Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-14C/269/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, do sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: P., o zaplatenie 794,48 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 634,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 634,97 eur od 19.09.2013 do zaplatenia, z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 104,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 34,98 eur od 19.05.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 34,98 eur od 19.07.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 34,98 eur od 18.08.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 14.09.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 794,48 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 59,77 eur od 19.05.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 59,77 eur od 19.07.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 39,97 eur od 18.08.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 634,97 eur od 19.09.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „pôvodný veriteľ“ alebo „Postupca“), na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 14.05.2012 so žalovaným Zmluvu č. 9904960863, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť. Žalovanému boli zo strany žalobcu vystavené nasledovné faktúry: č. 4750775344 so splatnosťou 18. mája 2013 znejúca na sumu 59,77 eur, č. 6752704658 so splatnosťou 18. júla 2013 znejúca na sumu 59,77 eur, č. 9753651312 so splatnosťou 17. augusta 2013 znejúca na sumu 39,97 eur, č. 7754590209 so splatnosťou 18. septembra 2013 znejúca na sumu 634,97 eur. Ku dňu podania návrhu nebola pohľadávka žalobcu vo výške 794,48 eur uhradená. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku žalobca označil v žalobe nasledovné dôkazy: Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. 9904960863 zo 14.05.2012 (ďalej len „Zmluva“), Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. 9905226926 zo 19.09.2012 (ďalej len „Zmluva2“), Zmluva o poskytovaní služby „Český

balíček“ zo dňa 19.09.2012 (ďalej len „Zmluva3“), Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS) (ďalej len „VOP“), Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúra č. 4750775344 so splatnosťou 18. mája 2013 znejúca na sumu 59,77 eur s Prehľadom poplatkov a prevádzky za obdobie 01.04.2013 - 30.04.2013, faktúra 6752704658 so splatnosťou 18. júla 2013 znejúca na sumu 59,77 eur s Prehľadom poplatkov a prevádzky za obdobie 01.06.2013

- 30.06.2013, faktúra č. 9753651312 so splatnosťou 17. augusta 2013 znejúca na sumu 39,97 eur s Prehľadom poplatkov a prevádzky za obdobie 01.07.2013 - 31.07.2013, faktúra č. 7754590209 so splatnosťou 18. septembra 2013 znejúca na sumu 634,97 eur s Prehľadom poplatkov a prevádzky za obdobie 01.08.2013 - 31.08.2013, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 s prílohami, Pokus o zmier zo dňa 19.08.2015. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 26.04.2016, pričom žiadal o pozastavenie návrhu, lebo je vo výkone väzby, po 2 mesiacoch má byť prepustený a bude to riešiť. 4. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 02.05.2018 žalobca uviedol, že v časti uplatnenej istiny vo výške 634,97 eur a v časti úroku z omeškania 8,5% ročne zo sumy 634,97 eur od 19.09.2013 do zaplatenia berie späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť. 5. Podľa § 524 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 6. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014, pričom z jej príloh vyplynulo, že pôvodný veriteľ postúpil žalobcovi pohľadávky voči žalovanému tak, ako sú uplatnené v žalobnom návrhu.

7. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť pred pojednávaním, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil v časti istiny vo výške 634,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 634,97 eur od 19.09.2013 do zaplatenia.

11. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a obsahom listinných dôkazov predložených so žalobou a zistil nasledovný skutkový stav: pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 14.05.2012 Zmluvu, na podklade ktorej bol pôvodný veriteľ ako podnik povinný poskytnúť žalovanému verejné služby na zák. o elektronických komunikáciách s produktom VRI Solo - DSL Prístup, Magio internet so zúčtovacím obdobím jednomesačným od 1. dňa mesiaca do posledného dňa mesiaca. Pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 19.09.2012 Zmluvu2, na podklade ktorej bol pôvodný veriteľ ako podnik povinný poskytnúť žalovanému verejné služby na zák. o elektronických komunikáciách, VRI Solo - DSL Prístup, Magio TV a internet so zúčtovacím obdobím jednomesačným od 1. dňa mesiaca do posledného dňa mesiaca. Pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 19.09.2012 Zmluvu3 na podklade ktorej bol pôvodný veriteľ ako podnik povinný poskytnúť žalovanému verejné služby na zák. o elektronických komunikáciách, produkt „Český balíček“. Z VOP, časť III., čl. 2, ods. 2 písm. a ) a b) vyplynulo, že účastník (žalovaný) je povinný používať službu za účelom a za podmienok dohodnutých v Zmluve a jej súčastiach a platiť riadne a včas cenu za poskytnutú službu.

12. Z faktúry č. 4750775344 so splatnosťou 18. mája 2013 znejúca na sumu 59,77 eur s Prehľadom poplatkov a prevádzky za obdobie 01.04.2013 - 30.04.2013, súd zistil, že žalovaný čerpal služby spočívajúce poplatku za prevádzku internet - prístup prosmanr87, Magio, pravidelné poplatky, jednorazové poplatky. Z priloženého prehľadu poplatkov a prevádzky súd zistil, že v rámci „jednorazových poplatkov“ pôvodný veriteľ účtoval aj prerušenie poskytovania služby pre neplatenie v

sume 16,50 eur bez DPH (19,80 eur vrátane DPH), zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 eur bez DPH.

