Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sd/94/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 8, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 7, 814 31 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiam odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 07. marca 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 19.05.2014, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX. zo dňa 07. marca 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 19. mája 2014 podľa § 250j ods. 2 pís. c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodne súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 07.03.2014 odporkyňa po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Sd/94/2014 zo dňa 14.07.2015 uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/79/2015 zo dňa 25.05.2016, v ďalšom konaní znovu priznala navrhovateľke predčasný starobný dôchodok (ďalej len „PSD“) v sume 5.049,-Sk mesačne od 04.01.2006 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení neskorších predpisov a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č.1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie Rady“). Rozhodnutím zo dňa 19.05.2014 odporkyňa zmenila svoje rozhodnutie zo dňa 07.03.2014 v časti odôvodnenia.

2. V oboch rozhodnutiach (voči ktorým navrhovateľka podala v zákonnej lehote opravný prostriedok), odporkyňa poznamenala, že nimi realizuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/27/2013-32 zo dňa 16.10.2013. V skutkových dôvodoch uviedla, že navrhovateľka bola k 31.12.1992 zamestnaná u zamestnávateľa Česká pojišťovna, a.s. Brno, jihomoravská pobočka so sídlom na území Českej republiky (ďalej len „ČR“), ktorá bola zapísaná v obchodnom registri Českej republiky a s prihliadnutím na čl. 20 ods.1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení (ďalej iba „Zmluva SR a ČR“) sú všetky doby zabezpečenia, ktoré získala pred 1. januárom 1993 (vrátane dôb zamestnania získaných na území SR) považované za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je príslušná priznať a vyplácať Česká správa sociálneho zabezpečenia, ktorá jej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX-XXX z 02.06.2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXX/XXX/XXX EH zo dňa 07.09.2011, dôchodok za doby zabezpečenia od 01.09.1965 do 31.07.1993 aj priznala. Keďže sídlo bývalého zamestnávateľa navrhovateľky bolo ku dňu rozdelenia ČSFR v ČR, doby poistenia ktoré získala pred 01.01.1993 sa podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR, uverejnenom v Prílohe III, v súlade s čl. 7 ods. 2 pís. c/ nariadenia

Rady (EHS) č. 1408/71, považujú za doby poistenia ČR a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa ďalej skonštatovala, že nakoľko nárok na predčasný starobný dôchodok navrhovateľke vznikol len po zohľadnení doby dôchodkového zabezpečenia získanej podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 10 059 dní, bolo potrebné aplikovať čl. 45 nariadenia Rady č. 1408/71, v nadväznosti na čl. 46 ods. 2 nariadenia a určiť časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR (4 539 dní) a celkovou dobou poistenia, získanou aj podľa právnych predpisov ČR, t.j. 14 598 dní úhrnom ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, k 04.01.2006. Podľa právnych predpisov SR, navrhovateľka získala v období od 1. augusta 1993 do 3. januára 2006, doby poistenia (zabezpečenia) v rozsahu 4.539 dní. Teoretická suma predčasného starobného dôchodku je suma predčasného starobného dôchodku, ktorá by navrhovateľke patrila, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov ČR, považovali za obdobie dôchodkového poistenia, získané podľa právnych predpisov SR. Odporkyňa určila teoretickú sumu predčasného starobného dôchodku podľa § 68 ods. 1 ZSP, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (2,0335), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku (39,9946 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty k 04.01.2006 (214,68 Sk), znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku, ( t.j. o 7% za 410 dní - 1222,17983 Sk). Teoretickú sumu predčasného starobného dôchodku ( ďalej len „PSD“) určila na 16 237,53203 Sk mesačne. Keďže vypočítaná suma PSD, 5.676,- Sk, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, podľa § 2 pís. a/ zák.č. 601/2003 Z.z, o životnom minime, navrhovateľka splnila podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 ZSP. Odporkyňa ďalej uviedla, že takto vypočítanú teoretickú sumu PSD podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, navrhovateľke možno priznať len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“), získaného podľa právnych predpisov SR v rozsahu 4 539 dní, preto sa následne vypočítaná teoretická suma kráti nasledovne: 16 237,53203 mesačne x koeficient vypočítaný pomerom obdobia ODP v SR k celkovému ODP získanému v SR aj v ČR, úhrnom 14598 dní = 5.049,- Sk mesačne, čo je suma zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia , získanému podľa právnych predpisov SR. V tejto sume odporkyňa priznala navrhovateľke predčasný starobný dôchodok. Vypočítanú sumu PSD ďalej podľa § 82 ZSP zvýšila o zákonnú valorizáciu podľa platných právnych predpisov v jednotlivých kalendárnych rokoch 2009 až 2014. Predčasný starobný dôchodok k 01.01.2009 bol odporkyňou prepočítaný konverzným kurzom na euromenu (1 euro = 30,1260 Sk) na sumu 198,20 eur mesačne.

