Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Medzitýmny_rozsudok_14C-65-2015.pdf
PDF · 124.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/65/2015
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v spore žalobkyne: R.. F. W., I. XX.XX.XXXX, Z. B. XXXX/XX, Bratislava, zastúpená: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, proti žalovanej: 1. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, 2. V.. Z. B., I.. XX.X.XXXX Z. Z. X/XXXXX, Bratislava, zastúpený : JUDr. Eduard Pajldhauser, advokát, Štúrova 27, Svätý Júr o zaplatenie 22.688,86 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade zodpovedá za škodu spôsobenú žalobkyni v rozsahu 2/3.
II. Súd konanie v časti istiny 1.205,71 Eur zastavuje.
III. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavuje.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 24.02.2015 si uplatnila proti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu škody vo výške 22.688,86 Eur a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 25.02.2013 v čase 17:05 hod. došlo k dopravnej nehode tak, že vodič motorového vozidla zn. Z. Q., Š.: Z.-XXXDR, V.. Z. B. na križovatke ulíc Landererova - Košická v Bratislave na riadne vyznačenom prechode pre chodcov na Landererovej ulici v odbočovacom jazdnom pruhu zrazil žalobkyňu prechádzajúcu cez tento prechod v smere na ostrovček (ďalej len „dopravná nehoda“). Uznesením povereného príslušníka Krajského riaditeľstva policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave, odbor dopravných nehôd, Č.: N.-XX/ODNI-Z.-XXXX z 12.01.2005 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Motorové vozidlo zn. Z. Q., Š.B.: Z.-XXXDR malo v čase vzniku dopravnej nehody uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení č. 6569528384 so žalovanou v 1. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Žalobkyňa v súvislosti s touto dopravnou nehodou utrpela zranenia, ktoré boli lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia ohodnotené podľa zákona č. 437/2004 Z. z. na celkom 1.340 bodov a 16,48 Eur, teda v celkovej výške 22.083,20 Eur. (Zaokrúhlené na 22.048,- Eur). Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne nateraz nebolo možné vykonať. Celková náhrada škody na zdraví žalobkyne tak ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 22.083,20 Eur. Žalobkyni vznikli aj účelne vynaložené náklady spojené s liečením vo výške 150,15 Eur. Žalobkyni vznikla tiež vecná škody vo výške 454,71 Eur.
2. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24.08.2015 vzala svoj návrh v časti uplatneného nároku za bolestné vo výške 21.333,- Eur a v časti náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 150,15 Eur späť. Žalobkyňa zároveň súd žiadala, aby v tejto časti konanie zastavil. Dôvodom čiastočného späťvzatia
žaloby bolo, že žalovaná po podaní žaloby žalobkyni uhradila dňa 22.04.2015 náhradu bolestného vo výške 21.333,- Eur a dňa 27.07.2015 náhradu nákladov spojených s liečením v sume 150,15 Eur.
3. Súd uznesením č. k. 14C/65/2015-63 zo dňa 26.11.2015 konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 21.483,15 Eur zastavil. Súd týmto uznesením pripustil zmenu petitu žaloby v tomto znení: Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.205,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne:
- zo sumy 751,- Eur od 10.06.2015 do zaplatenia
- zo sumy 150,15 Eur od 10.06.2015 do 29.07.2015