13. Z faktúry č. 6752704658 so splatnosťou 18. júla 2013 znejúca na sumu 59,77 eur s Prehľadom poplatkov a prevádzky za obdobie 01.06.2013 - 30.06.2013, súd zistil, že žalovaný čerpal služby spočívajúce v poplatkoch za prevádzku, pravidelných poplatkoch, jednorazových poplatkoch. Z priloženého prehľadu poplatkov a prevádzky súd zistil, že v rámci „jednorazových poplatkov“ pôvodný veriteľ účtoval aj prerušenie poskytovania služby pre neplatenie v sume 16,50 eur bez DPH (19,80 eur vrátane DPH), zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 eur bez DPH. 14. Z faktúry č. 9753651312 so splatnosťou 17. augusta 2013 znejúca na sumu 39,97 eur s Prehľadom poplatkov a prevádzky za obdobie 01.07.2013 - 31.07.2013 súd zistil, že žalovaný čerpal služby spočívajúce v poplatkoch za prevádzku, pravidelných poplatkoch, jednorazových poplatkoch. Z priloženého prehľadu poplatkov a prevádzky súd zistil, že v rámci „jednorazových poplatkov“ pôvodný veriteľ účtoval zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 eur bez DPH.

15. Sumu vo výške 634,97 eur, ktorá bola predmetom faktúry č. 7754590209 vzal žalobca späť, preto sa touto faktúrou súd ďalej nezaoberal.

16. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

17. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, účinného ku dňu uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, (ďalej len „ZoEK“), verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

18. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 4 ZoEK, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

19. Podľa § 43 ods. 1 písm a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

20. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) ZoEK, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

21. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného ku dňu uzavretia zmlúv o poskytovaní verejných služieb, (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 25. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 26. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a tejto časti žalobu zamietol. 31. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, ktorý súd posudzoval zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle ZoEK a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ako účastník podľa ZoEK. Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy. Navyše obsah Zmluvy bol evidentne vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. 32. V rámci telekomunikačných služieb pôvodný veriteľ požadoval zaplatenie poplatkov prerušenie poskytovania služby pre neplatenie v sume 16,50 eur bez DPH (19,80 eur vrátane DPH), zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 eur bez DPH. Nebolo preukázané, že by takéto poplatky z uvedeného dôvodu boli medzi stranami v zmluve výslovne dohodnuté. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na prerušenie služieb, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu prerušenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal žalovaný určitý prospech a z tohto dôvodu by bol povinný za tieto služby platiť. Ide o určitý nástroj žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Prerušenie služby je teda výlučne nástrojom ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného. Podľa názoru súdu, uvedené poplatky majú evidentne sankčnú povahu, umožňujú navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a nemajú rozumnú ekonomickú opodstatnenosť pre ich znášanie spotrebiteľom. 33. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je v spotrebiteľských veciach potrebné posudzovať nielen podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ale aj v súlade s citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Nie je vylúčené i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade splnená nebola. V danom prípade súd poukazuje na to, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná v obligatórnej písomnej forme, nakoľko nebola dojednaná priamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá iba v obchodných podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. K uvedenému záveru dospel aj Krajský súd v Trnave, keď v rozsudku sp. zn. 25Co/144/2015 uviedol, že pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanej zmluve, ale iba v obchodných podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú. Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. 34. S poukazom na vyššie uvedené, súd nárok žalobcu v rozsahu 54,57 eur, čo do istiny (t.j. poplatok za prerušenie vo výške 19,80 eur s DPH účtovaný vo faktúre č. 4750775344 a 6752704658 a zmluvnú pokutu vo výške 4,99 eur bez DPH účtovanú vo faktúre č. 4750775344, 6752704658 a 9753651312) zamietol spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania viažucim sa k zamietnutej časti istiny. 35. Vo zvyšku mal súd za preukázané, že žalovaný riadne vyčerpal služby, ktoré mu poskytol pôvodný veriteľ a riadne za ne nezaplatil. Z faktúry č. 4750775344 so splatnosťou 18. mája 2013 znejúcej na sumu 59,77 eur súd po odpočítaní poplatku za prerušenie služby vo výške 19,80 eur s DPH a zmluvnej pokuty vo výške 4,99 eur bez DPH, faktúry č. 6752704658 so splatnosťou 18. júla 2013 znejúca na sumu 59,77 eur súd po odpočítaní poplatku za prerušenie služby vo výške 19,80 eur s DPH a zmluvnej pokuty vo výške 4,99 eur bez DPH, faktúry č. 9753651312 so splatnosťou 17. augusta 2013 znejúca na sumu 39,97 eur súd po odpočítaní zmluvnej pokuty vo výške 4,99 eur bez DPH mal za preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 104,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 34,98 eur od 19.05.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 34,98 eur od 19.07.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 34,98 eur od 18.08.2013 do zaplatenia, v tejto časti žalobcovi vyhovel. 36. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

40. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 794,48 eur. Žalobca späťvzatím časti žaloby zavinil zastavenie konania v časti istiny 634,97 € s príslušenstvom (žaloba bola vzatá späť v časti bez udania dôvodu, z procesného hľadiska je preto potrebné pričítať zavinenie žalobcovi) a pričom žalobcovi bola priznaná suma 104,94 € spolu s úrokom z omeškania ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 13,21% a žalovaný v 86,79% (v zamietnutej časti žaloby a v časti zastavenej), t.j žalovaný má celkový úspech vo veci 73,76%. Nakoľko však síce úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ale zo spisu nevyplýva, že by žalovanému akékoľvek trovy vznikli, náhradu trov konania voči žalobcovi mu nepriznal s prihliadnutím na čl. 17 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).