3. Zmenovým rozhodnutím zo dňa 19.05.2014 odporkyňa zmenila rozhodnutie zo dňa 07.03.2014 v časti odôvodnenia o aplikáciu použitia pravidla podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 pri výpočte teoretickej výšky sumy dávky uvedenej v čl. 46 ods. 2 pís. a/, keď aplikáciu podľa čl. 47 ods. 1 pís. g/ t.j.“ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky na základe priemerných príspevkov, príslušná inštitúcia určí tento priemer s odvolávaním sa iba na tie doby, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov tohto štátu“ (rozhodnutie zo dňa 07.03.2014) zmenila na aplikáciu podľa čl. 47 ods. 1 pís. c/ t.j. „ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky na základe priemerného zárobku, priemerného príspevku, priemerného zvýšenia alebo na základe pomeru, ktorý počas dôb poistenia existoval medzi žiadateľovými nezdanenými zárobkami a priemernými nezdanenými zárobkami všetkých poistených osôb okrem učňov, takúto priemernú výšku alebo pomer určí príslušná inštitúcia tohto štátu výlučne na základe dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov uvedeného štátu alebo na základe nezdanených zárobkov, ktoré dotknutá osoba poberala len počas týchto dôb,“ (rozhodnutie zo dňa 19.05.2014).

4. Dňa 17. júla 2014 prijal súd podanie navrhovateľky doručené prostredníctvom právnej zástupkyne, označené ako „Návrh na preskúmanie rozhodnutia“, smerujúci proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.03.2014 a č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.05.2014, v ktorom poukázala na dôvody, pre ktoré rozhodnutia odporkyne považuje za nesprávne. Jeden z dôvodov je zmena právnej kvalifikácie použitia pravidla podľa čl. 47 ods. 1 z písmena g/ na písmeno c/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, ktorá nie je odôvodnená. Odporkyni vytkla, že nerešpektuje závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.10.2013 sp.zn. 10Sd/27/2013-32, ani závery uznesenia NS SR zo dňa 30.01.2013 sp.zn. 9So/173/2011-24 a použitie ustanovení ňou uvedených, neprichádza do úvahy vzhľadom k záverom v cit. rozhodnutiach súdov, ktoré uviedli že podľa čl. 7 ods. 2 pís. c/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 sa budú uplatňovať určité ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty do dátumu uplatňovania tohto nariadenia za predpokladu, že sú výhodnejšie