- zo sumy 454,71 Eur od 10.06.2015 do zaplatenia Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 10.467,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.467,- Eur od 06.08.2015 do zaplatenia. 4. Žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 07.09.2015 sa vyjadril k žalobe. Uviedol, že je úprimne ľúto zranení a škôd, ktoré utrpela žalobkyňa pri dopravnej nehode. Tvrdil, že nie je zodpovedný za vznik škodovej udalosti, čo bolo preukázané aj v trestnom konaní vedenom pre trestný čim ublíženia na zdraví, ktoré bolo voči nemu zastavené. Súčasne žalovaný v 2. rade poukázal aj na závery znaleckého posudku č. 24/2013, vypracovaného R.. F. Q., znalcom z odboru cestnej dopravy, podľa ktorého k dopravnej nehode došlo tak, že chodkyňa B.. R.. F. W. vstúpila na vozovku a začala prechádzať po priechode pre chodcov v okamihu, keď bol vodič motorového vozidla (žalovaný v 2. rade) s vozidlom v takej vzdialenosti, že nemohol zabrániť nehode po rozpoznaní kolíznej situácie, pričom rýchlosť mal výrazne nižšiu ako rýchlosť povolenú a pritom súčasne aj vzhľadom na všetky okolnosti primeranú. V zmysle záverov tohto znaleckého posudku technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika pohybu chodkyne. Žalovaný v 2. rade ďalej poukázal na ust. § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S poukazom na skutkový a právny stav navrhol žalovaný v 2. rade žalobu žalobkyne zamietnuť a žalovanému v 2. rade priznať nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
5. Žalovaná v I. rade podaním doručeným súdu emailom dňa 16.09.2015 a doplneným v listinnej podobe dňa 17.09.2015 sa vyjadrila k žalobe a uviedla, že dňa 25.02.2013 o 17:05 hod. došlo k dopravnej nehode. V čase dopravnej nehody bolo motorové vozidlo E.. Z. Q., Š.: Z.-XXXDR poistené u žalovanej v 1. rade. Škodová udalosť bola žalovaným v 2. rade u žalovaného v 1. rade riadne nahlásená dňa 05.03.2013. Dňa 24.02.2015 bolo žalovanej v 1. rade doručené uplatnenie nároku na náhradu škody, pričom z kontextu nároku je zrejmé, že sa jedná o bolestné. Z pohľadu žalovanej v 1. rade nebolo podanie žaloby potrebné a je toho názoru, že je predčasné. Žalovaná v 1. rade hneď po obdržaní uplatnenia nároku žalobkyne pristúpila k jeho prešetreniu. Žalovaná v 1. rade uviedla, že aj napriek tomu, že nebola jednoznačne preukázaná vina žalovaného v 2. rade, nebola doložená zdravotná dokumentácia žalobkyne zo dňa nehody (dňa 17.03.2015 žalovaná v 2. rade kontaktovala PZ žalobkyne na doloženie zdravotnej dokumentácie), predložený lekársky posudok na bolestné na počet bodov 1.340 nie je datovaný, čím nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, pristúpila k uspokojeniu nárokov žalobkyne. Dňa 22.04.2015 žalovaná v 1. rade poskytla žalobkyni náhradu škody vo výške 21.333,- Eur. Z počtu bodov 1.340 priznala žalovaná v 1. rade žalobkyni počet bodov vo výške 1.325 a to z dôvodu, že neuznala položku 160c v počte bodov 15 -pomliaždenie členkového kĺbu, pretože táto položka je subsumovaná pod položku zlomenina členka (202c), ktorá bola riešená opačne. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že zobrala do úvahy výšku bodu pre rok 2013 vo výške 16,10 Eur, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, a teda k vytrpeniu najväčšej fázy bolesti. Oba tieto postupy žalovanej v 1. rade majú oporu v zákone č. 437/2004 Z. z., § 9. Žalovaná taktiež poskytla žalobkyni dňa 27.07.2015 aj ňou uplatnený nárok za náklady spojené s liečením vo výške 150,15 eur. Žalobkyňa si uplatnila dňa 25.02.2015 u žalovanej v 1. rade aj náhradu vecnej škody vo výške 454,71 eur, ale táto bola doložená nečitateľným dokladom, z ktorého nebolo zrejmé, čoho sa vecná škoda týka. Žalovaná v 1. rade uviedla, že po doložení čitateľného dokladu a presnej špecifikácii nároku poskytne plnenie aj pri tomto nároku.
6. Pred otvorením súdneho pojednávania vo veci samej, ktoré sa konalo dňa 20.04.2016 doručil PZ žalobkyne doklad ohľadom vecnej škody, ktorú si žalobkyňa uplatnila s tým, že žalovaná v 1. rade uviedla, že predložený listinný doklad bol nedostatočný a preto nebolo možné poistnú udalosť zlikvidovať.
