokoľvek príjmu. V rámci finančných možností splácali úver jeho rodičia. Celkove tak uhradili na meno matky žalobcu, Z. H., platby vo výške 2 336,46 eur. Žalobca tak ku dňu podania žaloby uhradil žalovanému celkovú sumu vo výške 3 639,52 eur.
4. Koncom mesiaca jún 2017 prevzal od žalovaného písomnosť zo dňa 19.6.2017 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“. Následne mu bol zaslaný list žalovaného zo dňa 23.6.2017 „Oznámenie o začatí výkonu mandátnej správy“. Výzvou na zaplatenie splatnej pohľadávky bol vyzvaný na úhradu celkového dlhu Slovenskej sporiteľni a.s., ktorý ku dňu 23.6.2017 predstavoval sumu 2 685,15 eur.
5. Keďže žalobca považoval plnenie zo zmluvy za neprimerané, zaslal žiadosť o posúdenie spotrebiteľskej zmluvy na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Komisia pre posudzovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách konštatovala, že zmluva obsahuje rad neprijateľných podmienok poškodzujúcich žalobcu ako dlžníka a bolo konštatované, že v zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, obsahom zmluvy sú neprijateľné podmienky spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa napr. poplatky, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP, úverovými podmienkami, Sadzobníkom, ustanovenie, podľa ktorého zmluvné vzťahy vyplývajúce z úverovej zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom, že banka je oprávnená poplatky meniť - zmenu sadzobníka určí banka zverejnením a tiež rozhodcovská doložka.
6. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobca preukazuje jednak nezákonným zásahom do jeho majetkových práv prostredníctvom neprijateľných, a teda neplatných zmluvných podmienok vytvorených úmyselne žalovaným. Cieľom tohto konania žalovaného bolo získanie neoprávneného majetkového prospechu na úkor poškodenia majetkových práv žalobcu. O bezdôvodnom obohatení sa žalovaného na úkor žalobcu sa žalobca dozvedel až doručením stanoviska Komisie pre posudzovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách Ministerstva spravodlivosti SR a má za to, že od tejto doby mu plynie lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Naliehavý právny záujem v tomto prípade vyplýva z potreby eliminácie nekalých praktík žalovaného. A v neposlednom rade žalobca sa svojím podaním na súd snaží vymaniť z nerovnocenného postavenia účastníka spotrebiteľskej zmluvy.
7. Žalovaný k žalobnému návrhu, ktorým sa žalobca domáha určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0524675236 zo dňa 1.2.2011 je bezúročný a bez poplatkov vo svojom vyjadrení namietal, že nie je daný základný zákonný predpoklad požadovaného určenia. Poukázal na ustanovenie § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v znení neskorších predpisov: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o ....d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žaloba o určenie právnej skutočnosti prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak je výslovne pripustená (dovolená) osobitnou právnou normou. Typickými príkladmi takej normatívnej aprobácie určenia právnej skutočnosti sú žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov alebo žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
8. Žalobca sa však podanou žalobou domáha určenia špecifickej právnej skutočnosti, či je s úverom, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 1.2.2011, spojená sankcia v podobe jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Jedná sa o typ žalobného návrhu, ktorý žiadna osobitná právna úprava nepripúšťa. Neexistuje žiaden osobitný predpis, ktorý by umožňoval podanie žaloby za účelom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Koniec koncov, žiaden taký právny predpis žalobca v žalobe nešpecifikuje.
9. Voči žalobnému návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný najmä namieta, že žalobca netvrdí (neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane banky. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Podporne poukázal na znenie čl. 8 Základných princípov CSP a znenie ustanovenia § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP, ktoré žalobcu zaťažujú povinnosťou v žalobe uviesť okrem iného pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Rovnocenné povinnosti ho zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania.
10. Žalovaný zdôraznil, že základným predpokladom, aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je, že vôbec došlo k nejakému plneniu zo strany osoby, ktorá tvrdí existenciu svojho oprávnenia, voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť. Úplne jednoznačne to vyplýva zo všetkých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, normovaných ustanoveniami § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“ a § 454 Občianskeho zákonníka: „Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.“ Jedná sa o bezpodmienečnú požiadavku hypotézy citovaných právnych noriem - bez existencie plnenia neprichádza rozvinutie zodpovednostného právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia vonkoncom do úvahy. Zároveň ide o požiadavku, ktorá predchádza ostatným zložkám hypotézy týchto právnych noriem - ak totiž vôbec nedošlo k plneniu, nemá význam ďalej skúmať, ktorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia mohla byť v konkrétnom prípade naplnená.