pre príjemcov alebo ak vyplývajú z osobitných historických okolností. Vo výroku oboch rozhodnutí je uvedená už neexistujúca mena, t.j. Slovenská koruna a nie euro. Rozhodnutia sú podľa navrhovateľky diskriminačné, lebo má nárok na vypočítanú teoretickú sumu predčasného starobného dôchodku v plnej výške, nakoľko trvalé bydlisko má v SR, pracovala iba na území SR, poistné odvádza v SR a nemôže byť v nevýhodnejšej situácii iba z titulu rozdelenia ČSFR. Odporkyňa podľa nej v rozhodnutiach nereagovala na záver súdov spočívajúci v tom, že poistenie získané do 31.12.1992 nemožno považovať za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 nariadenia pre rozpor s čl. 12 a 39 ods.1 Ústavy SR. Z uvedených dôvodov označila rozhodnutia odporkyne za nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a žiadala, aby ich krajský súd zrušil a vec vrátil odporkyni na nové rozhodnutie.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 27.08.2014 žiadala odporkyňa napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Zopakovala v ňom skutkové a právne dôvody obsiahnuté v ich odôvodnení a uviedla argumenty, pre ktoré námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť. K námietke o neodôvodnenej aplikácii čl. 47 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 uviedla, že pri určení teoretickej sumy dôchodku použila pravidlo uvedené v čl. 47 ods.1 pís. c/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, ktoré sa má použiť okrem iného aj vtedy, ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe pomeru, ktorý počas dôb poistenia existoval medzi žiadateľovými nezdanenými zárobkami a priemernými nezdanenými zárobkami všetkých poistených osôb okrem učňov. Osobné mzdové body sa určujú ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Iné z pravidiel uvedených v čl. 47 nie je možné aplikovať, keďže pravidlo uvedené v čl. 47 ods.1 pod pís. d/ nariadenia Rady je možné aplikovať v prípade, ak by nárok na dávku vznikol podľa predpisov účinných do 31.12.2003 (zák.č. 100/1988 Zb.) a pravidlá v čl. 47 ods. 1 pís. e/ až g/ nariadenia Rady nie je možné aplikovať, nakoľko citované ustanovenia sa použijú vtedy, ak sa dávky počítajú na základe paušálnych zárobkov, resp. priemerných príspevkov. V rozhodnutí zo dňa 07.03.2014 aplikovala výpočtové pravidlo podľa pís. g ods.1 / čl. 47 nariadenia Rady, po analýze predmetných ustanovení však dospela k záveru, že výpočet dôchodku podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení spĺňa kritéria určenia sumy dôchodku uvedené v čl. 47 ods.1 pís. c/ nariadenia Rady a k tomu poznamenala, že pravidlá v čl. 47 ods.1 pís. c/ až g/ určujú, či na účely stanovenia sumy dôchodku hodnotiť len zárobok podľa právnych predpisov štátu, ktorý určuje sumu dôchodku. Pravidlo podľa čl. 47 ods. 1 pís. b/ nariadenia Rady odkazuje na neúčinné ustanovenia vykonávacieho nariadenia a pravidlo podľa čl. 47 ods.1 pís. a/ nariadenia Rady nemožno aplikovať, nakoľko podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na výpočet sumy dôchodku je jedným z činiteľov obdobie dôchodkového poistenia /ODP/ a podľa tohto pravidla v ustanoveniach je obmedzenie hodnotenia získaného ODP. Ďalej odporkyňa uviedla, že dôsledky aplikácie čl. 47 ods. 1 pís. c/ a g/ nariadenia Rady (EHS) sú zhodné, priemerný osobný mzdový bod sa určí vzhľadom na doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov SR a aby vedeli určiť konkrétne aplikovateľné ustanovenia, museli posúdiť, ktorým kritériám vyhovuje všeobecný výpočet sumy dôchodku podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty). Priemerný osobný mzdový bod priamo závisí od hodnoty úhrnu osobných mzdových bodov, ktoré sa určia pomerom medzi tým, čo poistenec v sledovanom období zarobil a priemernou mzdou v sledovanom období (pomer osobného a všeobecného vymeriavacieho základu). Je teda zrejmá aplikácia výpočtového pravidla nariadenia Rady, ktorá je určená pre prípady, v ktorých sa suma dôchodku určuje pomocou pomeru. Z toho dôvodu vylúčila aplikáciu výpočtových pravidiel týkajúcich sa hodnotenia zárobkov uvedených v čl. 47 ods.1 pís. d/, e/, f/ a g/ nariadenia Rady (EHS) č.1408/71. Zmena posudzovania výpočtového pravidla nemala teda za následok zmenu spôsobu určenia teoretickej sumy dôchodku, odporkyňa túto zmenu ale považovala za potrebnú uskutočniť a preto vydala zmenové rozhodnutie zo dňa 19.05.2014, do odôvodnenia ktorého ju začlenia. K ďalšej námietke navrhovateľky o sume dôchodku uvedenej v mene Slovenská koruna odporkyňa uviedla, že ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku navrhovateľky k 04.01.2006, sa dôchodky priznávali v mene Sk, tzn. nárok vznikol ešte pred zavedením eura a pred dňom zavedenia eura nebolo o nároku navrhovateľky na predčasný starobný dôchodok právoplatne rozhodnuté. Odkázala na ust. § 293ar ods. 1 veta prvá ZSP, podľa ktorého suma dávky na ktorú vznikol nárok predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sa určí v slovenských korunách a za obdobie od vzniku nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu. K námietke nerešpektovania predchádzajúceho rozsudku odporkyňa uviedla, že krajský súd v ňom zrušenie rozhodnutia odôvodnil ust. § 250j ods. 2 pís. d/ O.s.p., podľa ktorého je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, napriek tomu vec