7. Žalovaná v 1. rade podaním doručeným súdu zo dňa 27.07.2016 oznámila, že po doložení relevantných dokladov zo strany žalobkyne, ktoré boli nevyhnutné k posúdeniu nároku žalobkyne za
poškodenie dioptrických okuliarov vo výške 454,71 Eur poskytla žalovaná v 1. žalobkyni plnenie vo výške 372,86 Eur. Pri poskytnutí plnenia zohľadnila žalovaná v 1. rade opotrebenie dioptrických okuliarov po dobu cca 27 mesiacov. Zakúpené boli po očnej prehliadke v októbri 2010 a poškodené boli 25.02.2013 pri dopravnej nehode. V otázke priznania výšky hodnoty bodu pri bolestnom žalovaná v 1. rade oznámila súdu, že zotrváva na svojom písomnom stanovisku, doručenom súdu dňa 17.09.2015.
8. Žalobkyňa podaním doručeným súdu zo dňa 23.01.2017 súdu oznámila, že došlo k poskytnutia poistného plnenia zo strany žalovanej v 1. rade za poškodenie dioptrických okuliarov v sume 372,86 Eur. Žalovaná v 1. rade tak plnila vecnú škodu uplatnenú podanou žalobou, pričom zohľadnila časové opotrebovanie poškodenej veci. Žalobkyňa akceptuje tento postup žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa ďalej uviedla, že akceptuje stanovenie hodnoty bodu za bolestné platnú pre rok 2013 v sume 16,10 Eur. Vzhľadom na to žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti istiny 1.205,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 81,85 Eur od 10.06.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 751,- Eur od 10.06.2015 do zaplatenia. Žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili so späťvzatím žaloby v časti istiny. Žalobkyňa sa ďalej podanou žalobou domáhala zaplatenia:
- úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 372,86 Eur od 10.06.2015 do 18.07.2016
- úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 150,15 Eur od 10.06.2015 do 29.07.2015
- zaplatenia sumy 10.467,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.467,- Eur od 06.08.2015 do zaplatenia.
9. Žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu zo dňa 03.04.2017 uviedol, že žalobkyňa pri uplatnenej vecnej škode vo výške 454,71 Eur nepreukázala, či náklady na zhotovenie predmetného rámu okuliarov bolo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade už uhradil žalobkyni opravu okuliarov na základe žiadosti manžela žalobkyne zo dňa 19.03.2013. Žalovaný v 2. rade súdu zároveň oznámil, že trestné stíhanie vedené voči nemu v súvislosti s dopravnou nehodou bolo Uznesením KRPZ KDI Odbor dopravných nehôd, Špitálska 14, Bratislava, ČVS: KRP-40/ ODIN1-BA-2013 zo dňa 01.12.2016 zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že z tohto uznesenia vyplýva, že žalovaný v 2. rade nie je zodpovedný za vznik škodovej udalosti, čo bolo preukázané v trestnom konaní vedenom proti nemu a ktoré bolo zastavené. Z predmetného uznesenia ďalej vyplýva, že konanie žalobkyne ako chodkyne a účastníka cestnej premávky vytvorilo žalovanému v 2. rade náhlu prekážku. Žalovaný v 2. rade opätovne poukázal na ust. § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný v 2. rade na základe vyššie uvedeného konštatuje, že je nepochybné, že škoda bola spôsobená výlučne zavinením žalobkyne. Spolu zavinenie žalovaného v 2. rade nebolo konštatované v žiadnom rozsahu a preto všetku škodu, ktorá jej vznikla znáša sama. Súčasne tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala svoje nároky na sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle príslušných právnych predpisov a že uplatnené náklady spojené s liečením vo výške 135,15 Eur z titulu uhradených poplatkov za prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti nie sú účelnými nákladmi na liečenie. Žalovaný v 2. rade s poukazom na skutkový a právny stav má zato, že nárok žalobkyne nie je dôvodný a to ani v časti žaloby, ktorú žalobkyňa zobrala svojím podaním zo dňa 24.08.2015 späť. Preto navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
10. Žalobkyňa podaním doručeným súdu emailom zo dňa 06.11.2017 a doplneným v listinnej podobe dňa 07.11.2017 uviedla, že žalovaný v 2. rade vykonal úhradu vo výške 200,- Eur. Táto úhrada nebola vykonaná na účet žalobkyne, ale na účet jej manžela. Podľa tvrdení žalobkyne však nešlo o náhradu škody za zničené okuliare. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ ide o výsledok trestného konania nenavrhuje vykonanie ďalšieho dokazovania a nepovažuje preukázanie jeho výsledku za potrebné. Skutočnosť, že žalobkyni bola spôsobená škoda na zdraví prevádzkou dopravného prostriedku považuje žalobkyňa za nespornú. Tým je preukázaná objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj poisťovateľa za použitia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., čo žalobkyňa považuje za dostatočné unesenie jej dôkazného bremena. Pre rozhodnutie o nároku žalobkyne nie je preto potrebné dokazovať zavinenie, či trestnú zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku. Ďalej žalobkyňa navrhla výsluch účastníkov konania.