11. Preto žalovaný primárne namietal, že žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia t.j. k uskutočneniu plnenia (plnení) v prospech banky
- žalovaného. Žalobcovi nestačí tvrdiť, že ku dňu podania žaloby zaplatil celkovú sumu 3.639,52 eur, nakoľko táto bola splácaná postupne, nie jednou platbou. Keďže sa jednalo o splátkový úver, má presne určiť vo vzťahu ku každej platbe, ktorej vrátenia sa dožaduje, kto, kedy a koľko zaplatil a akým spôsobom (napr. v prospech akého bankového účtu). Len voči takému kvalifikovanému tvrdeniu žalobcu môže následne v postavení žalovaného rozvinúť náležitú procesnú obranu napr. preveriť, či skutočne išlo o platby na spochybnený úver, či išlo o platby žalobcu alebo inej osoby, či nešlo o platby zodpovednostného charakteru napr. z dôvodu omeškania žalobcu a podobne. Žiadne také tvrdenia však zo strany žalobcu nebolo produkované, čo je rozhodne potrebné posúdiť na ťarchu unesenia jeho bremena tvrdenia.
12. So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalovaný poprel všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcu, s výnimkou tvrdenia o uzavretí zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 1.2.2011. Naopak, žalovaný rozhodne tvrdil, že spochybnená zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi a bola uzavretá spôsobom plne konformným s platným právom.
13. Za procesného stavu ako je popísaný vyššie, žalobca zlyhal v riadnom tvrdení rozhodujúcich skutočností, avšak vzhľadom na čas, ktorý uplynul od plnenia, žalovaný vzniesol z opatrnosti námietku premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby.
14. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, z neúčasti sa písomne ospravedlnil, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 180 CSP.
15. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere č. 0524675236, štandardnými európskymi informáciami o úvere, ohlásením o mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.6.2017, oznámením o začatí výkonu mandátnej činnosti zo dňa 23.6.2017, výzvou na zaplatenie splatnej pohľadávky zo dňa 27.6.2017, výzvou na zaplatenie splatnej pohľadávky - odpoveďou zo dňa 6.7.2017, odpoveďou na žiadosť o posúdenie zmluvy z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 13.7.2017, výpisom zo živnostenského registra, dokladmi o hotovostných vkladoch a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Žalobca dňa 1.2.2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 0524675236. Jednalo sa o produkt „Spotrebný úver na Čokoľvek“, v rámci ktorého mu bola poskytnutá suma 3 000,-- eur. Podľa zmluvy bol povinný uhrádzať úver v mesačných splátkach po 59,23 eur, celkom 119 splátok od 20.3.2011, konečná splatnosť úveru 20.1.2021. Celkom mal uhradiť sumu vo výške 6 933,43 eur pri výške úrokovej sadzby - Fixná do splatnosti 17,90 % p.a., v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, úrok z omeškania 8 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov 22,50 %, priemerná hodnota RPMN 18,48 %. V čase uzatvárania zmluvy o splátkovom úvere mal zriadenú živnosť na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, číslo živnostenského registra: XXX-XXXXX. Vykonával práce pre Lesy Slovenskej republiky. Koncom roku 2012 mu zamestnávateľ dal výpoveď a z toho dôvodu ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 3.1.2013.
17. Žalobca tvrdil, že uhradil 22 splátok v roku 2011 a v roku 2012 v sume 1 303,06 eur. Pre účely konania dokladoval len platby vo výške 296,46 eur a to úhrady: 240 eur dňa 23.2.2016, 56,46 eur dňa 19.3.2015.
18. Rodičia žalobcu, resp. na meno matky žalobcu, Z. H., boli uhradené platby v prospech žalovaného nasledovne: 100 eur realizované platiteľkou Z.. H. dňa 23.12.2015, 240 eur dňa 27.11.2015, 240 eur dňa 27.10.2015, 240 eur dňa 24.9.2015, 240 eur dňa 19.8.2015, 60 eur dňa 18.8.2017, 140 eur dňa 25.4.2016, 100 eur dňa 29.3.2016, 140 eur dňa 27.1.2016, 240 eur dňa 24.7.2015, 60 eur dňa 22.2.2016, 60 eur dňa 27.4.2016, 60 eur dňa 27.6.2016. Spolu Z. H. uhradila sumu 1920 eur. Platiteľ, N. F., uhradila 60 eur dňa 17.5.2016. Uvedenou formou žalobca dokladoval úhrady vo výške 296,46 eur plus platby matky žalobcu vo v preukázanej výške 1 920 eur a platba ďalšej súdu neznámej osoby, N. F. vo výške 60 eur.
19. Podľa článku 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
21. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
31. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
32. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
33. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
34. Podľa § 263 odsek 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, § 303, § 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, § 313, § 321 ods. 4, § 324, § 340a, § 340b, § 341, § 365, § 369 až 369d, § 370, § 371, § 376, § 384, § 386 až 408, § 408a, § 444, § 458, § 459, § 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods. 3, § 488, § 493, § 499, § 509 ods. 1, § 592, § 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, § 669, § 669a, § 672a, § 675, § 676 ods. 1 a 2, § 711, § 720, §725, § 729, § 743 a § 771c.
35. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
36. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
37. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
38. Predmetom tohto konania boli nároky zo zmluvy o splátkovom úvere. V čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere žalobca bol živnostníkom, ale v priebehu zmluvného vzťahu ukončil živnostenské oprávnenie. Je nepochybné, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka). Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci. V konečnom dôsledku skutočnosť, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, potvrdil aj žalobca v podanej žalobe.