meritórne preskúmal a zaujal právny názor. Odporkyňa poukázala na čl. 7 Ústavy SR, v zmysle ktorého je povinná dodržiavať právne predpisy SR, medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná, ako aj právne predpisy Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ďalej poukázala na čl. 7 ods. 2 pís. c/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, v zmysle ktorého určité ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty od dátumu uplatňovania tohto nariadenia, budú sa uplatňovať za predpokladu, že sú výhodnejšie pre príjemcov dávok alebo ak vyplývajú z osobitných historických okolností a majú obmedzený časový účinok. Ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III, po vstupe SR a ČR do Európskej únie sa naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy SR a ČR. Do pozornosti dala rozhodnutia pod sp.zn. 7So/38/2009 z 26.11.2009 a 9So/93/2010 z 08.07.2011 v ktorých NS SR vyslovil právny názor, podľa ktorého rozdelenie spoločného štátu a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov je osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu, preto sa má v súlade s čl. 7 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 použiť čl. 20 Zmluvy SR a ČR, ktorý sa naďalej uplatňuje aj po vstupe SR do Európskej únie a vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať alternatívu výhodnosti uplatňovania čl. 20 Zmluvy SR a ČR. Ak mal teda zamestnávateľ ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo v ČR, všetky doby zabezpečenia spred tohto dňa sa považujú za doby zabezpečenia podľa právnych predpisov ČR, čo potvrdil aj NSSR v rozhodnutí sp.zn. 7So/114/2011 zo dňa 31.07.2012 (R69/2013). Pravidlo na rozdelenie dôb zabezpečenia získaných podľa právnych predpisov ČSFR stanovuje čl. 20 Zmluvy SR a ČR, podľa ktorého sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR, teda pred 01.01.1993 považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na území ktorého bolo sídlo zamestnávateľa ku dňu rozdelenia ČSFR. Ak adresa zamestnávateľa nebola uvedená v obchodnom registri (napr. z dôvodu zriadenia priamo zákonom), doby zabezpečenia získané pred rozdelením ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktorého mal zamestnanec trvalý pobyt ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Keďže z dávkového spisu navrhovateľky nepochybne vyplýva, že sídlo zamestnávateľa k 31.12.1992 bolo na území ČR, nie je možné hodnotiť doby získané pred 31.12.1992 ako doby získané podľa právnych predpisov SR. K námietke diskriminácie navrhovateľky odporkyňa poukázala na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené v čl. 14 je porušené len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách a nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Pri určení sumy predčasného starobného dôchodku navrhovateľky odporkyňa nezaobchádzala s ňou odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, preto navrhovateľka diskriminovaná nebola. Ak by odporkyňa priznala dôchodkovú dávku aj za doby získané pred 01.01.1993, bola by zhodnotená jedna poistná doba dvakrát a diskriminovaní by boli ostatní poberatelia dôchodkov, ktorí získali všetku dobu podľa predpisov SR. K námietke rozporu s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 odporkyňa uviedla, že podľa navrhovateľky sú napadnuté rozhodnutia v rozpore so zásadami a princípmi koordinačných nariadení Európskej únie v oblasti sociálneho zabezpečenia, keďže už v preambule nariadenia Rady je všetkým pracovníkom pohybujúcim sa v rámci spoločenstva garantované zachovanie nadobudnutých práv a výhod, pričom by nemalo dôjsť k neoprávnenému súbehu poberania dávok. Zároveň je podľa navrhovateľky v preambule garantované poberanie dávok priznaných v rôznych členských štátoch EÚ. Odporkyňa poznamenala, že článok 12 ods. 1 nariadenia Rady ustanovuje zásadu, že nie je možné priznať ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia. Pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky na dôchodok postupovala v súlade s cit. ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č.1408/71 a nárok na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol 04.01.2006, ostal zachovaný. Predčasný starobný dôchodok bol navrhovateľke vyplácaný od tohto dátumu v sume určenej v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Nárok na dôchodok jej vznikol aj podľa právnych predpisov ČR a bol jej rozhodnutím z 02. júna 2011 v spojení s rozhodnutím zo dňa 07.09.2011 priznaný Českou správou sociálneho zabezpečenia (ČSSZ). Navrhovateľke nebolo za tú istú dobu poistenia priznaných viac dôchodkov, keďže odporkyňa aplikovala pravidlá na rozdelenie príslušnosti na hodnotenie dôb zabezpečenia spred rozdelenia ČSFR a zhodnotila jej dobu poistenia od 01.08.1993 do 03.01.2006, zatiaľ čo ČSSZ dobu zabezpečenia od 01.09.1965 do 31.07.1993. Navrhovateľke boli na dôchodkové účely zhodnotené všetky doby zabezpečenia a doby poistenia ktoré získala, nebola teda oproti iným poistencom znevýhodnená. Odporkyňa pripomenula, že pravidlá na určenie príslušnosti na hodnotenie dôb zabezpečenia spred rozdelenia ČSFR podľa Zmluvy SR a ČR a Správnej dohody sú aplikované v prípadoch všetkých poistencov, ktorí získali doby zabezpečenia pred rozdelením ČSFR rovnako, navrhovateľka nebola teda právnym posúdením odporkyne znevýhodnená oproti iným takýmto poistencom. Postup odporkyne bol preto v súlade s čl. 12 ods. 1 nariadenia

Rady (EHS) č.1408/71 a k porušeniu zásady zamedzenia súbehu dávok toho istého druhu za tú istú dobu poistenia by došlo práve postupom ktorý navrhla v podaní navrhovateľka, keďže dobu zabezpečenia získanú pred rozdelením ČSFR by hodnotila aj odporkyňa aj ČSSZ, čo koordinačné nariadenia EÚ vylučujú. Vzhľadom k uvedenému žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 07.03.2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 19.05.2014 ako vecne správne potvrdiť.

6. Rozsudkom zo dňa 14.07.2015, č.k. 8Sd/94/2014-31, tunajší súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.03.2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 19.05.2014 ako vecne správne potvrdil a navrhovateľke ani právnej zástupkyni náhradu trov konania nepriznal.

7. Na odvolanie navrhovateľky, Najvyšší súd SR ako súd odvolací, uznesením sp.zn. 10So/79/2015 zo dňa 25.05.2016 napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 pís. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní uložil krajskému súdu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne, vo veci opätovne rozhodnúť a súčasne rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

8. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, opätovne preskúmal v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami účastníkov, s rozhodnutiami odporkyne, osobnými listami dôchodkového poistenia a ostatným relevantným obsahom spisu, vypočul obe strany a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.03.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 19.05.2014 je potrebné zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.).

9. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

11. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

12. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

13. Podľa § 67 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení platnom k 04.01.2006, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 68 ods. 1 ZSP, suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia a štvrtá veta platia rovnako.

15. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona.

16. Podľa § 60 ods. 1 ZSP, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140, bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa článku 6 písm. a/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, pokiaľ ustanovenia čl. 7, 8 a 46 ods. 4 neustanovujú inak, pokiaľ ide o osoby a prípady ktorých sa nariadenie týka, nahrádza toto nariadenie ustanovenia každého dohovoru o sociálnom zabezpečení, záväzného výlučne pre dva alebo viac členských štátov.

18. Podľa článku 7 ods. 2 písm. c/ nariadenia, bez ohľadu na článok 6 sa naďalej budú uplatňovať ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty do dátumu uplatňovania tohto nariadenia, za predpokladu, že sú výhodnejšie pre príjemcov dávok alebo ak vyplývajú z osobitných historických okolností a majú obmedzený časový účinok, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III.

19. Rozdelenie ČSFR je osobitnou historickou okolnosťou aj podľa názoru NS SR v rozhodnutiach sp.zn. 7So/38/2009 z 26.11.2009 a 9So/93/2010 z 08.07.2011 a uplatňovanie čl. 20 Zmluvy má obmedzený časový účinok, keďže v určitom časovom okamihu doby spred 1. januára 1993 už nebudú pripadať do úvahy ako doby poistenia. Vzhľadom na to je uplatňovanie čl. 20 Zmluvy v súlade s čl. 7 ods. 2 písm. c/ nariadenia. a nie je preto potrebné skúmať alternatívu výhodnosti uplatňovania čl. 20 Zmluvy SR a ČR pri postupe.

20. Podľa prílohy III, časť A - ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré sa naďalej uplatňujú bez ohľadu na článok 6 nariadenia (článok 7 ods. 2 písm. c/ nariadenia), sa naďalej uplatňujú články 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992.

21. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej iba „Zmluva“) uverejnenej ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z., sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

22. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy ktorá bola uverejnená pod č. 175/1995 Z.z., sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky.

23. Podľa čl. 45 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, ak právne predpisy členského štátu podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zohľadní inštitúcia tohto členského štátu do takej miery, ako je to potrebné, doby poistenia započítané podľa právnych predpisov iného členského štátu tak, akoby sa dosiahli podľa jeho vlastných právnych predpisov.

24. Podľa čl. 46 ods. 1 cit. nariadenia, ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a ak spĺňa podmienky požadované právnymi predpismi tohto členského štátu na nárok na dávky bez toho, aby bolo potrebné uplatniť článok 45, príslušná inštitúcia tohto členského štátu vypočíta výšku dávky v zmysle právnych predpisov, ktoré uplatňuje, a stanoví výšku dávky, ktorá zodpovedá celkovej dobe poistenia, ktorá sa zohľadňuje v zmysle týchto právnych predpisov. Táto inštitúcia stanoví aj výšku dávky, ktorá by pracovníkovi patrila, ak by sa uplatnili pravidlá podľa odseku 2 písm. a/ a b/. Zohľadní sa vyššia z takto stanovených dávok.

25. Podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a tento pracovník nespĺňa podmienky na priznanie dávok, pokiaľ by sa nezohľadnili ustanovenia článku 45, príslušná inštitúcia členského štátu bude postupovať podľa nasledujúcich pravidiel:

a/ táto inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia ktoré sa jej započítajú podľa právnych predpisov členských štátov, ktoré sa na pracovníka vzťahovali, sa dosiahli v danom štáte podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní doby poistenia, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pododseku; b/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania doby poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia, k celkovému trvaniu doby poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov. c / ak je celková dĺžka doby poistenia, ktorú pracovník dosiahol podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov pred vznikom poistenej udalosti dlhšia ako maximálna doba, ktorú vyžadujú právne predpisy jedného z týchto členských štátov na priznanie plnej výšky dávky, ak sa vezmú do úvahy ustanovenia tohto odseku, príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadní maximálnu dobu namiesto celkovej dosiahnutej doby; tento spôsob stanovenia nesmie viesť k tomu, že náklady tejto inštitúcie budú väčšie ako plná výška dávky, ktorú stanovujú právne predpisy, ktoré táto inštitúcia uplatňuje;