11. Súd na pojednávaní konanom dňa 22.01.2017 vykonal výsluch žalobkyne, ktorá k veci uviedla, že k nehode došlo dňa 25.02.2013, keď išla z práce cez most Apollo peši a chcela ísť na Košickú
ul. Prechádzala prechodom pre chodcov smerom na ostrovček. Keď vstúpila do križovatky, tam nie je svetelná signalizácia, nevidela ísť zľava žiadne auto a vstúpila na vozovku na priechod pre chodcov. Ďalej si už na udalosť nepamätala.. V dôsledku nehody, ktorá sa jej stala bola práceneschopná asi do konca mája 2013. V dôsledku úrazu utrpela viaceré poranenia - krvácanie do mozgu, zlomené tvárové kosti, nos, zlomenú čelovú kosť, ľavé rebro, panvovú kosť, obidva členky, pečeň som mala poškodenú, strata čuchu. Bola hospitalizovaná najskôr v Ružinovskej nemocnici, neskôr na Kramároch a potom na Antolskej v Petržalke. Na vozovku vstupovala sama alebo bola na prechode. Po úraze má zdravotné následky, chodila na rehabilitácie v nemocnici, neskôr aj súkromne. Žalobkyňa pracuje ako konzultant, jej pracovné zaradenie po nehode nebolo zmenené.
12. Žalobkyňa po ukončení PN chodila do práce s barlami a mala ešte zdravotné ťažkosti. V súčasnosti barle už nepoužíva. Ako vstupovala na priechod, tak si nezapamätala, či išlo auto, alebo nie, ale myslí si, že sa presvedčila, keď vstupovala na priechod pre chodcov. Udalosti, čo sa jej stali sa dozvedela sprostredkovane od manžela postupne, nakoľko bola v umelom spánku a prebrala sa až po 2 týždňoch.
13. Súd z výsluchu žalovaného v 2. rade zistil, že išiel sám v aute z mesta smerom na most Apollo z Landererovej ulice smerom vpravo v odbočovacom pruhu dal smerovku doprava. Bolo to okolo 17:00 hod. 25.02.2013, vozovka bola mierne mokrá. Išiel asi cca 30 km rýchlosťou, registroval chodkyňu, ale neregistroval, že žalobkyňa by chcela vstúpiť na vozovku. Keď sa blížil tesne k odbočovaniu doprava na most Apollo pred priechodom pre chodcov, tak ešte pohľadom vľavo zistil, či smerom z Košickej ul. smer Apollo z hlavnej cesty má voľno, aby sa mohol zaradiť do pravého jazdného pruhu. V tom zbadal chodkyňu, mala oblečené tmavohnedé oblečenie, začal brzdiť, urobil nejaký manéver s autom, ale zrážke už nevedel zabrániť. Žalovaný v 2. rade sa manželovi žalobkyne ospravedlnil a povedal mu, že keby niečo potrebovali je ochotný pomôcť. Manžel žalobkyne ho požiadal formou SMS správy a žalovaný v 2. rade mu zaslal požadovanú sumu 200,- Eur na jeho číslo účtu do banky, viď. čl. 93. Ide o číslo účtu manžela žalobkyne, na účte má žalobkyňa disponenčné právo. Za ním ďalším autom išla jeho kamarátka, volá sa B. W., ktorá vypovedala na polícii. Vie, že k nehode vypovedal vodič autobusu, ktorý prechádzal križovatkou, cestujúci autobusu, všetko je zaznamenané v trestnom spise. Ďalej uviedol, že pred prechodom registroval blikajúce oranžové svetlo ako aj prechod pre chodcov. Pri zaradení do odbočovacieho pruhu znížil rýchlosť cca 30 km. Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobkyňa bola 1 až 0,5 m cca v strede pred priechodom pre chodcov kde stála. Pred zrážkou sa žalobkyňa nachádzala na začiatku priechodu pre chodcov, presnejšie to nevedel uviesť. Žalovaný v 2. rade uviedol, že sa snažil vyhnúť zrážke, ale zachytil chodkyňu pravou prednou časť auta, hoci pred zrážkou brzdil, ale nevedel zrážke už zabrániť.
14. Žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 02.02.2018 preukazoval, že nie je zodpovedný za vznik škodovej udalosti a na preukázanie tvrdení predložil súdu listinný dôkaz a to Znalecký posudok č. 24/2013 vyhotovený súdnym znalcom z odboru Doprava cestná R.. F. Q. a Znalecký posudok č. 80/2016 vyhotovený znaleckým ústavom Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
15. Zo znaleckého posudku č. 24/2013 vyhotovený súdnym znalcom z odboru Doprava cestná R.. F. Q. súd zistil, že po znalcom vykonanej analýze deja pred dopravnou nehodou a pri dopravnej nehode, tento uviedol, že chodkyňa vstúpila na vozovku a začala prechádzať po priechode pre chodcov v okamihu, keď prichádzajúce vozidlo bolo v takej vzdialenosti a malo takú rýchlosť, že vodič nemohol zabrániť nehode po rozpoznaní kolíznej situácie. Rýchlosť vozidla v okamihu začiatku reakcie vodiča vozidla bola cca 30 km/h. Vodič začal reagovať na chodkyňu asi 9,32m pred miestom zrážky a v čase 1,11 s pred zrážkou z rýchlosti 30 km/h. Na chodkyňu reagoval zmenou smeru jazdy doľava. Do chodkyne narazil prednou, viacej pravou časťou vozidla, rýchlosťou cca 30 km/h. Chodkyňa vstúpila na vozovku v čase cca 1,13 až 2,13 s pred zrážkou. Do miesta zrážky prešla dráhu cca 1,7m na vozovke. Vodič vozidla mal povinnosť začať reagovať na chodkyňu po rozpoznaní kolíznej situácie v čase cca 0,8 až 1,5 s pred zrážkou. Na chodkyňu reagoval v čase 1,11 s pred zrážkou zmenou smeru jazdy doľava. Na chodkyňu reagoval včas. Rýchlosť nárazu bola cca 30 km/h. Rýchlosť jazdy vozidla pred miestom zrážky nie je možné technicky stanoviť na základe spisového materiálu. Znalec sa zaoberal aj otázkou, či chodkyňa vytvorila svojim vstupom na vozovku vodičovi vozidla prekážku náhlu. Znalec uviedol, že na určenie, či chodkyňa vytvorila svojim vstupom na vozovku vodičovi vozidla prekážku náhlu je potrebné určiť, aká rýchlosť pre daný úsek a danú dopravnú situáciu je primeraná. Znalec ustálil, že v prípade, že rýchlosť pre daný úsek a danú dopravnú situáciu primeraná bola väčšia ako vzdialenosť, z ktorej by vodič zastavil do miesta zrážky, teda vyššia ako 23,2 až 29 km/h, potom chodkyňa svojím vstupom na cestu vytvorila vodičovi
vozidla prekážku náhlu. V prípade, že rýchlosť pre daný úsek a danú dopravnú situáciu primeraná bola menšia ako vzdialenosť, z ktorej by vodič zastavil do miesta zrážky, teda menšia ako 23,2 až 29 km/ h, potom chodkyňa svojím vstupom na cestu nevytvorila vodičovi vozidla prekážku náhlu. Ďalej znalec uviedol, že technickou príčinou dopravnej nehody boli nesprávna technika pohybu chodkyne, ktorá bola v tom, že prechádzala cez cestu a vstúpila na prechod pre chodcov v okamihu, keď prichádzajúce vozidlo bolo v takej vzdialenosti a malo takú rýchlosť, že cez cestu nemohla bezpečne prejsť, čo vyvolalo kolíznu situáciu, nesprávna technika pohybu chodkyne, ktorá bola v tom, že sa pred vstupom na vozovku nepresvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a otázka, či bolo povinnosťou vodiča vozidla pohybovať sa na danom úseku cesty a pre danú dopravnú situáciu rýchlosťou do 23,2 až 29 km/h.
16. Zo znaleckého posudku č. 80/2016 vyhotoveného znaleckým ústavom Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline súd z uskutočnenej analýzy deja pred dopravnou nehodou a pri dopravnej nehode zistil, že chodkyňa v čase cca 3s pred zrážkou začínala vstupovať do vozovky na priechod pre chodcov. V tom čase sa vozidlo BMW mohlo nachádzať už v odbočovacom jazdnom pruhu, ale mohlo sa nachádzať aj v jazdnom pruhu určenom pre priamy smer jazdy. Z toho dôvodu boli riešené dve varianty, pričom variant A spočíva v tom, že chodkyňa dopravnú situáciu v odbočovacom pruhu nevyhodnotila správne a v okamihu vstupu chodkyne na priechod pre chodcov sa vozidlo BMW nachádzalo v odbočovacom jazdnom pruhu a to že sa vozidlo BMW nachádzalo v okamihu vstupu chodkyne na priechod pre chodcov v odbočovacom jazdnom pruhu, alebo chodkyňa dopravnú situáciu v odbočovacom pruhu vyhodnotila správne a v okamihu vstupu chodkyne na priechod pre chodcov sa vozidlo nenachádzalo v odbočovacom pruhu, ale v priebežnom jazdnom pruhu (variant B).Vodič vozidla BMW sa pohyboval v úseku obce v čase zrážky rýchlosťou 30 až 36 km/h, čo je nižšia rýchlosť, ako je maximálna povolená rýchlosť v úseku o 14 až 20 km/h. Vodič viedol vozidlo do oblúka, pričom na mokrej ceste je maximálna rýchlosť prejazdu oblúkom vypočítaná na 34 až 37 km/h. Vodič viedol vozidlo rýchlosťou, ktorá sa blížila maximálnej rýchlosti prejazdu uvedeným oblúkom. Vodič vozidla BMW kritickú situáciu rozpoznal až v čase zrážky, resp. tesne pred zrážkou, kedy už nemal možnosť vykonať taký úkon, aby dokázal nehode zabrániť. Reagoval brzdením vozidla a vedením vozidla najskôr vpravo a potom vľavo. Pohyb chodkyne do vozovky mohol vodič rozpoznať v čase 2,1 s pred zrážkou.
17. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, oboznámil sa so znaleckým posudkom 80/2016 vyhotoveného znaleckým ústavom Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, znaleckým posudkom č. 24/2013 vyhotovený súdnym znalcom z odboru Doprava cestná Ing. Antonom Guštarom Znaleckým posudkom Ing. Tomášom Korbeľom v znaleckom posudku č. 5/2004,pripojeným spisom KR PZ v Bratislave ČVS : -KRP-40/ODI-BA-2013 ( sp. zn. 4T/128/2013, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
18. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 19. Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 20. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 21. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní, a rovnako nie je viazaný ani odôvodnením uvedeného rozhodnutia, preto v konaní preskúmaval príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na zdraví žalobkyne a okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke žalovaného, prípadne či žalobkyňa (poškodená) zavinila škodu aj sama svojim konaním. V danom prípade si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody proti žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi dopravného prostriedku, ktorého prevádzkou bola žalobkyni (poškodenej) spôsobená škoda. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka je objektívnou zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie a bez zreteľa na to, či došlo k protiprávnemu konaniu, pričom k zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť len z dôvodov
ustanovených v zákone. Žalovaný sa tak môže zodpovednosti zbaviť len ak je tu daný liberačný dôvod podľa ust. § 428 a § 441 Občianskeho zákonníka.
