Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/40/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobcu: Blackside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 48191515, organizačná zložka Blackside, a. s., - odštepný závod zahraniční právnické osoby, so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4, IČ: 05649137 proti žalovanému: V. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX. G. XXX/X, A. E., v konaní o zaplatenie 39 957,84 CZK s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 39 957,84 CZK s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 37 409,74 CZK od 13.4.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,38 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou doručenou súdu 16.9.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 39 957,84 CZK, zmluvného úroku vo výške 20,99 % ročne zo sumy 36 537,74 CZK od 12.4.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 39 957,84 CZK od 12.04.2013 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.1.2012 pôvodne Raiffeisenbank a.s. uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke na kliknutie č. XXXX//XXXXXXXX/SU. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s., Obchodné podmienky pre osobitné úvery Raiffeisenbank a.s. a Informácie o finančných službách uzatváraných na diaľku. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 45 000,00 CZK. Prvá splátka bola splatná dňa 20.2.2012, posledná 20.2.2016. Ročný úrok si strany dohodli vo výške 20,99% ročne, RPSN bola stanovená na 29,45% ročne, poplatok za správu úveru vo výške 99,00 CZK mesačne a poistenie splácania úveru vo výške 119,00 CZK mesačne. Žalovaný splátky úveru naplatil riadne a včas, preto žalobca za použitia čl. 15 ods. 2 obchodných podmienok vyhlásil okamžitú splatnosť všetkých nezaplatených splátok. Žalovaného o tomto informoval listom z 29.3.2012, ktorý bol odoslaný 4.4.2013 a považuje sa za doručený podľa č.l. 7.8.1 Všeobecných obchodných podmienok piatym dňom od odoslania, teda 11.4.2013. Dlh žalovaného pozostáva celkom z dlhu na splátkach úveru 36 537,74 CZK, dlhu na zmluvnom úroku 2 486,22 CZK, dlhu na poplatkoch 872,00 CZK a dlhu na úroku z omeškania 61,88 CZK. V zmysle výzvy súdu podľa vtedy účinného § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, pôvodný žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu bez priznania úrokov z omeškania zo sumy 61,88 eur predstavujúcej kapitalizované úroky z omeškania do dňa zosplatnenia úveru. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol zrušený z dôvodu nemožnosti doručenia žalovanému do vlastných rúk.

3. Súd uznesením z 23.11.2016 č.k. 5C/40/2014-97 vyhovel návrhu, aby na miesto pôvodného žalobcu vstúpila do konania spoločnosť Tomitrela s.r.o., so sídlom Antala Staška 1859/34, 140 00 Praha 4, IČO: 04 995 821, keďže v priebehu súdneho konania bola pohľadávka uplatnená v súdnom konaní na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená zo spoločnosti Raiffeisenbank, a.s. na spoločnosť Tomitrela s.r.o.

4. Súd uznesením z 23.5.2017 č.k. 5C/40/2014-133 vyhovel návrhu, aby na miesto žalobcu spoločnosti Tomitrela s.r.o. vstúpila do konania spoločnosť Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/ A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515 organizačná zložka Blackside, a.s. - odštepný závod zahraniční právnické osoby, so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČ: 05649137, keďže v priebehu súdneho konania bola pohľadávka uplatnená v súdnom konaní na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená zo spoločnosti Tomitrela s.r.o. na súčasného žalobcu.

5. Žaloba, prílohy i procesné poučenie boli žalovanému doručené dňa 30.4.2014 (čl. 70), k týmto sa nijako nevyjadril. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal žalobcu a žalovaného. Za žalobcu sa pojednávania zúčastnil právny zástupca. Žalovaný sa pojednávania napriek riadne a včas doručenému predvolaniu za použitia fikcie doručenia nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Keďže boli splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného, súd postupom podľa § 180 C.s.p. vec prejednal a pojednávanie odročil na deň 15.5.2018 za účelom vyhlásenia rozsudku.

7. Súd vykonal dokazovanie Všeobecnými obchodnými podmienkami Raiffeisenbank a.s. (čl. 10), obchodnými podmienkami pre osobné úvery Raiffeisenbank a.s. (čl. 15), Smlouvou o Půjčce na kliknutí č. XXXX//XXXXXXXX/SU z 31.1.2012 (čl. 17), prehlásením o okamžitej splatnosti a výzvou na zaplatenie z 29.3.2013 s doručenkou (čl. 22), výpisom pohybu na účte (čl. 24), písomnými vyjadrením žalobcu (čl. 49), výsluchom práv. zást. žalobcu ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

8. Pôvodný žalobca Raiffeisenbank a.s. dňa 31.1.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu č. XXXX// XXXXXXXX/SU. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 42 000 CZK, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať. Prvá splátka bola splatná dňa 20.2.2012, posledná 20.2.2016. Ročný úrok si strany dohodli vo výške 20,99 % ročne, RPSN bola stanovená na 29,45% ročne. Žalovaný splátky úveru neplatil riadne a včas, preto žalobca za použitia čl. 15 ods. 2 obchodných podmienok vyhlásil okamžitú splatnosť všetkých nezaplatených splátok. Žalovaného o tomto informoval listom z 29.3.2013. Dlh žalovaného pozostáva celkom z dlhu na splátkach úveru 36 537,74 CZK, dlhu na zmluvnom úroku 2 486,22 CZK, dlhu na poplatkoch 872,00 CZK a dlhu na úroku z omeškania 61,88 CZK.

9. Podľa článku 1 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

10. Podľa článku 2 odsek 1 nariadenia Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

11. Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Brusel I je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.

12. Rozhodné právo pre rozhodnutie zmluvného záväzku súd určil aplikáciou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).

13. Podľa článku 5 odsek 1 Nariadenia Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

14. Podľa čl. I. bod 1.1 Všeobecných obchodných podmienok, tieto stanovujú práva a povinnosti banky a klienta vyplývajúce z právnych vzťahov medzi nimi v súvislosti s poskytovaním bankových služieb. Sú neoddeliteľnou súčasťou každej zmluvy medzi bankou a klientom a určujú časť ich obsahu, pokiaľ neustanovuje zmluva inak.

15. Podľa bodu 20. Rozhodné právo Všeobecných podmienok, právne vzťahy vzniknuté medzi klientom a bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ ČR“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak nie sú takto úroky stanovené, je dlžník povinný platiť obvykle úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy, ak strany dohodnú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky vo výške najvyššej prípustnej. 18. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ČR, ak majú byť poskytnuté peňažné prostriedky vrátené v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné i úroky z tejto splátky.

19. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi Občianskeho práva.

20. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník ČR“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, pokiaľ nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanoví vykonávací predpis.

21. Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku, výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby určenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.

22. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané a v konaní nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Raiffeisenbank a.s. ako banka so žalovaným uzavreli Zmluvu o pôžičke na kliknutie, na základe ktorej banka poskytla žalovanému úver limit vo výške 42 000,00 CZK a žalovaný sa zaviazala úver uhrádzať spolu s úrokom a poplatkami v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný vyčerpal poskytnutý úver, pričom na istinu uhradil sumu 5 462,26 CZK (viď výpis č.l. 24) . Nakoľko žalovaný ďalej neplnil svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas, banka vyhlásila okamžitú splatnosť, ktorá nastala dňom 12.4.2013. K uvedenému dňu predstavoval záväzok žalovaného z uzatvorenej zmluvy sumu 39 957,84 CZK, ktorú tvorila suma 36 537,74 CZK (dlh na splátkach úveru - viď č.l. 38 rub), suma 2 486,22 CZK (dlh na zmluvnom úroku kapitalizovanom ku dňu 13.3.2013 - viď č.l. 40), suma 872,00 CZK (dlh na poplatkoch - viď č.l. 41) a suma 61,88 CZK (dlh na úroku z omeškania - viď č.l. 40 rub). V priebehu konania bola predmetná pohľadávka postúpená na súčasného žalobcu. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na vyššie citované ustanovenia Obchodného zákonníka súd vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 39 957,84 CZK.

23. Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na úroky z časti istiny pozostávajúcej z neuhradených splátok a poplatkov vo výške 37 409,74 CZK (39 957,84 CZK - 2486,22 CZK - 61,88 CZK). Súd preto postupom podľa § 517 Občianskeho zákonníka ČR a Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 37 409,74 CZK odo dňa nasledujúceho po zosplatnení pohľadávky, teda od 13.4.2013 do zaplatenia.

24. Súd žalobu zamietol v časti požadovaného úroku z omeškania zo sumy predstavujúcej dlžné úroky. Pokiaľ ide o požadovanie úrokov z omeškania z kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 61,88 CZK, tento rozpor žalobca odstránil v zmysle výzvy súdu podľa v tom čase účinného § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z definície príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ČR, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pohľadávkou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka ČR rozumie peňažné plnenie (istina) na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku, alebo iným jeho zánikom zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa dlžník do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dohodnutých úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú, nakoľko nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ČR istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR (podporne pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004). Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 2 486,22 CZK predstavujúcej vyčíslené úroky zamietol a priznal iba pokračujúce úroky z omeškania z nevrátenej úverovej istiny tak, ako je vyššie uvedené.

25. Žalobca sa ďalej v podanej žalobe domáhal zaplatenia úroku vo výške 20,99 % ročne zo sumy 36 537,74 CZK (istina úveru) od 12.4.2013 do zaplatenia. V tomto prípade súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015 sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. Vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. Vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 20,99 % ročne zo sumy 36 537,74 CZK od 12.4.2013 do zaplatenia zamietol, keďže má za to, že dohodnuté úroky z úveru je žalovaný ako dlžník povinný platiť len do splatnosti úveru. S poukazom na to, že banka určila predčasnú splatnosť úveru, od tohto momentu sa stal celý úver žalovaného splatný a žalobca už nemá nárok na úrok z úveru.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie úroku vo výške 20,99 % ročne zo sumy 36 537,74 CZK od 12.4.2013 do zaplatenia, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 2486,22 CZK od 12.4.2013 do zaplatenia, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004). Žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (t.j. k 15.5.2018) činila sumu 93 372,63 CZK (istina 39 957,84 CZK + úroky vo výške 20,99 % ročne od 12.4.2013 do 15.5.2018 = 39 081,76 CZK + úroky z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 39 895,96 CZK = 14 333,03 CZK). Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku činí sumu 53 390,44 CZK (istina 39 957,84 CZK + úroky z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 37 409,74 CZK od 13.4.2013 do 15.5.2018 = 13432,60 CZK). Žaloba bola zamietnutá v časti sumy vo výške 39 974,96 CZK (úroky vo výške 20,99 % ročne od 12.4.2013 do 15.5.2018 = 39 081,76 CZK + úroky z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 2486,22 CZK od 12.4.2013 do 15.5.2018 = 893,20 CZK). Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 57,19 % a žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 42,81 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu v rozsahu 57,19 % od úspechu žalovaného v rozsahu 42,81 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,38 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.