26. Podľa čl. 47 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, na výpočet teoretickej výšky uvedenej v článku 46 ods. 2 písm. a/ sa vzťahujú tieto pravidlá:

a/ ak celková dĺžka dôb poistenia a bydliska, dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých dotknutých členských štátov je dlhšia ako maximálna doba požadovaná právnymi predpismi jedného z týchto členských štátov pre poberanie úplnej dávky, príslušná inštitúcia tohto štátu započíta túto maximálnu dobu namiesto celkovej dĺžky dosiahnutých dôb; táto metóda výpočtu nesmie mať za následok uloženie povinnosti tejto inštitúcii uhradiť náklady na dávku vyššie, ako je výška úplnej dávky, stanovená právnymi predpismi, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dávky, ktorých výška nie je závislá na dĺžke poistenia. b/ postup pre započítavanie prekrývajúcich sa dôb je stanovený vo vykonávacom nariadení uvedenom v článku 98. c/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe priemerného zárobku, priemerného príspevku, priemerného zvýšenia alebo na základe pomeru, ktorý počas dôb poistenia existoval medzi žiadateľovými nezdanenými zárobkami a priemernými nezdanenými zárobkami všetkých poistených osôb, okrem učňov, takúto priemernú výšku alebo pomer určí príslušná inštitúcia tohto štátu výlučne na základe dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov uvedeného štátu alebo len na základe nezdanených zárobkov, ktoré dotknutá osoba poberala len počas týchto dôb; d/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe výšky zárobku, príspevkov alebo zvýšení, príslušná inštitúcia daného štátu určí výšku zárobku, príspevky alebo zvýšenie, ktoré sa majú brať do úvahy v súvislosti s dobami poistenia alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov na základe priemerného zárobku, príspevkov alebo zvýšení, ktoré boli zaznamenané v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje; e/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe paušálneho zárobku alebo pevne určenej čiastky, príslušná inštitúcia daného štátu považuje paušálny zárobok alebo pevne určenú čiastku, ktorá sa berie do úvahy v súvislosti s dobami poistenia alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov, za rovné paušálnemu zárobku a pevne určenej čiastke, alebo ak je to vhodné, priemeru paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastky, ktoré zodpovedajú dobám poistenia dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje; f/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky za niektoré doby na základe výšky zárobku a za iné doby na základe paušálneho zárobku alebo pevne určenej čiastky, príslušná inštitúcia daného štátu v súvislosti s dobami poistenia alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov, zohľadní zárobky alebo pevne určené čiastky stanovené v súlade s horeuvedenými ustanoveniami pod pís. d/ alebo e/ alebo prípadne priemer týchto zárobkov alebo pevne určených čiastok; ak sa dávky počítajú na základe paušálneho zárobku alebo pevne určenej čiastky za všetky doby dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoré uplatňuje, príslušná inštitúcia považuje zárobok, ktorý má brať do úvahy v súvislosti s dobami poistenia alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, za rovné fiktívnym zárobkom v tomto štáte, ktoré zodpovedajú paušálnym zárobkom alebo pevne určeným čiastkam;

g/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe priemerných príspevkov, príslušná inštitúcia určí tento priemer s odvolávaním sa iba na tie doby, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov tohto štátu.

27. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

28. Podľa ust. § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

29. Podľa ods. 1 ust. § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa ods. 2 cit. ust., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

31. Podľa ods. 3 cit. ust., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

32. Podľa ods. 4 cit. ust., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

33. Z obsahu celého spisového materiálu mal krajský súd za preukázané, že navrhovateľka si žiadosťou spísanou Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava dňa 5. júna 2006 uplatnila nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, ktorý jej preskúmavaným rozhodnutím podľa § 67 ods. 1 ZSP a čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č.1408/71 odporkyňa priznala od 04.01.2006 v sume 5.049,- Sk mesačne. Za preukázané mal aj, že sídlo zamestnávateľa navrhovateľky, Česká pojišťovna Brno bolo k 31.decembru 1992 na území Českej republiky. V žiadosti o dôchodok, spísanej Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava dňa 16.11.2010, navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku z dôchodkového poistenia z ČR. Súd zistil, že Česká správa sociálního zabezpečení, rozhodnutím č. j. XXXXXXXXXX-XXX zo dňa 02.júna 2011 priznala navrhovateľke od 18.decembra 2008 starobný dôchodok vo výške 7.309,-Kč mesačne, podľa § 29 pís. a/ zákona č. 155/95 Sb. a s prihliadnutím k čl.46 ods.1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a počínajúc dňom 01.05.2010 i s prihliadnutím k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v spojení s rozhodnutím č. j. 505818193/428/315-EH zo dňa 07.09.2011. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že starobný dôchodok bol v čase po vzniku nároku v ČR, priznaný navrhovateľke pomerne, podľa dôb zamestnania (poistenia) získaných na území ČR a SR, podľa čl. 46 ods. l nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, tzn. aj platného čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

30. Krajský súd sa v prvom rade zaoberal podstatnou námietkou navrhovateľky k sume predčasného starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať vo výške vypočítanej teoretickej sumy 16.237,53 Sk mesačne, určenej podľa ust. § 68 ods.1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, zníženého o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku, pričom výpočet odporkyne, ktorým redukovala teoretickú sumu pomerne k dobám poistenia získaným v SR (4536 dní) a k celkovej dobe získanej v SR aj v ČR (14598 dní) na výšku sumy 5.049,-Sk, ktorú odporkyňa napadnutým rozhodnutím navrhovateľke priznala, považovala za nesprávny. Navrhovateľka v opravnom prostriedku uviedla, že má na túto vypočítanú teoretickú sumu dôchodku nárok z titulu trvalého bydliska

na území SR, odvádzania poistného v SR a použitie prísl. ustanovení nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 neprichádza podľa jej názoru do úvahy. Poukázala na to, že odporkyňa pri výpočte zmenila aj aplikované pravidlo, čo ale žiadnym spôsobom neodôvodnila. Žiadala dôchodok priznať vo vyššej sume a svoj nárok podložila judikatúrou NS SR, poukázaním na práva podľa Ústavy SR a nerovnakým zaobchádzaním v jej prípade oproti iným osobám.