39. Pri určení práv a povinností účastníkov zmluvy o úvere je potrebné vychádzať z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje základné práva a povinnosti účastníkov úverovej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní.
40. V danom prípade bola medzi účastníkmi uzatvorená písomná úverová zmluva. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je základnou zásadou nielen obchodného ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich, najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluvná úprava neobsahuje, alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka.
41. Pokiaľ žalobca uviedol, že žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, súd dodáva, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od 1.5.2018 upúšťa od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa je okolnosťou týkajúcou sa predmetu plnenia a ceny plnenia, ktoré nie je možné skúmať ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 odsek 2 písm. k) citovaného zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
42. V danom prípade z tabuľky zaradenej do bodu 1.1. zmluvy o splátkovom úvere je zrejmá výška úveru (3 000 eur), druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby (fixná do splatnosti, 17,90 % p. a.), úrok z omeškania (8 % p. a.), spracovateľský poplatok (79 eur), poplatok za správu úveru mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy (2,99 eur), poplatok za upomienku (25 eur), výška splátky a splatnosť (od prvého čerpania úveru do 28.2.2011 vo výške 44,76 eur mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca splátka vo výške úrokov a poplatkov), od 20.3.2011 vo výške 59,23 eur (ďalej len splátka) mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom), počet splátok (119 od 20.3.2011), konečná splatnosť úveru 20.1.2021, spôsob splácania (inkasom z inkasného účtu v SLSP) s uvedením inkasného účtu a účtu pre poskytnutie úveru, ročná percentuálna miera nákladov (22,50 %), priemerná hodnota RPMN (18,48 %), celková čiastka spojená s úverom, ktorú musí klient zaplatiť, t.j. súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom (6 933,43 eur). V zmysle Záverečných ustanovení zmluvy o splátkovom úvere bod 2. klient potvrdil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník vyhlásil, že pred podpisom tejto zmluvy bol zo strany banky písomne informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to prostredníctvom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Podľa časti I. bodu 14. Základných podmienok úverovej zmluvy je konštatované oprávnenie klienta odstúpiť od tejto zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky zákonom určené náležitosti
a klient bol s obsahom zmluvy náležite uzrozumený čo potvrdil aj svojim podpisom. Za daných okolností nie je možné osvojiť si tvrdenie, že daný úver má byť kvalifikovaný ako bezúročný a bez poplatkov.
43. Podľa § 392 ods. 2, veta prvá Obchodného zákonníka, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne.
44. Čo sa týka vydania neoprávneného majetkového prospechu, pre počiatok behu objektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia fakticky došlo. Ak je totiž poskytované plnenie bez právneho dôvodu postupne po dielčich častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť u každého dielčieho plnenia osobitne v okamžiku, kedy ku plneniu došlo. Každá z dielčich platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa posudzuje prípadné omeškanie s jeho vydaním. Skutočnosť, že žalobca vyzval žalovaného k vydaniu všetkých bezdôvodne poskytnutých platieb ich súhrnným vyčíslením, nemôže nič zmeniť na tom, že tým požaduje vydať viacero poskytnutých plnení bez právneho dôvodu i keď všetky vznikli nevrátením plnenia z bezdôvodného obohatenia.
45. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane banky. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, čo v podanej žalobe absentuje. Žalobca nepreukázal základný predpoklad, aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, že vôbec došlo k nejakému plneniu z jeho strany, ktoré dáva základ existencii bezdôvodného obohatenia ako to tvrdí, voči osobe, ktorá sa mala na jeho úkor obohatiť. Bez existencie plnenia neprichádza rozvinutie zodpovednostného právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia vonkoncom do úvahy a v danom prípade nemá význam ďalej skúmať, ktorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia mohla byť v konkrétnom prípade naplnená. Ďalej súd mal v konaní preukázané, že splátky úveru nesplácal len žalobca, ale aj ďalšie osoby, ktoré so žalovaným neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu. Za žalobcu plnila Z. H. Z. F. N.. Žalobca neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení.
46. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 ods. 1 CSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
47. Žalobca musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže byť pre nečinnosť strán preukázaná, pretože nebola vôbec tvrdená stranou, ktorú také bremeno zaťažuje.
48. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu (v sporoch so spotrebiteľským prvkom prichádza do úvahy iba vykonanie nenavrhnutého dôkazu v zmysle § 295 CSP t.j. ingerencia vo vzťahu k dôkaznému bremenu, nie však k bremenu tvrdenia). Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu. Ako napokon uviedol aj zákonodarca v dôvodovej správe k ustanoveniu § 150 CSP: „Navrhovaná právna
úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.“
49. Musí zároveň ísť o priame tvrdenia žalobcu. Civilný sporový poriadok neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené dôkazné prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne zakazuje v ustanovení § 132 ods. 2 CSP: „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov. Bolo by v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mal žalovaný „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; preto je elementárnou povinnosťou žalobcu precízne skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Rozsah povinnosti žalobcu na relevantné tvrdenie je určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne preukázať. Pre neunesenie dôkazného bremena i v časti o vydanie neoprávneného majetkového prospechu súd žalobu zamietol.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 100 %.
51. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.