22. Keďže v konaní bolo preukázané, že škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke t. z. vnútornými okolnosťami - úkonmi súvisia s organizáciou dopravy, žalovaný ako prevádzkovateľ sa môže zodpovednosti zbaviť len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať(§ 428 druhá veta Občianskeho zákonníka). Pod pojmom "vynaloženie všetkého úsilia" treba rozumieť každú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. 23. V konaní bolo nesporné, že uznesením KR PZ ČVS : KRP-40/ODNI-BA-2013 zo dňa 30.3.2017 bolo konanie voči žalovanému v 2. rade podľa ust. § 215 ods. 1 písm. b Trestného poriadku pre prečin na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1 Trestného zákona zastavené ako vodičovi zastavené lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 17.5.2017. 24. V konaní bolo nesporné, že v trestnom konaní boli vypracované znalecké posudky, znalecký posudok č. 24/2013 znalca Ing. Antona Guštaru, znalecký posudok č. 5/2014 znalca Ing. Tomáša Korbeľa a znalecký posudok č. 80/2016 Ústavu súdneho inžinierstva Žiline, pričom spracovali rôzne varianty nehodového deja a záverov a pritom vychádzali z rovnakých podkladov daných na vypracovanie znaleckých posudkov . Závery posudkov pre posúdenie zodpovednosti nie sú jednoznačné. 25. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2014 znalca Ing. Tomáša Korbeľa vyplýva, že znalec Ing. Tomáš Korbeľ v znaleckom posudku č. 5/2004 spracoval štyri alternatívy priebehu nehodového deja, keď uviedol, že:
- Podľa alternatívy A1, resp. B1 bola príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla BMW v súčinnosti s nesprávnym chovaním sa chodkyne pred vstupom.
- Podľa alternatívy A2, resp. B2 bola príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla BMW. 26. Ústav súdneho inžinierstva Žilina v znaleckom posudku č. 80/2016 vypracoval možný priebeh dopravnej nehody v dvoch alternatívach:
- V alternatíve „B“ podľa ZP USI Žilina, technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola výlučne nesprávna technika jazdy vodiča vozidla BMW.
- V alternatíve „A“ podľa ZP USI Žilina znalci v závislosti od posúdenia otázky právnej uviedli: o Ak vodič za predmetnej dopravnej situácie mal predpokladať, že chodkyňa stojaca pri okraji vozovky pred priechodom do vozovky bude uskutočňovať vstup do vozovky a teda mal dopravnú situáciu sledovať s ohľadom na to, aby dokázal zastaviť po spozorovaní jej vstupu do vozovky potom technika jeho jazdy nebola správna. o Ak vodič za predmetnej dopravnej situácie nemusel predpokladať, že chodkyňa stojaca pri okraji vozovky pred priechodom do vozovky bude uskutočňovať vstup do vozovky a teda nemusel dopravnú situáciu sledovať s ohľadom na to, aby dokázal zastaviť po spozorovaní jej vstupu do vozovky potom technika jeho jazdy, potom technika jazdy vodiča vozidla BMW bola správna a chodkyňa vytvorila vodičovi prekážku náhlu. 27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ako aj zo znaleckých posudkov, že vodič mal predpokladať, že chodkyňa stojaca pri okraji vozovky pred priechodom do vozovky môže uskutočňovať vstup do vozovky a vstúpiť na priechod pre chodcov, ktorý bol označený dopravnou značkou A 13, ktorá podľa Vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z. „upozorňuje na vyznačený priechod pre chodcov, ktorý by vodič inak neočakával, alebo ktorý nie je z dostatočnej vzdialenosti viditeľný“. Na viac bolo povinnosťou vodiča dbať na zvýšenú opatrnosť pred priechodom pre chodcov z dôvodu, že popri dopravnej značke bol upozorňovaný aj prerušovaným žltým svetlom v zmysle Vyhlášky MV SR 9/2009 Z.z. Podľa názoru súdu mal vodič dopravného prostriedku vynaložiť všetko svoje úsilie na zabránenie zrážky a mal predpokladať možný pohyb chodkyne na priechod pre chodcov. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že aj poškodená mohla predvídať a urobiť všetko pre to, aby mohla vstúpiť na priechod pre chodcov bez nebezpečenstva a mohla tak aj ona svojim pričinením zabrániť zrážke. Z predmetnej nehody, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré by mohli priamo niesť svetlo na nehodový dej dopravnej nehody ako aj následnú zrážku, sa nezachovali na križovatke ulíc Landererova - Košická kamerové záznamy, resp. záznamy boli, ale nezachytili a nie sú nastavené na tú časť križovatky, kde došlo k dopravnej nehode. 28. Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku, tak súd sa stotožnil so záverom posudku Ing. Korbeľa, ktorý že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla BMW pri odbočovaní pred priechodom pre chodcov v súčinnosti s nesprávnym chovaním sa chodkyne pred vstupom, ktorá sa dostatočne nepresvedčila, či môže vstúpiť na vozovku.
