Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/46/2020

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu Š. O. K. L., so R. Z. X, L., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej H. F., pôvodne Z., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX R. E. o zaplatenie sumy vo výške 34.188,76 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia: Žalovaná sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 31.328,14 eura a to v 80 pravidelných splátkach po 390,-eur vždy k 20 dňu kalendárneho mesiaca a poslednú 81 splátku vo výške 128,14 eura k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky o viac ako 3 kalendárne dni má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2020 žiadal žalobca prostredníctvom svojho povereného zástupcu súd, aby tento rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 34.188,76 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca

2. Vzhľadom na to, že strany sporu uzavreli dňa 11.04.2022 dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré žiadali posúdiť a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd, posúdiac súlad dohody so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny zmier schválil ( ). Strany sporu sa dohodli o celom predmete uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov súdneho konania, pri súdnom zmieri je pojmovo vylúčené skúmať zavinenie zastavenia konania, keďže súdne konanie schválením súdneho zmieru nie je zastavené ale skončené. potom upravuje len zásadu úspechu vyjadrenú v tak, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech vo veci však pri súdnom zmieri nie je dobre možné skúmať len z pohľadu kvantitatívneho, keď je potrebné skúmať aj okolnosti vedúce k dohode strán sporu, ktorá je ako súdny zmier schválená a rovnako aj obsah tejto dohody. Z obsahu dohody schválenej ako súdny zmier vyplýva, že žalobca bol úspešný čo do požadovaného nároku. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému plne úspešný a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa ( ) určujúce výnimky zo zásady úspechu uvedenej v .

4. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje vychádzal z ustanovenia v spojení s , podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutím vo veci samej.

5. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec samá je potom v literatúre definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa (teraz ), o ktorom sa má v konaní rozhodnúť, vrátane úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle (V. STEINER, Občianske procesné právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.

6. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád, Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama, Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár, 1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu hmotnoprávnu dohodu strán sporu ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od 01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí konania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania (J. HANDLAR : Zánik závazku dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V. HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643) čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami, pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi účastníkmi konania a jeho súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku zo žaloby.

7. Obdobne ako nemeritórne rozhodnutie posudzuje rozhodnutie o schválení súdneho zmieru aj právna teória čo má dlhodobý odraz aj v odbornej literatúre (Z. ČEŠKA, str. 197 : „zvláštní funkci plní soudní rozhodnutí v prípade, že účastníci chtejí konflikt vyrídit soudním smírem. Tu pak soud nereší sice tento konflikt prímo svým rozhodnutím...“; V. HANDL a J. RUBEŠ str. 453 : „Od soudního meritorního rozhodnutí v pravém slova smyslu se pritom liší tím, že ...“; DRÁPAL, BUREŠ str. 642 „Jestliže soud smír schválí, hovoríme o »soudním smíru«, který je - vedle rozhodnutí soudu o veci... - zpusobem skončení rízení“) s výnimkou (HANDLAR, str. 98 : „Soudní rozhodnutí, ktorým je smír schválen, je meritorním rozhodnutím, kterým sa rízení končí“), pričom spravidla je súdny zmier posudzovaný ako procesná dohoda (vid vyššie uvedená literatúra; ako dohodu ho posudzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. ). Naostatok aj dobová judikatúra odlišovala uznesenie o schválení

súdneho zmieru od rozhodnutia vo veci samej, aj keď na poplatkové účely podľa z. č. o súdnych poplatkoch tieto rozhodnutia zaraďovala do jednej kategórie (R 21/1983, zošit č. 2-3, str. 175 a 176, ).

8. Vzhľadom na uvedené má potom súd rozhodnutie o schválení súdneho zmieru za rozhodnutie, ktorým nerozhoduje vo veci samej, preto súd schválil dohodu účastníkov konania uznesením.

9. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa veta prvá a druhá o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa , o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o schválení zmieru je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario ).