Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_53C-32-2022.pdf
PDF · 94.08 KB
Case nature
Subarea
53C/32/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.Ľ. XXX/ X, T., zast.: JUDr. Jana Juchová, advokátka, so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava, proti odporcovi: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, R., adresa na doručovanie H. XX, R., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Súd u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. X nachádzajúceho sa na E. Z. Č.. XX, X D.. v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a vedený Okresným úradom R., katastrálnym odborom, okres: R.H. B., obec: R. - E. G., katastrálne územie: E. G. postavený na parcele registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 481 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: R. B., obec: R. - E. G., katastrálne územie: E. G. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX.
II. Súd u k l a d á odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní, vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby.
III. Súd navrhovateľke priznáva voči odporcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Súd p o u č u j e odporcu o tom, že môže voči navrhovateľke podať žalobu, ktorej predmetom bude nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. X nachádzajúceho sa na E. Z. Č.. XX H. R.; zároveň navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní, vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby. Navrhovateľka návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že navrhovateľka spolu s odporcom žijú v spoločnej domácnosti na adrese E. XX, R. v prenájme od roku 2015. Situácia s odporcom dlhodobo nie je dobrá a zvyčajne sa zhoršuje, keď si odporca vypije, vtedy je agresívnejší, situácia sa stupňuje a vyostruje. Okrem psychického násilia sa vtedy niekedy pridáva aj agresia a fyzické útoky. Hádky boli pravidelné asi dvakrát za mesiac, ale nie vždy bolo výsledkom fyzické násilie. Odporca bol skutočne násilný a agresívny asi raz za štvrť roka a neskôr cca raz za mesiac. Začalo to hádkou, pokračovalo fackami a chytením za ramená a nadávkami typu "preber sa ty piča, čo chceš ty piča, nadával jej, že je škaredá špata, kto by ju chcel a pod."
2. Posledný fyzický útok nastal cez víkend 25. až 27.03.2022. Odporca začal kričať na navrhovateľku a nadávať jej. Navrhovateľka zavolala mame a zverila sa jej, že odporca je na ňu zase agresívny. Keď po telefonáte hádka pokračovala a odporca navrhovateľku zase chytal za ruky a triasol ňou, povedala odporcovi, že mama zavolala políciu. Odporca jej nadával, že sú "obe jebnuté piče". Keď navrhovateľka potom odišla von z bytu, bola tam už polícia. Povedali, že s jej situáciou nemôžu nič robiť, kým ju odporca nenapadne. Odporučili jej podať trestné oznámenie a ísť k lekárovi, ak by sa niečo dialo. Keď sa navrhovateľka vrátila domov, odporca pokračoval v agresii a situácia sa ešte viac vyhrotila. Odporca navrhovateľke vykrikoval, že môže "jebať šaškov policajtov", nadával jej a začal navrhovateľku fackať, udrel ju aj päsťou do hlavy. Po útoku odporkyňa spadla na posteľ a zostala ležať a plakať až kým nezaspala. Navrhovateľka nešla do práce, ale k lekárovi a neskôr na políciu. Polícia odporcu neskôr dňa 29.03.2022 o 15:30 vykázala z obydlia. Odkedy navrhovateľka pracuje vo H., stalo sa asi dvakrát, že si musela po útoku odporcu zobrať sick day aspoň na doobedie a nemohla ísť do práce, väčšinou však bola viac zničená psychicky ako fyzicky po útoku odporcu. Pri tomto poslednom fyzickom útoku sa však navrhovateľka odporcu skutočne bála. Navrhovateľka je hlboko psychicky zasiahnutá konaním odporcu a po poslednom jeho útoku sa skutočne obáva o svoj život a zdravie v prípade, ak by sa odporca vrátil do spoločnej domácnosti - bytu, z ktorého bol vykázaný. V prípade nevydania neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhuje navrhovateľka, bude mať odporca právo vrátiť sa do spoločnej domácnosti a priblížiť sa k navrhovateľke napriek tomu, že je dôvodne podozrivý z domáceho násilia voči navrhovateľke (konanie je vedené na OOPZ R. I, pod Č.: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX). Rovnako sa navrhovateľka obáva, že keďže na odporcu zavolala políciu a podala vo veci trestné oznámenie, bude sa jej chcieť odporca pomstiť. Navrhovateľka preto okrem zákazu vstupu odporcu do nehnuteľnosti žiada pre odporcu aj zákaz priblíženia k navrhovateľke a to na vzdialenosť 50 m. Snahou navrhovateľky je momentálne začať si budovať svoj život bez odporcu, jeho agresie a násilia. Navrhovateľka začala navštevovať aj psychologičku v Intervenčnom centre U. v R., ktorá jej má pomôcť vyrovnať sa s traumatizujúcimi skúsenosťami a násilím odporcu.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila ako listinný dôkaz: výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. G. ku dňu 07.04.2022, zmluvu o nájme bytu zo dňa 17.08.2015, fotky navrhovateľky po útoku (3 ks), potvrdenie OOPZ Bratislava I o vykázaní zo spoločného obydlia Č.: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 29.03.2022, zápisnica o trestnom oznámení OOPZ Bratislava I Č.: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 28.03.2022, lekárske správy zo dňa 28.03.2022 (G.. G. T., G.. L. A. K. G.. K. R.).
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
15. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
16. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľkou, ako aj s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, a to z nasledujúcich dôvodov.
17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti); či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením" (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
18. Potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Cieľom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP je ochrana jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať pri nariadení tohto typu neodkladných opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je ex lege podmienené len tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ v návrhu povinný osvedčiť, keďže dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania.
19. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
20. Navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s poukazom na psychické ako aj fyzické násilie zo strany odporcu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila zápisnicu o trestnom oznámení OOPZ Bratislava I Č.: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 28.03.2022, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie z podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z obsahu predložených lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľka bola dňa 28.03.2022 vyšetrená v dôsledku inzultácie partnerom, kedy bola udretá päsťou do hlavy. Navrhovateľka zároveň predložila súdu aj potvrdenie OOPZ Bratislava I Č.: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 29.03.2022 o vykázaní zo spoločného obydlia.
21. S ohľadom na uvedené má súd za to, že osvedčené skutkové okolnosti medzi stranami odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov v rozsahu o zákaz priblíženia sa ako aj o zákaz vstupu do obydlia navrhovateľky. Podľa názoru súdu navrhovateľka dostatočne osvedčila nielen potrebu upraviť pomery strán (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa odporcu), ale aj jej bezodkladnosť a naliehavosť.
22. Majúc na zreteli uvedené, keď nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne podstatným spôsobom do práv odporcu, prípadne do jeho práva na slobodu pohybu, sa súd stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu vo výroku I. ako dôvodne podanému vyhovel, nakoľko násilie nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je nevyhnutné mať za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva na navrhovateľke, ktorá musí preukázať jednoznačnú existenciu dôvodného podozrenia z násilia, a to predložením relevantných a hodnoverných dôkazov, napr. doložením trestného oznámenia, či lekárskou správou o fyzickom násilí. V danom prípade navrhovateľka takéto dôkazy predložila. Navrhovateľka k svojmu návrhu pripojila zápisnicu o trestnom oznámení ako aj lekárske správy o fyzickom násilí. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami, a preto predmetné neodkladné opatrenie nariadil a uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu bližšie špecifikovaného vo výroku tohto rozhodnutia, kde navrhovateľka býva.
23. Súd rovnako vyhovel návrhu navrhovateľke na uloženie zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, pričom tento zákaz je viazaný na osobu navrhovateľky a vzťahuje sa na ktorékoľvek miesta, kde sa navrhovateľka zdržiava, t.j. nielen v okolí jej obydlia, na pracovisku navrhovateľky, ale aj na verejnosti. Súd mal teda za to, že návrh je dôvodný aj v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala uloženia zákazu priblíženia sa v zmysle § 325 ods. 1 písm. h) CSP. Na uloženie takéhoto zákazu postačuje dôvodná obava navrhovateľky o svoje zdravie, ktorú navrhovateľka vo svojom podaní dostatočne precizovala a vyjadrila svoj strach. Ohrozenie telesnej integrity bolo osvedčené najmä potvrdením OOPZ Bratislava I ako aj lekárskymi správami, ktoré navrhovateľka pripojila k návrhu.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotným nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uložil, aby nevstupoval do bytu č. X nachádzajúceho sa na E. Z. Č.. XX v R. a zároveň odporcovi uložil, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. Súd preto neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Pretože súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučil odporcu v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z výroku tohto
rozhodnutia. S ohľadom na uvedené v prípade, ak odporca, t.j. strana, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením, a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej. Lehotu na podanie žaloby súd s ohľadom na citované ust. CSP neurčil. Ak odporca podá žalobu, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Vzhľadom na to, že navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala aj žalobu vo veci samej, súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (na Okresnom súde Bratislava II). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).