29. Žalovaná v 1./ rade teda neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že by žalobkyňa výlučne zavinila vznik škody a vzhľadom na priebeh nehodového deja v rôznych alternatívach a to aj bez spoluviny poškodenej. 30. Na základe uvedeného možno ustáliť, že žalovaná v I. rade konaní neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce vynaloženie všetkého úsilia, ktoré bolo možné požadovať na zabránenie vzniku škody poškodenej. Podľa názoru súdu vstup poškodenej na priechod pre chodcov bez dostatočného presvedčenia či môže vstúpiť na vozovku a jej vstup na priechod pre chodcov náhle mohlo vytvoriť prekážku a možno aj postup chodkyne vyhodnotiť ako nesprávne chovanie chodkyne pred vstupom na priechod pre chodcov, tak ako to uvádza aj znalec Ing. Korbeľ v posudku. Išlo o prekážku náhlu, čo by bolo čiastočne dôvodom liberácie žalovanej v I. rade. V tejto súvislosti však treba uviesť, že aj žalovaný v I. rade mal z technického hľadiska nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla BMW ako to vyplýva z posudku Ing. Korbeľa. 31. Chodec nesmie vstupovať na vozovku a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho". V konaní bolo významnou skutočnosťou posúdenie, že žalobkyňa v čase kolízie sa nedostatočne presvedčila, či môže bezpečne prejsť cez priechod pre chodcov. Súd je toho názoru, že poškodená sa dostatočne nepresvedčila, či môže bez nebezpečenstva vstúpiť na priechod pre chodcov, čím svojim konaním porušila pravidlá cestnej premávky ( § 53 ods. 4 zák. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ) a nemohla už zabrániť zrážke. Podľa názoru súdu tak poškodená porušila pravidlá cestnej premávky a ohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, preto možno konštatovať, že k vzniku škody došlo aj v príčinnej súvislosti so zavinením poškodenej (žalobkyne).
32. Uvedený záver korešponduje aj so závermi znaleckého posudku znalca Ing. Korbeľa, ako aj posudku Ing. Guštaru a to najmä nesprávnej techniky jazdy vodiča a nesprávnej techniky pohybu chodkyne. Podľa názoru súdu, tak žalobkyňa ako aj žalovaná v 1. rade ako účastníci cestnej premávky mali predvídať svojím konaním v zmysle ust. § 415 OZ, aby predišli škode, ktorá sa stala v dôsledku nesprávnej techniky jazdy ako nesprávnej techniky pohybu chodkyne, pričom súd ustálil v zmysle predložených dôkazov stranami a vyhodnotením týchto dôkazov, že žalovaná v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno a vzhľadom na čiastočné zavinenie poškodenej, súd ustálil rozsah škody v pomere 2/3 s tým, že žalovaná je zodpovedná za škodu v rozsahu 2/3. 33. Na základe citovaných ustanovení zákona a po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd prihliadol na to, že žalovaná v I. rade ako prevádzkovateľ zodpovedá za vzniknutú škodu objektívne bez ohľadu na zavinenie a v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok na zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa za spôsobenú škodu, a to preukázanie liberačného dôvodu uvedeného v ust. § 428 druhá veta Občianskeho zákonníka ani skutočnosť, že škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodenej. 34. Nakoľko mal súd za preukázané čiastočné zavinenie poškodenej na vzniku škody, ktorého rozsah ustálil v pomere 1/3 (analogicky rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/690/1969, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.11Co/139/1966), tak v tomto rozsahu je vylúčená zodpovednosť žalovanej a preto ustálil, že žalovaný v I. rade zodpovedá za škodu spôsobenú žalobkyni v rozsahu 2/3. 35. Nakoľko súd považoval za účelné vo veci rozhodnúť najskôr o základe procesného nároku, vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa ust. § 214 CSP a do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd o žalobou uplatnenom procesnom nároku nekoná. 36. Žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu v časti istiny 1.205,71 Eur späť, súd konanie v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil a žalovaný v 1. a 2. rade so späťvzatím čiastočnej žaloby súhlasili. Súd rozhodol aj o návrhu žalobkyne na zastavenie konanie voči žalovanému v 2. rade, ktorý zobrala späť na pojednávaní dňa 28.02.2018 a žalovaný v 2. rade súhlasil so späťvzatím žaloby. Preto súd v zmysle § 145 CSP konanie voči nemu zastavil.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).