31. Vychádzajúc z navrhovateľkou prezentovanej argumentácie súd preto zisťoval, či vypočítaná teoretická výška jej starobného dôchodku je rozhodnutím odporkyne určená v súlade s právnymi predpismi a nariadením Rady (EHS) č. 1408/71. Pre výpočet dôchodku v teoretickej sume podľa § 68 ods.1 ZSP a s prihliadnutím k nariadeniu Rady, bolo k 4. januáru 2006 navrhovateľke zhodnotených celkom 14 598 dní, t. j. 39 rokov a 363 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane 10 059 dní doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Českej republiky). Ako rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu v zmysle ust. § 63 ods.1 ZSP, ktorý vchádza do výpočtu teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku, odporkyňa v napadnutom rozhodnutí (str. 5) podľa § 63 ods. 7 ZSP, uviedla rozhodné obdobie kalendárnych rokov 1984 až 2005, z ktorého priemerný osobný mzdový bod vypočítala z určených osobných mzdových bodov, ktorých úhrn za jednotlivé roky rozhodujúceho obdobia je 30,7475 (str.6). V priloženom osobnom liste k rozhodnutiu zo dňa 07.03.2014, je tento úhrn uvedený v rovnakej výške 30,7475, ale za rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov 1993 až 2005. Túto nezrovnalosť v rozdiele kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia odporkyňa ponechala bez povšimnutia, neodôvodnila ju prípadnou aplikáciou ustanovení nariadenia a nijako neodôvodnila ani rozpor pre tento výpočet, čo vyvoláva jeho nezrozumiteľnosť a nemožnosť zistiť, či je v súlade s právnymi predpismi a citovaným nariadením. Odporkyňa pritom na str. 6 v prvej vete rozhodnutia zo dňa 07.03.2014 skonštatovala, že prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste, v ktorom je ale uvedený prehľad osobných mzdových bodov iba za kalendárne roky 1993 - 2005 a z ničoho nie je zrejmé, prečo je uvedené iba toto obdobie (či to napr. vyplýva z cit. nariadenia a čl. 20 Zmluvy).

32. Odporkyňa v rozhodnutí zo dňa 07.03.2014 uviedla (na str.6) vypočítanú hodnotu priemerného osobného mzdového bodu na 2,4742, a to z podielu úhrnu osobných mzdových bodov (30,7475) a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, naproti tomu v osobnom liste ako rozhodujúce obdobie uviedla získaných 4536 dní /tzn. na území SR/ t.j. 12,4742 rokov = výpočet 30,7475:12,4742. Tu teda tiež chýba zdôvodnenie odporkyne, prečo zarátala iba rozhodujúce obdobie získané na území SR, s uvedením aplikácie pravidla nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71. Ďalej poukázala na redukciu vypočítanej hodnoty priemerného osobného mzdového bodu z 2,4742 na 2,0335 s odkazom na ust.§ 63 ods. 3 pís. c/ ZSP, v zmysle ktorého sa z hodnoty od 1,25 do najviac 3, započítava v roku 2006 64%. Z hodnoty 2,4742 je 64 % 1,5834 a nie 2,0335. Tzn., že výpočet tejto redukcie v uvedenom zákonnom percente je nesprávny. 33. Od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľky 55 rokov a 18 mesiacov (od 04.01.2006 do 18.02.2007) navrhovateľke chýba 410 dní. Teoretickú sumu predčasného starobného dôchodku navrhovateľky 16.237,53203 Sk mesačne, odporkyňa určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (2,0335), obdobia dôchodkového poistenia spolu s dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov ČR (39,9946 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (214,68), zníženej za 410 dní o 7 % (o 0,5 % za každých začatých 30 dní), to znamená o 1 222,17983 Sk mesačne. Čiastkový predčasný starobný dôchodok je podiel teoretickej výšky, ktorý zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (4 536 dní) k celkovému úhrnu dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov (14 598 dní). Koeficient na určenie sumy predčasného starobného dôchodku bol určený ako podiel 4 536 dní (12,4273 rokov v Slovenskej republike) a 14 598 dní (celková doba poistenia), čo je 0,3109. 34. S právnym odôvodnením odporkyne pre použitie pravidla na výpočet teoretickej sumy je dôchodkovej dávky, v zmysle čl. 46 ods. 2 pís. a/, v spojení s aplikáciou čl. 47 ods.1 pís. c/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 sa krajský súd stotožnil, nakoľko tak ako uviedla odporkyňa sa toto pravidlo vzťahuje na citované ust. pre výpočet dávky podľa ZSP. V rozhodnutí zo dňa 07.03.2014 odporkyňa tento výpočet ale právne nesprávne zakvalifikovala podľa pravidla uvedeného v čl. 47 pís. g/, nakoľko spôsob výpočtu mal byť zaradený pod pís. c/. Súd dáva do pozornosti, že v oboch uvedených pravidlách pod pís. c/ aj pís. g/ čl. 47 ods. 1 nariadenia je uvedený výpočet ( pomerom či priemerom) k dobám poistenia členského štátu, v ktorom boli dosiahnuté. Inak povedané, pre zrozumiteľnosť použitia príslušného

pravidla mala odporkyňa názorne uviesť výpočet s použitím oboch písmen ( aj pís. c/ a aj k pís. g/ čl. 47 nariadenia Rady). 35. Nedôvodná a v rozpore s právnymi predpismi a aj s čl. 7 Ústavy SR je aj námietka navrhovateľky, týkajúca sa právnej kvalifikácie podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/7, podľa čl. 7 ods. 2 pís. c/ ktorého je platný aj čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, z ktorého z titulu rozdelenia ČSFR na SR a ČR vyplýva zaradenie poistenca podľa štátu, ktorý bude poskytovať dôchodkové dávky. Keďže navrhovateľka bola v čase rozdelenia ČSFR, k 31.12.1992 zamestnancom, vzťahuje sa na ňu pravidlo zaradenia podľa sídla zamestnávateľa. V prípade ak by nebola zamestnaná, platilo by pre ňu pravidlo bydliska poistenca. 36. Námietka navrhovateľky k vypočítanej výške teoretickej sumy dávky je dôvodná iba v časti správnosti výpočtu, keďže jednotlivé hodnoty vchádzajúce do výpočtu dávky sú určené nesprávne, chybou vo výpočte, tak ako už bolo vyššie uvedené. Vypočítaná teoretická suma dávky je teda na základe nesprávne určených rozhodujúcich hodnôt pre výpočet sumy nesprávna. Konečný výpočet teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku redukciou o koeficient určený ako podiel 4 536 dní (12,4273 rokov v SR) a 14 598 dní (39,9946 rokov celková doba poistenia v SR a v ČR), čo je 0,3109 je správny a správne zaradený s aplikáciou pravidla podľa čl. 47 ods.1, pís. c/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71. 37. Nárok na dávku je v prípade predčasného starobného dôchodku viazaný na moment splnenia všetkých zákonných podmienok dávky v zmysle ZSP a tie sú podľa ust. § 67 ZSP dve, doba poistenia najmenej 10 rokov a suma vypočítaného predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého poistenec požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva že tento zákonný moment je deň keď odporkyňa zistí splnenie druhej podmienky, pričom požiadať o priznanie dávky môže poistenec najskôr podaním resp. spísaním žiadosti o nároku na dávku. Odporkyňa v tomto smere preverí aj správnosť dátumu priznania predčasného starobného dôchodku. 38. Krajský súd mal z vykonaného preskúmavania napadnutého rozhodnutia a výpočtu dávky odporkyňou podľa podkladového spisového materiálu administratívneho spisu za preukázané, že odporkyňa nesprávne a nedostatočne zistila skutkový stav veci, v odôvodnení sa dostatočne nevysporiadala so správnosťou hodnotenia jednotlivých hodnôt vchádzajúcich do výpočtu teoretickej sumy dávky, súd preukázal nesprávnosť niektorých vypočítaných hodnôt s následkom v rozdiele v sume predčasného starobného dôchodku a má za to, že odporkyňa pochybila aj v dátume vzniku nároku na dávku. Z uvedeného je potom zrejmé, že konanie odporkyne neprebehlo v súlade s podmienkami, kladenými ust. § 195 a nasl. ZSP.

39. V ďalšom konaní je odporkyňa s poukazom na ust. § 250r O.s.p. právnym názorom súdu viazaná. Je potrebné, aby v tomto konaní vytknuté nedostatky odstránila, t. j. vo veci opätovne rozhodla a správne vypočítala sumu dávky, svoj postup dostatočne a v súlade s použitou právnou argumentáciou odôvodnila a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od 01.05.2010 platí nové nariadenie, zdôvodnila aplikáciu pravidla pri výpočte dávky aj zaradením podľa článku 52 ods.1, písm. a/ a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

40. Na základe takto vykonaného posúdenia zákonnosti súd napadnuté rozhodnutia podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 pís. c/ a d/ O.sp. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom znovu rozhodne o priznaní predčasného starobného dôchodku pri výpočte výšky sumy v zmysle záverov tohto rozsudku.

41. O náhrade trov konania súd v tomto konaní nerozhodol, pretože využil postup podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.